Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoE/62/2013 z 30. 5. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 30. mája 2013, sp. zn. 20CoE/62/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8208204805.1 Krajský súd Prešov | 20CoE/62/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8208204805.1 | 2013-05-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 53 ods. 1 OZ, § 23a zákona č. 634/1992 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1e4f0e5-328c-4c82-bfe8-c7c3029606fa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8208204805.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoE/62/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8208204805
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8208204805.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na
ul. Pribinovej č. 25, IČO: 35 807 598 proti povinnému B. Z., bytom O. XX, XXX XX K., o vymoženie 262,90
Eur s prísl., o odvolaní oprávneného a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16,
080 05 Prešov, proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 1Er 474/2008-25 zo dňa 15.11.2012
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie s výnimkou výroku o trovách exekučného konania.

II. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením vstup Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 do konania ako
vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripustil a exekúciu zastavil z dôvodu, že sa vymáha
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ individuálne nevyjednal. Ak by spor vyvolal dodávateľ, spotrebiteľ
by sa musel podrobiť rozhodcovskému konaniu. O trovách exekúcie rozhodol tak, že o nich rozhodne
osobitným uznesením.

Oprávnený v odvolaní navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Navrhol konanie prerušiť
a predložiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“). Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS navrhlo uznesenie vo výroku o jeho nepripustení do konania zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k
záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny
názor oprávneného, a to napr. rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08, rozsudok Súdneho
dvora Asturcom C- 40/08, rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02, rozsudok
Súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05.



Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho
dvora EÚ C-243/08 Pannon).

Za tohto stavu odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm.
c) O.s.p. zamietol.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvého stupňa aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo
146/2011, 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach
IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa
1.11.2011).

Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010 ani právneho názoru, ktorý by
mal byť oprávnenému známy z uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 6CoE 73/2012, 6CoE 74/2012,
6CoE 95/2012, 6CoE 16/2012, 6CoE 12/2011, 6CoE 173/2011, 6CoE 1/2012 20CoE 40/2012, 20CoE
70/2012, 20CoE 73/2012, 20CoE 132/2012, 20CoE 200/2012, 20CoE 210/2012 (porov. uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 610/2012). Rozhodcovský rozsudok bol založený
na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľná zmluvná podmienka
je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012, uznesenie Krajského súdu v
Prešove vo veci 6CoE 66/2012, 6CoE 256/2012).

Na veci nič nemení uzavretie zmluvy o úvere pred 1.1.2008, pretože súdu nič nebráni judikovať nekalosť
rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka zakotvenej do zákona od 1.4.2004 (k spotrebiteľskej zmluve pozri § 23a zákona č. 634/1992
Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012).
Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí rovnako ako súd prvého stupňa tiež v
geografickom faktore v zmysle judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania
je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len
samotná vzdialenosť cca 400 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca. (rozsudok Súdneho dvora
EÚ C-240/98 - C-244/98 Oceano grupo editorial)

Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom).

Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníctvo v exekučnom konaní odvolací súd poznamenáva, že niet
rozumného dôvodu vylučovať z aplikácie práve ustanovenie § 93 ods.2 O.s.p. v spojení s § 251 ods.



4 O.s.p. V exekučnom konaní vedenom na základe rozhodcovského rozsudku sa posudzujú aj otázky,
ktoré majú význam v základnom konaní (či je plnenie objektívne možné, či neodporuje dobrým mravom,
či nejde o právom nedovolené plnenie; § 45 zákona č. 244/2002 Z.z.). Nejde teda len o aspekt vymoženia
bez ďalšieho. A práve v upozornení vedľajšieho účastníka treba vidieť jeho význam aj v takomto
vykonávacom súdnom konaní.

V tejto súvislosti je však významné konštatovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení
sp. zn. 1Cdo 106/2008 z 28.11.2008, v zmysle ktorého v exekučnom konaní vedenom podľa zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov je vedľajšie účastníctvo pojmovo vylúčené. Predmetné rozhodnutie bolo dňa 29.5.2013
Najvyšším súdom Slovenskej republiky prijaté (ako rozhodnutie č. 12) a zverejnené v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne s
výnimkou výroku o trovách exekučného konania vrátane osvojenia si dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.