Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoE/128/2013 z 26. 11. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. novembra 2013, sp. zn. 5CoE/128/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7612215087.2
Krajský súd Košice | 5CoE/128/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7612215087.2 | 2013-11-26 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c551423-dddc-48fe-acd3-76d9b03ed42a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7612215087.2

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoE/128/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612215087
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7612215087.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej V., W..Y..R.., O., V. XX, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému
S.J. Y., S., O. Š. XXX/XX, o vykonanie exekúcie pre 961,05 € istiny s prísl., o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu 7Er/682/2012-11 z 4.9.2012 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d  z u j e   uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením žiadosť súdneho exekútora X.. Y. S., Exekútorský úrad,
O., G.Á. XX (ďalej len exekútor) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že dňa 28.8.2012 mu bola doručená  žiadosť exekútora  o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávnenej, pozostávajúcej z istiny 961,05 eur s prísl.,
že žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenou,
spísaným vo forme zápisnice u exekútora, v ktorom oprávnená podala návrh na vymoženie istiny 961,05
eur, zmenkového  úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 971,01 eur od 19.2.2011 do 11.5.2012, zo
sumy 961,05 eur od 12.5.2012 do  zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 971,01
eur od 11.4.2011 do 11.5.2012, zo sumy 961,05 eur od 12.5.2012 do zaplatenia, trov konania 270,15 eur
a trov exekúcie oprávneného vo výške 153,98 eur, že spolu so žiadosťou o udelenie poverenia mu bol
predložený exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 06536/11 zo dňa 21.7.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.8.2011 a vykonateľnosť dňa 11.8.2011, že týmto rozsudkom bol
povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenej istinu 971,01 eur, spolu so zmenkovým  úrokom vo výške 0,25 %
denne zo sumy 971,01 eur od 19.2.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy
971,01 eur od 11.4.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania  vo výške 270,15 eur,
to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku zistil, že povinný nezaplatil oprávnenej riadne a včas svoj
splatný záväzok, a preto oprávnenej vzniklo právo na zaplatenie zmenkovej sumy 971,01 eur, ktorá
pozostáva z istiny vo výške 738 eur, poplatku za upomienky 32 eur, zmluvnej pokuty 0,00 eur,
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 971,01 eur od 19.2.2011 do zaplatenia a zákonného
úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 971,01 eur od 11.4.2011 do zaplatenia, že rozhodcovský súd tak
rozhodol na základe zmenky vystavenej dňa 26.5.2010, ktorou častníci zabezpečili svoj záväzkový vzťah
zo zmluvy o úvere. Blankozmenku vyplnil oprávnený v zmysle Dohody o vyplnení zmenky dňa 4.4.2011,
že spolu s exekučným titulom bola oprávneným predložená aj Zmluva o  úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
26.5.2010 uzatvorená medzi účastníkmi konania. Z predloženej zmluvy zistil, že oprávnená poskytla
povinnému úver vo výške 500 € a to podľa zmluvy na výkon zamestnania, že povinný sa zaviazal
vrátiť oprávnenej úver v 12 mesačných splátkach po 82 eur počnúc od 5.6.2010 spolu s príslušným
poplatkom vo výške 484 eur, že mu bola predložená  kópia zmenky, na základe ktorej bolo rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní.



Citujúc znenie § 44 ods. 2, § 41 ods. 1, 2, § 45 ods. 1, ods. 2, 3, § 52 ods. 1,3,4, § 53 ods. 1,2, § 54 ods. 1,2
Obč.zák., § 3 ods. 1  zákona  č. 258/2001 Z.z.  o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o  úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.5.2010, § 4
ods. 6  zákona  č. 258/2001 Z.z.  o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení
platnom v čase vyplnenia blankozmenky, čl. I § 10, čl. I § 17 zák.č. 191/1950 Zb Zák. zmenkový a šekový
a uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodnutie rozhodcovského súdu, že v zmysle cit. ust.
§ 44 ods. 2 EP, súd ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či žiadosť o udelenie
poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, že rozhodcovský
rozsudok č. SR 06536/11 zo dňa 21.7.2011  je z tohto hľadiska nepreskúmateľný a v konečnom dôsledku
je aj v rozpore so zákonom.

