Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/376/2014 z 17. 8. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 17. augusta 2015, sp. zn. 16Cob/376/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3613202269.2 Krajský súd Trenčín | 16Cob/376/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3613202269.2 | 2015-08-17 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky Citované ustanovenia: § 120 ods. 4 OSP, § 123 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4573961e-85c3-4bfc-8248-824f27e7e612 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3613202269.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/376/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613202269
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3613202269.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o. so sídlom Politických vězňů 1272/21,
Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ 264 29 705, Česká republika, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej Q. N.,
bydliskom M. XXXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie zmenkového príslušenstva, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 6Cb/45/2013-46 zo dňa 15. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu
zamietol a v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto
súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 6% ročný
úrok zo zmenkovej sumy 170 eur od 8.9.2009 do 19.2.2010, čo predstavuje sumu 4,62 eur, zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 0,57 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku
žalobu zamietol, žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol,
že žalobca sa žalobou podanou podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnou sporu (ďalej len
Nariadenie) domáhal proti žalovanej zaplatenia zmenkového úroku vyčísleného na 102 eur, úroku zo
zmenkovej sumy vyčísleného na 4,62 eur, zmenkovej odmeny vyčíslenej na 0,57 eur a náhrady trov
konania. Podanú žalobou žalobca odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 26.1.2009 na zmenkovú sumu 170 eur. Žalovaná sa zaviazala v
zmenke na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.6.2009. Indosovaná zmenka
je vistazmenkou opatrenou doložkou „bez protestu“ a doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ, žalovaná, doposiaľ zaplatila 188 eur, z toho na zmenkovú sumu
uhradila 170 eur a na úroky uhradila 18 eur. Zmenkovú listinu opatrenú doložkou „bez protestu“ indosant
nenechal zistiť verejnou listinou. Na výzvu súdu prvého stupňa na doplnenie tlačiva (žaloba podľa čl.
4 ods. 1 Nariadenia) žalobca prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že jeho nároky vyplývajú
z platnej zmenky, z ktorej zmenkové informácie uviedol v žalobe a nemá dôvod čo doplniť a opraviť.
Poukázal na to, že disponuje len indosovanou zmenkou, iné primerané a presné údaje alebo listiny
nemá k dispozícii. Súd prvého stupňa doručil dňa 18.11.2013 žalobu žalovanej spolu s tlačivom C,
prostredníctvom ktorého vyzval žalovanú na odpoveď na žalobu v lehote 30 dní od doručenia. Žalovaná
v určenej lehote odpoveď súdu prvého stupňa nedoručila.

Súd prvého stupňa nariadil vo veci pojednávanie podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia, pretože to považoval
za potrebné. Vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovanej podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Pri vykonávaní dôkazov vychádzal súd prvého stupňa zo zásady upravenej v § 120 ods. 1 tretia veta
O.s.p. a vykonal aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, pretože to považoval za nevyhnutné pre
rozhodnutie veci. Na základe vykonaného dokazovania a za použitia a aplikácie čl. I § 5 ods. 1, § 11 ods.



1, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového (ďalej len ZZŠ),
čl. 19 Nariadenia, § 4 ods. 6, 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu vystavenia zmenky, § 3 ods. 1, § 39, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka dospel
súd prvého stupňa k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne. Konštatoval, že zmenka bola vystavená
ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. žalovanej ako
spotrebiteľovi. Spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. indosovala zmenku na žalobcu. Súd prvého stupňa
považoval zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy vyplnenej do zmenky na základe dohody o vyplnení
za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi a za dojednanie vychádzajúce z neprijateľnej podmienky
v spotrebiteľskej zmluve. Uviedol, že z povahy zmenky, ktorá je zmenkou zabezpečovacou vyplýva,
že úrok má mať funkciu sankcie za omeškanie dlžníka, má teda rovnakú funkciu ako zákonný úrok z
omeškania. Zákonný úrok z omeškania v čase začatia úročenia zmenky bol 9 % ročne, dohodnutý úrok
ho prevyšuje viac ako 10-násobne. Dohodnutý úrok je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečenej
zmluvnej povinnosti, je neprimeraným plnením, obchádzaním zákona, v rozpore s dobrými mravmi a s
§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Toto dojednanie vyhodnotil súd prvého stupňa z úradnej
povinnosti ako absolútne neplatné. Povinnosť súdu prihliadať na absolútnu neplatnosť zmenkového
úroku podľa názoru súdu prvého stupňa prevyšuje zásadu, že voči poslednému majiteľovi zmenky
nemožno namietať právne vzťahy, ktoré tu boli v čase vystavenia zmenky. Podľa názoru súdu je
potrebné inak posudzovať právny vzťah v prípade, keď sú na oboch jeho stranách rovnocenné subjekty
(napríklad podnikatelia) a keď na jednej strane je subjekt silnejší (veriteľ, majiteľ zmenky) a na druhej
strane subjekt slabší (dlžník, spotrebiteľ). Výkon práv majiteľa zmenky (hoci v súlade so zákonom)
môže neprimerane zasiahnuť do práv zmenkového dlžníka- spotrebiteľa. V danej veci je nepochybné,
že žalovaná uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. s tým,
že jej záväzok bol zabezpečený blankozmenkou. Táto spoločnosť vystupovala v právnom vzťahu so
žalovanou ako podnikateľ, predmetom jej činnosti je poskytovanie úverov. Indosáciou zmenky dôjde
k významnej ujme na právach spotrebiteľa, ktorý nemôže vznášať kauzálne námietky týkajúce sa
pôvodného právneho vzťahu so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. voči novému majiteľovi zmenky.
Takýmto spôsobom by mohol veriteľ v spotrebiteľských právnych vzťahoch obísť zákonné ustanovenia
na ochranu spotrebiteľa a fakticky spotrebiteľovi znemožniť brániť sa proti neprijateľným (nekalým)
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak si voči spotrebiteľovi vymieni zabezpečenie plnenia
zo zmlúv zmenkou. Toto považoval súd prvého stupňa za neprípustné a preto nemôže požívať
právnu ochranu. Podľa názoru súdu prvého stupňa nie je možné akceptovať výlučne formalistický
výklad práva, ak by sa takýmto spôsobom odôvodňovala zrejmá nespravodlivosť. Zmenkové právo
pre svoju formálnosť neumožňuje poskytnúť účastníkovi právneho vzťahu takú ochranu, ktorá by mu
patrila podľa iných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. V zmenkových právnych vzťahoch,
v ktorých je zo všetkých okolností zrejmé, že ich subjektom na jednej strane je subjekt, ktorý bol v
pôvodnom (kauzálnom) vzťahu spotrebiteľ, je preto potrebné zákon vykladať tak, aby spotrebiteľ nebol
ukrátený na svojich právach priznaných v európskej legislatíve (napr. smernica č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) a vo vnútroštátnych právnych predpisoch, do ktorých je
európske právo transponované (napr. Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o
ochrane spotrebiteľa a pod.). Z týchto dôvodov súd prvého stupňa žalobcovi dohodnutý zmenkový úrok
0,25 % denne nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil
súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože žalobca aj žalovaná boli v konaní čiastočne úspešní
aj neúspešní.

Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa zamietol zmenkový úrok 0,25 %
denne zo zmenkovej sumy a proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca z dôvodov že : konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. Podľa jeho názoru došlo zo strany súdu prvého stupňa jeho konaním
a rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, čl. 4, 5 a 7 Nariadenia, ktoré má všeobecnú pôsobnosť
a je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. S poukazom
na znenie čl. 5 ods. 1 Nariadenia žalobca namietal, že na rozhodnutie o nariadení pojednávania
neboli splnené podmienky. Pojednávanie možno nariadiť len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov
konania, keď ich nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť len na základe predložených listinných alebo



