{"guid": "12d9aef5-dafa-4ec5-8f73-edc04cad8517:95f3bc08-9091-455f-a7b2-db0514fd6c60", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3713203272.2", "spisova_znacka": "4CoP/65/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/65/2014 z 1. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 1. októbra 2014, sp. zn. 4CoP/65/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3713203272.2", "identifikacne_cislo": "3713203272", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2014-10-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/95f3bc08-9091-455f-a7b2-db0514fd6c60", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3713203272.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3713203272.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3713203272.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/65/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713203272
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3713203272.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti o maloletú O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v A. N., dieťa rodičov
Z. G., bytom A., O. XXXX/X, zastúpenej V. a O., zastúpeného O., o úpravu práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12. júna
2014, č.k. 6P/25/2013-168, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti splatnosti výživného    z m e ň u j e    tak,
že výživné je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Vo zvyšujúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa      p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil otcovi povinnosť prispievať                    na výživu
maloletej O. sumou 120 eur mesačne od 01.04.2013, do rúk matky dieťaťa,           do posledného dňa
v predchádzajúcom mesiaci, pod následkom výkonu rozhodnutia. Zameškané výživné od 01.04.2013
do 30.06.2014 vo výške 900 eur súd povolil otcovi dieťaťa splatiť matke dieťaťa v 50 eur mesačných
splátkach od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, pod stratou výhody splátok s tým, že prvá splátka
bude splatná v mesiaci nasledujúcom                 po právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že
rozhodnutie súdu o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke a zastupovaní dieťaťa je
právoplatné. Rovnako je právoplatné aj rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou O.. Pri rozhodovaní
o výške výživného prvostupňový súd naďalej zotrval na záveroch, ktoré sú uvedené v rozsudku zo dňa
30.09.2013. Podľa jeho názoru, keby si otec dieťaťa riadne plnil svoje povinnosti                            v
spoločnosti Y., bol predpoklad, že by s ním zamestnávateľ predĺžil pracovný pomer. Tým, že sa v
dňoch 19.10.2012 a 05.11.2012 dopustil porušenia pracovnej disciplíny, zapríčinil, že zo strany jeho
zamestnávateľa nedošlo k predĺženiu pracovnej zmluvy a otec dieťaťa sa stal nezamestnaným. Otec
dieťaťa vlastní byt a hoci drahšie auto predal, kúpil si 07.06.2013 iné auto, ktoré vlastní doposiaľ. Podľa
vyjadrenia matky dieťaťa sa hovorilo o tom, že otec dieťaťa je dílerom drog. V súčasnosti je otec dieťaťa
vo väzbe pre drogovú trestnú činnosť a hoci aj vo vzťahu k otcovi dieťaťa platí prezumpcia neviny, je
podľa názoru súdu preukázané, že to, že je vo väzbe, si zapríčinil sám. Dňa 03.03.2014 otec dieťaťa
založil živnosť pozostávajúcu v čistiacich a upratovacích prácach. Túto živnosť jeho matka následne dňa
08.04.2014 zrušila preto, lebo otec dieťaťa bol vzatý do väzby. Matka dieťaťa je na materskej dovolenke
s príjmom 190 eur mesačne                     a okrem toho je poberateľkou rodinných prídavkov 23 eur
mesačne a otec dieťaťa prispieva na maloletú O. sumou 60 eur mesačne. Otec dieťaťa nemá žiaden
príjem, pretože 03.03.2014 prestal byť evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Dospel
tak k záveru, že pokiaľ otec dieťaťa pracoval v spoločnosti Y., platil dobrovoľne na výživu maloletej O.
120 eur mesačne. Súd je presvedčený o tom, že v prípade, že by si svoje pracovné povinnosti riadne



