Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Cob/18/2013 z 25. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. septembra 2013, sp. zn. 5Cob/18/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8311210990.1 Krajský súd Prešov | 5Cob/18/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8311210990.1 | 2013-09-25 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ, OSP, zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5031e7da-0867-4323-b6b0-8db3830616ed Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8311210990.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/18/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311210990
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8311210990.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra
Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom
Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Mišurom, so
sídlom Bratislava, Záhradnícka 27, proti žalovaným: 1/ HARSON, s.r.o., so sídlom Snina, Strojárska
1832/93, IČO: 44 889 674, 2/ F. M., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, X., obaja zastúpení Advokátskou
kanceláriou Martin Vasiľ & partners, s.r.o., so sídlom Košice, Nerudova 14, IČO: 47 240 482, o zaplatenie
7.298,05 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného v 2. rade a žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné zo dňa 30.11.2012 pod č. k. 21Cb/5/2012-310, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a
nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu 7.298,05 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od
3.7.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú
p o v i n n í ich nahradiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 5.148,17
eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách štátu tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú
ich p o v i n n í nahradiť štátu spoločne a nerozdielne vo výške 104,96 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.974,93 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od
3.7.2011 do zaplatenia do 3 dní od jeho právoplatnosti. Žalobu v časti o zaplatenie istiny 1.323,12 eur s
9,25 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 3.7.2011 do zaplatenia zamietol. Žalovaných zaviazal
spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 557,73 eur a právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške
2.050,60 eur. Žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike trovy štátu
vo výške 49,67 eur a žalobcu zaviazal zaplatiť trovy štátu vo výške 55,29 eur, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalobca návrh zdôvodnil tým, že dňa 15.11.2010 žalovaný v 2. rade motorovým vozidlom BMW X5
v dôsledku dopravnej nehody spôsobil vznik škody na motorovom vozidle VW, EČV: PO 411 DI,
ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana
Prešov (poškodenému). Vzniknutá škoda bola poškodenému uhradená v rozsahu a výške podľa
§ 442 a násl. Obč. zákonníka. K dátumu nehody nebolo motorové vozidlo škodcu (BMW X5)



povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu. Z tohto dôvodu vznikla žalobcovi povinnosť
uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, ktoré žalobca mu poskytol dňa 8.4.2011 vo výške 7.298,05 eur. Vyplatením náhrady
škody poškodenému tak prešlo právo vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovedným subjektom
na žalobcu, pričom ide o zákonný prevod práva, ktorý má oporu v ustanovení § 24 ods. 7 zákona č.
381/2001 Z.z.. Žalovaný v 1. rade pritom zodpovedá za škodu podľa § 427 a násl. Obč. zákonníka a
žalovaný v 2. rade ako vodič podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka. Zodpovednosť žalovaného v 1. rade
nevylučuje zodpovednosť žalovaného v 2. rade. Závisí iba od žalobcu, voči ktorému zo zodpovedných
subjektov (prípadne voči dvom) si uplatní svoje postihové právo. Žalovaný v 2. rade v odpore proti
platobnému rozkazu žiadal návrh vo vzťahu k nemu zamietnuť, pretože vo vzťahu k žalobcovi nie je
zodpovedným subjektom, a teda nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný. Pokiaľ ide o žalovaného v 1.
rade, poistenie zodpovednosti za škodu v čase vzniku dopravnej nehody ešte riadne trvalo, teda v čase,
kedy sa stala dopravná nehoda, bol ešte krytý jednomesačnou ochrannou lehotou z titulu poistenia,
a preto aplikácia ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. vo vzťahu k nemu nie je
správna.

Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa s použitím § 24 ods. 2 písm. b/, § 24 ods. 7 zákona č.
381/2001 Z.z., § 427 ods. 1, 2 a § 420 ods. 1 Obč. zákonníka uzavrel, že nárok žalobcu proti žalovaným
v 1. a 2. rade je dôvodný vo výške 5.974,93 eur. Zároveň vychádzal z názoru vysloveného Najvyšším
súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/134/2009 zo dňa 31.8.2010. V zmysle záveru tohto rozhodnutia
je potrebné ustanovenie § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. vykladať tak, že kancelária má právo
postihu „proti každému“, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Teda má právo postihu aj proti osobe,
ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe „zavinenia“, t.j. aj
proti vodičovi, ktorý pri prevádzke motorového vozidla je povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení
zodpovednosti, teda presvedčiť sa, či vozidlo je poistené. V danom prípade vzniklo žalobcovi právo
postihu voči obidvom žalovaným, teda u žalovaného v 1. rade ide o zodpovednosť objektívnu podľa §
427 Obč. zákonníka a u žalovaného v 2. rade ide o zodpovednosť podľa § 420 Obč. zákonníka ako
vodičovi motorového vozidla.

Čo sa týka výšky náhrady škody, súd prvého stupňa vychádzal z faktúry č. 0111000041 zo dňa 16.3.2010,
splatnej 30.3.2010. Touto faktúrou bola poškodenému vyúčtovaná oprava poškodeného vozidla vo výške
9.077,72 eur. Žalobca si uplatnil proti obidvom žalovaným právo na zaplatenie sumy iba vo výške
7.298,05 eur. Z tejto sumy súd odpočítal 149,- eur za opravu zamykania zadných ľavých dverí, sumu
212,84 eur za senzor cúvania, sumu 767,33 eur za lekársky kufrík a sumu 193,95 eur za montážne a
demontážne práce s tým súvisiace. Týmto postupom žalobe čo do istiny 5.974,93 eur žalobe vyhovel
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Zároveň žalobcovi priznal aj 9,25 % ročný úrok z omeškania z istiny od 3.7.2011 (odo dňa nasledujúceho
po výzve na plnenie) do zaplatenia. Priznané úroky z omeškania zdôvodnil ustanovením § 517 ods. 2
v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., a to podľa pomeru úspechu
vo veci, pričom úspech žalobcu v konaní predstavuje 63,74 %. Tomuto prevyšujúcemu úspechu
zodpovedajú trovy z titulu súdneho poplatku vo výške 557,73 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
2.050,60 eur.

O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p., pričom tieto pozostávajú zo
štátnych prostriedkov vynaložených na trovy znaleckého dokazovania. Podľa vyššie uvedeného pomeru
úspechu vo veci na ich zaplatenie zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne vo výške 49,67 eur a
žalobcu vo výške 55,29 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zaväzujúcej časti, vo výrokoch o trovách konania a trovách
štátu podal žalovaný v 2. rade odvolanie, ktorým žiadal vo vzťahu k nemu o jeho zmenu tak, aby návrh
bol zamietnutý, alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na opätovné prejednanie a
rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že v čase škodovej udalosti viedol osobné motorové vozidlo v držbe
žalovaného v 1. rade v rámci plnenia si svojich pracovných povinností. V tejto súvislosti poukázal
na ustanovenie § 420 ods. 2 Obč. zákonníka, z ktorého je zrejmé, že v tomto konaní nie je pasívne
legitimovaným subjektom. Za škodu nesie zodpovednosť právnická alebo fyzická osoba, hoci bola



spôsobená inou - treťou osobou. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že vo vzťahu k žalovanému v 1.
rade vystupuje ako jediný spoločník a konateľ. Teda jeho vzťah k žalovanému v 1. rade je potrebné
posudzovať ako vzťah zodpovednej právnickej osoby a fyzickej osoby použitej na plnenie jej činností, a
to na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa, resp. na základe mandátnej zmluvy.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti podal odvolanie žalobca, ktorým žiadal
v tejto časti o jeho zmenu tak, aby v podstate bolo vyhovené návrhu na začatie konania v celom
rozsahu. V odvolaní poukázal predovšetkým na to, že okresný súd nezobral do úvahy bod 2.2.9 na
strane 13 znaleckého posudku (vypracovaného znalcom Ing. Q. O.), kde sa poškodenie lekárskeho
kufríka, nefunkčnosť centrálneho zamykania ľavých zadných dverí a parkovacieho senzoru na ľavej
strane vôbec neuvádza ako skutočná škoda, ani celkové náklady na opravu. Bez nich je súdnym znalcom
určená v žalovanej výške 7.298,- eur (bez DPH). Toto konštatovanie znalca zrejme ušlo pozornosti
prvostupňovému súdu.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade zo dňa 28.2.2013 zároveň poukázal na dôvody
svojho odvolania. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 15.5.2013 žiadal potvrdiť
rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti, pričom taktiež poukázal na dôvody svojho
odvolania.

