Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/210/2015 z 19. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. apríla 2016, sp. zn. 2S/210/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1015201649.1 Krajský súd Bratislava | 2S/210/2015 | ECLI:SK:KSBA:2016:1015201649.1 | 2016-04-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dfbb568c-db77-412c-a5c5-66a6e6dcf2c6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1015201649.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/210/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201649
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201649.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov
senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: EUROTABACCO,
spol. s r.o., IČO: 35 841 371, Mostná 6, 821 07 Bratislava, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska
kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, v mene ktorej koná JUDr. Maroš Prosman, advokát a
konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného číslo: XXXXXXX/XXXX zo dňa
10.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

Žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) rozhodnutím
č.: XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové
rozhodnutie správcu dane - J. úradu Z. č. XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol žalobcovi
podľa § 68 ods. X daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „J.“)
za zdaňovacie obdobie október XXXX v sume X XXX,XX eura.

U. dane vykonal na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo
dňa XX.XX.XXXX a na základe žiadosti L., E. hraničnej a cudzineckej polície zo dňa XX.XX.XXXX
u žalobcu kontrolu J. za zdaňovacie obdobia január až december XXXX, o čom vyhotovil protokol z
daňovej kontroly č. XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. L. bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k
protokolu a na jeho prerokovanie žalobcovi doručený dňa XX.XX.XXXX.
U. dane rozhodnutím č.j. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Porb zo dňa XX.XX.XXXX prerušil daňovú
kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia -
prizvanie znalca z dôvodu požiadavky o vykonanie znaleckej expertízy a vypracovanie znaleckého
posudku vo veci výroby tabakových výrobkov. J. kontrola bola prerušená odo dňa XX.XX.XXXX do dňa
doručenia znaleckého posudku. C. zo dňa XX.XX.XXXX správca dane oznámil žalobcovi, že odo dňa
XX.XX.XXXX pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Z. podal k výsledkom zisteným
kontrolou vyjadrenie dňa XX.XX.XXXX. J. XX.XX.XXXX boli prerokované žalobcove pripomienky a
vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole, pričom správca dane zotrval na zisteniach uvedených



v protokole. Vo vyrubovacom konaní správca dane vyhodnotil vykonané dôkazy a rozhodnutím č.
XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyrubil rozdiel J. v sume X XXX,XX eur.
J. kontrolou bolo zistené, že žalobca v daňovom priznaní za október XXXX na riadku XX deklaroval
oslobodenie od dane podľa § 43 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov ( ďalej
aj len „zákon o J.“), t.j. oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu,
na základe vystavenej odberateľskej faktúry číslo XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX za dodávku tovaru
- filtrový papier, cigaretový papier, fólia, lepidlo v celkovej sume XX XXX,XX bez J. pre odberateľa X.,
s.r.o., Na P. XXX/XX, XXX XX L. XX, K. republika. L. faktúry bol medzinárodný nákladný list číslo U na
ktorom ako prepravcovia boli uvedení: spoločnosť I. O. s.r.o. a L. W. a P. vozidla U príves /náves S
U. dane za účelom preverenia dodania tovaru s oslobodením od dane pri dodaní tovaru z tuzemska
do iného členského štátu, zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa XX.XX.XXXX na
základe faktúry číslo XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX pre odberateľa X., s.r.o. a žiadal preveriť, či tovar
bol skutočne nadobudnutý touto spoločnosťou, či nadobudnutie tovaru bolo priznané a daň odvedená.
Z odpovede na žiadosť vyplynulo, že spoločnosť X., s.r.o. je nekontaktná, so správcom dane dlhodobo
nespolupracuje. Na adrese sídla zapísanej v obchodnom registri sa nenachádza, jedná sa o virtuálne
sídlo spoločnosti. W. spoločnosti je T. J., ktorá na území K. republiky nemá trvalý pobyt a súčasné
miesto jej pobytu nie je známe. G. splnomocnený zástupca spoločnosti H. K. na území K. republiky nemá
trvalý pobyt a súčasné miesto jeho pobytu nie je známe. Za preverované zdaňovacie obdobie október
XXXX spoločnosť nepodala daňové priznanie a to ani na výzvu správcu dane.

U. dane preveroval vykonanie prepravy tovaru v prepravných firmách podľa údajov na medzinárodnom
prepravnom liste U J. žiadal miestne príslušného správcu dane preveriť vykonanie prepravy tovaru
spoločnosťou I. O., s.r.o.. V odpovedi na dožiadanie je uvedené, že táto spoločnosť bola predvolaná,
zásielka sa však vrátila späť s poznámkou „adresát neznámy“. U. dane tiež predvolal konateľa
spoločnosti P. U.. Z. sa vrátila späť s poznámkou „adresát zomrel“. T. zisťovanie na adrese spoločnosti
bolo neúspešné, nakoľko na adrese nebola označená. B. do spisu daňového subjektu I. O., s.r.o.
správca dane zistil, že dňa XX.XX.XXXX bolo vykonané miestne zisťovanie a vlastníčka nehnuteľnosti
Q. V. sa vyjadrila, že na adrese B. X/XXX, U. táto spoločnosť nikdy nesídlila, s touto spoločnosťou nikdy
neuzatvorila nájomnú zmluvu a konateľa spoločnosti nepozná.

U. dane dožiadaním žiadal miestne príslušného správcu dane preveriť vykonanie prepravy tovaru u L.
W., ktorý bol uvedený na S. k faktúre. L. W. sa do zápisnice vyjadril, že v roku XXXX ukončil živnosť,
v roku XXXX nevykonával žiadne prepravy pre spoločnosti uvedené na predloženom S. a podpis na
S. nie je jeho.

U. dane so zistenými skutočnosťami oboznámil dňa XX.XX.XXXX žalobcu, pričom tento k zisteným
skutočnostiam vo veci dodania tovaru do ČR nevzniesol námietky.

