{"guid": "12d84569-6909-4984-8439-ba577d4d3e34:8a2f99c0-8d0f-4fd8-a47c-7c817e82ab6c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1214208784.1", "spisova_znacka": "1Cob/121/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/121/2015 z 24. 8. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. augusta 2016, sp. zn. 1Cob/121/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1214208784.1", "identifikacne_cislo": "1214208784", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jozef Vanca", "sudca_id": 1339, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-vanca-1339", "datum_vydania": "2016-08-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a2f99c0-8d0f-4fd8-a47c-7c817e82ab6c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1214208784.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1214208784.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1214208784.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/121/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214208784
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214208784.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: agaSSe, s.r.o., Na
Križovatkách 16210/35, Bratislava, IČO: 35 886 218, zast.: JUDr. Miloš Barbuš, advokát, Štúrova 13,
Bratislava proti žalovanému: Me&Co. a.s., Sabinovská 12, Bratislava, IČO: 35 955 899, zast.: JUDr. AK
DEDÁK & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 906 464 o zaplatenie sumy 5.000 eur
s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 23Cb 101/2014-65
zo dňa 13.1.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 23Cb 101/2014-65 zo dňa
13.1.2015v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania  p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému náhrada trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.000 eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 1.3.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov
konania. Vo zvyšku konanie zastavil.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 8.4.2014 sa žalobca
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.000  eur  s príslušenstvom, pričom uviedol, že žalovaný
písomnou dohodou so žalobcom pristúpil k záväzku pôvodného dlžníka Me&Co. Slovakia, s.r.o., voči
ktorému žalobca nadobudol pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 6.6.2013. Žalovaný
splatnú pohľadávku žalobcu neuhradil.

3. Za nesporné považoval súd prvej inštancie uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou
žalobca nadobudol pohľadávku voči pôvodnému dlžníkovi Me&Co. Slovakia, s.r.o. a uzavretie dohody
o pristúpení žalovaného k dlhu pôvodného dlžníka. Sporné podľa názoru prvoinštančného súdu
bolo len trvanie pasívnej legitimácie žalovaného, t.j. trvanie jeho zodpovednosti za dlh pôvodného
dlžníka vzhľadom na následnú reštrukturalizáciu pôvodného dlžníka a obsah v nej schváleného
reštrukturalizačného plánu.

4. Konajúci súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že reštrukturalizačné konanie
na pôvodného dlžníka Me&Co. Slovakia, s.r.o. začalo po   uzavretí dohody o pristúpení žalovaného
k dlhu a že na reštrukturalizačné konanie pôvodného dlžníka sa vzťahuje a je potrebné aplikovať
kogentné ustanovenie § 155 ods. 4  zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom od
1.1.2012 (prijatom novelou č. 348/2011 Z.z.). Uviedol, že v zmysle citovaného ustanovenia s účinnosťou
od 1.1.2012 už reštrukturalizačným plánom nebolo možné zasiahnuť do právnych vzťahov medzi



veriteľom a spoludlžníkmi alebo ručiteľmi dlžníka v reštrukturalizácii, ktoré reštrukturalizáciou zostali
nedotknuté a veriteľom bolo ponechané právo domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok
voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených
pohľadávok z majetku tretích osôb. Dohoda prijatá v bode 2.4. reštrukturalizačného plánu preto nijako
nemohla ovplyvniť ani zmeniť právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným (ako spoludlžníkom dlžníka
v reštrukturalizácii) a tohto právneho vzťahu sa žiadnym spôsobom nedotkla. Súd prvej inštancie
sa preto nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že bodom 2.4. reštrukturalizačného plánu zanikla
hmotnoprávna zodpovednosť žalovaného za splnenie pohľadávky žalobcu, nakoľko záväzok pôvodného
dlžníka bol  nahradený novým záväzkom a na jeho plnenie je ďalej povinný len sám dlžník. Toto
tvrdenie nemá oporu v platnom právnom vzťahu.  S poukazom na § 155 ods. 4 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii v znení účinnom v čase reštrukturalizácie pôvodného dlžníka mal prvoinštančný
súd za to, že žalobcovi zostalo zachované právo domáhať sa voči  žalovanému ako spoludlžníkovi v
plnom rozsahu uspokojenia pôvodnej pohľadávky. Konštatoval, že žalovaný je preto vo veci pasívne
legitimovaný a je povinný plniť splatnú pohľadávku žalobcu.

5.  Žalovaný sa neuhradením pohľadávky (splatnej 28.2.2014) riadne a včas dostal do omeškania (§ 369
ods. 1 ObZ), a preto ho súd prvej inštancie popri istine zaviazal aj na úhradu úrokov z omeškania, ktoré
si žalobca v súlade so zákonom uplatnil vo výške  zákonného úroku z omeškania. O trovách konania
súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.