Úver, ktorý bol poskytnutý povinnému na základe Zmluvy o  úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.5.2010
bol uzatvorený za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z rozhodcovského
rozsudku mal za  zrejme, že oprávnená ako dodávateľ poskytla povinnému dočasne finančné prostriedky
vo forme odloženej platby a konala tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného
registra. Povinný je spotrebiteľom v zmysle uvedeného ustanovenia, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická
osoba. Z návrhu na vykonanie exekúcie a rozhodnutia rozhodcovského mu nebolo zrejmé, aby pri
uzatvorení zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Konštatoval, že v
zmluve nie je uvedené IČO, hoci pretlač zmluvy takúto kolónku obsahuje, že podľa zmluvy účelom úveru
bolo poskytnutie finančných prostriedkov na výkon zamestnania povinnému.

Podľa uvedenej zmluvy o úvere mal byť povinnému poskytnutý úver vo výške 500 eur s odplatou vo
výške 484 eur.  Túto odplatu považoval súd za neprimerane vysokú vzhľadom na výšku poskytnutého
úveru a navyše za situácie, kedy navrátiť finančné prostriedky má povinný praktický do 12 mesiacov,
dôvodil, že rozhodcovským rozsudkom, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, bola oprávnenej
priznaná suma 971,01 eur a to ako zmenková suma, ktorá okrem poskytnutého úveru s odplatou má
pozostávať z poplatku za upomienku a príslušenstva, že z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, však
nie je možné zistiť, akým spôsobom bola určená výška poplatku za upomienku a výška príslušenstva. Z
rozhodcovského rozsudku mu nevyplývalo ani to, kedy bolo dohodnuté splatenie úveru, že nie je z neho,
ani z predloženej zmluvy o úvere, zrejmá splatnosť jednotlivých splátok  a preto nie je možné konštatovať,
kedy sa povinný dostal do omeškania a teda či oprávnená mohla podľa článku 14 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru vyplniť zmenku a ani to, či sa stal splatným vzhľadom na uvedené celý dlh.

Za takéhoto stavu sa mu dohoda o vyplňovacom práve javila ako nejasný a neurčitý úkon, ktorý je
absolútne neplatným právnym úkonom. Pokiaľ následne na základe takéhoto neurčitého ujednania /
dohody/ oprávnená vyplnila blankozmenku, dopustila sa podľa názoru súdu konania, ktoré je potrebné
kvalifikovať podľa §-u 10  čl. I zák.č. 191/1950 Zb. ako prinajmenšom konanie,  ktoré má znaky
hrubej nedbanlivosti. Samotnú činnosť  vypĺňania blankozmenky a teda jej pretvárania do podoby
riadnej zmenky  je pritom  potrebné vnímať ako nadobúdanie takejto zmenky. Podľa §-u 17  čl. I
zák.č. 191/1950 Zb., je práve takéto nadobudnutie zmenky dôvodom pre prípadné uplatnenie námietok
voči oprávnenej ako majiteľovi zmenky. Vo všeobecnosti je síce toto právo vznášať tieto námietky
priznané dlžníkovi, teda povinnému, avšak vzhľadom k tomu, že v jeho prípade ide o spotrebiteľa
vychádzajúc aj z rozhodovacej činnosti európskeho súdneho dvoru, má  podľa názoru súdu tento
právo vlastným návrhom určiť, že táto zmluvná podmienka spočívajúca v práve oprávnenej vo vyplnení
zmenky bez reálneho platného právneho ujedania rešpektujúceho právnu úpravu ochrany spotrebiteľa,
je  nečestná. V danom prípade sa súd opieral o  Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci
C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero, podľa ktorého ochrana poskytnutá
spotrebiteľom Smernicou Rady 93/13/EEC z 5.apríla 1993 o neprimeraných, nečestných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách má za následok, že národný súd môže svojim vlastným návrhom určiť, či
je zmluvná podmienka nečestná, počas svojho predbežného zhodnotenia pri fakte, či sa môže k nároku
prikročiť pred národnými súdmi.

Zmenka je neplatná, nakoľko ide o samostatný záväzok nezávislý od iných ujedaní medzi účastníkmi, ale
len vychádzajúc z vyššie uvedenej  súdom vznesenej námietky poskytuje povinnému ako spotrebiteľovi
ochranu a to v tom zmysle , že neumožňuje viesť exekúciu na plnenie z tejto zmenky priznané v
rozhodcovskom rozsudku, nakoľko takéto plnenie hodnotí ako plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi a obchádza zákon.



