Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoP/61/2013 z 6. 1. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 6. januára 2014, sp. zn. 12CoP/61/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6113230273.1 Krajský súd Banská Bystrica | 12CoP/61/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6113230273.1 | 2014-01-06 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP, § 102 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/71ffb739-3594-4d37-bf09-6087456b0ab4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6113230273.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/61/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113230273
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113230273.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa U. K., nar. XX.
XX. XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov otca X.. T. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. K. XXX a matky
K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., U. D. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Rybovičom,
advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Banská Bystrica, Nám. Št. Moyzesa 4, o nariadenie
predbežného opatrenia, na základe odvolania matky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 31P/356/2013-5 zo dňa 29. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie ohľadne styku otca s maloletou
U. K., nar. XX. XX. XXXX, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením zo dňa 29. 10. 2013 okresný súd rozhodol o návrhu otca na nariadenie predbežného
opatrenia tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou U. K., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „maloleté
dieťa“) každý utorok v čase od 15:30 hod. do 18:00 hod. a každú párnu sobotu v čase od 09:00 hod.
do 18:00 hod. a dňa 26. 12. v čase od 09:00 hod. do 18:00 hod. V stanovené dni a hodiny je otec
oprávnený maloleté dieťa pred bytom matky prevziať a v stanovené dni a hodiny je otec povinný maloleté
dieťa matke pred jej bytom odovzdať. V stanovené dni a hodiny je matka povinná dieťa na styk s otcom
pripraviť a otcovi styk s maloletým dieťaťom umožniť. Toto predbežné opatrenie trvá do právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31P/242/2013.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že na okresnom súde je vedené konanie pod sp. zn.
31P/242/2013 na základe návrhu matky dieťaťa (ďalej len „matka“) proti otcovi dieťaťa (ďalej len „otec“)
o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Práva
a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu neboli doposiaľ súdnou cestou upravené. Posledné spoločné
bydlisko účastníkov bolo v súčasnom bydlisku otca v H. K., odkiaľ sa matka spolu s maloletým dieťaťom
dňa 04. 01. 2013 po predchádzajúcom nedorozumení v rodine, bez súhlasu otca, presťahovala do
rodinného domu svojich rodičov, kde sa s maloletým dieťaťom i toho času zdržiava. Od
uvedenej doby sa síce realizuje kontakt otca s dieťaťom, ale len za osobnej prítomnosti matky, ktorá
na pojednávaní v súdnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 31P/242/2013 uviedla, že
podľa jej názoru sa otec dieťaťa nedokáže dobre postarať o dieťa, pretože niečo je iné pozerať sa na
to, ako sa ona hrá s dieťaťom a niečo iné, ak by sa mal odporca o dieťa postarať osobne. Matka toto
svoje tvrdenie iným spôsobom nekonkretizovala. Z uvedeného je zjavné, že otec síce realizuje kontakt
s maloletým dieťaťom, avšak tento nie je plnohodnotný, so všetkými právami, ktoré otcovi vo vzťahu k
dieťaťu prináležia. V konaní zatiaľ neboli preukázané také okolnosti, pre ktoré by súd musel obmedzovať
rodičovské právo otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu tak zásadným a závažným spôsobom, že by jeho
styk s dieťaťom musel byť pod dozorom a dohľadom matky dieťaťa, ktorej zákon priznáva len toľko práv k
dieťaťu, koľko aj otcovi. Za danej situácie, preto súd dospel k záveru, že na ukľudnenie vzájomných
vzťahov v rodine maloletého dieťaťa je potrebná dočasná úprava styku otca s maloletým dieťaťom. Dané
rozhodnutie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktoré má právo na osobnú výchovu a osobnú