plnil, mohol                     v tejto spoločnosti pracovať doposiaľ a zároveň mohol platiť na svoju dcéru
výživné vo výške 120 eur mesačne. V dôsledku porušenia pracovných povinností nebol s ním predĺžený
pracovný pomer, preto súd konštatoval, že do situácie, keď je bez finančných prostriedkov                 a v
súčasnosti vo väzbe, sa dostal vlastnou vinou a určil otcovi výživné po 120 eur mesačne od 01.04.2013.
Zameškané výživné od 01.04.2013 do 30.06.2014 vo výške 900 eur povolil otcovi dieťaťa splácať v 50
eur mesačných splátkach od právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok. Právne vec posúdil
podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa. Namietal, že súd prvého
stupňa nevykonal dôkazy ním navrhnuté, ktoré boli nevyhnutné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
nevykonal ani dôkazy, ktorých potreba vykonania vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, ktorým
bol predchádzajúci rozsudok okresného súdu zrušený a dospel tak na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Tvrdenie súdu o ukončení jeho
pracovného pomeru považoval za v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, keď z dokazovania
vyplýva len to, že bol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré bolo vyhodnotené ako
menej závažné s tým, že ak sa dopustí ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny, bude s ním pracovný
pomer rozviazaný. Otec sa však ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny nedopustil, pričom skončenie
pracovného pomeru ku dňu 31.12.2012 mu bolo oznámené v rovnaký deň, v ktorom bol upozornený
na porušenie pracovnej disciplíny. Považoval za zrejmé, že ukončenie pracovného pomeru v riadnom
termíne žiadnu príčinnú súvislosť s údajným porušením pracovnej disciplíny nemalo. Príčinná súvislosť
nevyplýva ani zo správy bývalého zamestnávateľa zo dňa 23.04.2013, ani z posudku z rovnakého dňa,
ktorý je súčasťou osobného spisu. Zdôraznil tiež, že na porušenie pracovnej disciplíny bol upozornený
zamestnávateľom len raz. Nie je teda možné tvrdiť, že zavinil skončenie pracovného pomeru, a teda nie
je možné pri určení výživného vychádzať z príjmu, ktorý dosahoval počas pracovného pomeru. Okrem
toho vytýkal súdu prvého stupňa, že sa súd nezaoberal jeho súčasnými možnosťami a schopnosťami
prispievať na výživu maloletej, ani jeho majetkovými pomermi, napriek tomu, že je preukázané, že je
od 07.04.2014 vo väzbe, a teda objektívne nie je schopný výživné platiť. Tiež namietal, že hoci platí
prezumpcia neviny, súd považoval za preukázané, že to, že je vo väzbe, si zapríčinil sám. Tento záver
považoval                za neprípustný a už vôbec by z tohto nemalo vyplývať, že vzatím do väzby sa
nemenia možnosti a schopnosti povinnej osoby prispievať na výživu dieťaťa. K predaji drahšieho auta
a kúpe lacnejšieho auta uviedol, že ide o auto Hyundai Lantra, vyrobený v roku 1997, ktoré kúpil za
300 eur, a teda toto vlastníctvo nie je možné považovať za dôkaz nejakej jeho neprimeranej životnej
úrovne. Byt, ktorého je vlastníkom, nemôže predať bez značnej finančnej straty, nakoľko na jeho kúpu si
vzal príspevok zo štátneho fondu rozvoja bývania a byt nemožno považovať za znak nadštandardného
spôsobu života. Vytýkal súdu aj to, že nevykonal dokazovanie za účelom preukázania jeho majetkových
pomerov výsluchom matky, ani výsluchom starej matky maloletej z matkinej strany, ktorá sa tiež mohla
vyjadriť k potrebám a spôsobu života matky. Nezaoberal sa tiež majetkovými pomermi matky. Nesúhlasil
tiež s výškou splátok 50 eur mesačne, ktorá je neprimerane vysoká, pričom                   za primeranú
považoval splátku 10 eur mesačne. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok
okresného súdu v zmysle jeho návrhu, prípadne rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.

Matka dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že je nesporné, že otec bez
vážneho dôvodu ukončil pracovný pomer a viac ako rok bol nezamestnaný a nebol schopný nájsť si
zamestnanie, aj napriek tomu, že ponuky                           na zamestnanie stále boli a podniky v okrese
A. hľadali zamestnancov. Po viac ako roku začal otec vykonávať činnosť na základe živnostenského
oprávnenia, túto činnosť však nevykonával ani mesiac. Čo sa týka podozrenia z páchania drogovej
trestnej činnosti, okolnosti zatýkania, vyhorenia auta a nájdenie určitého množstva drog v jeho okolí,
nesvedčia v prospech otca. Otec je stíhaný pre zločin nedovolanej výroby omamných a psychotronických
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d)
Trestného zákona. Otec je naviac schopný na ochranu svojich práv zabezpečovať si služby dvoch
advokátov, čo svedčí o tom, že jeho životná úroveň to dovoľuje. Rozhodnutie súdu považovala za
správne, založené na správnom právnom posúdení veci. Navrhla preto rozsudok súdu prvého stupňa
v celom rozsahu potvrdiť.



