{"guid": "1302b7af-caca-41c2-a9eb-8a183b54856f:243176b2-5d06-4389-941a-2ec5dba2fba3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8012200434.1", "spisova_znacka": "4S/17/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4S/17/2012 z 17. 12. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 17. decembra 2012, sp. zn. 4S/17/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8012200434.1", "identifikacne_cislo": "8012200434", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Silvia Izsáková", "sudca_id": 184, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-silvia-izsakova-184", "datum_vydania": "2012-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/9", "nazov": "zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/9-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/330", "nazov": "zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/330-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229", "nazov": "zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/229-1991"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/243176b2-5d06-4389-941a-2ec5dba2fba3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8012200434.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8012200434.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8012200434.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/17/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200434
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8012200434.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa J. F., bytom v R., O. X, právne zastúpenej JUDr.
Jánom Garajom, advokátom so sídlom Floriánova 2, Prešov proti odporcovi Obvodnému pozemkovému
úradu Prešov, Nám. mieru 2 Prešov v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto

r o z h o d o l :

Odporca je   p o v i n n ý   v konaní č. OPPaLH 99/92, vedenom na Obvodnom pozemkovom úrade v
Prešove konať a doručiť navrhovateľovi rozhodnutia č. OPPaLH 99/92-1/Sl zo dňa 22.01.1999, OPPaLH
99/92-11/Sl zo dňa 07.04.1999 a č. OPPaLH 99/92-13 Sl zo dňa 14.04.1999 do 30 dní od právoplatnosti
uznesenia.

Odporca je    p o v i n n ý   nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 269,58 Eur do 15 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Garaja, č.ú.: XXXXXXXXXX/
XXXX vedený v A., a.s,. pobočka R. X.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 03.04.2012 domáhal uloženia povinnosti  odporcovi konať a doručiť
mu rozhodnutia č. OPPaLH 99/92-1/Sl zo dňa 22.01.1999, OPPaLH 99/92-11/Sl zo dňa 07.04.1999 a č.
OPPaLH 99/92-13 Sl zo dňa 14.04.1999, ktoré boli vydané v konaní na Obvodnom pozemkovom úrade
v Prešove pod č. OPPaLH 99/92.

V dôvodoch návrhu uviedol, že je právnym  nástupcom podielničky pozemkového spoločenstva Urbár
T. po svojej matke F. F., nar. XX.X.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX. Na Obvodnom pozemkovom úrade
Prešov je vedené konanie, č.k. OPPaLH 99/92 vo veci navrátenia vlastníctva k pozemkom Urbár T. -
pozemkové spoločenstvo. Ako právny nástupca po svojej matke je účastníkom súdneho konania na
strane žalovaných vo veci určenia vlastníckeho práva vedeného na OS Prešov, v ktorom boli predložené
právoplatné rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor pozemkový, poľnohospodárstva, lesného
hospodárstva, č.j. OPPaLH 99/92-1/Sl zo dňa 22.01.1999, OPPaLH 99/92-11/Sl zo dňa 07.04.1999 a č.
OPPaLH 99/92-13 Sl zo dňa 14.04.1999.  Z týchto rozhodnutí vyplýva, že prebehlo reštitučné konanie
na základe návrhu Urbár T. - pozemkové spoločenstvo. V konaní mal spoločenstvo zastupovať vtedajší
predseda Y. X.. Tento však nebol splnomocnený konať za oprávnené osoby - členov pozemkového
spoločenstva Urbár T. a zastupovať ich v tomto konaní a taktiež nebol splnomocnený zastupovať ani
právnu predchodkyňu navrhovateľa - F. F., ako to vyplýva z jej čestného prehlásenia z 28.09.2008.
Navrhovateľ listom zo dňa 29.03.2012 vyzval odporcu na doručenie rozhodnutí vydaných v tomto konaní,
avšak odporca na jeho výzvy nereagoval a požadované rozhodnutia mu nedoručil. Dňa 04.05.2012
preto podal sťažnosť voči jeho postupu a poukázal na jeho nečinnosť. Odporca v odpovedi na jeho
sťažnosť uviedol, že v tomto konaní vystupuje veľa účastníkov a jedná sa o zložitejšiu vec, ktorá obsahuje
rozsiahly administratívny spis, ktorý je opakovane predkladaný Krajskému súdu v Prešove a Okresnej
prokuratúre v Prešove. Z toho dôvodu nemohol reagovať na jej výzvu, ale táto skutočnosť nemôže
byť považovaná za jeho nečinnosť. Všetky rozhodnutia vydané v predmetnom reštitučnom konaní boli



vydané ešte v roku 1999. Poukázal na ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v
znení neskorších predpisov, podľa ktorého orgán verejnej správy sťažnosť odloží, ak od udalosti, ktorej
sa predmet sťažnosti týka, uplynulo v deň jej doručenia viac než päť rokov.