6.  Proti tomuto rozsudku, proti vyhovujúcemu výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z
dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d), e) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016) žiadajúc jeho zrušenie a
vrátenie veci na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že tento neskúmal v konaní platnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 6.6.2013 a ani platnosť dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 2.10.2013,
hoci podľa názoru žalovaného z predložených dôkazov nie je zrejmé, či ich podpísali oprávnené
osoby. Ďalej namietal, že v konaní sa vôbec neskúmala existencia pohľadávok, nebolo preukázané
dodanie a prevzatie tovaru ani doručenie faktúr. Žalovaný nepovažoval za správny názor súdu prvej
inštancie, v zmysle ktorého konajúci súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie oboznámením
sa s obsahom reštrukturalizačného plánu, nakoľko tento nemá žiaden vplyv na právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným. V tejto súvislosti namietal tiež nedostatočné odôvodnenie odmietnutia vykonať
predmetný dôkaz. Žalovaný uviedol, že reštrukturalizačným plánom dochádza k zmene rozsahu
splácania a splatnosti záväzku. Vzhľadom na právne účinky reštrukturalizačného plánu je podľa názoru
žalovaného nevyhnutné, aby sa tomu prispôsobil aj právny vzťah medzi veriteľom a inými zaviazanými
osobami, t.j. aj pristupujúcim dlžníkom. Ďalej vytýkal prvoinštančnému súdu, že sa nevysporiadal so
skutočnosťou, že žalovaný spolu s hlavným dlžníkom ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku zaplatili
žalobcovi sumu v celkovej výške cca 17.000 eur a že hlavný dlžník ku dňu vyhlásenia rozsudku plnil
reštrukturalizačné splátky. Namietal tiež, že konajúci súd sa nezaoberal priradením doteraz vykonaných
platieb k príslušným faktúram, hoci je zrejmé, že len k úhrade niektorých sa žalovaný zaviazal a pokiaľ
sú uhradené dlžníkom, druhý už plniť nemá. Žalovaný má za to, že prvoinštančný súd nesprávne
interpretoval ustanovenie § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pretože veriteľ je povinný
zohľadniť rozsah pohľadávky, ku ktorému ručitelia, resp. spoludlžníci pristúpili a zároveň zohľadniť časť
pohľadávky uhradenú hlavným dlžníkom.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 27.4.2015 uviedol, že námietky žalovaného
uvádzané v odvolaní neboli počas konania na súde prvej inštancie vznesené, a to ani písomne, ani na
vytýčených pojednávaniach. Ďalej namietal, že žalovaný v odvolaní neuviedol, prečo sa domnieva, že
predmetné právne úkony majú byť neplatné, a preto považuje tieto argumenty za účelové. Uvedené
potvrdzuje podľa názoru žalobcu aj tá skutočnosť, že žalovaný na základe týchto úkonov žalobcovi
plnil celkovo sumu 15.000 eur. Žalobca sa stotožňuje s výkladom § 155 ods. 4 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii vykonaným súdom prvej inštancie a má za to, že reštrukturalizačný plán upravuje
vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb, ktoré sú v ňom uvedené, avšak žiadnym spôsobom
takýto plán nie je záväzný a neupravuje práva a povinnosti medzi veriteľom a spoludlžníkom. Z hľadiska
pasívnej solidarity nie je žiadny z dlžníkov oprávnený disponovať s celým záväzkom, čo znamená, že
schválením  reštrukturalizačného plánu dlžníka sa nemohlo disponovať celým záväzkom, t.j. nahradiť
ho novým záväzkom v celom rozsahu, ale len vo vzťahu k dlžníkovi. Z uvedeného pohľadu by teda
bolo nadbytočným v danom konaní vykonávať dokazovanie predmetným reštrukturalizačným plánom. K
argumentom žalovaného týkajúcich sa úhrady cca 2.000 eur zo strany dlžníka žalobca uviedol, že tieto
boli takisto vznesené až v odvolacom konaní a navyše uvedené argumenty považuje za zavádzajúce a



nepravdivé. Ďalej uviedol, že plnenie prijaté od dlžníka v zmysle reštrukturalizačného plánu sa neviaže
na konkrétne faktúry, ktoré si prihlásil do reštrukturalizácie, ale ide o nováciu jeho pohľadávok, a teda
nie je možné konštatovať, že cca 2.000 eur, ktoré boli vyplatené žalobcovi dlžníkom z titulu plnenia
reštrukturalizačného plánu, sa započítavajú práve k faktúram, ktoré sú predmetom pristúpenia k záväzku
zo strany žalovaného. Ak aj žalovaný tvrdí, že cca 2.000 eur mali byť zarátané práve na faktúry, ktoré
sú predmetom pristúpenia k dlhu, tak k tomuto mal predložiť dôkazy, čo však neurobil. Na základe
uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil.

