{"guid": "12f7a644-c158-4c6f-9cb0-07efe9a5f2ce:9b9e3eeb-05a2-4441-8471-4320cba7d3c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6019200049.2", "spisova_znacka": "24S/26/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/26/2019 z 2. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 2. októbra 2019, sp. zn. 24S/26/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6019200049.2", "identifikacne_cislo": "6019200049", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2019-10-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b9e3eeb-05a2-4441-8471-4320cba7d3c2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200049.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200049.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200049.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/26/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200049
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200049.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a
členov senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: LiV ELEKTRA,
a.s., so sídlom Priemyselná 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 769 840, právne zastúpeného advokátom
JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, so sídlom Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102194958/2018 zo dňa 8. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom (ďalej len „správca dane“) vykonal
u daňového subjektu LiV ELEKTRA, a.s. so sídlom Priemyselná 10, 821 09 Bratislava (ďalej len
„žalobca“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roka 2011, o výsledku
ktorej vyhotovil protokol č. 1704767/2016 z 16.11.2016. Daňová kontrola bola zameraná na kontrolu
žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) z prijatých faktúr od spoločnosti
Eurotransfer, spol. s r.o., Trenčianska 53, 821 09 Bratislava (ďalej len „Eurotransfer, s.r.o.“), ktoré boli
fakturované v zmysle zmlúv o dielo č. 100526 zo dňa 26.05.2010, 110104 zo dňa 04.01.2011, 110107
zo dňa 07.01.2011, 110610 zo dňa 10.06.2011. Podľa správcu dane sú v protokole z daňovej kontroly
uvedené rozsiahle preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, na základe ktorých správca
dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane a tým porušenie § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na
§ 51 ods. 1 zákona o DPH z prijatých faktúr od spoločnosti Eurotransfer, s.r.o., ktoré boli fakturované
v zmysle zmlúv o dielo. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100980061/2018 zo 17.05.2018, ktorým
žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 91 177,40 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
máj 2011 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Správca dane neuznal nárok na odpočet dane z
pridanej hodnoty, ktorý mal vyplývať zo zmluvy o dielo č. 110104 z 04.01.2011 pri realizácii stavby
„Realizácia zdroja 58MWe pre PPC RNERGY, a.s.“, na základe  faktúr   č. 2011/04-13,         č. 2011/05-1
vo fakturovaných sumách 265.814,40 Eur a 281.250,-Eur s DPH, a odovzdávacích protokolov. V
odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že  faktúry vystavené spoločnosťou Eurotransfer, s.r.o.
pre žalobcu boli faktúrami za služby, k dodaniu ktorých nikdy nedošlo. Teda nedošlo ani k vzniku daňovej
povinnosti a zo strany odberateľa - žalobcu došlo vo vzťahu k DPH k neoprávnenému odpočítaniu dane,
ktorá by vznikla z dodania reálnych tovarov a služieb a zo zisku. Žalobca na základe zistení správcu
dane porušil § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona  o DPH v znení neskorších predpisov,
na základe ktorých mu nebol priznaný nárok na odpočet dane v sume 91 177,40 Eur za zdaňovacie



obdobie máj 2011. Správca dane uzavrel, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie
dane v tejto výške a neuniesol dôkazné bremeno v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania,
pretože nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočet DPH viaže, a to že
zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre. Pokiaľ si platiteľ
dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že
zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar, prípadne služba reálne dodané, a to práve osobou
ako platiteľom DPH uvedenou na faktúre, ktorá si zároveň voči odberateľovi uplatňuje DPH. Ďalej podľa
správcu dane za spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. a jej potencionálnych subdodávateľov nemal odborné
elektrikárske práce na diele „Realizácia zdroja 58MWe pre PPC Energy, a.s.“ kto vykonať, pretože
všetky osoby prítomné na stavenisku boli zamestnanci žalobcu, ROEZ, s.r.o. DYNAMIK HOLDING,
a.s. Zo zabezpečených informácií a podkladov správcovi dane vyplynulo, že v čase, kedy mali byť za
spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. a jeho potencionálnych subdodávateľov na diele pre PPC Energy, a.s.
vykonávané odborné elektroinštalačné práce, boli už všetky dôležité elektroinštalačné práce na diele
vykonané, nakoľko elektráreň bola už v skúšobnej prevádzke. Správca dane ďalej argumentoval tým,
že v prípade, ak si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských
faktúr znejúcich na dodávateľa Eurotransfer, s.r.o., musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody
boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu, a to práve osobou uvedenou na faktúre, resp. musí
byť schopný preukázať reálny obsah predmetnej dodávky. V tomto zmysle nie je na preukázanie
hodnovernosti dodania tovaru postačujúce doloženie faktúry, ale najmä preukázanie, že služba bola
skutočne dodaná v deklarovanom rozsahu práve týmto dodávateľom. Skutočnosť, že kontrolovaný
platiteľ vlastní faktúru znejúcu na menovaného dodávateľa ešte neznamená, že tento dodávateľ v
skutočnosti dodanie služby aj uskutočnil a vznikla mu v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH aj daňová
povinnosť. Ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie
práva na odpočítanie DPH, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo
tak ako je v dokladoch prezentované. Dôkaz daňovým dokladom je iba formálnym dôkazom završujúcim
hmotnoprávne aspekty skutočného uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Ak zdaniteľné plnenie nebolo
uskutočnené tak ako je platiteľom deklarované, nemôže byť dôkazná povinnosť naplnená obyčajným
predložením (hoci formálne správneho) daňového dokladu, nakoľko takýto doklad už sám o sebe
nemôže byť vierohodný, ak obsahuje údaj, ktorý nie je pravdivý. Správca dane navyše zistil, že subjekt
Eurotransfer, s.r.o. je spoločnosť, do ktorej sa zlúčilo veľké množstvo iných spoločností. Konateľa
spoločnosti má občana O. a nikto za spoločnosť nepreberá zásielky na sídle, kde sa nikto nezdržuje,
čo vyvracia vierohodnosť a preukázateľnosť dokladu a odôvodňuje pochybnosť o jeho pravdivosti a
pravosti.

2. Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 102194958/2018  z 08.11.2018 v
odvolacom konaní potvrdilo prvostupňové rozhodnutie správcu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane oprávnene prevzal informácie
a dôkazy získané NAKA a použil ich pri správe daní. Zo získaných informácií a podkladov podľa jeho
názoru vyplynulo, že za spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. a jej potencionálnych subdodávateľov nemal kto
odborné elektrikárske práce na diele „Realizácia zdroja 58 MWe pre PPC Energy, a.s.“ kto vykonať z
dôvodu, že všetky osoby prítomné na stavenisku boli zamestnanci spoločnosti žalobcu, ROEZ, s.r.o.,
Dynamic Holding, a.s. a zo zabezpečených informácií a podkladov vyplynulo, že v čase, kedy mal
byť za spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. a jej potencionálnych subdodávateľov na diele PPC Energy, a.s.
vykonávané odborné elektroinštalačné práce, budú všetky dôležité elektroinštalačné práce na diele
vykonané, nakoľko elektráreň bola už v skúšobnej prevádzke. Na základe toho správca dane logicky
dospel k záveru, že deklarované plnenie na faktúrach vystavených spoločnosťou Eurotransfer, s.r.o. pre
žalobcu nebolo reálne preukázané práve dodávateľom Eurotransfer, s.r.o. a žalobca nepreukázal právo
na odpočítanie dane z uvedených faktúr. Poukázal na to, že u konečného odberateľa SEPS, a.s. bolo
zistené, že na diele Rozvodňa 400 kV Moldava bolo stavenisko vypratané a stavebnomontážne denníky
ukončené už dňa 12.12.2009. Rozvodňa bolo uvedená pod napätie 31.10.2009 a následne prebiehali
už len dokončovacie práce vykonávané pod dozorom na „B“ príkaz. Žalovaný ďalej dôvodil, že v zmysle
§ 49 a § 51 zákona o DPH je uplatnenie práva viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených
podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie služieb - prác na
základe ktorého vznikla daňová povinnosť je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu
akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri dodaní
tejto služby vzniká daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po
obsahovej stránke. Nestačí len formálne deklarovať dodanie faktúr, ale je potrebné preukázať aj vecné
naplnenie. Samotná fakturácia bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil



služby, pri ktorých vznikla daňová povinnosť. Prijatie faktúr z formálne splnenými náležitosťami podľa
zákona o DPH ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane. To znamená,
že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane nespočívajú len
vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu
faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej
skutočnosti, v objekte a v subjekte. Napriek tomu, že žalobca predložil faktúry, z ktorých bol dodávateľ
Eurotransfer, s.r.o. povinný sumu DPH uvedenú na týchto faktúrach priznať a odviesť, uvedené náklady
sú dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol
žalobca povinný preukázať. Žalovaný mal za to, že na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca
ako daňový subjekt nesplnil podmienky na odpočítanie dane uvedené v zákone o DPH. Pri tomto
závere vychádzal zo zákona o DPH, podľa ktorého je platiteľ povinný postupovať pri uplatnení práva
na odpočet DPH v zmysle ustanovenia zákona, ktorý určuje kedy vzniká právo na odpočet dane, za
akých podmienok je možné daň odpočítať, kedy je možné uplatniť právo a v ktorom zdaňovacom
období. Žalovaný dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu neboli preukázané a predložené doklady neboli
dokazovaním správcu dane preukázané. To, že doklady musia mať povahu faktu a musia byť vystavené
na materiálnom podklade podoprel poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009
z 23.06.2010 a na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z ktorého
vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za
splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH; preto ak si tento nárok uplatní,
je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene za splnenia zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a
dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno
svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Ďalej
žalovaný uviedol, že skutočnosti, na základe ktorých správca dane dospel ku skutkovým záverom v
jednotlivých prvostupňových rozhodnutiach boli správne vyhodnotené. Sú podrobne popísané v jeho
rozhodnutí, pričom správca dane nezaťažoval žalobcu nad mieru prípustnú a zákonom akceptovateľnú a
zaobstaral si podklady pre rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nedošlo k preukázaniu
dodania prác deklarovaných dodávateľom Eurotransfer, s.r.o. Žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré
by preukazovali, že tieto práce boli dodané týmto deklarovaným dodávateľom, a to aj napriek tomu,
že  správca dane ho na predloženie takýchto dôkazov vyzval. Práve samotný žalobca uviedol, že
žiadne iné dôkazy nemá. Poukázal ďalej na to, že nedostatky dodávateľa Eurotransfer, s.r.o. neboli
pripisované na ujmu žalobcu, pričom k rozširovaniu dôkazného bremena na neho uviedol, že daňový
poriadok ho rozdeľuje medzi daňový subjekt a správcu dane, pričom ťažisko dôkaznej povinnosti je na
daňovom subjekte. Primárne má daňový subjekt preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré
je povinný podávať, ďalej skutočnosti, na preukázanie ktorých bol správca dane vyzvaný v priebehu
daňovej kontroly alebo daňového konania a napokon preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť
evidencie a záznamov, ktorý je povinný viesť. Zákon teda ukladá dôkazné bremeno aj správcovi dane, a
to jednak vyvrátiť prostredníctvom zákonných dôkazov tvrdenia daňového subjektu a jednak preukázať
skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie
dane. Zdôraznil, že správca dane nezaložil svoje závery na tom, že žalobca sa dopustil podvodného
konania, ale na tom, že nebolo preukázané dodanie prác deklarovaných dodávateľom Eurotransfer,
s.r.o., pričom žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť pre odpočítanie dane. Záverom žalovaný po
preskúmaní spisových materiálov a skutočností zistených v daňovej kontrole vo vyrubovacom konaní a
odvolacích námietok dospel k záveru, že správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Na zistenie sporných skutočností vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, t.j. vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo
najavo. Záver že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázateľnosti odpočítania dane a preto nebolo
možné uznať sporné odpočítanie dane, čo je záverom, ktorý logicky vyplýva z vykonaného dokazovania.
Žalobca nepreukázal plnenie prác deklarovaných dodávateľom Eurotransfer, s.r.o., neuniesol dôkazné
bremeno a nevzniklo mu tak právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od uvedeného
dodávateľa.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu, ktorú odôvodnil tým, že
napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre



nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánu verejne správy bolo
nedostatočné na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá
oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Konkrétne
žalobca namietal, že správca dane a žalovaný v napadnutých rozhodnutiach svoje názoru vyvodili z
nezákonne získaných dôkazov, konkrétne z dôkazov získaných zo spisu PPZ-NKA-JFP1-36-042/2015,
ktoré boli zistené od Policajného zboru SR podľa § 76 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore.
Žalobca namietal, že žalovaný neuviedol, na základe akého postavenia v trestnom konaní bol oprávnený
nahliadnuť do tohto spisu, pričom túto skutočnosť v odvolaní namietal. Poukázal na to, že v súlade s
§ 69 ods. 1 Trestného poriadku sú explicitne vymenované osoby oprávnené nazerať do spisu, pričom
správca dane nemal takéto oprávnenie. S poukázaním na § 76 ods. 1, 2 a 3 zákona o Policajnom
zbore žalobca uviedol, že získané informácie je Policajný zbor oprávnený používať na plnenie svojich
úloh a je povinný chrániť ich pred vyzradením, pričom je nepochybné, že pri daňovej kontrole a
následnom vyrubovacom konaní zo strany žalovaného a resp. správcu dane nešlo o plnenie úloh
Policajného zboru. Ďalej poukázal na to, že v tejto veci bolo zrušené obvinenie voči konkrétnym
osobám uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Bratislave. Namietal to, že žalovaný nijakým
spôsobom neosvedčil, nepreukázal a nevysvetlil oprávnenie správcu dane nahliadnuť do spisu orgánu
policajného zboru a získavať z neho akékoľvek dôkazy a informácie, prípadne oprávnenie nahliadnuť do
akéhokoľvek iného spisu. Tým, že správca dane ktorý nebol oprávnený informovať týmito informáciami
a použiť ich ako dôkazy, ich v konaní použil, išlo o nezákonne získaný dôkaz, na ktorý sa vôbec
nemalo prihliadať a nemali byť z neho vyvodzované žiadne právne závery, nakoľko správca dane
tieto informácie získal neoprávnene, keďže došlo k ich vyzradeniu a následne nezákonnému použitiu
v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Takýto postup je podľa žalobcu jednoznačne v
rozpore so zásadou zákonnosti podľa § 3 ods.  1 Daňového poriadku, na základe čoho nadobudli tieto
dôkazy povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, na ktorý v daňovom konaní nemožno
prihliadať. Poukázal na ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého je možné prihliadať
iba na to, čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom žalobca
namietal, že išlo o nezákonne získané dôkazy, ktoré odporujú zásade zákonnosti konania, nie samotný
pôvod dôkazov v trestnom konaní. V zmysle uvedeného mal žalobca za to, že získanie nezákonného
dôkazu predstavovalo tak závažné pochybenie zo strany orgánov verejnej správy, ktoré malo za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Súčasne  namietal aj to, že žalovaný nemal prihliadať
ani na vyjadrenie A.. C. G. z 26.11.2004 záznam č. PPZ-NKA-JFP1-36-040/2015 získaný podľa § 17a
zákona o Policajnom zbore. Jedná sa podľa názoru žalovaného o vyjadrenie fyzickej osoby, ktoré má
povahu alebo charakter svedeckej výpovede, nakoľko sú tejto osobe kladené otázky za účelom podania
konkrétnych informácií ku konkrétnej veci, z ktorých dôvodov nemožno automaticky prevziať takéto
vyjadrenie osoby v konaniach podľa Daňového poriadku, nakoľko žalobca nebol nijakým spôsobom
o tomto plánovanom úkone informovaný a tým mu bolo odopreté právo klásť svedkovi otázky. Toto
porušenie práva žalobcu uvedené v § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku má podľa jeho názoru
za následok neprípustnosť tohto získaného dôkazu v daňovom konaní a na nezákonne získaný dôkaz
sa nesmie prihliadať. Žalobca ďalej namietal, že záver žalovaného o neunesení dôkazného bremena
je s prihliadnutím na zistený skutkový stav nesprávny a neodôvodnený, založený na nedostatočnom a
účelovom vyhodnotení dôkazov a zistených skutočností. Zdôraznil, že záver bol založený na zisteniach,
ktoré sa týkajú vnútorných záležitostí spoločnosti Eurotransfer, s.r.o., na ktorých vyvrátenie žalobca
nemá, ani nemôže mať vplyv a nemá možnosť predložiť dôkazy týkajúce sa iného daňového subjektu.
Nedostatky spoločnosti Eurotransfer, s.r.o. nie je možné považovať za nesplnenie dôkaznej povinnosti
žalobcu, ktoré boli pričítané na ťarchu žalobcu a existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré
netvorili jeho dôkazné bremeno. Nemožno vyhodnocovať ako neunesenie dôkazného bremena žalobcu
skutočnosť, že spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. je nekontaktná, nepredkladá požadované  dôkazy a neplní
si svoje povinnosti voči správcovi dane. Žalovaný zdôraznil, že k veci sa vyjadrili príslušní svedkovia, a
to A.. C. G. a H. S., ktorí boli oprávnení sa vyjadrovať a odpovedať na kladené otázky k záležitostiam,
ktoré tvorili ich náplň činnosti, pričom nepredložili žiadny dôkaz, ani žiaden dôkaz k dodatočnému
predloženiu nenavrhli. Žalobca predložil správcovi dane všetky dôkazy a podklady, ktoré mal k dispozícii,
a to zmluvy o dielo, faktúry a preberacie protokoly, ktoré sú v podnikateľskom styku štandardnými
dôkazmi o skutočnom vykonaní prác. Niektoré doklady žalobca vzhľadom na časový odstup nemá
k dispozícii a ani nemal povinnosť ich taký dlhý čas archivovať. Podľa žalobcu žalovaný svedecké
výpovede uvedených svedkov a predložené listiny vyhodnotil tendenčne a účelovo v absolútnom rozpore
so zásadami hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, najmä s poukázaním na výpoveď



