Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoE/449/2011 z 19. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 19. septembra 2012, sp. zn. 20CoE/449/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1207219543.1 Krajský súd Bratislava | 20CoE/449/2011 | ECLI:SK:KSBA:2012:1207219543.1 | 2012-09-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 14 zákona č. 288/1995 Z. z., § 15 zákona č. 288/1995 Z. z., § 22 zákona č. 288/1995 Z. z., § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/23222581-d5be-4c04-86c0-189eeaceccd3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1207219543.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoE/449/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207219543
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1207219543.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska
1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Chovancom,
P.O.BOX 259, 810 00 Bratislava, proti povinnému: C. K., A. W. E. X, XXX XX W., vedenej súdnym
exekútorom Mgr. Vladimírom Usačevom, Exekútorský úrad Lehotského 4, 811 05 Bratislava, pod č. EX
8348/2007, o vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava II č.k. 37Er/2457/2007-12 zo dňa 13.5.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 37Er/2457/2007 - 12 zo dňa
13.5.2011 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením (prvým výrokom) súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil
ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len Ex. por.) z dôvodu, že povinný pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie zomrel. Pri určení trov
exekúcie vychádzal súd z ustanovenia § 196, § 200 ods. 1 a § 203 Ex. por. a príslušných
ustanovení vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnemu
exekútorovi priznal celkovú náhradu trov exekúcie vo výške 91,68 eur, keď dospel k záveru, že v tejto
výške vyčíslené trovy boli účelne vynaložené na vymáhanie nároku.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že zastavenie
exekúcie pre nezaplatenie preddavku na návrh exekútora nie je opodstatnené, nakoľko zastáva názor,
že oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, čo je v rozpore s Ústavou SR a
medzinárodnými zmluvami. Oprávnený preto navrhol, aby súd návrh exekútora na zastavenie exekúcie
zamietol a aby sa v exekúcii pokračovalo.

Pokiaľ ide o trovy exekúcie, navrhol, aby súd uplatnil moderačné oprávnenie a trovy konania vyčíslené
exekútorom s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len O.s.p.) nepriznal, alebo znížil, keďže sú neprimerané voči vymáhanej pohľadávke.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa
podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie oprávneného podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd zdôrazňuje, že prvostupňový súd exekúciu zastavil z dôvodu, že ju vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod pre ktorý nemožno exekúciu vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Ex. por.). Exekúcia
bola uznesením č.k. 37Er/2457/2007-12 zo dňa 13.5.2011 vyhlásená za neprípustnú, nakoľko povinný
dňa 27.06.2006 zomrel, a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.



Súd v tomto prípade nemá inú možnosť ako exekúciu zastaviť v súlade s § 57 ods. 1 písm. g)
Ex. por.. Preto sa odvolací súd v časti zastavenia exekúcie stotožnil s rozhodnutím a odôvodnením
uznesenia súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd nemohol akceptovať návrh oprávneného postupovať pri riešení otázky trov exekúcie
podľa § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči
pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Občiansky súdny poriadok upravuje trovy konania a ich náhradu v konaní pred súdom, pričom sa
spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci; výnimky sú prípustné iba v rozsahu danom zákonom.
V prejednávanej veci súd nerozhodoval o trovách súdneho konania, ale o trovách súdneho exekútora
podľa Ex. por..

Ustanovenie § 203 Ex. por. upravuje náhradu trov exekučného konania za situácie, keď dôjde k
zastaveniu exekúcie a rieši vzájomný vzťah súdneho exekútora a oprávneného. Ide vlastne o výnimku
zo zásady zakotvenej v ust. § 197 ods. 1 Ex. por., že trovy exekúcie znáša povinný.

V prejednávanej veci ide o prípad, keď k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného podľa §
203 ods. 1 Ex. por. a aplikuje sa tiež v prípade, ak exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného
(§ 203 ods. 2 Ex. por.). Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť právo exekútora na náhradu nevyhnutných
trov exekúcie v tých prípadoch, v ktorých možnosť uspokojenia na povinnom bola z dôvodov uvedených
v zákone prenesená na oprávneného, ako sa stalo v prejednávanej veci.

K návrhu oprávneného k použitiu § 150 ods. 2 O. s. p. pri riešení otázky trov exekúcie odvolací súd
považuje za potrebné dodať, že preskúmavacie oprávnenie odvolacieho súdu je ohraničené medzami,
v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia (kvantitatívna stránka odvolania).

Odvolací súd je súčasne viazaný aj dôvodmi vymedzenými v odvolaní, čo znamená, že na iné
pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré by inak mohlo byť zákonným dôvodom na podanie odvolania
(v danom prípade výška trov exekučného konania), odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní
prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Odvolací súd teda môže pri svojom rozhodnutí
prihliadať iba na dôvody odvolania, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote.

Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti trov súdneho exekútora v súlade s ust. § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.