Podľa správcu dane žalobca nepreukázal splnenie podmienky oslobodenia dodania tovaru osobe
identifikovanej pre daň v inom členskom štáte vyplývajúcej z § 43 ods. X a ods. X písmeno a/ zákona
o J. - nebola preukázaná fyzická dodávka tovaru do K. republiky a miesto určenia vykládky tovaru,
preto uvedené dodanie tovaru podľa faktúry č. XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX považoval za zdaniteľný
obchod, pri ktorom nebol oprávnený uplatniť oslobodenie od dane v zmysle citovaného ustanovenia, ale
podľa § X9 ods. 1 zákona o J. mu vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 22 ods.X zákona o J. základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí
protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia. Z. prijal od spoločnosti X.,
s.r.o. za tovar odplatu v sume XX XXX,XX eur dňa XX.XX.XXXX. L. sumu správca dane považoval za
cenu vrátane dane a neodvedenú daň vyčíslil zo základu dane v sume XX XXX,XX, J. XX% v sume
X XXX,XX eur.

Z. v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal v podstate rovnaké skutočnosti ako v žalobe.

Podľa žalovaného správca dane postupoval správne, keď dospel k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že uplatnil predmetné oslobodenie od dane oprávnene.
II.
Z.



P. podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Z. nesúhlasil s napadnutým ako
ani s prvostupňovým rozhodnutím a považoval ich za nezákonné. B. nesprávne právne posúdenie
veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko neboli vykonané dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a súčasne na základe vykonaných dôkazov došlo k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Taktiež bola v konaní správneho orgánu zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

U. orgány posudzovali vec prísne formalisticky, keď mu neuznali nárok na oslobodenie tovaru od J.,
čím bola opomenutá materiálna stránka veci a porušená základná zásada správy daní - ochrana práv a
právom chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu. B. rozhodnutie sa vymyká rozhodovacej
praxi U. dvora EÚ (C-XXX/XX O., C-XXX/XX T.-R. W., C-XXX/XX O. N.) a na žalobcu neúmerne prenieslo
dôkazné bremeno. Z. si pri realizovaní svojich obchodných aktivít počínal s potrebnou mierou opatrnosti
a splnil pri intrakomunitárnom dodaní všetky podmienky na oslobodenie od J. podľa § 43 ods. 1, X zákona
o J.. O. na podklade faktúry č. XXXX/XXX bol dodaný zo U. republiky do K. republiky pre nadobúdateľa -
spoločnosť X., s.r.o.. K. bola uhradená v hotovosti, čo nezakazuje žiaden právny predpis. U. pokladničný
doklad č. XX zo dňa XX.XX.XXXX je dôkazom o dodaní tovaru. T. opatrnosti žalobcu pri dodaní tovaru
spočívala v jeho vedomosti o zápise nadobúdateľa tovaru v obchodnom registri a jeho identifikácii pre
daň v inom členskom štáte. P. právo k tovaru prešlo na nadobúdateľa uhradením faktúry č. XXXX/XXX a
dôkazom preukazujúcim, že tovar fyzicky opustil U. republiku je pokladničný doklad zo dňa XX.XX.XXXX
a medzinárodný nákladný list č. Nr.SK E XXXXX. V zmysle uvedenej judikatúry U. dvora EÚ nie sú
žalovaný a daňový úrad oprávnení uprieť právo na oslobodenie od dane na podklade faktúry len preto,
že táto bola uhradená v hotovosti. H. odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií ohľadne
spoločnosti X., s.r.o. nemôže byť dôkazom o tom, že tovar tejto spoločnosti nebol dodaný. Z. totiž nemôže
niesť zodpovednosť za konanie tohto nadobúdateľa. L. pritom na rozsudok B. správneho súdu ČR č.j.
X H. XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.

Z. bol názoru, že splnil všetky požiadavky pre oslobodenie dodania tovaru od dane, nakoľko je
registrovaný pre daň v U. republike, odberateľ tovaru bola osoba identifikovaná pre daň v inom členskom
štáte, tovar bol fyzicky odoslaný a prepravovaný zo U. republiky do iného členského štátu, medzi
odberateľom a dodávateľom existoval odplatný obchodný vzťah a o predaji bola vyhotovená faktúra,
na ktorej bolo uvedené identifikačné číslo pre daň dodávateľa a odberateľa. Z. prijal všetky potrebné
opatrenia a predložené dôkazy preukazujú nárok na oslobodenie od dane. L. na rozsudok U. dvora EÚ
C-XXX/XX O., podľa ktorého príslušné orgány členského štátu dodania nemôžu uložiť dodávateľovi,
ktorý konal v dobrej viere a poskytol dôkazy preukazujúce prima facia jeho nárok na oslobodenie dodania
tovaru vo vnútri Q. spoločenstva, povinnosť doplatiť J. za tento tovar, pokiaľ sa tieto dôkazy ukážu ako
nepravdivé. V konaní nebola spochybnená pravosť faktúry, pokladničného dokladu ani medzinárodného
prepravného listu. Z. teda predložil všetky relevantné doklady, ktorých pravosť nebola spochybnená a
konanie žalovaného tak vykazuje znaky zrejmej svojvôle.

B. nesprávne aplikovanie § X9 ods. 1 a § 22 zákona o J.. H. mohol byť aplikovaný § 22 zákona o J.
musí dôjsť k dodaniu tovaru za protihodnotu v tuzemsku, čo si vyžaduje, aby prišlo k prevodu práva
nakladať s hmotným majetkom (tovarom) ako vlastník na inú osobu, odlišnú od platiteľa dane, ktorý
tovar dodáva. J. predpokladom aplikovania § 22 zákona o J. je aj preukázateľný deň dodania tovaru,
ktorý zakladá vznik daňovej povinnosti v tuzemsku. B., že nebol zistený deň vzniku daňovej povinnosti
v súlade s § 19 zákona o J.. Keďže tento deň v prvostupňovom rozhodnutí nie je identifikovaný, žalobca
namieta dodatočné dorubenie dane za október XXXX. Z. v napadnutom rozhodnutí už uviedol, že daňová
povinnosť vznikla podľa § X9 ods. 1 zákona o J. dňom jeho dodania, t.j. XX.XX.XXXX. O. postup je však
v rozpore s § 74 daňového poriadku, ktorý neumožňuje žalovanému takýto postup v odvolacom konaní.
W. žalovaný zistil pochybenie správcu dane, mal zrušiť jeho rozhodnutie, keďže inak je jeho postup v
rozpore so zásadou dvojinštančnosti konania.

B. rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, keď žalovaný tvrdí, že nebolo preukázané,
že tovar fyzicky opustil územie tuzemska a nebolo preukázané jeho nadobudnutie odberateľom z iného
členského štátu EÚ a na druhej strane tvrdí, že daňová povinnosť vznikla dňom jeho dodania, t.j.
XX.XX.XXXX. V konaní sa nepreukázalo, že by žalobca tovar dodal niekomu inému. Ak správne orgány
relevantným spôsobom nespochybnia žalobcove doklady a v napadnutom rozhodnutí sa tvrdí, že tovar



bol dodaný nadobúdateľovi dňa XX.XX.XXXX, tak sú splnené všetky podmienky na oslobodenie od
dane.

Z. z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vyvodil, že sa daňovému úradu nepodarilo
spochybniť dodanie tovaru spoločnosti X., s.r.o.. Taktiež nebolo spochybnené podanie súhrnného
výkazu žalobcom podľa § 80 zákona o J..

K odpovedi DÚ O. na dožiadanie ohľadne prepravy tovaru žalobca uviedol, že sa nepodarilo preukázať,
že by sa dodanie tovaru neuskutočnilo. Z postupu daňového úradu nie je zrejmé, akým spôsobom sa
uskutočnilo vyjadrenie L. W.. Ak bol tento kvalifikovaný ako svedok, bolo povinnosťou dožiadaného
daňového úradu postupovať podľa § 25 daňového poriadku a mala sa s ním spísať zápisnica o podaní
svedeckej výpovede. Z. spochybnil procesnú správnosť vypočutia tejto osoby ako svedka. V zmysle
daňového poriadku nemá L. W. postavenie ani zúčastnenej osoby na správe daní. Z. vyslovil názor, že
daňový úrad získal a vykonal vyjadrenie L. W. nezákonným spôsobom, keďže v konaní mohol L. W.
vystupovať iba ako svedok. B. získaný a vykonaný dôkaz nie je možné použiť ako dôkaz pri správe daní.
L. na nález E. súdu SR II.ÚS X/XXXX-XX. L. daňového úradu teda vykazuje znaky zrejmej svojvôle,
keď nepostupoval v zmysle zásady zákonnosti podľa § 3 ods. X daňového poriadku. H. vyjadrenie L. W.
neznamená, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru nadobúdateľovi do iného členského štátu.

Z. namietal prerušenie daňovej kontroly na viac ako jeden kalendárny rok, pričom v prvostupňovom
rozhodnutí sa neuvádza, z čoho vznikla potreba prizvať znalca, v čom znalec pomohol dokazovaniu,
aké skutočnosti sa znaleckým dokazovaním preukázali. Z tohto pohľadu sa javí prerušenie výkonu
daňovej kontroly ako bezdôvodné a účelné pre možnosť získať dlhší čas pre nedostatok dôkazov, aby
podľa § 69 ods. X daňového poriadku neuplynula dňa XX.XX.XXXX prekluzívna lehota na zánik práva
vyrubiť daň. J. úrad porušil § 44 ods. X daňového poriadku, keď nevykonal daňovú kontrolu v rozsahu,
ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu daňovej kontroly. X. zjavného dôvodu prizval do
konania znalca, čím dosiahol, že daňová kontrola sa ukončila až XX.XX.XXXX. J. úrad mal pritom všetky
odpovede na svoje dožiadania doručené ešte v r. XXXX. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok B.
súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. K lehote na výkon daňovej kontroly poukázal na
nález E. súdu SR č.k. N..ÚS XX/XXXX-XX, uznesenie č.k. IV.ÚS XXX/XX-XX a uznesenie č.k. II.ÚS
XXX/XXXX-XX. I. uvedená v § 44 ods. XX daňového poriadku je lehotou zákonnou a daňovú kontrolu
nemožno vykonávať dlhšie. L. tejto lehoty je možné prerušiť zákonným spôsobom, t.j. vydaním a riadnym
doručením rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly podľa § 61 daňového poriadku, ale len zo zákonom
taxatívne vymenovaných dôvodov, ktoré musia byť relevantné k prerušovanej daňovej kontrole. Keďže
uvedené podmienky neboli splnené a daňová kontrola bola vykonávaná viac ako jeden rok, protokol z
nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazu, ktorý nemožno použiť. I. na zánik práva vyrubiť
daň začala plynúť od konca roka XXXX a uplynula XX.XX.XXXX. E. smerujúci na vyrubenie rozdielu
dane bol vykonaný dňa XX.XX.XXXX, teda po prekluzívnej lehote na zánik práva vyrubiť rozdiel dane.

B. namietal, že daňový úrad požiadal o vykonanie znaleckej expertízy vo veci výroby tabakových
výrobkov znalca, ktorý nevykonáva znaleckú činnosť v odbore O. - XXXXXX. Z. expertíza teda nie je
relevantná a z tohto dôvodu nie sú výsledky znaleckého dokazovania obsiahnuté v prvostupňovom
rozhodnutí. U. dôvodom prerušenia daňovej kontroly nebola potreba vykonať znaleckú expertízu, ale
potrebné bolo získať čas s dôrazom na uplynutie prekluzívnej lehoty na zánik práva vyrubiť daň.

N..
P. žalovaného

Z. vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené aj v
odvolacom konaní, poukázal na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, kde je popísaný skutkový
a právny stav a vyvodené závery.

O. žalobcu, že dodanie tovaru do iného členského štátu potvrdzuje pokladničný doklad, je
neopodstatnené, pretože predmetný doklad nepreukazuje splnenie dvoch základných podmienok pre
uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu t.j., že tovar opustil územie
tuzemska a na nadobúdateľa tovaru prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Z. k úhrade za
tovar poukazuje na to, že v prípade platby v hotovosti mal žalobca k príjmovému pokladničnému dokladu
predložiť aj výdavkový pokladničný doklad vyhotovený nadobúdateľom tovaru.