iných dôkazov. Pojednávanie nemožno uskutočniť za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od
účastníkov konania, doplnenia skutkových zistení a doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži
procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods. 1 písm. a/ Nariadenia. Pojednávanie nie je možné nariadiť
podľa Nariadenia, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia alebo ak súd neschvaľuje materiálne
vyjadrenie práva Európskej únie, ktoré sa prejavujú v zostavení prílohy č. III Nariadenia, tlačiva C na
žalobnú odpoveď, ktoré reflektuje na najdôležitejšie stanoviská žalovanej, pričom svoje stanovisko môže
vykonať akýmkoľvek iným vhodným spôsobom bez použitia tohto tlačiva. Žalobca poukázal na to, že
súd prvého stupňa nerozhodol o nariadení pojednávania formou uznesenia, toto nevydal a nedoručil ho
stranám v súlade s § 45 a nasl. O.s.p. Súd prvého stupňa mal povinnosť podľa Nariadenia rozhodnúť
o nariadení pojednávania uznesením s riadnym odôvodnením tak, aby v zmysle čl. 5 bod 1 Nariadenia
bolo poznateľné z akých dôvodov považuje za potrebné vykonať ústne pojednávanie. Pojednávanie sa
tak nemohlo uskutočniť a ak sa uskutočnilo jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie
súdu. Právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony súdu, ktoré súd vykonal na základe
právoplatných rozhodnutí. Podľa názoru žalobcu je konanie postihnuté závažnou vadou porušením
§ 167 a nasl. O.s.p., čo v konaní vyvolalo zásadné právne následky a ovplyvnilo rozhodnutie súdu
prvého stupňa v tom smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, súd porušil poučovaciu
povinnosť prekročením § 5 ods. 1 O.s.p., súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkoch, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Čl. 7 Nariadenia upravuje
procesný postup súdu pri skončení konania a obligatórne ustanovuje súdu povinnosť vydať rozsudok o
pohľadávke bez nariadenia pojednávania vždy, ak sa súdu nedoručila odpoveď odporcu. V danej veci
súd prvého stupňa nariadil a vykonal pojednávanie, čo legálne nemohol urobiť. Žalovaná nedoručila
súdu žiadnu žalobnú odpoveď podľa čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia a preto bol súd prvého stupňa
povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia. Uviedol, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
zmluvou o úvere aj napriek tomu, že žalobca a žalovaná tento dôkaz nenavrhli. Dokazovanie v sporovom
konaní je podľa § 120 O.s.p. ovládané prejednávacou zásadou, ktorá úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia
a dôkaznou povinnosťou. Žalobca predložil ako dôkaz platnú zmenku, voči forme a obsahu ktorej nemala
žalovaná žiadne námietky a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov. Vykonanie aj iných dôkaz ako tých, ktoré navrhli účastníci konania, je možné podľa § 120
ods. 1 in fine len výnimočne, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a nevykonanie nejakého
dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonania ďalších dôkazov musí
vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania, pričom k otázke vykonania iných ako účastníkmi
navrhnutých dôkazov musí súd pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore.
Súd prvého stupňa svoj postup na vykonanie iných dôkazov vôbec nezdôvodnil. Žalovaná mohla na
základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia vzniesť námietky, ak tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady podľa Nariadenia. Súd nemôže vznášať námietky
za žalovanú. Ide o porušenie princípu kontradiktórnosti a rovnosti strán ako súčasti práva na spravodlivé
súdne konanie. Súd prvého stupňa z vlastnej iniciatívy na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré
údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Správanie súdu predstavuje výrazný zásah do
práva žalobcu na spravodlivý súdny proces garantovaný v čl. 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky a v čl.
6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvého stupňa dospel k rozhodnutiu na
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, nesprávne interpretoval príslušné právne predpisy
a práva Európskej únie. Žalobca zdôraznil, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v
listine ako takej samo právo žalobcu, je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy
a nemožno ju podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Súd prvého stupňa sa
nezaoberal aplikáciou príslušných ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. a ignoroval predmet sporu (§
17). Zmenku vystavila žalovaná, túto dobrovoľne podpísala. Sadzba zmenkového úroku je napísaná
na zmenke, táto bola žalovanej známa v čase jej vystavenia a s výškou 0,25 % denne zmenkového
úroku žalovaná súhlasila. Žalobca v súvislosti s uplatnenými zmenkovými nárokmi poukázal na rozsudok
najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.8.2002, sp.zn. 25 Cdo 1839/2000, rozsudok Okresného
súdu Lučenec zo dňa 13.2.2014, sp.zn. 13C 88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca
zo dňa 6.3.2014, sp.zn. 3C 8153/2013, rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 11.2.2014, sp.zn. 8C
198/2013, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 3.2.2010, sp.zn. 5Co/16/2010.

