Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/3/2016 z 20. 9. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 20. septembra 2016, sp. zn. 2Co/3/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7215230001.1
Krajský súd Košice | 2Co/3/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7215230001.1 | 2016-09-20 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Poistenie
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-389
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e730509e-c432-48fd-937b-909179a84044
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7215230001.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215230001
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215230001.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.Ľuboša Kunaya a sudkýň
JUDr.Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom v
Bratislave, IČO: 30807484,zast. Sociálna poisťovňa pobočka Košice, Festivalové námestie 1, Košice,
proti žalovanej V. E., H.. XX.XX.XXXX, bytom S. X, E., o zaplatenie 501,40 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu č.k. 25C/621/2015-16 zo 4.11.2015 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

Z r u š u j e  uznesenie a vec  v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Sporovým stranám  n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II  ako súd prvej inštancie uznesením č.k. 25C/621/2015-16 zo dňa 4.11.2015
zastavil konanie  a vyslovil, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Sociálnej poisťovni,
pobočka Košice. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 7.10.2015, ktorou žalobca žiadal, aby súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 501,40 € dôvodiac, že
Sociálna poisťovňa,  pobočka Košice ako veriteľ oprávnený konať v zmysle ust. § 178 ods. 1 písm.e/ a §
291 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, eviduje nesplatenú pohľadávku voči zomrelému
G. E., H.. XX.X.XXXX, naposledy bytom F. X, E., zomrelému XX.XX.XXXX, ktorá bola vyčíslená  za
obdobie od augusta 2010 do 31.1.2011 v celkovej sume 501,40 eur. Na základe potvrdenia o dedičskom
konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod č. k. 39D 26/2011 bolo dedičstvo po poručiteľovi
ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve zo dňa 14.5.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
30.5.2015 a dedičom a nadobúdateľom majetku poručiteľa v hodnote 75.826,59 eur je  žalovaná. V
zmysle ust. § 470 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, avšak  žalovaná neuhradila
pohľadávku Sociálnej poisťovni, pobočka Košice. S poukazom na ust. § 7 ods. 1,3, 103, 104 ods.1 O.s.p.
v spojitosti s § 41 ods. 2 písm. h/ Exekučného poriadku a § 172 ods. 2,3,5, §173 ods. 1, §177,§ 178
ods. 1 písm. a/,  §180 ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.  dospel súd prvej inštancie k záveru, že
právomoc konať a rozhodovať vo veci nedávkového konania, teda rozhodovania o poistnom vo veciach
sociálneho poistenia je daná organizačnej zložke  poisťovne  a miestne príslušnou organizačnou zložkou
v zmysle § 180 ods. 1 písm.c/cit.zák. podľa miesta trvalého pobytu poistenca je Sociálna poisťovňa so
sídlom v Bratislave, pobočka Košice. Na základe uvedeného súd prvej inštancie  dospel k záveru, že nie
je daná právomoc súdu rozhodovať o dlžnom poistnom v zmysle nároku uplatneného žalobou,  preto
konanie zastavil a po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená príslušnému orgánu.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, ktorý s poukazom na § 470 ods. 1
Obč.zákonníka, ako aj s poukazom na ukončené dedičské konanie po poručiteľovi, z ktorého okrem
iného vyplýva, že do pasív v dedičskom konaní bola zahrnutá pohľadávka Sociálnej poisťovne pobočka
Košice vo výške 501,40 €, avšak dedič a nadobúdateľ majetku ani po písomnej výzve pohľadávku
neuhradil, preto žiadal aby súd potvrdil prechod dlhov na dediča, ktorý zdedením majetku ručí za dlhy



nebohého a aby zaviazal dediča k zaplateniu dlhu voči sociálnej poisťovni za zomrelú osobu, ktorá bola
samostatne zárobkovou činnou osobou. Žalobca poukázal na to, že z ustanovenia § 128 zákona č.
461/2003 Zb., ktorý vymedzuje subjekty, ktoré sú povinné platiť poistné za jednotlivé druhy sociálneho
poistenia vyplýva, že platcami poistného sú zamestnanec, zamestnávateľ, povinne poistená samostatne
zárobkovo činná osoba a dobrovoľne poistená osoba, ktorým sociálna poisťovňa v zmysle § 144 ods.
1 predpíše poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec, alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume.
Zákon 461/2003 Z.z. neupravuje úhradu ani následné predpísanie dlžného poistného v prípade úmrtia
SZČO a prechod dlhov rieši Občiansky zákonník v § 470 ods. 1 a 2. Voči dedičom nie je možné aplikovať
zákon o sociálnom poistení, ale dlžnú sumu je potrebné vymáhať v zmysle Občianskeho zákonníka,
preto z hľadiska uvedených skutočností a z dôvodu absencie povinného, ktorého môže určiť len súd,
zastavením konania by došlo k poškodeniu sociálnej poisťovne pri domáhaní sa svojich nárokov na
úhradu poistného po zomrelom, preto žalobca žiadal zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie.

3. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok
účinného do 30.6.2016 a Krajský súd v Košiciach vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP).

4.  Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP,  ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust.  § 470 ods. 2 veta prvá  CSP
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované.

5. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust.  § 385 ods. 1 CSP  prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal uznesenie  súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z  § 380 ods. 1,2 CSP a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo  a dospel k záveru, že odvolanie  je dôvodné.

6. Podľa ust. § 1 CSP  Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len strana) a
osôb zúčastnených na konaní pri prejednaní a rozhodovaní sporov.

7. Podľa ust. § 2 CSP podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimo
sporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromno právne spory a iné súkromno právne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

9.  Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

10. V zmysle č.l. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Podľa čl.
46 ods. 1 a 4 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovia zákony, ktorými sú, okrem
iného, aj Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.

11.Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade so zákonom ustanovenými
podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnosť umožniť každému, aby sa uplatnením práva
zaručeného čl.46 Ústavy SR stal účastníkom súdneho konania  (z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu
SR z 20. decembra 2001, sp. zn. I. ÚS 3/01).

12.Ustanovenie  § 1 CSP vymedzuje predmet právnej úpravy Civilného sporového poriadku.  Civilný
sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní (t.j. intervenientov,
zástupcov, prokurátora, Európskej komisie a Protimonopolného úradu SR, osobitných subjektov,
svedkov, odborne spôsobilých osôb, znalcov, iných osôb, ktoré majú pri dokazovaní edičnú alebo
informačnú povinnosť, a iných), a to len pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.



13.Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu, v tomto prípade súdu,
riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie.

14. Civilný sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov  v § 3 a 4 CSP.

15. Ustanovenie § 3  CSP určuje, že súdy prejednávajú a  rozhodujú súkromnoprávne spory a iné
súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávne
vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou
rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že
jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti
druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka
súkromnoprávneho vzťahu.
Nad rámec súboru vzťahov uvedených v  § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa
už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to ustanovuje zákon, čo vyplýva z § 4
CSP  (pozri odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.  3Cdo/2006, časopis Zo súdnej
praxe č. 2/2007).

16.Právomoc súdu je jednou z podmienok konania (pozri  § 161 CSP), ktorej existenciu súd skúma
z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť
konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas
konania vedie k zastaveniu konania (pozri § 9 a 10 CSP) a prípadne aj k súčasnému vyhláseniu
o nedostatku právomoci [pozri napr. čl. 27, 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach].

17. O prípad odňatia možnosti konať pred súdom ide tiež vtedy, keď súd zastaví konanie, aj keď procesné
predpoklady pre taký  postup neboli dané, pre účely preskúmavanej veci odvolací súd uzatvára, že
k takémuto procesne nesprávnemu postupu súdov došlo aj v danej veci, lebo súd konanie zastavil
predčasne. Predpokladom posúdenia právomoci súdu na konanie v určitej veci je jednoznačné zistenie,
čo má byť v zmysle návrhu predmetom konania. Súd nemôže zastaviť konanie z dôvodu absencie
právomoci na prerokovanie veci vtedy, ak nie je dostatočne zrejmé o akú vec ide. V občianskom
súdnom konaní (civilnom procese) sa uplatňuje zásady „iura novit curia“ práva pozná súd), preto právna
kvalifikácia veci je vecou súdu. Pri riešení otázky o akú vec ide sa súd orientuje na to, či žalobcom
tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy. Ak účastník konania uvedie
rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája
nesprávne právne následky, súd nie je viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec
podľa právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. To samozrejme
predpokladá, že už predtým boli odstránené všetky nesprávnosti, neúplnosti alebo rozpory návrhu na
začatie konania.

18. Podľa § 128 ods.1 až 5 z.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení  Poistné na nemocenské poistenie
platí a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná
osoba, d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba.
Poistné na starobné poistenie platí a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne dôchodkovo poistená
samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, e) štát, f) Sociálna
poisťovňa.
Poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnanec, b)
zamestnávateľ, c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne
dôchodkovo poistená osoba, e) štát.
Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného
dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani
poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného
predpisu 2) a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za
zamestnanca, ktorý je poistenec podľa prvej a druhej vety. (Platitelia poistného na nemocenské
poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v
nezamestnanosti a platitelia poistného do rezervného fondu solidarity)



19. Podľa § 144 ods.1 z.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení  Sociálna poisťovňa predpíše poistné
fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné
vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32
eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

20. Podľa ust. § 234 ods. 2  CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

21. Podľa ust. § 236 CSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho
vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie,
poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

22. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

23. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry SEĽP. Rovnako Ústavný
súd SR už opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatneným nárokom a obranou proti takémuto uplatneniu.

24. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcim skutočnosťami
a vysvetliť svoj myšlienkový postup dostatočne s poukazom na všetky skutočnosti zistené v konaní a
zároveň musí vysvetlil svoje úvahy, ktorými sa riadil.  Uvedené platí v plnom rozsahu aj vo vzťahu k
uzneseniu, ktorým bolo konanie zastavené pre nedostatok právomoci, t.j. k odôvodneniu výroku, ktorým
súd rozhodol o zastavení konania a dôvodom, ktoré viedli súd k takémuto rozhodnutiu. Tak, ako to bolo
vyššie uvedené pre úpravu právomoci súdov v občianskom súdnom konaní, resp. pre posúdenie danosti
právomoci je nevyhnutné okrem iného vysporiadať sa s otázkou, či dané vzťahy neprerokovávajú a
nerozhodujú o nich iné orgány, v tomto prípade samotný žalobca. Predpokladom posúdenia právomoci
súdu v takomto prípade je jednoznačne zistenie, čo má byť v zmysle návrhu predmetom konania a
právna kvalifikácia veci, ktorá je vecou súdu, aj s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR v
zmysle ktorej za prípad odňatia možnosti konať pred súdom (vo význame znemožnenia realizácie
procesných oprávnení účastníka občianskoprávneho konania) sa označuje okrem iného postup súdu,
ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví),
hoci procesné predpoklady pre takýto postup nie sú dané.

25. V danom prípade súd prvého stupňa síce správne poukázal na ustanovenia z ktorých vyplýva, že
vo všeobecnosti sociálna poisťovňa je oprávnená predpísať poistné a následne takéto rozhodnutie je
samostatným exekučným titulom, teda je priamo vymáhateľné, avšak nezaoberal sa ďalšími podstatnými
skutočnosťami pre posúdenie danej veci, a to či sociálna poisťovňa bola oprávnená predpísať aj dlžné
poistné po zomrelej osobe jeho dedičom, ktorí nadobudli v dedičskom konaní dedičstvo. Súd prvého
stupňa iba vo všeobecnosti konštatoval, že sa jedná o vec, ktorá nespadá do právomoci súdu, avšak
žiadnym spôsobom nevysvetlil z akých rozhodujúcich skutočností vychádzal a akými úvahami sa riadil,
keď dospel k takémuto záveru.

26. Odvolací súd sa pritom stotožňuje s námietkou žalobcu, že platcami poistného v zmysle z.č.461/2003
Zb.sú zamestnanec, zamestnávateľ, povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne
poistená osoba, ktorým sociálna poisťovňa v zmysle § 144 ods. 1 predpíše poistné, ak táto osoba
neodviedla poistné vôbec, alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Zákon 461/2003 Z.z. však
neupravuje úhradu ani následné predpísanie dlžného poistného v prípade úmrtia SZČO a preto za
dôvodnú odvolací súd považuje námietku žalobcu, že prechod dlhov rieši Občiansky zákonník v § 470



ods. 1 a 2, t.j.voči dedičom nie je možné aplikovať zákon o sociálnom poistení, ale dlžnú sumu je potrebné
vymáhať v zmysle Občianskeho zákonníka.

27. S poukazom na uvedené odvolací súd nemal inú možnosť iba zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, kde po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa v zmysle
vyššie uvedených zásad vec posúdiť a následne v závislosti od zistených skutočností bude úlohou
súdu prvého stupňa buď pokračovať a konaní a rozhodnúť vo veci samej alebo opakovane rozhodnúť
o zastavení konania, pričom svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s citovanými ustanoveniami tak, že
uvedie všetky podstatné skutočnosti, z ktorých vychádza pri rozhodovaní o nedostatku právomoci, ktoré
ustanovenia zákona aplikuje a ako ich interpretuje na daný prípad, ako aj svoje úvahy, ktorými sa riadil
tak, aby bolo zrejmé, ako dospel k svojmu rozhodnutiu.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §396 ods1CSP v spojení s
§255 ods.1 CSP, keďže žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný ,preto nemá nárok na náhradu trov
a  žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd sporovým stranám náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

29. Rozhodnutie bolo  prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).