Poukázal na to, že odporca nekoná zákonom predpísaným spôsobom a je nečinný, lebo napriek jej
výzve a následnej sťažnosti mu nedoručil vydané rozhodnutia. Vytýkal odporcovi, že argumentuje
rôznymi dôvodmi v snahe nedoručiť mu vydané nezákonné rozhodnutia z roku 1999. Zdôraznil, že tieto
rozhodnutia sú ničotné právne akty, tzv. paakty a že ničotnosť nie je možné zhojiť ani uplynutím času.
Poukázal na to, že krajský súd uznesením, spis. zn. 2S/39/2009 zo dňa 31.03.2011 rozhodol v inej veci
o uložení povinnosti odporcovi doručiť predmetné rozhodnutia navrhovateľke.

Odporca v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že navrhovateľ a ďalší účastníci správneho konania
podali na OPÚ výzvy, ktorými sa domáhajú doručenia rozhodnutí vydaných v konaní č. OPPaLH 99/92
(ďalej len „reštitučné konanie“). Jedná sa o  rozhodnutia OPPaLH 99/92 - 1/S1 zo dňa 22.01.1999,
OPPaLH 99/92 - ll/Sl zo dňa 07.04.1999 a OPPaLH 99/92 - 13/S1 zo dňa 14.04.1999. Dňa 04.05.2012
tie isté osoby podali sťažnosť na nečinnosť proti OPÚ podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach\"), ktorou sa opäť domáhali doručenia
predmetných rozhodnutí. Zákon o sťažnostiach však jasne v ustanovení § 6 ods. 1 písm. d/ stanovuje:
„Orgán verejnej správy sťažnosť odloží, ak od udalosti, ktorej sa predmet sťažnosti týka, uplynulo v deň
jej doručenia viac než päť rokov.\" Z toho vyplýva, že správny orgán obligatórne odloží danú sťažnosť
o čom upovedomí sťažovateľov. Všetky rozhodnutia boli vydané v roku 1999 v rámci reštitučného
konania č. OPPaLH 99/92. OPÚ síce zaslal upovedomenie o odložení sťažnosti tak ako to stanovuje
zákon, napriek tomu však si dal predvolať navrhovateľov, keďže predkladajú čestné prehlásenia svojich
právnych predchodcov o tom, že nesplnomocnili p. Y. X. na podanie reštitučného nároku podľa zákona
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej
len „zákon o pôde\") a pritom si na základe predmetných rozhodnutí (konkrétne OPPaLH 99/92 - 13/Sl,
ktorým sa im nevydala časť pôvodnej parcely mpč. 457/1, zapísaná v PKV 44 v k. ú. T.) uplatnili právo
na náhradu na SPF KO Prešov.

