Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 44Sa/12/2017 z 5. 9. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 5. septembra 2018, sp. zn. 44Sa/12/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2017200114.3
Krajský súd Trnava | 44Sa/12/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2017200114.3 | 2018-09-05 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 107 SSP, § 88 zákona č. 461/2003 Z. z., § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce1d34d8-ec78-4db6-a62f-6ac89e61eafb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2017200114.3

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 44Sa/12/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200114
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200114.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobkyne: Q. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX S., právne zastúpená advokátom: Mgr. Milan Trylč,
PhD., so sídlom J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica, IČO: 42287430, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa-
ústredie Bratislava, ul.29. augusta č.8-10, 813 63 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 26486-3/2017-BA zo dňa 14. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

I.Súd  žalobu z a m i e t a.

II.Súd  žalovanej  právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobou podanou dňa 19.04.2017 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala
preskúmania rozhodnutia žalovanej  Sociálnej poisťovne, ústredie č. 26486-3/2017-BA  zo dňa 14.
februára 2017,  ktorým  Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie, č. 13726-13/2016-BA zo dňa 21. novembra 2016, ktorým Sociálna poisťovňa,
ústredie ako prvostupňový správny orgán rozhodla podľa § 112 ods. 1 písm. a) a písm. d) zákon
č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, že žalobkyňa nemá nárok na zmenu
sumy úrazovej renty.
2.
Právny zástupca žalobkyne v žalobe namietal nedostatočne zistený skutkový stav spočívajúci v
nesprávne určenom dátume vzniku nároku na úrazovú rentu a v nesprávne určenej miere poklesu
pracovnej schopnosti a nepreskúmateľnosť rozhodnutia spočívajúcom v arbitrárnosti rozhodnutia bez
uvedenia úvah ktorými sa správny orgán riadil pri rozhodovaní a hodnotení dôkazov, ktoré by boli v
súlade s výkladom a účelom § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Právny zástupca žalobkyne
uviedol, že posudkový lekár pobočky ako deň vzniku nároku na úrazovú rentu určil deň skončenia
pracovného pomeru u zamestnávateľa. V tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné, nakoľko nie je
možné zistiť prečo nebol posudzovaný zdravotný stav poškodenej v súlade s § 88 ods. 1 zákona ku
dňu vzniku ochorenia. Je preto irelevantné, kedy sa zamestnávateľ dozvie o ochorení zamestnanca. Z
lekárskeho hľadiska  je zrejmé, že poškodený zamestnanec má pokles pracovnej schopnosti vykonávať
činnosť z ktorej mu vzniklo ochorenie dňom, od ktorého bolo možné jeho poškodené zdravie klasifikovať
ako „chorobu z povolania“. Žalovaná nemôže poukazovať na zásadu veci skoršie rozhodnutej, keď je
zrejmé že nezistila skutočný stav veci ako bola povinná a § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
jej v takýchto prípadoch ukladá povinnosť vykonať nápravu. Rozhodnutie správneho orgánu má byť
nielen určité, zrozumiteľné a spravodlivé pre adresáta, ale sa tak má aj javiť. Odmietanie došetriť a
zosúladiť vec s rozhodovacou praxou a s dikciou § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je v rozpore