Žalovaná sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1



O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 221 ods.
1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Odvolacie dôvody neposudzoval odvolací súd len podľa toho, ako ich odvolateľ označil, ale podľa
obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd
podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia zmenkového úroku 0,25 % denne z
konkrétnych súm a za konkrétne obdobia, 6 % ročného úroku z konkrétnych zmenkových súm za
konkrétne obdobia, zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy,
ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19
Nariadenia, ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa
riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6,
7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi Občianskym súdnym poriadkom.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie nad návrh účastníkov konania
a do súdneho spisu založil zmluvu o úvere bez toho, aby žalobcovi a žalovanej umožnil zúčastniť sa
vykonania tohto dôkazu a vyjadriť sa k nemu podľa § 123 O.s.p. Zmluvu o úvere založil súd prvého stupňa
do spisu a vykonal dokazovanie touto listinou bez toho, aby založil do súdneho spisu aj všeobecné
podmienky poskytnutia úveru. Z obsahu zmluvy o úvere je nepochybné, že tieto všeobecné podmienky
poskytnutia úveru nachádzajúce sa na zadnej strane zmluvy o úvere, určovali časť obsahu zmluvy.
Žalovaná podpisom potvrdila ich prevzatie.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v podobe tlačiva B vyzval žalobcu na
doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, keď žalobcovi oznámil, že informácie
o pohľadávke uvedené v bode 8.1 tlačiva nie sú dostatočne jasné a primerané, keď tlačivo neobsahuje
žiaden údaj o charaktere právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Uviedol,
že zmenka predložená ako dôkazný prostriedok mohla byť vystavená ako zabezpečovací prostriedok
z poskytnutého úveru, ktorý mal povahu spotrebiteľského úveru, jej remitentom bola spoločnosť
POHOTOVOSŤ s.r.o. Súd prvého stupňa žalobcovi oznámil, že v konaní je potrebné vyriešiť otázku, či
ide o nárok uplatňovaný zo zmenky alebo z kauzy, v ktorej mala zmenka len zabezpečovací charakter
a ktorá je právnym vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa, pretože do úvahy je potrebné brať v právnych
vzťahoch princíp zvýšenej ochrany spotrebiteľa. Zároveň prvého stupňa vyzval žalobcu, aby označil
zmluvu, splnenie ktorej zabezpečuje predložená zmenka a aby uvedenú zmluvu predložil (ibaže by
ju nemohol predložiť bez vlastnej viny), prípadne preukázal, že nejde o zmluvu spotrebiteľskú. Na
výzvu súdu prvého stupňa žalobca oznámil, že súdu poskytol dostatočne jasné a primerané informácie
o uplatnenej pohľadávke, zmenkové informácie z platnej zmenky preniesol žalobca do žaloby formou
tlačiva, súdu predložil originál zmenky a iné informácie a iné listiny nemá k dispozícii. Zdôraznil, že v
konaní uplatňuje majetkové práva zo zmenky, nie z pohľadávky.



Odvolací súd konštatuje, že takto realizovaná výzva nemá pre ďalší procesný postup súdu žiadne
účinky. Pripojením konkrétnych listín v podobe fotokópií z iného spisu súdu prvého stupňa (exekučného
spisu), v ktorom mal remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., postavenie oprávneného, bez návrhu
účastníkov konania na vykonanie takto označených dôkazov, vykonal súd prvého stupňa skutkové
zistenia, ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Výnimočná možnosť
súdu vykonania aj iných dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci samej, je daná súdu podľa §
120 ods. 1 posledná veta O.s.p. Predbežným právnym posúdením údajov uvedených na zmenke súd
prvého stupňa zistil spornosť žalobcom uplatnených peňažných nárokov.

Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.

Preskúmaním zákonnosti konania predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci samej na nariadenom
pojednávaní, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa odňal účastníkom konania procesné právo podľa
§ 123 O.s.p. vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, ktoré súd prvého stupňa vykonal. Účelom práva vyjadriť
sa k vykonaným dôkazom je práve možnosť ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje
rozhodnutie. Aktivita účastníka konania pri využití tohto práva je v podstatnej miere závislá od miery
presvedčivosti vykonaných dôkazov a skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a
od miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka.
Vykonaným dokazovaním sa rozumie postup súdu smerujúci k utvoreniu skutkových poznatkov o
rozhodujúcich okolnostiach a jeho podstatou je získanie príslušných skutkových poznatkov z jednotlivých
dôkazných prostriedkov, ktoré sú nositeľmi určitých informácií (Nález Ústavného súdu SR z 10. júla 2013,
č. k. II. ÚS 499/2012-47). Z listinných dôkazov vykonaných bez návrhov účastníkov konania dospel súd
prvého stupňa k (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom založil svoj právny záver o právnej povahe
zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej.

Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo podľa
názoru odvolacieho súdu povinnosťou súdu prvého stupňa dať žalobcovi a žalovanej priestor, aby sa
zoznámili s dôkazmi, ktoré vykonal súd prvého stupňa bez ich návrhu a so skutkovými zisteniami,
ktoré z nich súd prvého stupňa vyvodzuje, spolu s priestorom na vyjadrenie sa k nim, prípadne, aby
účastníci konania navrhli iné dôkazy na vyvrátenie týchto skutkových zistení. Uvedený priestor v súlade
s cieľom a účelom Nariadenia nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje však najmä
písomné stanovisko účastníkov konania (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Týmto postupom dôjde
ku skutočnému naplneniu práva účastníkov konania zaručeného aj v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Koncepcia
spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany
možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné pre úspešnosť žaloby, ale aj možnosť oboznámiť sa so
všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a k týmto sa vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne
rozhodnutie.

Na prejednanie veci nariadil súd prvého stupňa ústne pojednávanie, pretože to považoval za potrebné.
Postupoval tak podľa čl. 5 ods. 1 druhá veta Nariadenia. V súlade s čl. 19 Nariadenia sa forma
a obsah samotného úkonu nariadenia ústneho pojednávania vo veci spravuje procesnými predpismi
vnútroštátneho práva. Žalobca v odvolaní namietal, že podľa Nariadenia mal súd prvého stupňa
rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania formou uznesenia s riadnym odôvodnením tak, aby bolo
poznateľné z akých dôvodov považuje súd za potrebné vykonať ústne pojednávanie. V podmienkach
slovenského civilného procesu ovládaného zásadou ústnosti a verejnosti je daná povinnosť súdu
nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie okrem prípadov, ak to vylučuje zákon (§ 115a) alebo
celkom výnimočne osobitný predpis. Priamo v ustanovení § 115 ods. 1 Občiansky súdny poriadok
v súvislosti s týmto osobitným predpisom odkazuje na Nariadenie (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalobcom prezentovaný
názor v odvolaní nie je správny. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia súd rozhoduje (vydáva uznesenie) iba
v prípade, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorý z účastníkov konania a súd túto
jeho žiadosť odmieta, pretože sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie
nie je zjavne pre spravodlivé vedenie konania potrebné. V danom prípade táto procesná situácia
nenastala. Nariadenie ústneho pojednávania na prejednanie veci samej sa vykoná podľa podmienok
vnútroštátneho procesného práva spôsobom podľa § 115 ods. 1 O.s.p. tak, že sudca prejednávajúci vec,
ktorý po posúdení všetkých výsledkov prípravy pojednávania dospeje k názoru, že vo veci je potrebné



nariadiť ústne pojednávanie, samostatné uznesenie nevydáva a na pojednávanie predvolá účastníkov.
Predvolanie na ústne pojednávanie je úkonom súdu vo forme tlačiva podľa § 254 ods. 1, 2 vyhlášky
č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny
súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov. Občiansky súdny poriadok neobsahuje žiadne
ustanovenie ukladajúce súdu povinnosť pred predvolaním účastníkov na pojednávanie vydať uznesenie
obsahujúci úkon nariadenia pojednávania. Predvolanie na pojednávanie predstavuje procesnú formu
rozhodovania súdu obsahujúce zjednodušené záhlavie a výrokovú časť. Predvolanie na pojednávanie
je svojím charakterom uznesenie o vedení konania podľa § 167 ods. 1, ktoré nemusí podľa § 169 ods. 2
O.s.p. obsahovať odôvodnenie, nie je proti nemu odvolanie prípustné podľa § 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.
a podľa § 170 ods. 2 O.s.p. súd ním nie je viazaný. Obsahuje označenie súdu, označenie účastníkov,
označenie veci, ako aj rozhodnutie, že súd vo veci nariadil pojednávanie v konkrétny deň, hodinu, miesto
konania pojednávania spolu s oznámením pre účastníka konania, že súd pokladá za potrebný jeho
výsluch. Súd prvého stupňa neporušil ustanovenia o rozhodovaní uznesením podľa § 167 a nasl. O.s.p.
a z tohto pohľadu nie je konanie postihnuté vadou zmätočnosti podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že ak súd prvého stupňa vykonal poučovaciu povinnosť podľa § 120
ods. 4 O.s.p. voči účastníkom konania a právnemu zástupcovi žalobcu na pojednávaní bez ich účasti,
poučovacia povinnosť daná podľa § 114 ods. 2 O.s.p. nebola splnená. O vykonaní poučenia v tomto
konaní v rámci tzv. prípravy pojednávania (§ 114 O.s.p.) sa v spise nenachádzajú žiadne listiny.
Poučovacia povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. je konkrétnym vyjadrením generálnej poučovacej
povinnosti podľa § 5 O.s.p. a súd je povinný ju vykonať aj v prípade, keď je účastník právne zastúpený.
Ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. je vyjadrením koncentrácie občianskeho sporového súdneho konania
prejavujúcej sa v možnosti účastníkov konania predkladať skutočnosti a dôkazy vrátane určenia
momentu na ich predkladanie. Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie
vo veci samej, na možnosť napadnúť rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom
konaní, pretože znamená významné obmedzenie na označovanie a predkladanie dôkazov v ďalšom
konaní. V danej veci súd prvého stupňa dospel k takému záveru, že listinné dôkazy prostredníctvom
ktorých súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, vytvorili skutkový základ pre súdne rozhodnutie
vyžadujúci zmenu právneho posúdenia uplatneného nároku, o ktorej však účastníci nevedeli. V dôsledku
absencie riadneho poučenia ako povinnosti súdu nedošlo zo strany žalobcu k uplatneniu procesných
práv, pretože žalobca nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k
inému právnemu posúdeniu veci, keď súd prvého stupňa nárok žalobcu uplatnený zo zmenky posúdil
ako vzťah spotrebiteľský bez toho, aby boli na takýto postup súdu splnené procesné podmienky.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že súd prvého stupňa nemal splnené procesné
podmienky pre nariadenie a vykonanie pojednávania vo veci samej.