D., že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní
tovaru do iného členského štátu podľa faktúry č. XXXX/XX oprávnene. U. dane bol dostatočne zistený
skutkový stav veci, vykonal dokazovanie čo najúplnejšie, mal k dispozícii všetky podklady potrebné k
vydaniu objektívneho rozhodnutia a zistil, že žalobca porušil § X9 ods. X v nadväznosti na § 2 ods. 1
písmeno a/ a § 22 zákona o J., keď nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43
ods. X zákona o J.. Z. nebol oprávnený postupovať podľa § 43 zákona o J. a dodanie tovaru do iného
členského štátu oslobodiť od dane, keďže nepreukázal, že tovar opustil územie SR a nadobúdateľ tovaru
nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, pričom nebolo preukázané miesto vykládky tovaru
v ČR. B. neboli naplnené podmienky pre oslobodenie od dane, takéto dodanie tovaru za protihodnotu
sa považuje za uskutočnené v tuzemsku, ktoré je predmetom dane podľa § 2 ods. X písm. a/ zákona
o J. a daňová povinnosť pri dodaní tovaru vznikla podľa § X9 ods. 1 zákona o J. dňom jeho dodania,
t.j. XX.XX.XXXX.

IV.
U. žalobcu

Z. v stanovisku k vyjadreniu žalovaného v podstate zopakoval dôvody uvedené v žalobe a vyslovil názor
o tendenčnom skresľovaní skutkového stavu žalovaným. Z. zdôraznil, že v prvostupňovom rozhodnutí
nie je zmienka o vzniku daňovej povinnosti podľa § X9 ods. 1 zákona o J.. U. orgány sa pri zisťovaní
skutkového stavu nezaoberali skutočnosťou, že žalobca si pri realizovaní svojich obchodných aktivít
počínal s potrebnou mierou opatrnosti a splnil pri intrakomunitárnom dodaní všetky podmienky na
oslobodenie od dane. L. predpokladom na oslobodenie dodania tovaru od dane je prevod vlastníckeho
práva na nadobúdateľa, druhým predpokladom je preukázanie odoslania a prepravy tovaru do iného
členského štátu a tretím predpokladom je fyzické opustenie tovaru z územia členského štátu. K tvrdeniu
žalovaného, že žalobca mal k príjmovému pokladničnému dokladu predložiť aj výdavkový pokladničný
doklad vyhotovený nadobúdateľom tovaru uviedol, že žalovaný tento názor neoprel o žiaden právny
predpis. Ak žalovaný tvrdí, že neboli naplnené podmienky pre oslobodenie od dane, nakoľko takéto
dodanie tovaru za protihodnotu sa považuje za uskutočnené v tuzemsku a daňová povinnosť vznikla
dňom jeho dodania dňa XX.XX.XXXX, tak potom boli správne orgány povinné skúmať, komu bol dodaný
tovar v tuzemsku. S odkazom na zásadu zákonnosti a dokazovanie v zmysle daňového poriadku nie je
možné pri aplikovaní hmotnoprávnych práv a povinností sa opierať o hypotetické tézy dodania tovaru
na území SR. U. ustanovenie § 22 zákona o J., t.j. základ J. a sadzba J., je nepostačujúce na dodatočné
vyrubenie J., keď nie je zistený deň vzniku daňovej povinnosti v súlade s § 19 zákona o J..

Z. nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že L. W. konal v konaní ako účastník daňového konania a zo
spisového materiálu nevyplýva, že tento by mal postavenie konateľa dodávateľskej spoločnosti. Z. na
názore, že L. W. mal byť vypočutý ako svedok.

V.
L. veci

W. súd v X. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ X49 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade
so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol.

Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. L. preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu.

Podľa § 3 ods. X daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných predpisov,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb.

J. poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. Y. z týchto zásad je zásada zákonnosti.
Z. zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je



vyjadrený v čl. XX ods. X E. U. republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené,
že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia
odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový
orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v
daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné
zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti
daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

U., že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu.
Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu
nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na
úkor nedodržania práva. J. orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo
ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo
zákona. L. daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy
(a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. o tvorbe právnych
predpisov a o Z. zákonov U. republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov zverejnené v Z. zákonov.

Súd dospel k záveru, že správca dane v súlade so zákonom o J. a daňovým poriadkom vydal
rozhodnutie č. XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel J. za zdaňovacie
obdobie október XXXX v sume X XXX,XX eur.
J. a zistenia správcu dane preukazujú, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že
oprávnene uplatnil oslobodenie od dane. U. dane boli zistené také objektívne skutočnosti, ktoré
jednoznačne nasvedčujú zneužitiu práva žalobcom. U. dane viedol dokazovanie v zmysle zásady
objektívnej pravdy, snažil sa presne a úplne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral podklady
a dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie. Z. v daňovom konaní ako ani v žalobe neuviedol také dôkazy
a argumenty, ktoré by boli schopné vyvrátiť závery správcu dane. B., že tovar fyzicky opustil územie
tuzemska a nepreukázal ani jeho nadobudnutie spoločnosťou X. s.r.o..

Podľa § 3 ods. X daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. U. dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy
daní, vybaviť ju neodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § X ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods.X daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § X4 ods.2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 2X ods.4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. N. najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.



Podľa § 44 ods.X daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
J. kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom správca dane vykonal vo
veci dostatočné dokazovanie, a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob
vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. U. rozhodnutia obsahujú
dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. L. správnych
orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito
orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
U. dane dôsledne postupoval podľa daňového poriadku, ktorý je takou procesnou právnou normou,
prostredníctvom ktorej správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne
spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými
zákonmi), určuje pravidlá postupu správcu dane v daňovom konaní na jednej strane a na strane
druhej určuje povinnosti a priznáva práva daňovému subjektu. Je teda v tomto zmysle zárukou
zákonného postupu správcu dane a ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.