s uvedenými princípmi. Ďalej právny zástupca žalobkyne namietal, posudkový lekár ani po podanom
podnete nevykonal znovu posúdenie, ktoré by bolo možné verifikovať a ktoré by odôvodňovalo záver
o 50 % schopnosti výkonu doterajších činností. S poukazom na zákonné podmienky vzniku nároku na
úrazovú rentu uvedené v § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, bola žalovaná podľa § 112 ods. 1 písm. a) a d) povinná zistiť skutočnú mieru poklesu pracovnej
schopnosti v súlade s obsahom pracovných činností zamestnanca, výkon ktorých bol dôvodom vzniku
choroby z povolania, a určiť správny dátum vzniku nároku na dávky odo dňa zistenia choroby z povolania.
3.
V predmetnej veci podala písomné vyjadrenie aj žalovaná dňa 31. mája 2017, v ktorom uviedla, že
zotrváva na argumentácii prezentovanej v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 14. februára 2017 a považuje
ho za zákonné a vecne správne. V rámci  odvolacieho konania bolo preukázané posudkovými lekármi
sociálneho poistenia, že žalobkyni nie je možné priznať vyššiu mieru poklesu pracovnej schopnosti na
účely úrazovej renty ako pôvodne v prvostupňovom konaní stanovených 50%. V odôvodnení rozhodnutia
zo dňa 14. februára 2017 bol žalobkyni dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlený postup pri stanovení
percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty, ktorým sa riadili posudkoví
lekári sociálneho poistenia, pričom v tejto súvislosti je potrebné opätovne konštatovať nasledovné:
V zmysle § 88 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40% pokles schopnosti vykonávať doterajšiu
činnosť zamestnanca. Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach
zdravia v dôsledku pracovného úrazu neurčuje žiaden zákon, ani iná právna norma. V zmysle §
88 ods. 3 zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely ods. 1 v súvislosti s plnením
pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v
priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Posudkový
lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na účely úrazovej renty
vychádza najmä z náplne práce poškodeného v rámci jeho pracovného zaradenia, pričom dáva do
súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca,
vyhodnocuje dôsledky choroby z povolania na zníženie alebo stratu pracovných zručností, alebo
na zníženie prípadne stratu psychických schopností na výkon doterajšieho zamestnania, zohľadňuje
stupeň, formu a štádium poškodenia orgánu alebo systému, t. j. prihliada na klinické štádia poškodenia
zdravia a skúma možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce. Z uvedených
zásad posudzovania poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty vyplýva, že ak vzhľadom
na priame následky choroby z povolania je pôvodné miesto výkonu práce, prípadne druh pracovných
činností pre poškodeného nevhodné, nemá to za následok automatické stanovenie maximálnej miery
poklesu  pracovnej schopnosti vo výške 100%. Reálna miera poklesu pracovnej schopnosti vyjadrená
v percentách sa môže primerane znížiť zohľadnením stupňa poškodenia zdravia, percenta pracovných
činností podľa profesiogramu, ktoré poškodený môže vykonávať a ostatných posudkovo závažných
skutočností tak ako sú tieto vymenované v zákone. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že posudkový
lekár pobočky Sociálnej poisťovne v lekárskej správe zo dňa 13. septembra 2016 na str. 4 uviedol, že
žalobkyňa by mohla vykonávať prácu na pôvodnom pracovisku bez nadmerného preťažovania horných
končatín, bez vibračných nástrojov a prác v chlade. Z uvedeného dôvodu nebolo možné žalobkyni
priznať 100% mieru poklesu pracovnej schopnosti. Vo vzťahu k vzniku nároku na úrazovú rentu je
potrebné uviesť, že v § 88 zákona v žiadnej tejto časti sa neuvádza, že nárok na úrazovú rentu sa
má priznať odo dňa dátumu zistenia choroby z povolania. Význam úrazovej renty je zmierniť finančné
ťažkosti poškodeného vzniknuté následkom utrpenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania, no
ako vyplýva zo spisovej dokumentácie, žalobkyňa bola u zamestnávateľa zamestnaná na pôvodnej
pracovnej pozícii nepretržite až do skončenia pracovného pomeru do 31. januára 2014 a z uvedeného
u žalobkyni pokles na zárobku nevznikol až do dňa 1. februára 2014.
4.
Z prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č.13726-13/2016-BA zo dňa 21. novembra
2016  súd zistil, že prvostupňový správny orgán podľa § 112 ods. 1 písm. a) a písm. d) zákona
č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodol, že žalobkyňa nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty.
Správny orgán ďalej uviedol, že vo veci vykonal opätovné posúdenie zdravotného stavu poškodenej
na účely úrazovej renty, ktoré sa vykonalo na základe podnetu právneho zástupcu poškodenej zo
dňa 29. júna 2016, v ktorom nesúhlasil s dátumom vzniku nároku na úrazovú rentu odo dňa 1.
februára 2014 a určenou mierou poklesu pracovnej schopnosti poškodenej na účely úrazovej renty
v rozsahu 50%. Napriek oznámeniu o ústnom pojednávaní, ktoré bolo právnemu zástupcovi zaslané
dňa 5. septembra 2016 sa právny zástupca  k posúdeniu nedostavil. Poškodená súhlasila s tým, aby
posudzovanie prebehlo aj bez právneho zástupcu, s ktorým vec konzultovala. Poškodená na posúdení