O.i. na základe akého ujednania si oprávnená uplatňuje tzv." dohodnutý" úrok z omeškania vo výške
0,25% denné z dlžnej sumy, keď ani v rámci zmluvy o  úvere ani v rámci oprávnenou predložených
všeobecných zmluvných podmienok nie je takýto úrok dojednaný, že navyše takéto ujednanie je  v
rozpore so všeobecnou občianskoprávnou úpravou prijatou na ochranu spotrebiteľa, ktorá neumožňuje
dojednať v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v neprospech povinného ako spotrebiteľa
podmienky odchylne, než sú  upravené v Občianskom zákonníku , teda aj odchýliť sa od maximálnej
výšky úrokov z omeškania  upravenej Občianskym zákonníkom. Urobil záver, že ak túto požiadavku
nerešpektovala a následne vyplnila zmenku aj o tento úrok a to doplnením dátumu jej úročenia, aj v
tomto smere sa dopustila oprávnená konania, ktoré má podľa §-u 10  čl. I zák.č. 191/1950 Zb. znaky
hrubej nedbanlivosti a umožňuje vznášať vyššie uvedené námietky voči takejto zmenke.

Okrem toho samotná  Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru bola podľa názoru súdu bez ohľadu na jej vyššie namietanú neurčitosť a nejasnosť
v rozpore s ust. § 54 Občianskeho zákonníka. Tým, že povinný podpísal blankozmenku, nemohol
následne žiadnym spôsobom ovplyvniť resp. namietať sumu v nej uvedenú.

Dôvodil, že suma úveru aj keď bola podľa zaškrtnutého políčka poskytnutá na výkon povolania
povinného, táto skutočnosť sama o sebe ešte nevylučuje aplikáciu zákona č. 258/2001 Z.z.  o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o  úvere a  s tým aj
súvisiacu právu úpravu použitia zmenky na tento  spotrebiteľský vzťah.

Súd vyložil ust. 3 ods. 2 zák č. 258/2001 Z.z.  o spotrebiteľských úveroch o tom, že spotrebiteľom
je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, vykladať v kontexte európskej úpravy ochrany spotrebiteľa, ktorá aplikáciu
tejto úpravy na vzťahy medzi subjektmi vylučuje len v prípadoch, kedy strana, ktorá by mala v
danom vzťahu vystupovať ako spotrebiteľ, si predmetný úver berie na výkon svojej podnikateľskej
prípadne inej obchodnej činnosti a  teda so zreteľom na to je potrebné pojmy " povolanie", "
podnikanie" a " zamestnanie", ktoré sa použili v zákone  vykladať ako činnosti, ktoré majú charakter
podnikateľských činnosti ako je npr. výkon slobodných povolaní  / npr. advokácie/. Nie teda každé
povolanie či zamestnanie je vylúčené spod aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ale len to, ktoré spĺňa kritérium výkonu podnikania resp. inej obchodnej činnosti. V podmienkach
Slovenskej republiky je takýto výkon spojený s pridelením príslušného identifikačného čísla /IČO/ a
záznamom v príslušnom registri /npr. živnostenskom registri, obchodnom registri, zozname advokátov
a pod./. V prípade predmetnej zmluvy o  úvere  ostali kolónky na vyplnenie údajov, ktoré by
jednoznačne kvalifikovali povolanie povinného ako podnikateľa v zmysle uvedeného výkladu voľné a
teda  vychádzajúc aj z ust.  § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka mal za zrejmé, že sa nejednalo o
poskytnutie úveru za účelom výkonu zamestnania na podnikateľské prípadne iné obchodné činnosti
a preto nebolo na mieste vylúčiť aplikáciu zák. č. 258/2001 Z.z.  o spotrebiteľských úveroch. Zmena,
na základe ktorej sa rozhodovalo v rozhodcovskom konaní síce nespĺňala predmetnú požiadavku, bolo
to evidentné z predložených písomných dokladov, kedy bez zreteľa na uplatnený zmenkový  úrok vo
výške 0,25 % denne zo sumy 971,01 eur od 19.2.2011 do  zaplatenia, zákonného úroku vo výške
6% ročne zo sumy 971,01 eur od 11.4.2011 do  zaplatenia, len samotná vyčíslená zmenková suma
predstavuje  čiastku 971,01 eur, čo v prípade odrátania celej sumy poskytnutého úveru, predstavuje
rozdiel, ktorý vysoko prekračuje požiadavku maximálnej hranice 30% z istiny ako čiastky, ktorá v
zmenkovej sume mala pripadať príslušenstvo, vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Za takéhoto stavu nemalo dôjsť zo strany oprávnenej vôbec k vyplneniu
zmenky, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto konania bolo
v rozpore s §  4 ods. 6  zákona  č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého oprávnená
ako veriteľ nesmie takúto zmenku prijať a teda ani ju prípadne vyplniť a v prípade ak toto ustanovenie
zákona nerešpektovala a napriek tomu blankozmenku vyplnila, dopustila sa hrubej nedbanlivosti podľa §
10  čl. I zák.č. 191/1950 Zb a takéto nadobudnutie zmenky oprávnenou je potrebné vnímať ako konanie
nečestné, ktoré neumožňuje poskytnúť plnenie oprávnenej z uvedenej zmenky.