Podľa § 43 ods. X zákona o J. je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z jedného členského
štátu do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo inou osobou na ich
účet, osobe identifikovanej pre J. v inom členskom štáte, oslobodené od dane. C. od dane môže byť
len také dodanie tovaru osobe identifikovanej pre J. v inom členskom štáte, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z jedného členského štátu do iného členského štátu.

L. oslobodenia dodania tovaru vyplývajúce z citovaného ustanovenia sú, že dodávateľ tovaru je
osoba registrovaná pre J. v tuzemsku a má postavenie platiteľa dane, odberateľ tovaru je osobou
identifikovanou pre J. v inom členskom štáte a tovar objedná pod svojim identifikačným číslom pre J.
prideleným v inom členskom štáte, tovar sa fyzicky prepravuje z tuzemska do iného členského štátu a
musí ísť o odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom.

Z. o J. ustanovuje oslobodenie dodania tovaru, s ktorým je spojené jeho odoslanie alebo preprava z
tuzemska do iného členského štátu od J. v ustanovení § 43. T. dodania tovaru, ak je dodanie tovaru
spojené s jeho odoslaním alebo prepravou, je podľa § X3 ods. 1 písm. a/ zákona o J. miesto, kde sa
tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný,
začína uskutočňovať. Na území SR vzniká daňová povinnosť, avšak ak sú splnené podmienky pre
oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o J., platiteľ z tuzemska dodá tovar bez J..

Z. síce disponoval formálne vystavenými dokladmi, avšak tieto po celkovom objektívnom posúdení
neodrážali reálnu skutočnosť. B. nimi, že tovar fyzicky opustil územie tuzemska a nebolo ani preukázané
jeho nadobudnutie deklarovaným odberateľom - spoločnosťou X. s.r.o. z K. republiky. Keďže neboli
naplnené podmienky pre oslobodenie od dane, takéto dodanie tovaru za protihodnotu (žalobca
deklaroval zaplatenie za tovar) sa považuje za uskutočnené v tuzemsku, ktoré je predmetom dane podľa
§ 2 ods. X písm. a/ zákona o J. a daňová povinnosť pri dodaní tovaru vznikla podľa § X9 ods. X zákona
o J. dňom jeho deklarovaného dodania, t.j. XX.XX.XXXX.

Podľa § 22 ods.1 zákona o J. základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí
protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia. Z. podľa príjmového
pokladničného dokladu prijal od spoločnosti X. s.r.o. odplatu za tovar v hotovosti v sume XX XXX,- eur
dňa XX.XX.XXXX. L. sumu správca dane správne považoval za cenu vrátane dane a neodvedenú daň
vyčíslil za kontrolované zdaňovacie obdobie zo základu dane v sume XX XXX,XX. J. XX% je teda X
XXX,XX eur.

Podľa názoru súdu správca dane postupoval správne, keď dospel k záveru, že žalobca disponujúc
faktúrou, dokladom o zaplatení fakturovanej ceny v hotovosti a medzinárodným nákladným listom, týmito
dokladmi neodrážajúcimi realitu, neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal oprávnené uplatnenie
oslobodenia od dane. Súd pripomína, že správca dane vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a
zistil, že spoločnosť X., s.r.o. z ČR je nekontaktná, so správcom dane dlhodobo nespolupracuje. Na
adrese sídla zapísanej v obchodnom registri sa nenachádza, jedná sa o virtuálne sídlo spoločnosti. W.



spoločnosti je T. J., ktorá na území ČR nemá trvalý pobyt a súčasné miesto jej pobytu nie je známe.
H. splnomocnený zástupca spoločnosti H. K. na území ČR nemá trvalý pobyt a súčasné miesto jeho
pobytu nie je známe. Za preverované zdaňovacie obdobie október XXXX spoločnosť nepodala daňové
priznanie a to ani na výzvu správcu dane. O. preveroval aj vykonanie prepravy tovaru v prepravných
spoločnostiach podľa údajov uvedených na medzinárodnom prepravnom liste U L. predvolaní daňového
subjektu I. O., s.r.o. za účelom zistenia požadovaných skutočností sa zásielka vrátila správcovi
dane späť s poznámkou „adresát neznámy“. U. dane tiež predvolal konateľa spoločnosti P. U.. Z. sa
vrátila späť s poznámkou „adresát zomrel“. T. zisťovanie na adrese spoločnosti dňa XX.XX.XXXX bolo
neúspešné, nakoľko na adrese nebola spoločnosť označená. B. do spisu daňového subjektu I. O., s.r.o.
správca dane zistil, že dňa XX.XX.XXXX bolo vykonané miestne zisťovanie a vlastníčka nehnuteľnosti
Q. V. uviedla, že na uvedenej adrese spoločnosť I. O., s.r.o. nikdy nesídlila, s touto spoločnosťou nikdy
neuzatvorila nájomnú zmluvu a konateľa spoločnosti nepozná. U. dane žiadal miestne príslušného
správcu dane preveriť vykonanie prepravy tovaru aj u L. W., ktorý bol uvedený na S. k faktúre XXXX/
XXX. L. W. sa do zápisnice vyjadril, že v roku XXXX ukončil živnosť, v roku XXXX nevykonával žiadne
prepravy pre spoločnosti uvedené na predloženom S. a podpis na S. nie je jeho.

P. samotnej faktúry bez J. pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte ešte nie je dôkazom
skutočného dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Je to len splnenie formálnej stránky
na deklarovanie nároku na oslobodenie od dane. K. musí byť odrazom reálneho plnenia. Z hľadiska
nároku na oslobodenie od J. je použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú
skutočnosť a sú preukázané.

Z. sa mýli v tvrdení, že dôkazom preukazujúcim, že tovar fyzicky opustil U. republiku, je pokladničný
doklad zo dňa XX.XX.XXXX a medzinárodný nákladný list č. Nr.SK E XXXXX. L. doklad nepreukazuje
splnenie dvoch základných podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného
členského štátu t.j., že tovar opustil územie tuzemska a na nadobúdateľa tovaru prešlo právo nakladať
s tovarom ako vlastník. O. sa mýli v tom, že vykonané dôkazy nepreukazujú opak. V danom prípade
totiž nebol spochybnený len odberateľ z ČR ale aj deklarovaní prepravcovia tovaru. Z. síce nemôže
niesť zodpovednosť za konanie svojich obchodných partnerov, nevie ovplyvniť ich činnosť, zánik,
nekontaktnosť a podobne ale v danom prípade je úplne spochybnený celý obchod, ktorý tak vykazuje
znaky fiktívnosti.