svedka H. S.. Podľa žalovaného výpoveď svedka H. S. nepreukázala dodanie fakturovaných prác
spoločnosťou Eurotransfer, s.r.o., pričom však opomenul vziať do úvahy, že tento svedok vo svojej
výpovedi presne špecifikoval okruh činností, ktoré zabezpečoval, pričom v kontexte argumentu žalobcu
ide o preukazné tvrdenia. Uviedol, že jeho úlohou boli konzultácie a bol sa pozrieť na jednotlivých
trafostaniciach, pričom jeho činnosť spočívala na službách, ktoré nezakladajú povinnosť byť prítomný
na staveniskách. Podľa jeho názoru žalovaný vyhodnotil výpoveď svedka S. len konštatovaním, že
nebolo preukázané dodanie fakturovaných prác pre žalobcu a nevysporiadal so žiadnymi tvrdeniami
a námietkami žalobcu k hodnotenej svedeckej výpovedi. Považoval za neprijateľné, že konajúce
orgány pričítali žalobcovi neunesenie dôkazného bremena za reálne uskutočnenie dodávaných prác,
pričom však akékoľvek dôkazy a skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu žalovaný vôbec nevzal do
úvahy alebo vyhodnotil účelovo v neprospech žalobcu. Z vyššie uvedených dôvodov sú rozhodnutia
žalobcu nepreskúmateľné, nakoľko orgány verejnej správy vlastnú dôkaznú núdzu pričítali žalobcovi ako
neunesenie jeho dôkazného bremena. Konajúce orgány  dostatočným spôsobom nepreukázali svoje
jednoznačné a kategorické závery o tom, že k plneniu nedošlo. Žalovaný mal za to, že svojimi písomnými
a ústnymi prednesmi vierohodne a jednoznačne preukázal uskutočnenie služieb deklarovaných na
jednotlivých faktúrach od dodávateľa Eurotransfer, s.r.o. a aj opodstatnenosť odpočítania dane z pridanej
hodnoty. Kategorické závery správcu dane a žalovaného nemajú oporu v administratívnom spise a v
ňom sa nachádzajúcich dôkazoch a podkladoch a vyjadreniach žalobcu, ale sú založené výlučne na
údajnom neunesení dôkazného bremena žalobcu za skutočností, o ktorých zmysle vyššie uvedeného
nemohol mať žiadnu vedomosť a nepatria do jeho dôkaznej povinnosti. Z obsahu administratívneho
spisu je podľa žalobcu zadokumentovaný a preukázaný jednoznačne zadokumentovaný a preukázaný
skutkový stav, že žalobca ako zhotoviteľ na základe zmlúv o dielo vykonal práce na tam uvedených
zákazkách po podpise zmlúv o dielo, na realizáciu jednotlivých zákaziek vznikla na strane žalobcu
reálna potreba zvýšenia výrobných kapacít z dôvodu nárastu výroby a montáží pre zabezpečenie
dohodnutých termínov, resp. z dôvodu individuálnych požiadaviek konkrétnych objednávateľov, a preto
časť zmluvných prác vykonal prostredníctvom subdodávateľa Eurotransfer, s.r.o., ktorý prostredníctvom
svojich subdodávateľov vykonal dohodnuté práce na vyššie uvedených zákazkách pre žalobcu. Všetky
práce na zákazkách, ktoré tvorili predmet príslušných zmlúv o dielo boli pre všetkých dodávateľov
riadne a včas vykonané a práce  boli v každom prípade zo strany objednávateľov od žalobcu a od
ďalších dodávateľov riadne a bez výhrad prevzaté. Na dielach sa vykonávali práce realizované priamo
v blízkosti elektrických zariadení a rozvodov vysokého napätia, na ktorých realizáciu bol v zmysle
STN potrebný tzv. príkaz „B“ a ďalšie súvisiace a podporné práce v blízkosti elektrických zariadení
a rozvodní vysokého napätia, na ktorých realizáciu a vykonanie sa nevyžadoval príkaz „B“ a ani
žiadna špecifická odborná spôsobilosť. Žalobca tvrdil, že riadnym a dostatočným spôsobom preukázal
reálnosť plnenia, a to predložením príslušných zmlúv o dielo, faktúr a preberacích protokolov, ktoré
tvorili prílohu k faktúre. Ku každej faktúre zo strany subdodávateľa Eurotransfer, s.r.o. pre žalobcu bol
priložený preberací protokol potvrdený a odsúhlasený oboma zmluvnými stranami po fyzickej kontrole
prác na mieste. Vystavené faktúry žalobca riadne zahrnul do svojho účtovníctva a boli subdodávateľovi
Eurotransfer, s.r.o. v plnom rozsahu uhradené. Fyzickú kontrolu vykonávaných prác za spoločnosť
Eurotransfer, s.r.o. potvrdili vo svojich výpovediach aj svedkovia A.. C. G. aj svedok H. S., pričom
kontrolu kvality vykonávali aj poverení pracovníci objednávateľov a nezistili v tomto smere žiadne
pochybenie. Zdôraznil, že žiadna zo zmlúv o dielo nezakazovala, ani neobmedzovala vykonanie
prác prostredníctvom subdodávateľských subjektov, išlo teda o dovolený postup, ktorý bol dokonca
predkladaný. Spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. riadne a včas splnila zmluvne dohodnuté záväzky, ktorých
výkon bol pravidelne kontrolovaný, a preto nebolo pre žalobcu relevantné skúmať a dopytovať sa,
či ide o priamych zamestnancov spoločnosti Eurotransfer, s.r.o. alebo jej zmluvných subdodávateľov.
Potrebné je podľa neho vziať do úvahy aj špecifickosť výkonu prác v oblasti energetiky, kde nie
je v mnohých prípadoch možné na dlhý čas odstaviť z prevádzky existujúce elektrické zariadenia,
nakoľko by tým vznikli nevyčísliteľné škody. Preto bolo potrebné splniť svoje zmluvné záväzky špecificky,
vrátane špecifických a individuálnych požiadaviek objednávateľom, u ktorých bol žalobca nútený okrem
vlastných výrobných kapacít použiť, aj zabezpečiť aj kapacity subdodávateľa Eurotransfer, s.r.o. K
záveru žalovaného, že spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. nemala v relevantnom čase zamestnancov a
konatelia A.. C. G. a H. S. nemali príslušnú odbornú spôsobilosť na výkon prác v blízkosti elektrických
zariadení nad 1 000 V a tak isto neexistovali príkazy „B“ o prítomnosti osôb na príslušných zariadeniach
uviedol, že na predmetnom diele nevykonávali odborné práce priamo v silovej časti stanice a rozvodne,
na ktorých výkon by bolo potrebné vystaviť tzv. príkaz „B“. Okrem samotnej montáže v silovej časti
elektrických zariadení bola realizácia zákaziek v zmysle uzatvorených zmlúv spojená s výkonom aj
iných prác, ktoré sa vykonávali primárne mimo rozvodne, napríklad išlo o prípravné a predmontážne



