Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 19CoE/383/2010 z 21. 11. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 21. novembra 2011, sp. zn. 19CoE/383/2010, ECLI:SK:KSBA:2011:1406213208.1
Krajský súd Bratislava | 19CoE/383/2010 | ECLI:SK:KSBA:2011:1406213208.1 | 2011-11-21 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d0bbdbe-8e31-4c6a-b3f0-a146f9e42fb3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1406213208.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 19CoE/383/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406213208
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1406213208.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému:
T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. E. XXX, občan Q., vedenej súdnym exekútorom P.. J. A., so sídlom
úradu I. XX, B., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 267,28 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Malacky, č.k. 23Er/7814/2008-20 zo dňa
16.03.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky, č.k. 23Er/7814/2008-20 zo dňa
16.03.2010, v časti výroku o trovách exekúcie, m e n í  tak, že súd určuje súdnemu exekútorovi JUDr.
Branislavovi Plškovi, so sídlom úradu Letná 5, Bratislava trovy exekúcie vo výške 112,27 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Malacky uznesením, č.k. 23Er/7814/2008-20 zo dňa 16.03.2010, vyhovel žiadosti
oprávneného na zmenu exekútora a vedením exekúcie pôvodne vedenej JUDr. B. X. poveril súdneho
exekútora P.. J. A. a pôvodnému exekútorovi určil trovy exekúcie v sume 98,77 Eur. Tieto trovy bude ďalej
vymáhať od povinného nový súdny exekútor P.. J. A.. Súd prvého stupňa priznal exekútorovi odmenu za
5 hodín účelne vynaložených na exekúciu, odmenu za 15 úkonov exekučnej činnosti a DPH z odmeny.
Exekútorovi nebola priznaná odmena podľa počtu hodín za zisťovanie sídla povinného 3 hod., zisťovanie
majetku povinného 3 hod., pretože hodinová odmena a odmena určená paušálnou sumou sa nesmú
prekrývať, odmenu určenú paušálnou sumou za doručenie exekučného príkazu zrážkami z dôchodku
3x, pretože v exekučnom spise sa nenachádzajú doklady preukazujúce vynaloženie tejto časti trov, a
náhradu hotových výdavkov za poštovné + DPH, pretože exekútor nepreukázal ich vynaloženie.

Proti predmetnému uzneseniu podal súdny exekútor v zákonnej lehote odvolanie, žiadal uznesenie
zmeniť a oprávneného zaviazať na úhradu trov exekúcie vo výške 186,83 Eur. Exekútor namietal,
že prvostupňový súd vo výroku rozhodnutia len určil trovy exekúcie a nezaviazal na ich úhradu
oprávneného, čo je v rozpore s ust. § 44 ods. 8 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších noviel (ďalej len „EP“), podľa ktorého sa
trovy exekúcie vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Súd mal teda bez ohľadu na to, že
exekúcia pokračuje, rozhodnúť nielen o výške trov exekúcie, ale aj v zmysle ust. § 203 ods. 1 EP zaviazať
na úhradu trov oprávneného, nakoľko k zmene exekútora došlo na základe jeho procesného návrhu. V
opačnom prípade si pôvodný exekútor nemôže trovy exekúcie vymáhať, pretože nie je známe, kto a kedy
má takto priznané trovy uhradiť. Exekútor nesúhlasil ani s výškou priznaných trov. Podľa jeho názoru
vyhláška MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších
noviel (ďalej len „Vyhláška“) v žiadnom svojom ustanovení nehovorí, že odmena podľa počtu hodín a
odmena určená paušálnou sumou sa nesmú prekrývať. Taktiež nesúhlasil s nepriznaním náhrady za
poštovné, pretože zo spisu je evidentné, ktoré úkony boli urobené, komu boli doručené a pri úkonoch
zasielaných s doručenkou sú všetky doručenky pripojené.



Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa ust. § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie
podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 a dospel k záveru,
že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd, totožne ako súd prvého stupňa, mal za to, že k rozhodnutiu, kto bude platiť trovy exekúcie
(v zmysle povinnosti, kto ich má platiť) v tomto štádiu exekučného konania,  teda v štádiu, keď exekúcia
ešte prebieha - pokračuje, chýba zákonný predpoklad, pretože  z dikcie ustanovenia § 44 ods. 7 EP
vyplýva len to, že  pri výpočte trov exekúcie pôvodného súdneho exekútora sa postupuje tak, ako keby
došlo k zastaveniu exekúcie, čo treba vykladať tak, že dané ustanovenie upravuje len osobitný spôsob
samotného vyčíslenia odmeny pôvodného exekútora, pritom zákonným predpokladom rozhodnutia o
trovách exekúcie, resp. rozhodnutia o tom, kto ich bude platiť a v akej výške je, že exekúcia bola
zastavená, pretože až v dobe zastavenia exekúcie sa dá ustáliť dôvod zastavenia exekúcie a teda i určiť
účastníka exekučného konania,  ktorý je povinný uhradiť jej trovy.

Odvolací súd mal za to, že exekučný súd v tomto štádiu nemôže vychádzať z predpokladu (tak, ako to
naznačuje súdny exekútor v odvolaní), že v predmetnej veci existuje zavinenie oprávneného (ktoré by
odôvodňovalo aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 1 EP) dané tým, že k zmene exekútora došlo z dôvodov
spočívajúcich na jeho strane,  keď túto zmenu sám navrhol. Využitie, resp. uplatnenie práva na zmenu
v osobe exekútora nemožno považovať za zavinenie oprávneného, teda ani za dôvod, pre ktorý by
oprávnený mal znášať trovy exekúcie (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M
Cdo 12/2004). Pod „zavinením“ oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203
ods. 1 EP treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za
následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo
zastavenie exekúcie. Samotné uplatnenie, resp. využitie práva na zmenu súdneho exekútora nezakladá
zavinenie vo vyššie uvedenom zmysle. V danom prípade k zastaveniu exekúcie doposiaľ nedošlo.

Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie, z ust. § 14 a nasl. Vyhlášky je zrejmé, že hodinovú odmenu si môže
exekútor uplatniť len za úkony, ktoré sa neodmeňujú paušálnou sumou. V opačnom prípade by boli trovy
exekúcie exekútorovi priznané duplicitne. Preto sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvého
stupňa v časti nepriznania hodinovej odmeny za zisťovanie majetku a bydliska povinného.

Odvolací súd sa však nestotožnil s rozhodnutím o nepriznaní náhrady hotových výdavkov za poštovné. Z
obsahu súdneho spisu totiž vyplýva, že sa tu nachádzajú doklady preukazujúce doručenie nasledovných
listín: výzva na poskytnutie súčinnosti povinného, exekučný príkaz 3x, príkaz na začatie exekúcie,
upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie 2x, upovedomenie o začatí exekúcie 2x. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške
13,50 Eur bez DPH, pretože z ust. § 196 EP vyplýva, že o DPH sa zvyšuje iba odmena exekútora.
Ostatné exekútorom uplatnené poštové výdavky ním neboli preukázané, a preto mu nepatria.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách
exekúcie podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia, keď
k odmene priznanej súdom prvého stupňa vo výške 98,77 Eur pripočítal náhradu hotových výdavkov
vo výške 13,50 Eur.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere tri ku nula.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.