Okrem toho jedno z predmetných rozhodnutí a to OPPaLH 99/92 - 11/Sl bolo už rozsudkom krajského
súdu zo dňa 21.09.1999, sp. zn. 2S 34/99-13 potvrdené. Išlo o konanie podľa § 2501 a násl. O.s.p.
(v tom čase platnom a účinnom znení) v právnej veci navrhovateľa Prešovské stavomontáže spol.
s r.o., Budovateľská 50, Prešov proti odporcovi Okresnému úradu v Prešove, odbor pozemkový,
poľnohospodársky a lesného hospodárstva za účasti Urbáru T., pozemkové spoločenstvo v R. o
preskúmanie rozhodnutia č. OPPaLH 99/92-11/Sl. zo dňa 07.04.1999, kde podľa § 250m ods. 3 O.s.p.
(v tom čase platnom a účinnom) „Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom
orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.\" Krajský súd v danej právnej veci
(str. 3, 2S 34/99-15) konštatoval, cit: „Krajský súd podľa § 2501 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté
rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporcu, vypočul účastníkov konania a zistil,
že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.\" Z uvedeného vyplýva, že účastníkmi tohto súdneho konania
boli tí, ktorí mali byť účastníkmi reštitučného konania č. OPPaLH 99/92. Vo všeobecnosti platí, že
splnomocnenia dané v rámci správneho konania neplatia aj pre prípadne súdne konanie (v rámci
správneho súdnictva), ktoré môže nasledovať po ňom. To znamená, že krajský súd musel v predmetnom
súdnom konaní preukázať účasť Urbáru T.. Za týmto účelom dňa 14.06.2012 OPÚ požiadal krajský
súd o súčinnosť, aby krajský súd a) zaslal listiny, na základe ktorých bola preukázaná účasť Urbáru T.
pozemkového spoločenstva v predmetnom konaní a b) zaslal doručenky, komu každému sa predmetný
rozsudok doručoval. Už pri tomto konaní sa OPÚ domnieva, že ak „naozaj právni predchodcovia p. Y. X.
nesplnomocnili podľa zákona o pôde\", mali to OPÚ, resp. krajskému súdu oznámiť. Veď zákon o pôde
jasne stanovuje v § 13 prekluzívnu lehotu na uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 a to
do 31.12.1992. Čo znamená, že kto si nepodal reštitučný nárok v stanovenej lehote, či už priamo alebo
prostredníctvom splnomocnenca právo mu zaniklo.

Daný reštitučný nárok bol uplatnený popri parc. mpč. 457/1 v k. ú. T., ktorá je predmetom požadovaných
rozhodnutí, aj na rád ďalších parciel. Na základe tohto reštitučného nároku bolo vydané aj iné
rozhodnutie a to rozhodnutie pozemkového úradu č. j. 2609/92/Ba zo dňa 23.02.1993. Daným



rozhodnutím bola schválená dohoda uzavretá medzi oprávnenými osobami Urbárske spoločenstvo T.,
H. XXX, R., zastúpené Y. X. - podľa priloženého menného zoznamu zo dňa 20.11.1992. OPÚ disponuje
touto fotokópiou opatrenou pečiatkou pozemkového úradu a podpisom vtedajšieho prednostu Ing. A. N..
Týmto rozhodnutím sa zase riešili iné parcely, na ktoré taktiež bol uplatnený ten istý reštitučný nárok.
Podľa  menného  zoznamu  jasne  vyplýva,  že  tam  uvedené osoby splnomocnili popri iných dvoch aj
p. Y. X. na, cit.: „„Zároveň udeľujeme plnú moc 1) X. Y. r. čís ............., 2) Y. S. r. čís.............., 3) Y. G.
r.číslo..............k zastupovaniu našich práv a právom chránených záujmov v styku s pozemkovým úradom
a ostatnými orgánmi štátnej správy, súdnictva, prokuratúry, organizáciami, ktoré nehnuteľnosť užívajú
ako i inými dotknutými osobami. Za týmto účelom je splnomocnenec oprávnený predovšetkým podať
výpoveď z nájmu podľa § 22 ods. 2 zákona o pôde, podať žiadosť o navrátenie užívacích práv v celosti,
uzavrieť a podpísať zmluvu o vydaní nehnuteľnosti, prevziať náhrady podľa reštitučných predpisov. Za
týmto účelom je splnomocnenec oprávnený udeliť plnú moc i ďalším osobám spoločenstva urbariátu.
Pri spočítaní jednotlivých podielov - 1648/2304 ide o vyše 71,5% celkových podielov. Podľa § 37 ods. 2
zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových
úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách: „Na uplatňovanie nároku na vydanie
nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené
osoby (spoluvlastníci) spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je
potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov. Tieto všeobecné splnomocnenia v reštitučnom konaní podľa
zákona č. 229/1991 Zb., je evidentné, že sa vzťahujú na predmetný reštitučný nárok, keďže sú zo
dňa 20.11.1992. Pri vyše 71,5 % podielov je zrejmé, že členovia spoločenstva s väčšinou podielov
splnomocnili okrem iného Y. X. na podanie reštitučného nároku. V danom prípade viac ako rozporuplne
pôsobia čestné prehlásenia, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, tých účastníkov reštitučného
konania, ktorých mená sa objavujú na danom mennom zozname. Takto rozporuplne vyzerá aj   čestné
prehlásenie pani F. F., ktorej meno je uvedené v poradí č. 7 menného zoznamu a na ktorú sa odvoláva
žalobkyňa 1 a žalobca 3, takisto aj čestné prehlásenie p. M. T., ktorej meno je na mennom zozname
uvedené v poradí č. 31 a na ktorú sa odvoláva žalobca 4. A rád ďalších osôb - členovia Urbáru T., ktoré
dali čestné prehlásenie (opäť OPÚ odkazuje na administratívny spis), že nikdy nesplnomocnili Y. X. na
podanie reštitučného nároku a ich mená sa objavujú na mennom zozname.