práce ako aj práce týkajúce sa výroby rozvádzačov, montáže konštrukcií, výroby rôznych pomocných
a označovacích prvkov vykonávané v sklade. Na takéto práce nebolo potrebné získať príkazy „B“,
nakoľko sa nevykonávali priamo v silovej časti elektrického zariadenia. Subdodávateľ Eurotransfer, s.r.o.
vykonával prostredníctvom svojich subdodávateľov pre žalobcu iba tú časť prác, na ktorých vykonanie
nebolo potrebné vystaviť a zabezpečiť príkaz „B“, pričom priamo v silovej časti zariadenia vykonali práce
oprávnení zamestnanci žalobcu alebo subdodávateľov, ktorých prítomnosť bola preukázaná na základe
príkazov „B“. Keďže spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. nevykonávala žiadne práce priamo v silovej časti
elektrickej stanice, na ktoré bol potrebný príkaz „B“, nebolo potrebné vystaviť „B“ príkaz. Ďalej zdôraznil,
že konateľ spoločnosti nemusí byť odborne zdatný, ak má odborne zdatných vlastných zamestnancov,
resp. pracovníkov subdodávateľov, ktorí zabezpečujú odbornosť vykonávaných prác. Na vykonávanie
prác, ktoré vykonávala spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. postačovalo vzdelanie a odborná spôsobilosť a
prax H. S., nakoľko išlo najmä o všeobecné znalosti z oblasti energetiky a organizácia koordinácie
prác, na ktoré sa nevyžaduje špecifický druh vzdelávania, či odbornej činnosti. Priebeh a časový
harmonogram výkonu prác bol ovplyvnený požiadavkou objednávateľa PPC Energy, a.s. na urýchlenie
prác, ktorú nebola spoločnosť žalobcu schopná zabezpečiť vlastnými kapacitami a nebolo možné ani
vopred odhadnúť presný rozsah prác. Nie je pravdou, že práce na diele boli ukončené v mesiacoch
september až december 2010, pretože kompletné dielo bolo spoločnosti PPC Energy, a.s. odovzdané
dňa 09.06.2011, viď. protokol o odovzdaní a prevzatí stavebného objektu/prevádzkového súboru č.
01/2011, ktorý tvoril prílohu k faktúre FO 2011106 po ukončení skúšobnej prevádzky. Aj počas skúšobnej
prevádzky ešte dochádzalo k prácam, ktoré zohľadňovali potrebné zmeny a úpravy vyplývajúce z
individuálnych skúšok na stavbe. Na stavbe aj po protokolárnom odovzdávaní diela do konca roka
2011, resp. čiastočne aj v roku 2012 prebiehali práce spočívajúce v odstraňovaní vád a nedorobkov,
čo preukazuje napríklad zápis z rokovania k vadám diela z 26.10.2011. Fakturovaná suma zo strany
Eurotransfer, s.r.o. zodpovedala druhu a množstvu z celkových prác na diele, ktoré skutočne vykonala
spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. v danom období, pričom fakturácia bola opodstatnená. Žalobca opätovne
poukázal na to, že spoločnosť Eurotransfer, s.r.o.  nevykonávala práce, na ktoré by bol potrebný
príkaz „B“. Zdôraznil, že vykonané práce zo strany Eurotransfer, s.r.o. boli uhradené až po ich riadnom
prebratí žalobcom. Z uvedených dôvodov žalobca považoval závery orgánu verejnej správy o údajnom
neuskutočnení zdaniteľného plnenia a následnom nepriznaní odpočítania dane z pridanej hodnoty za
rozporné so zisteným a preukázaným skutkovým stavom zo strany žalobcu. Namietal preto, že príslušné
orgány verejnej správy nezistili dostatočne skutkový stav na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý
vzali za základ rozhodnutia nemá dostatočnú oporu v administratívnom spise a v ňom sa nachádzajúcich
dôkazoch. Poukázal pri tomto závere aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5 Sžf/108/2009, podľa ktorého
„Za nedostatok dôvodov je možné považovať prípady, keď správny orgán svoje rozhodnutie odôvodňuje
skutočnosťami, ktoré v konaní neboli jednoznačne zistené alebo preukázané a odvoláva sa pritom na
nepreverené informácie od iného orgánu. Ide aj o taký stav, keď správny orgán svoje úvahy obsiahnuté
v rozhodnutí založil nie na jednoznačných dôkazoch, čím sa jeho závery javia ako podložené viac
úvahami ako dostatočnými dôkazmi.“ Ďalej žalobca namietal nesprávne právne posúdenie, konkrétne
žalovanému vytýkal, namietané závažné procesné vady podľa žalobcu viedli k nesprávnej aplikácii
všeobecne záväzného hmotnoprávneho predpisu zákona o DPH a teda k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci. Poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z ustanovení zákona
o DPH vyplýva, že uskutočnenie dodania služby, vznik daňovej povinnosti a následné právo odpočítať
daň nie je možné deklarovať len po formálnej stránke vystavenej dodávateľskou faktúrou, ale aj po
obsahovej stránke reálnym preukázaním dodania služby. Poukázal na ustanovenia § 19 ods. 2, § 49
ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona po DPH, v zmysle ktorých je podľa jeho názoru zrejmé, že žalobca
splnil všetky zákonom stanovené podmienky nároku na odpočet DPH, avšak príslušný správca dane
tento nárok nepriznal s odvolaním sa na neunesenie dôkazného bremena. Vzhľadom na vyššie uvedené
argumenty žalobca tvrdil, že dostatočným spôsobom preukázal, že prijal deklarované zdaniteľné plnenie
od spoločnosti Eurotransfer, s.r.o. a záver o neunesení dôkazného bremena mal za nesprávny. Správca
dane tak vyvodil nesprávny právny záver o nesplnení podmienok na odpočítanie DPH a nesprávne
aplikoval ustanovenie § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 2 zákona o DPH. Žalobca mal za to, že konajúce
orgány verejnej správy nesprávne vec právne posúdili, nakoľko podľa jeho názoru prijaté plnenie od
spoločnosti Eurotransfer, s.r.o. jednoznačne spĺňa všetky podmienky zákona o DPH na odpočet dane.
Záverom navrhol napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutia správcu dane
zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

Vyjadrenia žalovaného a žalobcu



4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na svojich názoroch uvedených v napadnutých
rozhodnutiach a uviedol, že správca dane vykonal v súlade s § 24 Daňového poriadku dokazovanie,
ktoré viedol čo najúplnejšie a v daňovom konaní nemá povinnosť zabezpečovať dôkazy v prospech
žalobcu ako daňového subjektu, pretože v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia ale prejednávacia
zásada, pričom takto postupoval i správca dane.  Správca dane si zaobstaral konkrétne dôkazy,
ktoré hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti, pričom žalobca nepreukázal, že k dodaniu
služieb deklarovaných dodávateľom došlo a to aj napriek tomu, že mu to správca dane v priebehu
daňovej kontroly umožnil a vyzval ho na to. Postupoval správne, aj keď mu boli poskytnuté údaje
od národnej kriminálnej agentúry, ktoré použil v súlade s ustanovením § 24 Daňového poriadku.
Uvedené informácie boli poskytnuté žalovanému zo strany NAKA už dňa 12.08.2015 ako dôkazy,
ktoré mali význam pre začatie daňového konania, resp. pre prebiehajúce daňové konanie, a teda boli
poskytnuté za účelom ich použitia v rámci daňovej kontroly, z čoho vyplýva, že tieto neboli použité v
rozpore s právnymi ustanoveniami. Tieto dôkazy však neboli jedinými dôkazmi, ktoré správca dane a
žalovaný použili na prijatie záverov uvedených v napadnutých rozhodnutiach, pretože správca dane
vykonal aj ďalšie dokazovania, ktoré boli vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. So
všetkými skutočnosťami bol žalobca v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania
oboznámený a bolo mu umožňované, aby sa k zisteniam vyjadril a predložil dôkazy. Podľa žalovaného
je v rozpore so zásadou logiky a zásadou poctivého podnikania, aby žalobca ako podnikateľský
subjekt, ktorým bol posledným dodávateľom diela nedisponoval dokladmi umožňujúcimi mu prípadné
budúce uplatnenie nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady diela, dokladmi, z ktorých by
vyplývali aj také skutočnosti, kto práce vykonával, kto odborne je za riadne vykonanie diela zodpovedný.
Poukázal na to, že ak správca dane pri preverovaní dokladov v rámci daňovej kontroly preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a v takomto prípade je úplne
na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v
daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom.
Podľa žalovaného z § 24 Daňového poriadku, ani zo žiadneho iného predpisu nevyplýva, to na čom
žalobca zakladá svoje tvrdenia o zvládnutí dôkazného bremena, teda, že predložením povinných
evidencií a účtovných dokladov, ktorých vystavovanie je predpísané zákonom je dôkazné bremeno
vyčerpané. Pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom,
že zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočítanie dane vzniklo. Podrobné vyhodnotenie
vyjadrení žalobcu, zistených skutočností, vrátane výsluchov svedka H. S. a A.. C. G., predložených
dôkazov poskytnutých správcovi dane, ako aj ďalších skutočností zistených vykonaným preverovaním
v celom priebehu výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nepreukázali, že k
dodaniu prác došlo práve deklarovaným dodávateľom Eurotransfer, s.r.o. Ku konkrétnemu zisteniu
skutkového stavu uviedol, že v uvedených preverovaných prípadoch boli práce, ktoré mal vykonávať
Eurotransfer, s.r.o. už predtým vykonané samotným žalobcom, resp. inými dodávateľmi a akákoľvek
participácia spoločnosti Eurotransfer, s.r.o. na dodaní deklarovaných služieb nebola nijako preukázaná.
Ďalej žalovaný argumentoval obdobne, ako v napadnutom rozhodnutí.