Je nesporné, že žalobca si mohol objednať prepravu u kohokoľvek. L. sa však, že prepravný subjekt
existuje, má materiálne, technické a personálne zabezpečenie. N. o legitímne rozhodnutie žalobcu
urobené v súvislosti s realizáciou jeho predmetu podnikania, pričom výber obchodných partnerov je
primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je však aj plne zodpovedný za dôsledky svojich
rozhodnutí. Za výber svojho obchodného partnera je teda zodpovedný výlučne ten subjekt, ktorý si toho -
ktorého dodávateľa/odberateľa či prepravcu zvolí. Je to jeho zodpovednosť a jeho podnikateľské riziko.
Z. je pri výkone svojho podnikania povinný postupovať so všetkou odbornou starostlivosťou, t.j. konať
so starostlivosťou „riadneho hospodára“. X. teda povinný si zaobstarať dostupné informácie pre účely
svojich rozhodnutí, dodržiavať pritom bežný štandard obchodnej opatrnosti a minimalizácie rizika a
pristúpiť k výkonu svojho práva na podnikanie dostatočne obozretne a zodpovedne. Je prirodzené, že ak
tak neurobil a neprijal všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa nezúčastnil obchodu poznačeného
podvodom, nesie následky svojho konania a prijatých rozhodnutí.

Vo všeobecnosti teda dodávateľ/odberateľ nevie ovplyvniť obchodné aktivity svojho obchodného
partnera a nezodpovedá za konanie iných subjektov konajúcich nezávisle, poctivo a za účelom
dosiahnutia zisku z reálneho podnikania. V danom prípade však podľa názoru súdu išlo o fiktívne
vystavenie dokladov.

U. vystavenie faktúry bez J. pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte, (aj s dokladom o
jej zaplatení) ešte nie je dôkazom skutočného dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, je
to len splnenie formálnej stránky na deklarovanie nároku na oslobodenie od dane. H. už súd uviedol,
faktúra musí odrážať reálne plnenie. Z hľadiska nároku na oslobodenie od J. je použiteľná len vtedy,
ak údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť a sú preukázané. B. je potrebné znaleckým dokazovaním
skúmať pravosť (originalitu) predloženej faktúry, pokladničného dokladu a medzinárodného prepravného
listu, keďže tu nie je spor o pravosť týchto dokladov ale o to, či tieto odrážajú reálnu skutočnosť alebo
kryjú fiktívny obchod.



B. neboli splnené podmienky pre deklarované oslobodenie od dane, takéto dodanie tovaru za
protihodnotu sa považuje za uskutočnené v tuzemsku, ktoré je predmetom dane podľa § 2 ods. X písm.
a/ zákona o J. a daňová povinnosť pri dodaní tovaru vznikla podľa § X9 ods. X zákona o J. dňom jeho
deklarovaného dodania - XX.XX.XXXX. U. dane nebol povinný skúmať, komu bol tovar v skutočnosti
v tuzemsku dodaný a či vôbec legálne. Podľa § 19 ods. 1 zákona o J. daňová povinnosť vzniká dňom
dodania tovaru. U., že sa nepreukázala preprava tovaru a jeho nadobudnutie odberateľom v inom
členskom štáte, neznamená, že tovar nebol nikomu dodaný. B. dodaný deklarovanému odberateľovi z
ČR, ale žalobca s ním mohol naložiť iným spôsobom. Pre účely zákona o J. treba vychádzať z toho, že
na faktúre č. XXXX/XXX je uvedený dátum dodania XX.XX.XXXX, ktorý je teda dňom vzniku daňovej
povinnosti. U. dane pri výpočte neodvedenej dane postupoval správne podľa § 22 zákona o J., keď
vychádzal z celkovej sumy XX XXX,XX eur uvedenej na faktúre, ktorú považoval za cenu vrátane dane.
Na základe toho základ dane určil v sume XX XXX,XX eur.

B. žalobcu, že L. W. mal mať postavenie svedka, nie je dôvodná. Táto osoba sa uvádza na
medzinárodnom nákladnom liste ako ďalší dopravca tovaru do ČR, takže v daňovom konaní sa s ním
konalo ako s účastníkom daňového konania, teda správne nebol vypočutý ako svedok. U. môže byť len
osoba, ktorá v prejednávanej daňovej veci nie je v pozícii daňového subjektu a súčasne, že daňový úrad,
ktorý preveroval a zisťoval skutkový stav u dodávateľského subjektu, bol v danom prípade v postavení
miestne príslušného správcu dane tohto subjektu a daňový subjekt (dodávateľ) bol v konaní v postavení
miestne príslušného daňového subjektu a nie v postavení svedka ( napr. rozsudok NS SR sp. zn. XSžf/
XX/XXXX). Z. sa v rámci ústneho pojednávania oboznámil so zápisnicou o vypočutí L. W.. T. teda
možnosť sa vyjadriť ku skutočnostiam zistených z vypočutia tejto osoby, pričom neuplatnil námietky proti
uvedenému postupu správcu dane a nenavrhol, aby bol L. W. opätovne vypočutý v jeho prítomnosti.
K námietke žalobcu, že nebol dôvod na prerušenie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október
XXXX, pretože skutočnosti preukázané na základe znaleckého posudku nemali vplyv na vyčíslenie
rozdielu dane za toto obdobie, treba uviesť, že daňová kontrola bola začatá podľa § 46 ods. X
daňového poriadku dňa XX.XX.XXXX dňom určeným v oznámení o výkone daňovej kontroly zo
dňa XX.XX.XXXX. V tomto oznámení správca dane uviedol, že daňová kontrola bude vykonávaná
na J. za zdaňovacie obdobia január až december XXXX, čo zahŕňa aj október XXXX. D. § 6X
ods. 1 písm. b/ daňového poriadku umožňuje prerušiť daňovú kontrolu, ak sa začalo konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo ak je potrebné získať informácie spôsobom
podľa osobitného predpisu. U. dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že začalo konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. V rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly zo dňa
XX.XX.XXXX ako dôvod prerušenia daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január - december
XXXX uviedol prizvanie znaleckej organizácie L., s.r.o., Z., ako účastníka konania - inej osoby,
z dôvodu požiadavky o vykonanie znaleckej expertízy a vypracovanie znaleckého posudku vo veci
výroby tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, aj keď výsledky
znaleckého posudku sa napokon týkali iba zdaňovacieho obdobia december XXXX a preto sa logicky
neuvádzali v preskúmavaných rozhodnutiach. Vo veci bol podaný znalecký posudok, podľa ktorého
žalobca neúčtoval do tržieb výrobu XXX XXX krabičiek cigariet, čím vznikol rozdiel na J. XX XXX,XX eur
(za december XXXX). O. si uvedomiť, že začala jedna daňová kontrola za obdobia január - december
XXXX, bol vyhotovený jeden protokol z daňovej kontroly a dôvodne bola kontrola prerušená za účelom
zistenia relevantných skutočností, ktoré sa napokon premietli do rozhodnutia za december XXXX. Aj
keby bolo účelnejšie a praktickejšie posúdenie viacerých zdaňovacích období v jednom rozhodnutí, čo by
aj pre následný súdny prieskum umožňovalo komplexnejší pohľad na vec, nemožno postup správnych
orgánov označiť za nezákonný, keď o každom zdaňovacom období vydali samostatné rozhodnutie a
vyvodzovať z toho také závery ako prezentuje žalobca.