opateru zo strany obidvoch rodičov, pričom neboli produkované také dôkazy, pre ktoré by súd musel
považovať opateru na strane otca za opateru, ktorá nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podala matka v zákonnej lehote odvolanie odôvodňujúc
odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d), e), f) zák. č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „O. s.
p.“). Podľa matky, rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia,
z nesprávneho a nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko sa opiera len o nepreukázané
tvrdenia otca dieťaťa, ktoré opomínajú skutočnosti dôležité pre posúdenie dôvodnosti návrhu a jeho
súladu so záujmami maloletého dieťaťa. Otec neosvedčil potrebu dočasnej a urýchlenej úpravy vzťahu
medzi účastníkmi konania a preto neosvedčil dôvody na vydanie predbežného opatrenia. Hoci otec
nebýva v súčasnosti v spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom, má a vždy mal možnosť za
maloletým dieťaťom kedykoľvek po dohode s matkou prísť a tráviť s dieťaťom čas podľa vzájomnej
dohody, ktorý nebol nijako obmedzený. Matka otcovi dieťaťa v stretávaní sa s dieťaťom,
ani vo venovaní sa dieťaťu nebránila. Otec za dieťaťom chodil pravidelne, pričom medzi rodičmi nebol
problém sa dohodnúť na termínoch stretnutia a preto návrh otca považuje za prekvapivý, zbytočný
a neopodstatnený. Súd rozhodnutím presne vymedzil rozsah stretávania otca s maloletým dieťaťom v
určených hodinách, čím mu v konečnom dôsledku obmedzil rozsah styku s dieťaťom a tým poškodil
nielen otca, ale aj dieťa, nakoľko v inom než súdom určenom čase matka nie je povinná mu styk
s dieťaťom umožniť. Otec si k dieťaťu nevytvoril hlbší citový vzťah a počas fungovania spoločnej
domácnosti, ani po jej rozpadnutí neprejavoval dostatočný záujem o maloleté dieťa. Otec nevie s
dieťaťom tráviť čas, nepozná jeho denný režim a potreby dieťaťa. Doteraz osobnú starostlivosť o
maloleté dieťa vôbec nezabezpečoval. Otec neprejavoval žiaden záujem o činnosti (napr. prebaľovanie,
kŕmenie, kúpanie, ukladanie k spánku maloletého dieťaťa) a teda tieto činnosti nevie vykonávať, preto
by bolo pre neho nepochybne problematické, aby odrazu zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa
samostatne. S maloletou dcérou sa otec nezvykol hrávať, pri svojich návštevách sa zvyčajne
len pozeral, ako sa dieťa hrá s matkou. Pre maloleté dieťa by stretávanie s otcom bez prítomnosti matky
mohlo znamenať stratu bezpečia, istoty, čo by mohlo negatívne vplývať na jeho vývoj a
jeho vzťah k obom rodičom. Dieťa otca síce pozná, ale nie je zvyknuté s ním tráviť čas osamote, bez
matky. Potrebuje ešte vedieť, že matka je na blízku. Matka si s dieťaťom vytvorila prirodzený citový
vzťah, pretože sa o dieťa stará. Otec sa z vlastnej vôle nevyskytoval v blízkosti dieťaťa a nevenoval sa
dieťaťu takým spôsobom, aby si s ním vytvoril rovnako blízky vzťah, preto nie je v záujme maloletého
dieťaťa, aby jeho stretávanie s otcom zrazu malo prebiehať bez prítomnosti matky. Prihliadnuc na útly
vek dieťaťa, ktoré dovŕšilo X roky, by bolo vhodné, aby si na starostlivosť otca privykalo postupne
prostredníctvom kratších, prípadne častejších stretnutí za prítomnosti matky, aby si ľahšie zvykalo na
to, že s ním bude otec tráviť viac času aj bez matky a nebolo zbytočne traumatizované jeho náhlym
odlúčením od matky. Aj zvykanie detí na jasle, či škôlku sa vykonáva postupne. Úprava stretávania sa s
otcom mimo bydliska dieťaťa by zároveň pre maloletú predstavovala aj zmenu jej známeho prostredia.
Je navyknutá na prostredie v rodinnom dome rodičov matky dieťaťa. Navyše v
zimnom období môže byť prepravovanie dieťaťa z miesta jeho bydliska spojené so zbytočným rizikom.
Na to, aby sa citová väzba medzi otcom a dieťaťom prehĺbila, nie je potrebné predbežné opatrenie, ale
zmena prístupu otca k dieťaťu, ktorý si sám musí nájsť k dieťaťu cestu. Súd pred vydaním rozhodnutia
nezisťoval, či otec má vytvorené podmienky na to, aby u neho maloletá mohla tráviť súdom určený
čas, resp. či vie zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú v každý druhý víkend takmer celodenne. Z
uvedených dôvodov preto matka navrhla uznesenie okresného súdu v plnom rozsahu zrušiť, alebo ho
zmeniť tak, že styk otca s dieťaťom bude v určenom čase prebiehať v byte matky a za prítomnosti matky.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odporúča uznesenie
okresného súdu ako vecne správne potvrdiť, nakoľko súd vo svojom rozhodnutí zohľadnil tú skutočnosť,
že maloletá je na matku citovo naviazaná. Je útleho veku, je v kontakte s otcom za prítomnosti matky.
Dieťa otca pozná, pozná tiež prostredie otca, ktoré nie je pre neho prostredím neznámym, nakoľko
tam rodičia s maloletou bývali spoločne ako rodina, predtým, ako došlo ku konaniu vo veci rozvodu
manželstva.



Krajský súd, ako súd odvolací podľa (§ 10 ods. 1 „O. s. p.“), vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia
§ 219 ods.1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil z nasledovných dôvodov:

Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade sa jedná o nariadenie predbežného opatrenia po začatí
konania vo veci samej (o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode) .

Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
obtiažami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f) O. s. p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi
najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Zabezpečovacia
funkcia predbežných opatrení sa prejavuje najmä ich schopnosťou zabrániť dočasnou a provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní i nastať.