5. Žalobca v replike zotrval na podanej správnej žalobe, ako aj na skutkových a právnych dôvodoch, pre
ktoré považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne a nezákonné. Poukázal na rozpor v tvrdeniach
žalovaného ohľadom získania dôkazov z trestného spisu NAKA, pretože v napadnutom rozhodnutí
poukázal na skutočnosť, že o poskytnutí dôkazov bol spísaný úradný záznam z 26.05.2016, pričom
vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že dôkazy bolo poskytnuté už dňa 12.08.2015 a boli použité
za účelom ich použitia v rámci daňovej kontroly. Podľa jeho názoru žalovaný nijakým spôsobom
nevyvrátil pochybnosti ohľadom zákonnosti získania dôkazov z trestného spisu NAKA a nedokázal
jednoznačným spôsobom vysvetliť, na základe akého právneho dôvodu tieto dôkazy z trestného spisu
získal. Nepredložil žiadnu výzvu, ktorou by on alebo prvostupňový orgán vyzvali policajný zbor SR na
predloženie uvedených dôkazov a naopak uvádza len iné dôvody a spôsoby ako sa dostali predmetné
dôkazy do jeho dispozície. § 26 ods. 7 Daňového poriadku nemožno aplikovať vo vzťahu k Policajnému
zboru SR, ktorý je samostatným bezpečnostným zborom plniacim úlohy vo veci vnútorného poriadku
a stojí mimo štruktúry orgánov štátnej správy. Zotrval na tom, že tieto dôkazy nadobudli povahy
nezákonného dôkazu. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalobca argumentoval obdobne, ako v správnej
žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov



6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa    § 13 ods. 1 SSP vec prejednal
bez pojednávania (obaja účastníci konania ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a
súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov
uplatnených v žalobe zistil, že žaloba nebola dôvodná. Rozsudok bol dňa 03.10.2019 v súlade s § 137
ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na
úradnej tabuli súdu

7. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
8. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

9. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len
\"dodanie služby\") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.

10. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane
a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c/ prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d/ služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

11. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

12. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

13. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

14. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

15. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny
úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského
dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

16. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje



a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

17. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

18. Podľa § 45 ods. 1 písm. Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len \"kontrolovaný daňový subjekt\"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
e/ klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

19. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

20. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov
fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Správny súd rozhoduje na základe včas
podanej žaloby, pričom predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu. Správny súd je zmysle §
134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak. Správny súd na základe
uvedeného preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia
predchádzalo z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobcom podanej správnej žalobe.

21. Žalobca správnou žalobou primárne namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre
nezákonnosť získaných dôkazov - listín (spísaných zápisníc, záznamov a iných podkladov získaných od
žalobcu, prípadne od tretích osôb a pod.)  zo spisov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktoré listiny
obsahovali informácie a poznatky NAKA získané postupom podľa § 76 a § 17a zákona o Policajnom
zbore. Svedecké a iné výpovede (a tým aj iné podklady) získané inými správcami dane, resp. inými
napríklad policajnými orgánmi, vrátane orgánov činných v trestnom konaní, v súlade s judikatúrou
NS SR (napr. rozsudok č.k. 5Sžf/14/2015) v daňovom konaní je možné použiť za predpokladu, že
s týmito výpoveďami správca dane oboznámi kontrolovaný daňový subjekt a umožní mu k nim sa
vyjadriť. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/11/2016
z 18.09.2017 podľa ktorého: „Žalobca ďalej namietal, že správca dane sa v daňovom konaní nemohol
oprieť o dôkazy (výsluchy svedkov) získané v trestnom konaní, čím malo dôjsť k zásahu do jeho
práva klásť svedkom otázky v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Podľa § 24 ods.
2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na
účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Odvolací súd zastáva názor, že ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku nevylučuje, aby správca dane v
rámci zisťovania skutkového stavu prihliadal okrem iných aj na dôkazy získané v trestnom konaní. (v



danom prípade zápisnice o výsluchu svedkov poskytnuté PPZ, NAKA, NJFP Expozitúra Stred Banská
Bystrica). Uvedený postup správcu dane je prejavom základnej zásady správy daní (§ 3 ods. 3 Daňového
poriadku), v zmysle ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Je
pravdou, že použiteľnosť dôkazov v konaní je podmienená ich zákonnosťou, avšak nemožno súhlasiť
s argumentáciou žalobcu, ktorý nezákonnosť uvedených dôkazov vyvodzoval len z titulu ich získania v
inom (trestnom) konaní. Žalobca pritom uvedené svedecké výpovede nespochybňoval, ani nenavrhoval
vypočutie týchto svedkov pred správcom dane /s výnimkou svedka Y. L./. Vzhľadom na to, že nešlo
o výsluchy svedkov na ústnom pojednávaní vykonávanom správcom dane, nemožno súhlasiť ani s
námietkou žalobcu o porušení jeho práva klásť týmto svedkom otázky v zmysle § 45 ods. 1 písm.
e/ Daňového poriadku“. Obdobne z judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok C-419/14 zo dňa
17.12.2015) vyplýva, že správca dane môže použiť svedecké výpovede z trestného konania, ak boli
získané zákonne a ak bol kontrolovaný daňový subjekt s výpoveďami počas daňovej kontroly, resp.
počas daňového konania oboznámený (zabezpečenie práva na obhajobu). Uvedené závery súdov
dávajú dostatočnú odpoveď na žalobné námietky v tejto časti žaloby a správny súd na ne odkazuje.

22. Možno len doplniť, že v preskúmavaných prípadoch nebolo zistené (ani namietané), že by predmetné
výpovede a iné podklady neboli získané zo strany NAKA v súlade so zákonom č. 171/1993 Z.z. o
Policajnom zbore. Podklady a výpovede zaznamenané v zápisniciach boli zo strany NAKA v súlade
s ust. § 2 ods. 1 písm. b/, c/ zákona   o Policajnom zbore (Policajný zbor plní tieto úlohy - odhaľuje
trestné činy a zisťuje  ich páchateľov, spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných
finančných operácií, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.), teda v súlade s
úlohami Policajného zboru poskytnuté žalovanému listom označeným ako „LiV Elektra, a.s. odstúpenie
informácie pre daňové konanie - zaslanie“ z 04.08.2015. Žalovaný následne požiadal správcu dane
listom z 17.08.2015 o vykonanie daňových kontrol u žalobcu. Správou daní sa v zmysle § 2 písm.
a/ Daňového poriadku rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady
dane (teda postup predchádzajúci resp. naprávajúci daňové úniky) a ďalšie činnosti podľa tohto zákona
(v rámci správy dane bola vykonaná daňová kontrola žalobcu a následne bolo vedené vyrubovacie
konanie, v ktorom boli vydané prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie). Nešlo teda o neoprávnené
nahliadanie do spisov policajných orgánov, ale o postup, ktorý zákon predvída a to nielen z hľadiska
jeho účelu (správa daní), ale aj z hľadiska procesného podľa ust. § 3 ods. 3, § 24 ods. 2, 4 a § 26
ods. 1, 2 Daňového poriadku. Navyše z úradného záznamu z 21.04.2016 nevyplýva, že správca dane
nahliadal do spisu orgánov činných v trestnom konaní, pretože išlo o spis NAKA, pričom účelom ako
aj výsledkom tohto úkonu bolo len získanie príloh, ktoré mali byť (a zrejme neboli, pretože v spise
pri tomto úkone nie sú) prílohou listu NAKA z 04.08.2015.  Správca dane je povinný prihliadať na
všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, pričom policajné orgány, ktoré bezpochyby sú orgánmi štátu,
boli povinné oznámiť správcovi dane také výsledky svojej činnosti, z ktorých vyplýva, že došlo alebo
mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti.  Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol
so všetkými podkladmi prvostupňového rozhodnutia v priebehu daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho
konania preukázateľne oboznámený (zápisnice o ústnych pojednávaniach so žalobcom z 22.06.2016,
z 18.08.2016, Oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január 2011 - december 2011 z 25.10.2016, výzva na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole z 16.11.2016). Podklady a informácie boli získané v súlade s oprávnením
policajných orgánov (NAKA) v zmysle zákona o Policajnom zbore, čo nebolo žalobcom spochybnené.
Nie je preto dôvodná ani námietka žalobcu, že mu bolo odňaté právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/
Daňového poriadku klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, keďže predmetné podané informácie
získané od konkrétnych osôb zo strany NAKA neboli vykonané správcom dane v rámci ním vedenej
daňovej kontroly, resp. v rámci daňového konania, t.j. správca dane v tomto prípade nevykonával
dokazovanie výsluchom svedkov na ústnom pojednávaní v zmysle ustanovení Daňového poriadku a
právo žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku v spojení s § 3 ods. 1 Daňového
poriadku nemohlo byť porušené. Potrebné je však zdôrazniť, že správca dane vychádzal najmä z ním
vykonaného rozsiahleho dokazovania, v rámci ktorého uskutočnil viaceré miestne zisťovania a vypočul
svedkov (napr. A.. G., p. S.), pričom umožnil žalobcovi zúčastniť sa výsluchu svedkov a klásť im otázky.
Z uvedeného dôvodu nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