potvrdila, že od začiatku,  kedy začala pracovať u zodpovedného zamestnávateľa, pracovala na pozícii
montážny pracovník nepretržite, aj medzi jednotlivými obdobiami práceneschopnosti až do ukončenia
pracovného pomeru, t. j. do 31. januára 2014. Na inú pracovnú pozíciu oficiálne preradená nebola.
Poškodená bola oboznámená so skutočnosťou, že nakoľko v období od 10. mája 2012 do 15. júla 2012
a od 21. januára 2013 do 24. marca 2013 bola pre chorobu z povolania dočasne práceneschopná s
nárokom na úrazový príplatok, a taktiež z dôvodu, že nebola preradená na inú pracovnú pozíciu, dátum
vzniku nároku na úrazovú rentu bol stanovený nie od zistenia choroby z povolania, ale po ukončení
pracovného pomeru u zodpovedného zamestnávateľa, t. j. dňom 1. februára 2014. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti, klinický priebeh ochorenia a závery poslednej kontrolnej hospitalizácie na klinike
pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v júni 2016, kde bol stav hodnotený ako stacionárny, bez
dôvodnosti navyšovania bodového hodnotenia na účely sťaženia spoločenského uplatnenia a pracovné
činnosti, ktoré poškodená môže vykonávať, posudkový lekár naďalej zotrval na určenej miere poklesu
pracovnej schopnosti poškodenej v rozsahu 50 % a na pôvodnom dátume vzniku nároku na úrazovú
rentu odo dňa 1. februára 201, t. j. po ukončení pracovného pomeru u zodpovedného zamestnávateľa.
5.
Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa
3.1.2017 odvolanie, v ktorom namietala prakticky rovnaké skutočnosti ktoré sú predmetom žaloby.
6.
Žalovaná ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 26486-3/2017-BA  zo dňa 14.
februára 2017, zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie, s odôvodnením, že v súvislosti so žiadosťou právneho zástupcu žalobkyne o znovu posúdenie
zdravotného stavu pre účely úrazovej renty, bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený
posudkovým lekárom pobočky SE, ktorý v prvej časti lekárskej správy zo dňa 13. septembra 2016,
v bode s názvom terajšie ochorenie okrem iného uviedol, že po ukončení operácie dňa 11. mája
2012 (pravá horná končatina) a dňa 21. januára 2013 (ľavá horná končatina) sa zdravotný stav
poškodenej zlepšil, tŕpnutie ustúpilo a citlivosť bola v normále. Pri kontrolnej hospitalizácii na Klinike
pracovného lekárstva a toxikológie v mesiaci jún 2016 bol zdravotný stav poškodenej hodnotený ako
stacionárny. V časti celkový posudok je uvedené, že poškodená potvrdzuje, že od začiatku vykonania
práce u zodpovedného zamestnávateľa na pozícii montážna pracovníčka pracovala nepretržite, aj medzi
jednotlivými obdobiami  dočasnej pracovnej neschopnosti až do ukončenia pracovného pomeru t. j.
do 31. januára 2014 a vzhľadom na túto skutočnosť bolo konštatované žalovanou, že miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely úrazovej renty bola určená správne, ako aj dátum
vzniku nároku na úrazovú rentu bol určený odo dňa nasledujúceho po skončení pracovného pomeru,
t. j. 1. februára 2014.
7.
Správny súd  prejednal  vec na pojednávaní  konanom dňa 6.9.2018 podľa § 107 ods. 1 SSP, pričom
zistil, že žaloba nie je dôvodná.
8.
Právny zástupca žalobkyne, ani žalobkyňa sa pojednávania nezúčastnili, pričom právny zástupca svoju
neúčasť ospravedlnil písomne listom zo dňa 6.9.2018, pričom súhlasil, aby pojednávanie bolo vykonané
v jeho neprítomnosti.
9.
Poverená zástupkyňa žalovanej uviedla, že zotrváva na všetkých dôvodoch ktoré zaslali v písomnom
vyjadrení a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
10.
Podľa § 88 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z.
(1) Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania
má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť
osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

(2) Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový
príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený
nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné
alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho
dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo
rekvalifikácie.