Odvolací súd najsamprv prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti a dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ bol žalovaný
v 2. rade zaviazaný na plnenie žalobcovi spolu so žalovaným v 1. rade spoločne a nerozdielne, v tejto
súvislosti okresný súd správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto v tejto
súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku v tejto časti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa ohľadom konštatovania zodpovednosti
žalovaného v 2. rade a k odvolacím dôvodom tohto žalovaného odvolací súd dopĺňa:

Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kancelária
poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa § 24 ods. 7, veta prvá, citovaného zákona, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za
škodu podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/, na náhradu toho, čo za neho plnila.

Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za
škodu zodpovedá a za koho plnila. Má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi (pri prevádzke
tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti,
a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené). Tento záver vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/134/2009 zo dňa 31.8.2010, ktorý riešil obdobnú situáciu zodpovednosti za škodu nielen
prevádzkovateľa motorového vozidla, ale aj jeho vodiča. Teda v tomto prípade žalovaný v 2. rade ako
vodič motorového vozidla škodcu zodpovedá za škodu podľa všeobecnej zodpovednosti zakotvenej
v § 420 Obč. zákonníka, a preto tento žalovaný je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný. Toto
konštatovanie nič nemení ani na zodpovednosti žalovaného v 1. rade v zmysle § 427 Obč. zákonníka.
Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak čo sa týka zodpovednosti za škodu, túto ustálil vo vzťahu
k obom žalovaným.

Čo sa týka výšky plnenia vo vzťahu k žalobcovi, odvolací súd po prejednaní odvolania žalobcu dospel k
záveru, že odvolanie je dôvodné. Súd prvého stupňa si totiž nesprávne vyložil záver znaleckého posudku
č. 9/2012 znalca Ing. Q. O. (č. l. 261). Na strane 13 znaleckého posudku v bode 2.2.9 znalec uvádza, že
v zápise o poškodení motorového vozidla je ešte uvedené poškodenie lekárskeho kufríka, nefunkčnosť
centrálneho zamykania zadných ľavých dverí a parkovacieho senzoru na ľavej strane. Súvislosť týchto
poškodení s dopravnou nehodou nebola preukázaná, a preto ju nezahŕňa do výpočtu skutočnej škody
vozidla. Ak znalec v bode 2.2.10 znaleckého posudku vo výpočte skutočnej škody vozidla uvádza
náklady na opravu vo výške 7.298,- eur, v tejto sume nie je zahrnutá škoda ohľadom nefunkčnosti
centrálneho uzamykania zadných ľavých dverí, poškodenia lekárskeho kufríka a parkovacieho senzoru



na ľavej strane, ani s tým súvisiace montážne a demontážne práce. Z tohto dôvodu záver súdu prvého
stupňa o priznaní istiny iba vo výške 5.974,93 nie je správny. V tomto smere je preto odvolacia námietka
žalobcu plne dôvodná.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo
veci samej tak, že žalovaný v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu
7.298,05 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 3.7.2011 do zaplatenia, do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 220 O.s.p.).

V súvislosti s tým, že odvolací súd prvým výrokom v podstate návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel,
bolo potrebné zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak vo výroku o trovách konania (v ktorých sú
zahrnuté aj trovy odvolacieho konania), ako aj vo výroku o trovách štátu.

O trovách celého konania vo vzťahu k úspešnému žalobcovi odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Priznal žalobcovi náhradu trov konania celkom vo výške 5.148,17 Eur.
Tieto pozostávajú z náhrady trov konania za zaplatenie súdnych poplatkov v celkovej výške 516,50 Eur
(súdny poplatok z návrhu vo veci samej uhradený vo výške 437,50 Eur a súdny poplatok za odvolanie
uhradený vo výške 79,- Eur), ako aj z trov právneho zastúpenia vo výške 4.631,67 Eur.