Pretože rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku
a náhrady trov konania nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/
O.s.p. správny, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. Z dôvodu, že v konaní
pred súdom prvého stupňa bolo účastníkom konania odňaté právo konať pred súdom, odvolací súd sa
vecnými námietkami žalobcu vo veci samej nezaoberal.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. vo veci opätovne
rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu
prvého stupňa, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd
prvého stupňa v konaní v novom rozhodnutí vo veci. Súd prvého stupňa v konaní dodrží podmienky
podľa § 114 O.s.p. vrátane riadneho poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. s procesnými účinkami voči
účastníkom konania a vo svojom postupe umožní účastníkom konania realizáciu práva účastníkov pri
dokazovaní podľa § 123 O.s.p. V prípade vykonania dôkazu zmluvou o úvere ako dôkazu listinou podľa
§ 129 ods. 1 O.s.p. je potrebné, aby súd prvého stupňa pripojil aj všeobecné podmienky poskytnutia
úveru a tieto poskytol pred rozhodnutím vo veci samej účastníkom konania rovnako ako zmluvu o úvere.
Je potrebné, aby súd prvého stupňa odôvodnil výnimočnosť postupu podľa § 120 ods. 1 posledná veta
O.s.p. pri vykonávaní dôkazov. Pojednávanie v právnej veci uskutoční súd prvého stupňa v súlade s
postupom podľa § 117 a § 118 a podľa § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p. za dodržania procesných práv
účastníkov občianskeho súdneho konania. Dôkaz listinou vykoná súd prvého stupňa v súlade s § 129



ods. 1 O.s.p. Spôsob vykonania dôkazu listinou uvedie súd prvého stupňa v zápisnici o pojednávaní
s presným označením listiny, prípadne s vyjadrením účastníkov konania k listine, ak bude listina
predložená účastníkom konania prítomným na pojednávaní.

Výrok o náhrade trov konania zrušil odvolací súd ako výrok viazaný k meritórnemu rozhodnutiu. Podľa
§ 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci o náhrade trov konania,
vrátane trov odvolacieho konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania bude súd prvého stupňa
vychádzať zo zásady zodpovednosti za výsledok v sporovom konaní(zásada úspechu), ktorej kritériom je
miera úspechu vo veci zisťovaná u žalobcu aj u žalovanej. Miera úspechu závisí od vzťahu meritórneho
rozhodnutia k žalobnému petitu vo veci samej. Povinnosť nahradiť trovy konania sa týka iba trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Svoje rozhodnutie v časti náhrady trov konania
súd prvého stupňa dostatočne odôvodní s náležitosťami podľa § 169 ods. 1 O.s.p. za primeraného
použitia § 157 ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia rozhodnutia v časti náhrady trov konania musí byť zrejmá
miera úspechu toho ktorého účastníka konania vrátane posúdenia a zistenia výšky tejto miery úspechu
(pomer rozdelenia). Výrok o náhrade trov konania má účinky uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.