Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sp/93/2015 z 17. 1. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 17. januára 2016, sp. zn. 10Sp/93/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7015201423.1 Krajský súd Košice | 10Sp/93/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7015201423.1 | 2016-01-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon), OSP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f60febc-cfcb-4668-9d4e-65f7d7581915 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7015201423.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/93/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201423
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201423.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny
odbor, Južná trieda 82, Košice, za účasti R. X., bytom B. XX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia
odporcu č.k. V 3854/2015 zo dňa 09.10.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor zo dňa 09.10.2015
č.k. V 3854/2015.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v
Košiciach do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č.k. V 3854/2015 zo dňa 09.10.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa
zmluvy o zriadení záložného práva č. 246/2015 - PTR uzavretej dňa 07.08.2015 medzi navrhovateľkou
ako záložným veriteľom a R. X. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom zálohu boli
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve záložcu v podiele 1/3 k celku, zapísané v katastri
nehnuteľností ako parc. reg. "C" evidované na katastrálnej mape č. XXX - záhrady o výmere 1182
m2, č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 728 m2 a rodinný dom č.s. XX na parc. č. XXX,
zapísané na LV č. XXX katastrálne územie B., obec B., okres Košice - okolie.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prílohu návrhu na vklad tvorí zmluva o
zriadení záložného práva uzavretá dňa 07.08.2015 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom
a R. X. ako záložcom zastúpeným DSS Nestor o.z., Stred 449, Zázrivá (predtým : ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, v zastúpení Peter Mamojka - predseda združenia) a Dohoda
o splnomocnení zo dňa 07.10.2013. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej
dohody (predtlačenej), keď dlžník - záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, v danom
prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu zvoliť si zástupcu, ktorý by za
neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho záujmy, keďže splnomocnenec bol
už v takejto dohode o splnomocnení vopred určený. Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné
považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany
navrhovateľky účastníkovi konania pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. 901301837 zo dňa 07.10.2013,
na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľky voči účastníkovi konania). Dlžník - účastník konania
nebol schopný ovplyvniť výber iného zástupcu (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom



dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa
- navrhovateľky. Z obsahu dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe
dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec
má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Odporca z tohto
dôvodu považoval danú dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku a neplatnú podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka. Absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy ( v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka) videl aj v tom, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného
veriteľa voči záložcovi, pričom prílohu návrhu na vklad záložnej zmluvy úverová zmluva netvorila
a navrhovateľ ani žiadnym spôsobom nevyčíslil a nešpecifikoval výšku zabezpečovanej pohľadávky.
Účelom záložného práva je iba zabezpečovať pohľadávku, preto záložné právo samo o sebe nemôže
existovať, pretože je závislé od pohľadávky, ktorú by malo zabezpečovať. V odôvodnení rozhodnutia
sa odvolal aj na rozhodovaciu prax správnych orgánov v obdobných veciach ako aj právne názory
súdov v súdnych preskúmavacích konaniach, ktoré svedčia v prospech aplikácie práva s rovnakým
výsledkom ako v tomto prípade. Vzhľadom na skutočnosť, že podmienky na vklad záložného práva k
nehnuteľnostiam splnené neboli, odporca rozhodol tak, že návrh na vklad zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 09.11.2015, v ktorom
žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že
dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Nesúhlasila
s tvrdením odporcu, podľa ktorého navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za
dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Splnomocnenec v
žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody
o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho
žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a
povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, nestačí len potenciálna
možnosť takého rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým
medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako
to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Nemožno ju posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu
a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Na záver navrhovateľka
uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 21.12.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 18.01.2016 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 08.01.2016 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na
pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdu
nebol prítomný odporca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil listom zo dňa 07.01.2016 a vyjadril súhlas s
prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe §
250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľky a odporcu.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom R. X. Zmluvu o
úvere č. 901301837 dňa 07.10.2013. Dlžník zároveň Dohodou o splnomocnení zo dňa 07.10.2013
splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná
dlžníkom R. X. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp
ako splnomocnencom.



Dňa 07.08.2015 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 246/2015- PTR medzi
navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným DSS Nestor o.z., predtým ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky
k nehnuteľnostiam označeným v úvode tohto odôvodnenia. Záložné právo bolo zriadené za účelom
zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č.
901301837 zo dňa 07.10.2013.

Účastníčka konania R. X. vo svojej účastníckej výpovedí pred súdom potvrdila, že je v právnom vzťahu
so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., pretože táto spoločnosť jej poskytla viacero úverov, ktoré doteraz
neboli v celom rozsahu vrátené, pretože po smrti manžela sa dostala do platobnej neschopnosti. Na
základe dohody so zástupcom navrhovateľa súčasný dlh vo výške cca 2.000,- eur spláca v pravidelných
mesačných splátkach po 160 eur. Ďalej vypovedala, že pri podpise úverovej zmluvy podpísala aj dohodu
o splnomocnení, avšak o tom, že v jej mene bola uzavretá záložná zmluva sa dozvedela až z rozhodnutia
odporcu o nepovolení vkladu záložnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti. Zdôraznila, že hodnota jej
podielu z nehnuteľností je cca 20.000,- eur. V závere s preskúmavaným rozhodnutím odporcu vyslovila
súhlas.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. katastrálneho
zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu
z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo
k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom R. X. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom



(v súčasnosti s názvom : DSS Nestor o.z.) nie je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením
navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda o splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne,
určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník
teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode
o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril
záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy, preto chýba základná zložka právneho úkonu, a to
slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia
dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na formulári bez možnosti dlžníka meniť jej
podmienky.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie DSS Nestor o.z.(predtým ProHelp) nebolo
oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia DSS Nestor o.z. ide
o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených
záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho
cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy.
Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom,
sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Na záver súd dodáva, že zmluva o zriadení záložného práva má slúžiť na zabezpečenie pohľadávok
veriteľa, pričom navrhovateľka výšku tejto pohľadávky ku dňu rozhodnutia správneho orgánu žiadnym
spôsobom nevyčíslila, a z dôvodu, že ku vkladovému konaniu nepredložila zmluvy o úvere a ani
doklad vo výške aktuálneho dlhu účastníka konania, výšku zabezpečovanej pohľadávky nebolo možné
žiadnym spôsobom zistiť. Zmluva o zriadení záložného práva č. 246/2015 - PTR zo dňa 07.08.2015 na
zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, t.j. navrhovateľky v tomto konaní naviac nerešpektuje
požiadavku vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy o
zriadení záložného práva, pretože z obsahu čl. II zmluvy vyplýva, že jej účelom je zabezpečenie istiny
vo výške 1.000,- eur spolu s bližšie nešpecifikovaným príslušenstvom, a predmetom zálohu mali byť
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve účastníka konania, pričom je zrejmé, že hodnota podielu
účastníčky konania vysoko prevyšuje poskytnutú istinu spolu s primeraným príslušenstvom.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na
náhradu trov konania neuplatnil.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35,- eur určenej
podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.



Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.