Urobil záver, že za takéhoto stavu preto oprávnená nemohla použiť ňou vyplnenú zmenku ako podklad
na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto jej konanie v rozpore so zákonom a dobrými
mravmi a pokiaľ rozhodcovský súd  napriek  tomu neoprávnenému uplatneniu si nároku zo strany
oprávnenej z takejto zmenky  povinného zaviazal na plnenie z takejto zmenky, nie je možné jeho
rozhodcovský rozsudok vykonať, nakoľko by takýto  výkon bol v rozpore s verejným poriadkom.



Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, keďže rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.] a navrhla uznesenie zrušiť a
vec vrátiť súdu. Poukázala na to, že súd v napadnutom uznesení po preskúmaní žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a titulu podľa § 44 ods.2 EP
konštatoval, že rozsudok, ktorý je v exekučnom konaní titulom, zaväzuje povinnú, ako účastníčku
rozhodcovského konania, na plnenie, ktoré je právom nedovolené a na takto zistený skutkový stav
veci aplikuje § 45 ods.1 písm. c),ods.2 zák. o rozhodcovskom konaní. K nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.] uviedla, že právne posúdenie veci súdom je nesprávne,
ak posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil
správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval (podobne
rozsudok 3Cdo/70/2003 Najvyššieho súdu SR). Mala za to, že súd v prejednávanej veci prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti, zverenej mu EP a v jeho nadväznosti zák. o rozhodcovskom
konaní. Citujúc znenie § 44 ods.2 prvá až tretia veta EP a znenie § 45 ods.1,2 zák. o rozhodcovskom
konaní, uviedla ďalej, že súd v prejednávanej veci, okrem už spomínaného § 44 ods.2 EP, na zistený
skutkový stav aplikoval aj § 45 zák. o rozhodcovskom konaní a mala za to, že súd na správne zistený
skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis, lebo § 45 ods.1, 2 zák. o rozhodcovskom konaní
síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozsudok ukladá
povinnosť odporujúcu dobrým mravom, ale mala za to, že cit. ust. súd nesprávne aplikoval, že súd v
konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (titul, žiadosť o udelenie
poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje titul z formálnej a materiálnej stránky, že formálne
preskúmavanie titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých jeho formálnych náležitostí (v prejednávanej
veci rozsudok) tak, ako ich vyžaduje § 34 zák. o rozhodcovskom konaní a preskúmavaním materiálnej
stránky zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými
mravmi). Bola však toho názoru, že v rámci preskúmavania titulu po materiálnej stránke, nemôže súd
skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ust., o ktoré sa opiera súd v napadnutom
uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozsudok a nie rozhodcovské konanie
zaväzuje k niečomu nedovolenému a súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len
na skúmanie výroku titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania), splnenie podmienok
zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku titulu (keďže
nemôže vyplývať z vady konania), že táto požiadavka materiálnej stránky titulu vyplýva zo samotnej
povahy exekučného konania, kde súd nemá možnosť inak ako z titulu sa oboznámiť s priebehom
rozhodcovského konania, že uvedená požiadavka znamená, že v rámci exekučného konania súd
nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného titulu (rozsudku) a musí sa obmedziť
len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, inými slovami
povedané, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci (v tejto súvislosti poukázala na Nález
ÚS SR ÚS/5/2000, uverejnený pod č.18/2000), že v prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci
aplikoval § 45 ods.2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil
tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zák. o rozhodcovskom konaní alebo O. s.
p., a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom, keďže strana exekučného konania
sa takto môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu,
civilné konanie je však konaním dvojinštančným a postupom súdu v napadnutej veci došlo k pozbaveniu
účastníka konania jeho základných práv a to práva na prejednanie veci, že súd v tomto prípade
rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia, ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní
bez toho, aby mu na to EP poskytol legislatívny rámec a postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom §
45 zák. o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozsudkov
(podľa § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zák.
o rozhodcovskom konaní a poukázala na čl. 152 ods.4 Ústavy SR (jeho znenie citovala). K inej vade,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p.] uviedla, že
inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť je procesná vada, ktorú nemožno zahrnúť
do okruhu vád taxatívne vymenovaných v § 221 O. s. p., že iná vada konania je právne relevantná
len vtedy, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (Krajčo, J. a kol.: Občiansky súdny
poriadok, I. diel, Komentár, IV. aktualizované vydanie, Bratislava, EUROUNION, 2006, str. 551), že takou
procesnou vadou je aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, že súd musí v odôvodnení rozhodnutia
uviesť, ktoré skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci pokladal za preukázané a ktoré naopak
preukázané v konaní neboli, zároveň musí uviesť, ktoré skutočnosti potrebné pre rozhodnutie považoval
za rozhodujúce a odôvodnenie rozhodnutia musí byť tak dostatočné a zrozumiteľné, aby u účastníkov
konania vzbudzovali dôveru v jeho zákonnosť a správnosť (§ 3 O. s. p.), že v prípade založenia