Ustanovenie § 102 ods. 1 O. s. p. upravuje tie prípady, keď súd nariaďuje predbežné opatrenie v rámci
už začatého konania. Zákonným dôvodom pre vydanie predbežného opatrenia je vždy potreba dočasnej
úpravy pomerov účastníkov, pričom potreba dočasnej, okamžitej úpravy pomerov musí byť naliehavá. Z
doslovného výkladu ustanovenia § 102 ods. 1 O. s. p. jednoznačne nevyplýva, že nariadiť predbežné
opatrenie po začatí konania je možné vtedy, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený,
na rozdiel od dikcie ustanovenia § 74 O. s. p. (nariadenia predbežného opatrenia pred
začatím konania vo veci samej). Vychádzajúc ale z gramatického výkladu ustanovenia § 102 ods. 1 O.
s. p. vyplýva, že dočasne je možné upraviť pomery účastníkov i z titulu obavy, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený. Súd teda pred nariadením predbežného opatrenia musí skúmať, či je
osvedčená naliehavosť situácie a jej riešenia.

Predbežné opatrenie z dôvodu potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi nariaďuje súd aj vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých, keď je potrebné na čas upraviť, napr. vyživovaciu povinnosť,
resp. styk rodiča s maloletým dieťaťom (spravidla až do rozhodnutia vo veci
samej). Súd i pri nariadení predbežného opatrenia sleduje predovšetkým záujem maloletého dieťaťa
daný jeho vekom, zdravotným stavom, denným režimom, zohľadňuje vzdialenosť bydliska maloletého
dieťaťa od bydliska rodiča, s ktorým sa má stretávať, časovú odlúčenosť, citovú naviazanosť, školské
a mimoškolské aktivity a pod.

Preskúmaním spisu okresného súdu odvolací súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej
domácnosti. Otec podal predmetný návrh na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že medzi
rodičmi dochádza ku konfliktným situáciám ohľadne jeho styku s maloletým dieťaťom, nakoľko jeho styk
sa uskutočňuje za prítomnosti matky, v mieste bydliska matky a maloletého dieťaťa.

Žiadnu z odvolacích námietok matky odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú s poukazom na to, že
nebolo žiadnym spôsobom osvedčené, že by otec i napriek narušeným vzťahom s matkou neprejavil
záujem o maloleté dieťa, ba naopak, otec udržiaval kontakt s maloletým dieťaťom a to i za podmienok
stanovených matkou (prítomnosť matky pri styku, miesto styku určené na základe vôle matky,
nevychádzajúc z konsenzu vôle obidvoch rodičov), otec pre maloleté dieťa nie je neznámou osobou,
ani prostredie, v ktorom otec žije, nie je pre dieťa neznámym prostredím, nakoľko maloleté dieťa žilo
s otcom v spoločnej domácnosti do 04. 01. 2013 a nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by otec
disponoval takými negatívnymi vlastnosťami a spôsobmi, pre ktoré by nemohol plnohodnotne realizovať
svoje rodičovské práva k maloletému dieťaťu a nevedel by vykonávať rodičovské



povinnosti (napr. postarať sa o dieťa, zabezpečiť jeho základné životné potreby, výchovne pôsobiť a
pod.) počas súdom určeného času styku bez prítomnosti matky.

Odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenosť prítomnosti matky pri styku otca s maloletým dieťaťom
nie je totožná so situáciou, na ktorú matka poukázala v odvolaní, keď sa dieťa musí v počiatočnej fáze
návštevy predškolského zariadenia adaptovať na režim v predškolskom zariadení, privykajúc na jemu
neznáme prostredie, cudzie osoby a kolektív detí. V danom prípade má maloleté dieťa tráviť čas s
biologickým otcom, ku ktorému má maloleté dieťa od narodenia vytvorený citový vzťah, a to v prostredí,
v ktorom žilo, ktoré pozná, pričom matka neuviedla žiadne právne relevantné dôvody, pre ktoré by
bydlisko otca bolo miestom nevyhovujúcim pre uskutočnenie styku.

Zároveň ani zimné obdobie, počas ktorého sa má uskutočniť styk, nemôže byť dôvodom na obmedzenie
styku otca s maloletým dieťaťom v mieste bydliska rodičov matky, nakoľko je nevyhnutné pre zdravie
dieťaťa i v zimnom období, aby sa zdržiavalo v prírode, a taktiež v civilizovanej spoločnosti je prirodzené,
aby rodičia používali i v zimnom období motorové vozidlá na prepravu (vrátane prepravy detí) .

Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné dočasne upraviť styk otca s
maloletým dieťaťom a teda i odvolací súd (podobne ako okresný súd) mal dostatočne osvedčenú potrebu
dočasnej úpravy pomerov rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu.

Odvolací súd zdôrazňuje, že predbežné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých je len
krátkodobým provizóriom, ktoré so zreteľom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým
je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt a tým možnosť
realizovať výchovné pôsobenie rodiča predchádzajúc k deformácii vzťahu rodič - dieťa v dôsledku
odcudzenia sa a zároveň akceptujúc právo rodiča byť spolu s dieťaťom podľa článku 8 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Na základe vyššie uvedených skutočností, prihliadajúc na záujem maloletého dieťaťa, zohľadňujúc
predovšetkým jeho vek, zdravotný stav, denný režim, časovú odlúčenosť, citovú naviazanosť, odvolací
súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia § 219
ods.1, 2 O. s. p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.