8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny,
keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec
posúdil správne aj po právnej stránke.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

10. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v prvom rade  uvádza,
že žalovaný všetky skutočnosti a dôkazy uvádzané v odvolaní vzniesol až v odvolacom konaní,
pričom neboli splnené podmienky stanovené § 205a O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Žalovaný v
podanom odpore iba uviedol, že „všetky existujúce pohľadávky voči dlžníkovi si žalobca prihlásil do
reštrukturalizácie, pričom schválením reštrukturalizačného plánu žalobcovi zanikli pôvodné pohľadávky
v plnom rozsahu voči dlžníkovi, a teda aj žalovanému a v zmysle bodu 2.4 reštrukturalizačného plánu mu
vznikla nová pohľadávka, na ktorej plnenie je povinný už len dlžník; s poukazom na uvedené skutočnosti
pôvodné pohľadávky v zmysle reštrukturalizačného plánu zanikli a tým sa stali voči žalovanému
a dlžníkovi nevymáhateľné“. Žiadne iné písomné podania neboli zo strany žalovaného súdu prvej
inštancie doručené. Pojednávanie nariadené na deň 18.11.2014 bolo odročené bez prejednania veci za
účelom mimosúdnych rokovaní a pojednávania nariadeného na deň 13.1.2015 sa žalovaný nezúčastnil.
Navyše, žalovaný ani v odvolacom konaní neprodukoval dôkazy na preukázanie tvrdenia ohľadom
(ne)oprávnenosti osôb konajúcich za príslušné strany jednotlivých zmlúv, ani ohľadom preukázania
vznesených kauzálnych námietok (dodanie tovaru, ..) a takisto nepreukázal skutočnosť, že platby, ktoré
vykonal dlžník, boli priradené k faktúram, ku ktorým pristúpil žalovaný.

11. Vo veci samej sa odvolací súd stotožňuje s výkladom a aplikáciou § 155 ods. 4 zákona o
konkurze a reštrukturalizácii na predmetný vzťah vykonané súdom prvej inštancie. Súčasne dopĺňa,
že vyhlásenie reštrukturalizácie na jedného zo solidárnych dlžníkov nebráni veriteľovi v tom, aby
pohľadávku vymáhal súbežne od dlžníka v reštrukturalizačnom konaní, ako aj od ostatných solidárne
zaviazaných dlžníkov (pozri R (ČR) 9/2005 civ.). Uvedené plne korešponduje s charakterom solidárneho
záväzku upraveného v ustanovení § 511 Občianskeho zákonníka. Ak má veriteľ v záujme zachovania
a ochrany vlastných subjektívnych práv ex lege povinnosť uplatniť svoj nárok iba voči niektorému zo
spoludlžníkov, nemôže tak efektívne učiniť voči všetkým spoludlžníkom súčasne. Typickým príkladom
pritom je konkurz a reštrukturalizácia niektorého zo solidárnych dlžníkov podľa zákona o konkurze a
reštrukturalizácii. Veriteľom prihlásená môže byť vždy iba pohľadávka voči úpadcovi, bez ohľadu na
pasívnu solidaritu, čo zároveň znamená, že veriteľa neobmedzuje v riadom uplatnení jeho nárokov
voči ostaným spoludlžníkom mimo insolvenčného procesu. Účinky spojené so zákonným usporiadaním
pomerov solidárneho dlžníka ako úpadcu sa vždy vzťahujú iba na jeho osobu a jeho vzťah k veriteľovi
(Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Dečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník
II. § 451 - 880. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, 1762 s.).

12. S poukazom na uvedené skutočnosti preto možno konštatovať, že prvostinštančný súd správne
vyhodnotil dôkazy a tiež správne aplikoval § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na
posudzovaný vzťah. Súčasne možno konštatovať, že žalovaný bez splnenia podmienok stanovených v
§ 205a O.s.p. predkladal v odvolacom konaní dôkazy. Odvolací súd preskúmajúc rozsudok súdu prvej
inštancie, tento v napadnutej vyhovujúcej časti preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.



13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

14. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Cb/101/2014", "guid": "5838a90c-f022-4656-900d-254a10f2163b:589196f6-a34c-4277-826e-a52d17d46735", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "4ebf2f1c-fd1f-477b-aa33-e04298a5a1c9:dc4aa6a7-9900-4e95-bd15-b826f08ad240", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/101/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 23Cb/101/2014 z 5. 9. 2014", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2014-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4ebf2f1c-fd1f-477b-aa33-e04298a5a1c9:dc4aa6a7-9900-4e95-bd15-b826f08ad240"}], "citovane_v": []}