Trovy právneho zastúpenia priznané žalobcovi vo výške 4.631,67 Eur pozostávajú z odmeny právneho
zástupcu žalobcu za poskytnutie právnych služieb a náhrady jeho výdavkov, prináležiacich advokátovi v
zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „Vyhlášky“). Odmena
za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky predstavuje sumu 237,34 Eur. Odvolací
súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní za 9 úkonov právnej
služby á 237,34 Eur (1./ prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 2./ písomné podanie návrhu na súd,
3./ písomné vyjadrenie zo dňa 14.12.2011, 4./ písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 14.2.2012, 5/
účasť na pojednávaní dňa 17.2.2012, 6./ účasť na pojednávaní dňa 2.5.2012, 7./ účasť na pojednávaní
dňa 16.5.2012, 8./ písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 2.11.2012 a 9./ účasť na pojednávaní dňa
30.11.2012) + prislúchajúci režijný paušál 68,01 Eur (3 x 7,41 + 6 x 7,63) Ďalej priznal advokátom
uplatnenú náhradu cestovného vo výške 171,83 Eur za cesty na prvostupňové pojednávania v dňoch
17.2.2012, 2.5.2012, 16.5.2012 a 30.11.2012 z miesta sídla splnomocneného advokáta do miesta sídla
súdu prvého stupňa, t.j. z O. do M. a späť á 76 km, osobným motorovým vozidlom Škoda Octavia s
priemernou spotrebou paliva uvádzanou výrobcom 5,9 l/100 km, pri cene pohonných hmôt 1,65 a 1,70
Eur/l a sadzbe základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel 0,183 Eur/km; ako aj
náhradu za stratu času v sume 305,04 Eur za cesty na tieto pojednávania (4 x 6 začatých polhodín x
12,71 Eur). Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH a túto skutočnosť aj preukázal, priznal
mu odvolací súd aj DPH vo výške 20 % zo sumy 2.680,94 Eur, t.j. 536,19 Eur. Celkom tak trovy
právneho zastúpenia žalobcu v prvostupňovom konaní predstavujú sumu 3.217,13 Eur.

Odvolací súd priznal žalobcovi aj trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania, predstavujúce
odmenu za 3 úkony právnej služby á 237,34 Eur t.j. 712,02 Eur (odvolanie zo dňa 14.2.2013, vyjadrenie
k odvolaniu zo dňa 28.2.2013 a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 26.9.2013 + prislúchajúci režijný
paušál 3 x 7,81 t.j. 23,43 Eur. Ďalej priznal advokátovi náhradu cestovného vo výške 209,16 Eur za
cestu na pojednávanie dňa 26.9.2013 z miesta sídla advokáta do miesta sídla odvolacieho súdu, t.j.
z W. do F. a späť á 816 km, osobným motorovým vozidlom Mercedes-Benz s priemernou spotrebou
paliva uvádzanou výrobcom 5,2 l/100 km, pri cene pohonných hmôt 1,41 Eur/l a sadzbe základnej
náhrady za používanie cestných motorových vozidiel 0,183 Eur/km; ako aj náhradu za stratu času za
18 začatých polhodín x 13,01 Eur t.j. 234,18. Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH a túto
skutočnosť aj preukázal, priznal mu odvolací súd aj DPH vo výške 20 % zo sumy 1.178,79 Eur t.j.
235,75 Eur. Trovy právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní predstavujú sumu 1.414,54 Eur.

Celkom tak odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v prvostupňovom aj
odvolacom konaní vo výške 4.631,67 Eur.

V súvislosti s prejednávanou vecou vznikli trovy aj štátu, a to z titulu odmeny, ktorá bola vyplatená
znalcovi zo štátnych prostriedkov vo výške 104,96 Eur. Keďže návrhu žalobcu bolo v celom rozsahu
vyhovené, rozhodol odvolací súd, že trovy štátu vo výške 104,96 Eur sú povinní zaplatiť neúspešní
žalovaní v 1./ a 2./ rade spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.



Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.