Písomným podaním, doručeným Krajskému súdu v Trenčíne dňa 25.08.2014, matka oznámila, že otec
bol prepustený z výkonu väzby na slobodu a je trestne stíhaný na slobode. Otec tak môže pokračovať
v podnikaní a prispievať na výživu maloletej.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol odvolanie zamietnuť a
potvrdiť rozsudok okresného súdu ako vecne správny.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1 písm. a), § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca
nie je dôvodné.

Odvolací súd už v danej veci vo svojom prechádzajúcom rozhodnutí zo dňa 13.02.2014, č.k.
4CoP/131/2013-129 poukázal na ustanovenie § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine,  ktoré zakotvujú
povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej
povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov
povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

Pre posúdení schopností a možností povinného rodiča nie sú však rozhodujúce len jeho skutočné
príjmové pomery, ale aj príjmy, ktoré by mohol dosahovať, nakoľko                            pri rozhodovaní
o výživnom na maloleté dieťa má princíp potenciality príjmov prednosť             pred princípom fakticity.
Takéto príjmy však musia byť v konaní preukázané.

Súd prvého stupňa v danej veci vychádzal z príjmu, ktorý mohol otec dosahovať u svojho posledného
zamestnávateľa, ak by u neho naďalej pracoval, nakoľko mal za to, že otcovi jeho zamestnávateľ
nepredĺžil pracovný pomer v dôsledku porušovania pracovných povinností. Z obsahu spisu vyplýva, že
súd prvého stupňa vykonal dokazovanie aj na zistenie potenciálnych príjmov otca.

Z listinných dokladov vyplýva, že pracovný pomer otca u posledného zamestnávateľa Y. skončil
uplynutím doby. Správou tohto zamestnávateľa zo dňa 23.04.2013 (č.l. 45) bolo potvrdené, že po
vzájomnej dohode a vzhľadom k tomu, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú, ukončil s
otcom pracovný pomer k 31.12.2012. Zamestnávateľ zároveň potvrdil, že otec bol predtým upozornený
na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu, že nenahlásil neprítomnosť                       na
pracovisku svojmu nadriadenému. Z pripojeného osobného spisu od zamestnávateľa otca vyplýva,
že dňa 19.10.2012 a opätovne 05.11.2012 bol otec upozornený svojím nadriadeným, že nenahlásil
neprítomnosť na pracovisku a po vzájomnej dohode medzi zamestnávateľom a otcom nedošlo k
predĺženiu jeho pracovnej zmluvy. Otec sa tak vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania.

Preto odvolacie námietky otca, že k predĺženiu pracovného pomeru nedošlo v dôsledku porušenia
pracovnej disciplíny, ale v dôsledku uplynutia doby, neboli dôvodné. Správne súd prvého stupňa
posudzoval schopnosti a možnosti otca podľa § 75 ods. 1 Zákonníka práce, keď vyhodnotil, že z
osobného spisu otca vyplynulo, že k predĺženiu pracovnej zmluvy nedošlo po vzájomnej dohode, nakoľko
tomu predchádzalo porušenie pracovnej disciplíny otcom. Za tejto dôkaznej situácie je aj odvolací súd
toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné na maloletú O. vo výške 120 eur
mesačne, nakoľko čistý priemerný zárobok otca u posledného zamestnávateľa za obdobie január až
december 2012 predstavoval 730 eur mesačne.

Z týchto dôvodov aj ostatné odvolacie námietky otca neboli opodstatnené.



Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil vo výroku o výške bežného výživného a vo výroku o zmeškanom výživnom.

Odvolací súd považuje aj určenie splátok zročného výživného po 50 eur mesačne            za správne,
nakoľko zaplatenie zročnej sumy 900 eur po 50 eur predstavuje primeranú dobu 18 mesiacov, pričom
otcom požadované splátky 10 eur by zaplatili dlh v neprimeranej dobe 90 mesiacov, čo je 7,5 roka. V
časti splatnosti výživného však napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p. Súdom prvého stupňa
určená splatnosť výživného ...do posledného dňa v predchádzajúcom mesiaci .... je nesprávna, nakoľko
výživné je splatné vždy v tom mesiaci, za ktorý sa má plniť, a nie spätne.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie       n i e    j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6P/25/2013", "guid": "3d53d450-37d7-40aa-bb5f-12e143af6870:02da2f00-5d8b-4e9e-b69d-3d066bed7ebf", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "3d023bc1-3b06-47e4-b1ee-c75ec89fb67a:6c393884-c96f-46e5-bfcb-fdeb15715a92", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3718202697.1", "spisova_znacka": "27CoP/5/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27CoP/5/2019 z 25. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3718202697.1"}]}