23. Žalobca v podanej správnej žalobe ďalej namietal, že predložil správcovi dane všetky dôkazy
a podklady, ktoré mal k dispozícii, a to zmluvy o dielo, faktúry a preberacie protokoly, ktoré



sú v podnikateľskom styku štandardnými dôkazmi o skutočnom vykonaní prác. Tvrdil, že všetky
zmluvne dohodnuté práce boli spoločnosťou Eurotransfer, s.r.o. riadne vykonané a odovzdané, a
teda ani v jednom prípade sa nemohlo stať, že by sa fakturovali práce, ktoré v skutočnosti neboli
vykonané. Produkovanie ďalších dôkazov, navyše takých, ktoré sú predmetom vnútorných pomerov
spoločnosti Eurotransfer, s.r.o., podľa žalobcu netvoria jeho dôkazné bremeno. Doklady (zmluvy o dielo,
faktúry, preberacie - odovzdávacie protokoly, výpisy z účtov k úhradám a apod.), ktorými žalobca v
rámci daňovej kontroly preukazoval ním tvrdené dodanie zmluvne dohodnutých diel (v rámci iných
zmluvných záväzkov žalobcu subdodávateľsky) spoločnosťou Eurotransfer, s.r.o., žalovaný vyhodnotil
v napadnutom rozhodnutí v dostatočne zrozumiteľnom obsahu a v potrebnom rozsahu. Žalobca v
podanej správnej žalobe neuviedol žiadny dôvod, ktorý by preukazoval, že skutkové a právne posúdenie
veci žalovaným bolo urobené v rozpore s obsahom hodnotených listín, resp. s obsahom na vec sa
vzťahujúceho administratívneho spisu alebo v rozpore s logickým myslením. Tvrdenia žalobcu, ktoré
neboli podložené relevantnými dôkazmi alebo podkladmi, tak predstavujú len vyjadrenie jeho nesúhlasu
so závermi žalovaného, čo nestačí na to, aby mohol správny súd dospieť k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je nezákonné.

24. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane použil neprimerane zaťažujúci a extenzívny výklad
znášania dôkazného bremena na jeho úkor, správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.
Ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti
uvedené v § 24 ods. 1 písm. a/, b/, c/, pričom správca dane nie je povinný vyzývať daňovníka
alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Splnenie podmienok na uplatnenie práva
na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v
ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu
faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V tejto
súvislosti správny súd poukazuje na Rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s
rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého (vo
vzťahu k riešeniu problematiky dôkazného bremena v spojení s § 49 a § 51 Zákona o DPH) vyplýva,
že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno
na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a
splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok
uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Zo znenia § 24
Daňového poriadku nevyplýva to, na čom žalobca založil svoje tvrdenie o zvládnutí dôkazného bremena
a to, že predložením povinnej evidencie, resp. účtovných dokladov, ktorých vystavenie je predpísané
zákonom, je dôkazné bremeno daňového subjektu vyčerpané. Pokiaľ daňovník uplatňuje odpočet DPH,
musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočet vzniklo.
Žalobca ako daňový subjekt bol priamo účastný dvojstranných obchodných vzťahov so svojim tvrdeným
dodávateľom, ktorých dostatočné preukázanie bol teda spôsobilý zaistiť, nakoľko ako podnikateľský
subjekt, ktorý bol platiteľom DPH, vedel, resp. mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné vznik nároku
na odpočítanie dane preukázať. Dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, ak nie
je sporné, že daňovník prijal zdaniteľné plnenie od dodávateľa uvedeného na faktúre, a teda nie je
sporná existencia materiálneho plnenia a ani žiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce či už právo
na odpočet DPH (alebo právo na oslobodenie od DPH). Aj európska (SDEÚ, resp. ESD) judikatúra je
založená na tom, resp. podala výklad práva EÚ za takej skutkovej situácie, keď nie je sporné, že vecné
a materiálne podmienky splnené boli. V takomto prípade sa dôkazné bremeno presúva na správcu
dane. Žalovaný napadnuté rozhodnutie nezaložil na tom, ako uvádza žalobca, že dodávateľ (obchodný
partner) žalobcu si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, resp. že nemožno vyvodzovať
závery v neprospech kontrolovaného daňového subjektu z toho, že tento nepreukázal skutočnosti
ohľadne samotného plnenia subdodávateľa a jeho dodávateľov. Rozhodnutie je založené na tom, že v
daňovej kontrole (a ani počas vyrubovacieho konania), nebolo preukázané, že boli splnené podmienky
na odpočet dane, pričom dôkazné bremeno na preukazovanie splnenia týchto podmienok znášal
žalobca. Podstatná pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie
správcu dane, nebola skutočnosť, že správca dane požadoval od žalobcu preukázanie skutočností
(napríklad ohľadom vnútorných pomerov spoločnosti Eurotransfer, s.r.o.), na ktorých sa sám nepodieľal.
Z uvedených dôvodov bola nedôvodná tiež žalobná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci.



25. Žalobca preukazoval splnenie zákonných podmienok pre uznanie nároku na odpočet dane z pridanej
hodnoty zmluvou o dielo č. 110104 z 04.01.2011, faktúrami                   č. 2011/04-13, č. 2011/05-1
a odovzdávacími protokolmi. Niet pochybností, že vzhľadom na charakter obchodného vzťahu,
spočívajúceho v konkrétne dohodnutých elektromontážnych prácach pri realizácii stavby „Realizácia
zdroja 58MWe pre PPC RNERGY, a.s.“, vo fakturovaných sumách 265.814,40 Eur a 281.250,-Eur s
DPH, predloženie len uvedených listinných dôkazov na unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu
ako daňového subjektu nepostačovalo. Aby mohli byť skutočnosti uvedené v predložených dôkazoch
akceptované zo strany správcu dane, museli by spĺňať podmienky preukázateľnosti hmotnoprávneho
nároku na odpočet dane a jeho verifikovateľnosti. To znamená, museli by obsahovať skutočnosti, ktoré
by osvedčovali vznik nároku na uznanie tvrdeného (subdodávateľského) dodania služieb spoločnosťou
Eurotransfer, s.r.o., ktoré by mohol správca dane v rámci daňovej kontroly overiť. Ak sa správca dane
pokúsil tvrdenia žalobcu, ako daňového subjektu verifikovať, takémuto postupu nemožno nič vytknúť.
Daňový subjekt, uplatňujúci si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, je v tomto smere pre
unesenie vlastnej dôkaznej povinnosti povinný disponovať takými dôkazmi, ktorými je možné verifikovať,
t.j. preukázať údaje uvedené vo faktúre a v účtovnej evidencii. Ak také dôkazy nemal, nemožno
uzavrieť, že uniesol svoje dôkazné bremeno vyplývajúce z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku
v spojení s § 9 ods. 1, § 19 ods. 2, § 49 ods, 1, ods. 2 písm. a/, 51 ods. 1 písm. a/ zákona o
DPH. Samotné tvrdenia žalobcu nie sú dôkazmi o tvrdnej skutočnosti. Neboli ním ani zmluva o dielo,
faktúra, odovzdávací protokol a pod., pokiaľ z nich nevyplývali skutočnosti, ktoré by priamo a overiteľne
preukazovali reálne dodanie faktúrovaných skutočne vykonaných prác subjektom uvedeným v týchto
dokladoch (Eurotransfer, s.r.o.).