Správne súdnictvo je striktne ovládané dispozičnou zásadou. Z ust. § 249 ods. 2 O.s.p. vyplýva žalobcovi
zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitosti žaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.)
aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký
konečný návrh robí.

Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť.

Podaním návrhu žaloby bolo teda začaté konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy Občianskym
súdnym poriadkom upravené v štvrtej hlave piatej časti.

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný
bezodkladne po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o
návrhu si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu.

Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie,
vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania
a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť.
Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh



súd zamietne. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd
návrhu vyhovel.

Cieľom procesnej úpravy zakotvenej v štvrtej hlave piatej časti O.s.p. ,,Konanie proti nečinnosti orgánu
verejnej správy\" je poskytnúť fyzickým a právnickým osobám účinnú súdnu ochranu pred nečinnosťou
orgánov verejnej správy. Z ustanovenia § 250t ods. 1 O.s.p. vyplýva, že konanie sa začína na návrh,
v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu
spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Navrhovateľ sa
návrhom domáha teda preskúmania zákonnosti postupu orgánu verejnej správy v jeho právnej veci.

Pod postupom správneho orgánu treba rozumieť aj nečinnosť správneho orgánu (§ 244 ods. 3 O.s.p.),
ktorou správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi. Činnosť predstavuje
aktívny postup podľa procesných a hmotnoprávnych predpisov, ktoré správny orgán oprávňujú a
súčasne zaväzujú na úkony v priebehu konania. Za nečinnosť treba považovať pasivitu správneho
orgánu vo veciach, v ktorých bolo začaté konanie, hoci niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky
na to, aby správny orgán vo veci konal a rozhodol. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o správne konanie
začaté na základe návrhu účastníka (uplatnenie dispozičnej zásady), alebo konanie začaté z podnetu
správneho orgánu (uplatnenie zásady oficiality). Táto nečinnosť sa prejavuje najmä tým, že správny
orgán nekoná vo veci vôbec, resp. iba s neodôvodnenými prieťahmi (ide o nevykonávanie zákonom
predpísaných úkonov), správny orgán tvrdí, že nemá právomoc na vydanie rozhodnutia a vec namiesto
rozhodnutím vybaví listom alebo informáciou, resp. zastaví konanie. Nečinnosť sa môže prejavovať aj v
opomenutí správneho orgánu vykonať zákonom predpísané úkony (napr. účastníka upovedomiť o začatí
konania, dať mu možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom na jeho vydanie a pod.).

Správny súd na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáha preskúmania nečinnosti orgánu
verejnej správy preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu, t.j. skúma, či jeho činnosť, ktorou
realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je alebo nie je v súlade s týmito zákonmi.
Pri preskúmavaní zákonnosti činnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom
predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon.
Nečinnosť správneho orgánu sa môže prejaviť v priebehu celého správneho konania, resp. v jeho
jednotlivých štádiách, pričom ide o tieto štádiá: postup správneho orgánu po začatí správneho konania
(zaobstarávanie podkladov na vydanie rozhodnutia, dokazovanie, hodnotenie výsledkov dokazovania,
vydanie rozhodnutia, jeho písomné vyhotovenie a doručenie); postup pri preskúmavaní rozhodnutí
(odvolacie konanie, konanie o rozklade, obnova konania, preskúmavanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania, konanie o proteste prokurátora); výkon rozhodnutia (úkony pri zabezpečovaní nútených
plnení uložených správnymi rozhodnutiami). Keďže aj konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy
je ovládané dispozičnou zásadou, správny súd preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu
iba z hľadiska námietok uplatnených v návrhu. Predpokladom úspešnosti takéhoto návrhu je, aby
vykonanie úkonov v správnom konaní, ktorých sa dožaduje navrhovateľ, určili príslušné procesné, ale
aj hmotnoprávne normy.

Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že odporca vo veci č. OPPaLH 99/92    konal so Y. X.,
ktorý zastupoval členov Urbáru T. - pozemkové spoločenstvo podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/91 Zb.
a Y. X. doručoval aj predmetné rozhodnutia.

Zo stanov Urbárskeho spoločenstva T. z čl. 3 vyplýva, že ,,Predmetom činnosti je zastupovať členov
pri rokovaní so štátnymi orgánmi a organizáciami štátnej správy pri riešení otázok súvisiacich s
disponovaním a užívaním lesného, pasienkového a poľnohospodárskeho fondu; v prípade potreby
zastupovať členov aj voči iným subjektom hospodárskeho a spoločenského života“. V čl. 4 sa uvádza, že
na svojom prvom zasadaní zvolia členovia výboru spomedzi seba predsedu, podpredsedu, tajomníka,
pokladníka a hospodára. Štatutárnym zástupcom je predseda, podpredseda a tajomník US. Títo
zastupujú spoločenstvo navonok v konaní s inými právnymi subjektmi. Majú právo podpisu na právne
úkony týkajúce sa dispozície alebo iných závažných zásahov do majetku spoločenstva, k čomu potrebujú
predchádzajúci súhlas výboru. Združenia zastupujú členovia výkonného výberu X. Y., Y. S., Y. G., A. H.,
M. R., X. H. a A. D..



Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci)
spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov
väčšiny podielov.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že odporca konal so  Y. X. bez toho, aby sa tento preukázal,
že je oprávnený konať za oprávnené osoby.  V administratívnom spise sa nenachádza plnomocenstvo
navrhovateľky pre Y. X. na uplatnenie reštitučného nároku k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom
správneho konania  č. OPPaLH 99/92.

Keďže právny predchodkyňa navrhovateľa bola spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom
konania č. OPPaLH 99/92 vedenom na Obvodnom pozemkovou úrade v Prešove a oprávnenou
osobou v konaní podľa zákona 229/1991 Zb., oprávnene sa domáha aj uloženia povinnosti odporcovi
konať a doručiť mu rozhodnutia č. OPPaLH 99/92-1/SI zo dňa 22.01.1999, č. OPPaLH 99/92-11/SI
zo dňa 07.04.1999 a č. OPPaLH 99/92-13/SI zo dňa 14.04.1999, ktoré mu doručené ako oprávnenej
osobe neboli. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že nesplnomocnil na konanie vo veci, ktoré
predchádzalo vydaniu predmetných rozhodnutí žiadnu inú osobu. Táto osoba nebola určená ani podľa
§ 37 ods. 2 zákona č. 330/91, preto bolo povinnosťou správneho orgánu postupovať podľa § 24
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní o doručovaní písomnosti a žalobcovi ako oprávnenej osobe
doručiť uvedené rozhodnutia. Argumentácia odporcu v súvislosti s riešením sťažnosti navrhovateľky,
postupom súdu v inom konaní a iné správne konania neodôvodňuje jeho postup pri nevyhovení žiadosti
navrhovateľky o doručenie predmetných rozhodnutí a nevyvracia tvrdenie navrhovateľovi o nečinnosti
odporcu pri doručovaní týchto rozhodnutí po výzve navrhovateľa. Krajský súd zistil, že odporca bol
nečinný, ak nevyhovel do dnešného dňa výzve navrhovateľa o doručenie žiadaných rozhodnutí a návrh
navrhovateľa v tejto veci je dôvodný.

Vzhľadom na uvedené súd vyhovel návrhu navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi, ktorý rozhodnutia
vydal a uložil mu povinnosť konať a doručiť navrhovateľovi rozhodnutia č. OPPaLH 99/92-1/SI zo dňa
22.01.1999, č. OPPaLH 99/92-11/SI zo dňa 07.04.1999 a č. OPPaLH 99/92-13/SI zo dňa 14.04.1999.
Zároveň  určil lehotu na doručenie týchto rozhodnutí.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. a úspešném navrhovateľovi priznal náhradu
trov konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 269,58 Eur (2 x 127,16 Eur - prevzatie
a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie na krajský súd a 2 x režijný paušál po 7,63 Eur).

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}