J. kontrola bola zákonným spôsobom prerušená odo dňa XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a bola ukončená
doručením protokolu dňa XX.XX.XXXX. Podľa § 46 ods. XX daňového poriadku lehota na vykonanie
daňovej kontroly je jeden rok odo dňa jej začatia. S. počet dní trvania daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobia január až december XXXX bol XXX, z čoho vyplýva, že zákonná lehota na jej vykonanie
bola správcom dane dodržaná. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 daňového
poriadku. Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa § 61 ods. X daňového poriadku neplynú. I.
stanovenou daňovým poriadkom je aj prekluzívna lehota stanovená v § 69 daňového poriadku, čo
znamená, že pri prerušení daňového konania resp. daňovej kontroly neplynie ani lehota na zánik práva
vyrubiť daň alebo rozdiel dane.



L. daňovej kontroly nebolo bezdôvodné. B., bolo v súlade s § 61 v nadväznosti na § 46 ods. XX daňového
poriadku, pretože táto bola podľa oznámenia o výkone daňovej kontroly vykonávaná a prerušená ako
celok za všetky zdaňovacie obdobia január - december XXXX. L. lehota na zánik práva vyrubiť rozdiel
dane teda neuplynula.

Z. posudok bol vypracovaný znaleckou organizáciou L., s.r.o., ktorá má zapísaný aj odbor XXXXXX
Q. a riadenie podnikov, pričom samotná námietka žalobcu o nerelevantnosti posudku vo vzťahu k
prejednávanej veci nie je nijako spôsobilá ovplyvniť zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.

Z. po preskúmaní spisového materiálu, skutočností zistených v daňovej kontrole a námietok odvolania
dospel k záveru, že správca dane vykonal dokazovanie a šetrenie v súlade so zásadami daňového
konania uvedenými v § X daňového poriadku, vykonal na zistenie sporných skutočností dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 cit. zákona, t. j. vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko čo v
daňovom konaní vyšlo najavo. Z., že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že uplatnil
oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu podľa faktúry č. XXXX/XX oprávnene,
je záverom, ktorý logicky vyplýva z vykonaného dokazovania.
Z. bol oboznamovaný s výsledkami šetrenia a zisťovania, avšak nepredložil také dôkazné prostriedky
preukazujúce skutočné naplnenie zákonných podmienok pre oslobodenie od dane. U. dane umožnil
žalobcovi, aby sa vyjadril k záverom uvedeným v protokole, mal možnosť poukázať na nepresnosti a
pochybnosti v písomnom vyjadrení k protokolu tak, ako mu to zákon umožňuje.

J. právnou otázkou bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom, keď z vykonaného
dokazovania vyplynul rad vážnych pochybností o reálnom priebehu obchodu, ktorý bol deklarovaný.
O. deklarovaná predloženými účtovnými dokladmi nenesie znaky základných obchodných princípov, čo
podporuje správnosť názoru o fiktívnosti obchodu. J. bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len
v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, je nedostatočné. X.
potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť
vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti,
aby zabránil tomu, že sa ocitne v dôkaznej núdzi. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí
žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o
nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany
daňových subjektov zúčastnených v obchodnom vzťahu.

Q. faktúry a ďalších dokladov ešte neznamená, že došlo k dodaniu tovarov a služieb podľa nich. L.
dodania nevychádza len z účtovania, ale musí byť preukázané i z reálneho plnenia, ktoré musí preukázať
platiteľ. H. realizácia úhrady nie je dostatočným dôkazom o uskutočnení zdaniteľného obchodu.

Vo všeobecnosti samotné faktúry, kúpne zmluvy, S., evidencie J. a iné doklady ešte nepreukazujú, že
vzniklo právo na odpočítanie dane, resp. oslobodenie od dane, pričom správca dane v danom prípade
nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie v zmysle
daňového poriadku, pretože iba samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, nepostačuje.
O. je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie
skutočne poskytnuté bolo. U. formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto
dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. V. dôkazov
však neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp.
údajov v nich uvedených, ako faktov.

U. dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky možné skutočnosti týkajúce
sa predmetnej faktúry. L. dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe
určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov,
či vyjadrení daňového subjektu, nemohol ich uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich
hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti zistené správcom dane neodstránil.