26. Takýmito dôkazmi neboli aj preto, že samotný obsah zmluvy o dielo (predmet zmluvy - diela) bol
vymedzený v rozpore s tvrdeniami žalobcu o tom, že malo ísť o prípravné a predmontážne práce týkajúce
sa výroby rozvádzačov, montáže konštrukcií, výroby rôznych pomocných a označovacích prvkov a pod.,
ktoré sa vykonávajú v dielňach, skladoch, či na pracovnom dvore, pretože nebol takto z hľadiska opisu
prác ani miesta plnenia definovaný. Definovanie tých prác, ktoré mal uskutočniť Eurotransfer, s.r.o. pre
žalobcu bolo zhodné s označením prác, ktoré už dodal žalobca svojmu odberateľovi PPC Energy, a.s.
podľa zmluvy o dielo z 20.08.2009 - čl. 2.2 (č.l. 1283 a nasl. adm. spisu). Tvrdenia žalobcu sa tak
stali len vyhlásením žalobcu, bez možnosti overenia. Z uvedeného dôvodu k nezákonnému preneseniu
dôkazného bremena na žalobcu nedošlo. Ak sa správca dane pokúsil tvrdenia daňového subjektu
verifikovať u dodávateľov žalobcu, nemohol zistené skutočnosti ignorovať (tak, ako nemohol ignorovať
jednotlivé vyjadrenia žalobcu), ale v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov musel svoje skutkové
zistenia vyhodnotiť, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, čo žalovaný
urobil. Nesprávnosť záverov žalovaného neodôvodňuje ani námietka žalobcu, že aj po protokolárnom
odovzdaní diela pre PPC Energy, a.s. do konca roka 2011, resp. čiastočne aj v roku 2012 prebiehali
práce spočívajúce v odstraňovaní vád a nedorobkov, čo preukazuje napríklad Zápis z rokovania k vadám
diela z 26.10.2011. Z obsahu tohto zápisu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu (pod č.l. 113 - 115)
vyplýva, že zúčastnené strany prijali závery (uznesenia) k jednotlivým zisteným vadám diela „58MW
zdroja“ PPC Energy. Z ustanovení § 560 a nasl. Obchodného zákonníka vyplýva, že o vadách diela
možno uvažovať najskôr v čase po odovzdaní zhotoveného diela, nie skôr (skutočnosti zodpovedajúce
opaku boli síce tvrdené ale nie odôvodnené a preukázané), preto jednoduché poukázanie na uvedený
zápis svedčí práve o záveroch správcu dane a žalovaného, že v tom čase už bolo dielo zhotovené.

27. Žalobca v podanej správnej žalobe preukazoval svoje tvrdenia svedeckými výpoveďami svojich
konateľov A.. B. a A.. H.. Potrebné je zdôrazniť, že svedecké výpovede svedkov, ktorými boli
konatelia žalobcu nemajú charakter dôkazu, pretože ich obsah vzhľadom na postavenie takýchto
„svedkov“ (ich záujem na výsledku daňovej kontroly a vyrubovacieho konania ako štatutárov žalobcu)
má len charakter tvrdení, ktoré bolo potrebné preukázať. Obdobne výpovede svedkov A.. G. a p.
S. sú v časti len tvrdeniami (ktoré žiadal správca dane preukázať) „inej zmluvnej strany“, ktorá sa
mala podieľať na vzniku výdavkov žalobcu (zabezpečovať ich prostredníctvom svojich subdodávateľov,
ktorých nevedeli identifikovať) v súlade s predloženými zmluvami o dielo a účtovnými dokladmi, ale
tiež v súlade so záujmami žalobcu, ako aj v súlade so záujmami svojimi (inak by aj pre nich mohli
plynúť prípadné sankčné alebo iné právne následky, ktoré zákon spája s podieľaním sa na postupe
pri  nezákonne uplatnených daňových výdavkoch). Výpovede svedkov A.. G. a p. S. napovedajú však
v mnohom záverom správcu dane a žalovaného práve v tých dôležitých otázkach, ktoré nevedeli
tieto osoby zodpovedať, resp. ktoré otázky sa napriek ich tvrdeniam nepodarilo preukázať žalobcovi
ani správcovi dane, čo bola pre správcu dane použiteľná informácia, ktorú nemohol ignorovať. Za



svedka vo všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže byť považovaná osoba, ktorá bola priamo
zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach (ako ich aktér) a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom
postupe. Konatelia žalobcu zjavne neboli tretími osobami vypovedajúcimi o informáciách, ktoré získali
o postupe alebo konaní iného (inak povedané čo videli a počuli), t.zn. nemožno ich výpovediam v
skutočnosti pripisovať význam a váhu svedeckej výpovede v rámci dokazovania, ale skôr význam
procesnej obrany, ktorú je taktiež potrebné náležite vyhodnotiť, čo správca dane a žalovaný urobili.
Obdobne sa tento prístup vzťahuje na listinné doklady predložené žalobcom (napríklad Protokol o
odovzdaní a prevzatí stavebného objektu/prevádzkového súboru č. 01/2011 na ktorý poukázal žalobca)
neobsahujúce verifikovateľné skutočnosti. Preto ich nemožno považovať za dôkazy preukazujúce
dodanie subdodávateľských prác konkrétnym subdodávateľom, ale len podklady spĺňajúce formálne
zákonné predpoklady a listinnú súčasť tvrdení žalobcu.

28. Obsahom jedného z ťažiskových tvrdení žalobcu bolo, že na všetkých ním realizovaných zákazkách
sa vykonávali práce v blízkosti tzv. silových častí elektrických zariadení a rozvodov vysokého napätia,
na ktorých realizáciu bol v zmysle STN potrebný tzv. príkaz „B“ a ďalšie súvisiace a podporné práce
v blízkosti elektrických zariadení a rozvodní vysokého napätia, na ktorých realizáciu a vykonanie sa
nevyžadoval príkaz „B“ a ani žiadna špecifická odborná spôsobilosť. Žalobca tvrdil, že okrem samotnej
montáže v „silovej časti“ elektrických zariadení bola realizácia zákaziek v zmysle uzatvorených zmlúv
spojená s výkonom aj iných prác, ktoré sa vykonávali primárne mimo rozvodne, napríklad išlo o
prípravné a predmontážne práce ako aj práce týkajúce sa výroby rozvádzačov, montáže konštrukcií,
výroby rôznych pomocných a označovacích prvkov a pod., ktoré sa vykonávajú v dielňach, skladoch,
či na pracovnom dvore. Spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. podľa žalobcu vykonávala len tieto práce,
na ktoré príkaz „B“ nebol potrebný, čím sa mali vysvetľovať výsledky miestnych zisťovaní a iných
preverovaní správcu dane, ktoré neosvedčili prítomnosť osôb vystupujúcich za túto spoločnosť ani
jej ďalších subdodávateľov v areáloch alebo na miestach, kde boli elektrické zariadenia a stavby (a
ich „silové časti“), ktoré boli predmetom príslušných zmlúv, umiestnené. Tieto tvrdenia žalobcu sú v
rozpore so skutkovým stavom zisteným žalovaným, resp. zistený skutkový stav veci im nezodpovedá.
Počas daňovej kontroly a v daňovom konaní takéto skutočnosti žalobca netvrdil ani nenavrhoval
na ich preukázanie žiadne dôkazy. Žalobca ani v daňovom konaní netvrdil (a nenavrhol dôkazy
osvedčujúce), že jeho subdodávateľ Eurotransfer, s.r.o. nepotreboval k realizácii zmluvne dojednaných
diel príkazy „B“, správca dane ani žalovaný nemali povinnosť sa s takou námietkou vyrovnať, čo
sa prejavilo tým, že v odôvodneniach prvostupňového a napadnutého rozhodnutia k nej nezaujali
žiadne stanovisko. Žalobca ani v správnej žalobe neoznačil  dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
Nepodložené tvrdenia potom nebolo možné vyhodnotiť inak ako účelové námietky. Z hľadiska konania
pred správnym súdom teda nebol žalovaným zaujatý právny názor týkajúci sa tejto námietky. Správny
súd nie je súdom skutkovým (nevykonáva dokazovanie k zisteniu skutkového stavu ale len k zákonnosti
preskúmavaného rozhodnutia, pretože nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy), nemohol to preto
urobiť za žalovaného, ktorému uplatnený postup nemožno vytýkať, pretože na iný postup (práve preto,
že takéto tvrdenia či námietka neboli podané) v tom čase nebol dôvod. Bolo práve na žalobcovi aby
skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane počas daňovej kontroly alebo následného daňového
konania správcovi dane  preukázal.