rozhodnutia súdu na rozpore titulu s objektívnym právom (in concreto spotrebiteľskými zmluvami) musí
súd náležite zdôvodniť, na základe akých vykonaných dôkazov dospel k názoru, že právny vzťah je
vzťahom spotrebiteľským, že súd sa však v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie,
že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal a vo svojom
rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym poriadkom na jeho vznik a tak
neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej
danej normy (in concreto § 52 O. z.), že v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje postup
súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zák. o spotrebiteľských úveroch, že sa v konaní
vôbec nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencia spotrebiteľa
a dodávateľa, nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie (na dokazovanie ani v
exekučnom konania nemá priestor) o skutočnostiach svedčiacich o závere, k akému dospel a jeho
rozhodnutie je takto založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov
v odvolacom konaní. Tvrdila, že na uvedený prípad nie je prípustné aplikovať § 54 ods.2 O. z. (jeho
znenie citovala), že aplikácia príslušného ust. zo strany súdu si vyžaduje napevno ustáliť, či skúmaný
právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským a v zmysle hypotézy skúmanej právnej normy je nutné zistiť
či v danom právnom vzťahu ide o spotrebiteľa (slová „... výklad pre spotrebiteľa ...“), že aplikáciou § 54
O. z., použitou súdom, možno dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom vystupuje
fyzická osoba je aj vzťahom spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach či ide o spotrebiteľský vzťah alebo
nie, je nutné sa prikloniť k záveru o existencii vzťahu spotrebiteľského (argumentum ad absurdum),
súd však mal pri posudzovaní vzťahu ako spotrebiteľského mať napevno ustálené, že fyzická osoba,
uzatvárajúca zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1, 3 O. s. p. a uznesenie potvrdil  podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo
je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním
stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti
uvedené v odvolaní.

Tvrdenie oprávnenej, že súd nesprávne aplikoval § 44 ods.2 EP a § 45 ods.1,2 zák. o rozhodcovskom
konaní, lebo nemal právomoc na posudzovanie materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku ako titulu
nemožno akceptovať.

Cit. § 45 zák. o rozhodcovskom konaní, z ktorého súd správne vychádzal, zahŕňa v sebe prieskumný
inštitút, a dáva súdu oprávnenie posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný a to
z hľadísk uvedených v tomto ust., teda je oprávnený a súčasne aj povinný posudzovať, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom, preto ak súd takto posudzoval rozhodcovský rozsudok, nekonal nad rámec
zák.

Medzi účastníčkami konania nebolo sporné, že podľa zmluvy oprávnená poskytla povinnému, v danom
prípade fyzickej osobe, peňažné prostriedky a povinný sa zaviazal ich vrátiť a zaplatiť úroky.

Vzhľadom na ust. O. z., z ktorých súd správne vychádzal, ako aj na § 52 ods.1 O. z. (v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, t. j. k 26.5.2010) a § 3 ods.1 a § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z. a dospel k správnemu
právnemu záveru, že úver poskytnutý povinnému na základe zmluvy, je spotrebiteľským úverom podľa §
2 písm. a) cit. zák.č.258/01 Z. z. a že zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa cit. § 52 ods.1 O. z.
Správnosť posúdenia povahy zmluvy súdom potvrdzuje aj predmet činnosti oprávnenej, ako dodávateľa,
vo výpise z obchodného registra (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), ako aj skutočnosť, že
odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnená v obdobných prípadoch vystupuje
opätovne.

Nemožno opomenúť, že rozhodcovský súd bol povinný v rozsudku zohľadniť právnu úpravu, ktorá je
preňho záväzná a že uvedená zákonná úprava dáva súdu právo a povinnosť posúdiť, či plnenie, na
ktoré rozsudok zaväzuje je dovolené a či je v súlade s dobrými mravmi.

Na ostatné skutočnosti uvedené v odvolaní nebol vzatý zreteľ, lebo nijako nesúvisia s dôvodmi, pre ktoré
bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.



Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.