Podľa zákona v daňovom konaní určuje procesný postup daňový orgán, ktorý je povinný vykonať z
vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj
bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a



ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. V. vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy
správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy
postačujú alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom
konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania
posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci
posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich preukaznosti.
Q. tu rozpor medzi deklarovaným a reálnym skutkovým stavom, ktorý mal za následok vznik legitímnych
a logických pochybností zo strany správcu dane k deklarovanej obchodnej transakcii. U. dane
vykonal dostatok úkonov za účelom správneho posúdenia veci a preukázal porušenie zákona o J.. L.
výkone kontroly postupoval objektívne, bral do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu (zásada
ekonomického dosahu právneho úkonu na daň), aby nedošlo k zastretým právnym úkonom, pri ktorých
je síce úkon právne perfektný, ale nevyjadruje skutočný ekonomický obsah. Pre spoľahlivé zistenie
skutkového stavu bral na zreteľ svoju povinnosť obstarať si potrebné doklady a dôkazy. Na základe
tejto povinnosti vykonal množstvo úkonov uvedených v protokole z kontroly, ktoré sú obsiahnuté aj v
rozhodnutí, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie.

U. dane kládol dôraz na zisťovanie jednotlivých dôkazov, ich hodnotenie a následné zdokumentovanie
v protokole z dôvodu dodržania základných zásad daňového konania a pri výkone daňovej kontroly
postupoval podľa zákona, pričom využil všetky zákonné možnosti pre splnenie účelu daňovej kontroly
a eliminovania daňového úniku. U. dane umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcich sa
daňovej kontroly, ako aj o problémoch v rámci dokazovania pravdivosti údajov a zároveň predložiť
doklady preukazujúce jeho tvrdenia. Ak mal žalobca pochybnosti o činnosti správcu dane v priebehu
výkonu daňovej kontroly, mal právo a mohol namietať voči postupu zamestnancov správcu dane
zákonným spôsobom. J. poriadok neukladá správcovi dane získavať dôkazy preukazujúce tvrdenia
daňového subjektu, ale daňovému subjektu poskytuje právo predkladať v priebehu daňovej kontroly
dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
So závermi správnych orgánov uvedených v rozhodnutiach sa súd stotožňuje.
K. XXX, XXX písm. a), XXX písm. a), XXX ods. l, XXX a XXX smernice G. XXXX/XXX vykladajú o
službách, ktoré boli poskytnuté a o tovare, ktorý bol dodaný, ale v danej obchodnej transakcii toto
nebolo preukázané. Vo svetle judikatúry U. dvora treba každý jeden prípad posudzovať individuálne s
prihliadnutím na všetky jeho okolnosti, čo správne orgány aj urobili.

Aj v rozsudku U. dvora z XX.XX.XXXX v spojených veciach C-XX/XX a C-XXX/XX U. dvor uviedol, že je
potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný
a podporovaný smernicou XXXX/XXX (pozri najmä rozsudky V. zo 7. decembra XXXX, R, C-XXX/XX,
bod XX, ako aj z XX. októbra XXXX O., C-XXX/XX, bod XX). V tejto súvislosti U. dvor už rozhodol, že
osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať
noriem práva E. (pozri najmä rozsudok z 3. marca XXXX, K. H, C-XX/XX, Zb. s. I-XXXX, bod XX; V. a
i., ako aj W. a G. G., bod XX).

B. je v rozpore s právom E. požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode
(pozri v tomto zmysle rozsudky z XX. septembra XXXX, O. a i., C-XXX/XX Zb. s. I-XXXX, body XX a
XX; B. U., bod XX, ako aj z XX. decembra XXXX, P. C., C-XXX/XX, bod XX).

V zmysle uvedeného je tak potrebné postupovať i pri výklade procesných noriem slúžiacich na
zabezpečenie kontroly a správy nepriamych daní, ako i pri aplikácii inštitútov nimi upravených,
dodržiavanie podmienok dokazovania nevynímajúc a to za súčasného akceptovania a udržania
neutrality J..

U. dvor EÚ vo veci C-XXX/XX V. definoval zneužitie práva. Podľa vyjadrenia generálneho advokáta
vo veci V. z judikatúry U. dvora vyplýva všeobecná zásada práva U. spočívajúca v tom, že o právo
U. sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely. O žiadne ustanovenie práva U. sa
nemožno opierať na zaistenie výhod, ktoré sú zjavne v rozpore s jeho účelmi a cieľmi. Táto všeobecná
zásada výkladu je uplatniteľná aj na ustanovenia šiestej smernice (teraz smernica XXXX/XXX/ES). L.
J. majú byť vykladané v súlade so všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva U.. X. proti daňovým
podvodom je uznaným cieľom smernice XXXX/XXX/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,
ktorú zákon o J. transponuje. O zneužitie práva sa jedná v prípade, ak predmetné plnenia napriek



formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo
vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu (zákon o J.) viedli k získaniu daňovej výhody,
ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane z celku
objektívnych prvkov musí takisto vyplývať, že hlavný cieľ je získať daňovú výhodu.

C., o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel
podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo
zásady neutrality J.. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by orgány daňovej správy
od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu
v kontrolovanom obchode. U. dane mal právo preveriť existenciu obchodu ako aj dokazovaním
odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má
okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov
dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že skutočne obchod prebehol tak, ako
bol deklarovaný. X. na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že obchod skutočne existoval.

Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia
dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo
zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a
správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o J..

L. rozhodovaní je potrebné vykladať relevantné právne normy eurokonformným spôsobom s
prihliadnutím na judikatúru U. dvora prípadne Q. súdu pre ľudské práva, ak je to v tom ktorom prípade
potrebné, avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu a účel
relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci.

Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania,
pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom
konaní najavo. Z uvedených dôvodov W. súd v X. dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe
neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. L. žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli
v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 25Xk ods. X O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v
takomto prípade právo na náhradu trov konania.

O. rozhodnutie senát W. súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. X zákona č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Súčasne predseda senátu v súlade s ustanovením § 250c veta tretia O.s.p. upovedomuje účastníkov o
tom, že žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nebolo vyhovené.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.