29. Žalobca v podanej správnej žalobe ďalej uviedol množstvo všeobecných názorov, tvrdení alebo
záverov, ku ktorým nepredložil žiadne dôkazy, resp. neuviedol ich konkrétny vzťah k zákonnosti
napadnutého rozhodnutia. Napríklad, že spolupracoval so správcom dane a poskytoval v priebehu
daňovej kontroly potrebnú súčinnosť, že nemá žiadne daňové nedoplatky a svoje daňové povinnosti
si vždy riadne plnil a plní, že žiadna zo zmlúv nezakazovala ani neobmedzovala vykonanie určitých
prác prostredníctvom subdodávateľských subjektov, že do úvahy je potrebné vziať špecifickosť
výkonu prác v oblasti energetiky, kde nie je v mnohých prípadoch možné na dlhý čas odstaviť z
prevádzky existujúce elektrické zariadenia, nakoľko by mohli vzniknúť nevyčísliteľné škody, že riadne
a včas dodal svojim odberateľom dohodnuté diela a pod. Obdobný dopad mali žalobné námietky
popisného charakteru týkajúce sa včasnosti a opodstatnenosti uzavretia zmluvy o dielo a následnej
fakturácie, ktoré mali len povahu tvrdenia bez jednoznačnej právnej argumentácie vo vzťahu k
zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Úlohou žalobcu v daňovom konaní bolo preukázať, že ním tvrdené
skutočnosti nastali, čo neurobil (ani v konaní pred správnym súdom), pretože len všeobecnými a
nekonkrétnymi konštatovaniami spochybňoval postup správcu dane a ním zistené skutočnosti, resp.
konštatoval a popisoval okolnosti, na ktorých napadnuté rozhodnutie založené nebolo, pričom väčšina
z týchto tvrdených skutočností žalovaným ani správcom dane spochybnená nebola.



30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov.
Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne
konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom
konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami
aké má v konaní žalobca.  Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou
zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými
dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Súd nie je oprávnený
dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu ani všeobecne
uplatnené dôvody (ich dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia) konkretizovať na daný prípad.
To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú
správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri
prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§ 134 ods. 1 SSP).
31. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či  orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo
veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal
na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho
vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý
tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods.
1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len
také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je
obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie
je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
Nakoľko žalobca v niektorých žalobných bodoch dostatočne nekonkretizoval v čom sa žalovaný mýlil
alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo s logickým uvažovaním, resp. konštatoval
skutočnosti, na ktorých napadnuté rozhodnutie založené nebolo, v rámci preskúmania napadnutého
rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola žalobcom sformulovaná,
nebolo možné týmto žalobným   bodom vyhovieť.

32. Žalovaný sa ďalej podľa žalobcu pri výpovedi svedka H. S. obmedzil len na konštatovanie, že
jeho výpoveďou nebolo preukázané dodanie fakturovaných prác pre žalobcu a nevysporiadal sa so
žiadnymi námietkami žalobcu k hodnoteniu tejto svedeckej výpovede. Žalovaný sa na str. 11 - 14 a 18
napadnutého rozhodnutia zaoberal výpoveďou svedka S., kde uviedol najmä dve pre danú vec zásadné
skutočnosti, a to, že H. S. disponoval osvedčením len na opravy vyhradených el. zariadení do 1000 V a
bleskozvodov a že nezistil jeho prítomnosť v objektoch el. staníc. Vzhľadom na to, že pre ďalšie závery
žalovaného boli práve tieto skutočnosti nosné (pokiaľ mal odbornú spôsobilosť len na el. zariadenia
do 1000 V, nemohol konzultovať správnosť postupu alebo úplnosť prác na el. zariadeniach podstatne
presahujúcich tento limit - 110kV, 400kV), nebolo potrebné zdĺhavo verbálne vyvracať všetky tvrdenia
a domnienky žalobcu, ktoré na posúdenie veci zásadný vplyv nemali. Správca dane venoval tejto
svedeckej výpovedi značný priestor na str. 17 až 19 prvostupňového rozhodnutia, kde zhrnul výpoveď
H. S. vo vzťahu k rozhodným skutočnostiam, na ktorých bolo prvostupňové rozhodnutie založené.

33. Z formulácie uvedených žalobných námietok (tendenčné a účelové vyhodnotenie svedeckých
výpovedí p. S. a A.. G.) opätovne plynie len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s hodnotením výpovede
uvedených osôb žalovaným a správcom dane. Žalobca v žalobe predostrel svoje vlastné hodnotenie
týchto výpovedí, resp. ich  spochybnil bez toho, aby konkretizoval, v čom sa žalobca mýlil pri
hodnotení uvedených výpovedí, alebo ktoré skutočnosti z uvedených výpovedí boli správcom dane
nesprávne vyhodnotené a z akých dôvodov. Správca dane a žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené
vyhodnotili výpovede uvedených osôb v súlade s ich obsahom. Žalovaný preto veci priliehavo



skonštatoval, že na ich základe nebolo potvrdené, že spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. pre žalobcu
zhotovila dohodnuté diela. Vyhodnotil tieto výpovede aj v kontexte (vo vzájomných súvislostiach) medzi
sebou ako aj s ostatnými dôkazmi, pričom konštatoval, že niektoré svedecké výpovede (napr. výpoveď
A.. G.) si vzájomne odporujú. Z obsahu administratívneho spisu, z odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia správcu dane i z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca predložil na
preukázanie splnenia podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zmluvy
o dielo, faktúry a odovzdávacie protokoly, ktoré správca dane i žalovaný spolu s ostatnými dôkazmi
vyhodnotili v súlade s ich obsahom a uviedli správnu úvahu, na základe ktorej dospeli k záveru, že
žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal splnenie podmienok na uznanie daňových výdavkov a ani
preverovaním vykonaným správcom dane dodanie predmetu zmlúv o dielo žalobcovi spoločnosťou
Eurotransfer, s.r.o. nebolo preukázané.

34. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí rovnako nebola dôvodná. Žalobca
predovšetkým túto námietku v žalobe nekonkretizoval, len všeobecne uviedol, že napadnuté rozhodnutie
považuje za nepreskúmateľné, nakoľko orgány verejnej správy vlastnú dôkaznú núdzu pričítali žalobcovi
ako neunesenie jeho dôkazného bremena.   Správny súd v zmysle SSP nie je oprávnený za
žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať, ani konkretizovať. Rozhodnutie orgánu verejnej správy môže
byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Správny súd poukazuje
na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa zaoberal
otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému záveru:
„Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také
rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci
rozhodol, prípadne výrok, ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá
rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný.
Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s
odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich
nejednoznačnosť“. ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i
to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré
sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie
založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so
zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“. Preskúmavané
rozhodnutie takýmito vadami netrpí. Správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
obsahuje zákonom stanovené náležitosti. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie vykonaného dokazovania
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých žalovaný rozhodoval a preto je v súlade s § 63 ods.
5 Daňového poriadku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, ako sa vyrovnal s
odvolacími námietkami žalobcu a skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí,
nespôsobuje samo o sebe jeho nezákonnosť (z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov).
Pre úplnosť správny súd uvádza, že ani prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutí orgánov
verejnej správy nespôsobujú ich nezákonnosť, pokiaľ nemajú vplyv na zrozumiteľnosť rozhodnutia ako
celku.

35. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov nezákonnosti uplatnených
žalobcom v podanej správnej žalobe, vzhľadom na predchádzajúce časti tohto rozsudku dospel záveru,
že žaloba nebola dôvodná. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov
konania nepriznal.

37. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:



Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním
kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak   bolo   rozhodnuté  v  jeho   neprospech,   pričom ju musí
podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.   Kasačná sťažnosť  sa podáva  na  tunajšom súde.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd  v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým,
že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom  súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}], "citovane_v": [{"guid": "12f7a644-c158-4c6f-9cb0-07efe9a5f2ce:5d061ba9-658a-4069-a2a4-c6c0d61aa57e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6019200049.2", "spisova_znacka": "24S/26/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/26/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200049.2"}]}