(3) Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných
úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s
plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti
sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu
pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na
invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

Podľa § 112 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.
Zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky
(1) Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky
spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac
tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že
sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,
b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c) odoprela neprávom alebo
d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
11.
Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že žalobkyňa dňa 3. decembra 2013 zaslala žiadosť
Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava o priznanie úrazovej renty a na základe tejto žiadosti Sociálna
poisťovňa, ústredie,  rozhodnutím č. 18578-5/2014-BA zo dňa 16. mája 2014 priznala žalobkyni úrazovú
rentu od 1. februára 2014 v sume 483,20 EUR mesačne. Záväzným podkladom pre toto rozhodnutie
bola lekárska správa zo dňa 21. marca 2014, v ktorej posudkový lekár stanovil žalobkyni mieru poklesu
schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca na účely úrazovej renty u zamestnávateľa B. W.
a. s.  vo výške 50 %  s dátumom vzniku nároku na úrazovú rentu odo dňa 1. februára 2014. Žalobkyňa
sa voči tomuto rozhodnutiu neodvolala a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. júna 2014.
12.
Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala dňa 30. júna 2016 žiadosť o opätovné
posúdenie nároku na úrazovú rentu, pričom uvedené podanie opravila listom zo dňa 2. novembra 2016.
Zdravotný stav žalobkyne bol na účely úrazovej renty opätovne posúdený posudkovým lekárom pobočky
SE, ktorý v lekárskej správe z 13. decembra 2016 stanovil mieru poklesu pracovnej žalobkyne na účely
úrazovej renty vo výške 50 % s dátumom vzniku odo dňa 1. februára 2014. Dňa 21. novembra 2016
Sociálna poisťovňa, ústredie vydala prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému sa žalobkyňa odvolala a
dňa 11. novembra 2016 vydala rozhodnutie č. 13726-13/2016-BA, v ktorej žalobkyni nepriznal nárok
na zmenu sumy úrazovej renty. V zákonom stanovenej lehote bolo Sociálnej poisťovni, ústredie,
elektronicky dňa 31. decembra 2016 a písomne 3. januára 2017, doručené prostredníctvom právneho
zástupcu žalobkyne odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 21. novembra 2016 z dôvodu nesúhlasu s
dátumom vzniku nároku na úrazovú rentu a z dôvodu arbitrárneho a nepreskúmateľného rozhodnutia
určením miery poklesu pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu prácu. Dňa 11. novembra 2016 bolo
Sociálnou poisťovňou, ústredie, vydané rozhodnutie č.13726-11/2016-BA o znížení úrazovej renty z
dôvodu priznania invalidného dôchodku od 17. februára 2016. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 23. decembra 2016. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobkyne rozhodnutím dňa 14. februára 2017,
v ktorom odvolanie zamietol a v celom rozsahu potvrdil prvostupňové rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu.
13.
V súvislosti s podanými námietkami žalobkyne v prvom rade treba poukázať, že o úrazovej rente podľa §
88 ods. 1 bolo už rozhodnuté rozhodnutím zo 16. mája 2014 č. 18578-5/2014-BA, ktoré vydala Sociálna
poisťovňa, pobočka Bratislava, pričom toto rozhodnutie vychádzalo zo záväzného podkladu,  ktorým
bola lekárska správa posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 21. marca 2014,
kde riešil posudkový lekár aj výšku miery poklesu pracovnej schopnosti poškodenej na účely úrazovej
renty, ktorú stanovuje podľa § 88 ods. 1 v rozsahu 50 % a dátum vzniku nároku na úrazovú rentu stanovil
od 1. februára 2014, t. j. dňom nasledujúcim po dni skončenia pracovného pomeru. V tejto súvislosti
poukazuje krajský súd na skutočnosť, že ak žalobkyňa podala návrh na zmenu výšky úrazovej renty,
mala postupovať v súlade s ustanovením § 112 ods. 1 písm. a), b), c), d)  zákona č. 461/2003 Z. z.,
podľa ktorého dávka sa prizná alebo zvýši odo dňa od ktorého sa dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac
tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume ako patrí alebo
najviac tri roky spätne od uplatnenia  nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, a ak sa dodatočne



zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume ako patrí, vypláca sa v nižšej sume ako patrí, že sa odoprela
neprávom alebo priznala sa od neskoršieho dátumu než od ktorého patrí. Z uvedeného ustanovenia
teda vyplýva, že žalobca je povinný preukázať niektorú zo skutočností ktorú uvádza ust. § 112 ods. 1
písm. a) až písm. d) zák. č. 461/2003 Z. z.. Žalovaný v tejto súvislosti zabezpečil do spisového materiálu
znovu posúdenie zdravotného stavu pre účely úrazovej renty podľa § 88 ods. 1 citovaného zákona a
jasne a zrozumiteľne odôvodnil prečo určil vznik nároku na úrazovú rentu od 1. 2. 2014, ako aj jasne a
zrozumiteľne vysvetlil prečo považoval lekársku správu o určení výšky miery poklesu výkonu zárobkovej
činnosti pre účely úrazovej renty za smerodajnú, ktorá bola uvedená v predloženej lekárskej správe,
na ktorú sa odvolával vo svojom rozhodnutí. Za deň vzniku nároku určil deň nasledujúci po dni kedy
ukončila žalobkyňa pracovný pomer u svojho zamestnávateľa, teda  1. 2. 2014, keďže deň skončenia
pracovného pomeru u zamestnávateľa bol 31. 1. 2014. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že
žalobkyňa pracovala u tohto zamestnávateľa na tej istej pracovnej pozícii až do tohto dátumu a žalobkyňa
nepredložila žiadny doklad  odôvodňujúci, že u nej došlo k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s
posudzovaním jej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely úrazovej renty a
nepredložila dôkaz, že by došlo u nej k strate na zárobku v termíne do 31. 1. 2014, mimo obdobia kedy
bola práceneschopná a kedy jej bol priznaný úrazový príplatok, t. j. v čase v ktorom nemala nárok na
výplatu úrazovej renty.
14.
Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že má nárok na zmenu výšky úrazovej renty, bola povinná túto svoju žiadosť ktorú
podala doplniť relevantnými dôkazmi, ktoré by preukazovali pochybnosti v konaní správneho orgánu, v
súvislosti s určením výšky miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť a v súvislosti s určením aj dátumu
vzniku nároku tak ako bolo určené rozhodnutím správneho orgánu. Správny súd nezastáva názor, že by
rozhodnutie bolo nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, pretože z uvedených rozhodnutí jednoznačne a
jasne vyplýva prečo prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že naďalej rešpektoval lekársku správu
ktorá bola podkladom pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre posúdenie
prvotného nároku na úrazovú rentu a ďalej aj vysvetlil skutočnosť, prečo priznal nárok na úrazovú rentu
až od 1.4.2014.
15.
Správny súd poznamenáva, že pre rozhodovanie o námietkach treba vychádzať aj z definície a účelu
dávky ktorou je úrazová renta, pričom úrazovú rentu treba chápať ako pravidelnú peňažnú dávku
úrazového poistenia, ktorá má pre poškodenú zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania,  po jeho opätovnom zaradení  do pracovného procesu a kompenzovať
pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t. j. činnosť vykonanú pred vznikom pracovného úrazu
alebo choroby z povolania. Ide teda o kompenzačnú dávku, ktorá má vykompenzovať rozdiel na strate
zárobku v porovnaní s obdobím pred vznikom pracovného úrazu a po jeho vzniku. Žalobkyňa síce
splnila prvý predpoklad na to, aby jej bola vyplatená úrazová renta, keď podala žiadosť o úrazovú
rentu, avšak ďalšou podmienkou na vyplácanie úrazovej renty je strata na zárobku a následne nárok
na úrazovú rentu súvisiaci s vyrovnaním mzdových podmienok poškodenej strany  z pred obdobia kedy
táto poškodená strana utrpela pracovný úraz a čím sa znížila jej pracovná schopnosť v porovnaní s
pracovnou schopnosťou v čase pred vznikom pracovného úrazu.
16.
Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa pracovala u svojho zamestnávateľa B.
W., a. s., so sídlom v O. až do ukončenia jej pracovného pomeru do 31. januára 2014, pričom išlo o
nepretržitú pracovnú dobu s výnimkou obdobia kedy bola žalobkyňa práceneschopná. V tomto období
bola poberateľkou úrazového príplatku, kedy podľa zákona nevznikol poškodenej nárok na výplatu
úrazovej renty, a teda toto obdobie treba považovať za obdobie nepretržitého výkonu práce u pôvodného
zamestnávateľa. Žalobkyňa nepreukázala, že v tomto období do 31. januára 2014 došlo u nej k poklesu
mzdových prostriedkov, čo má za následok skutočnosť, že nepreukázala, že jej v tomto období vznikol
aj nárok na výplatu  vyššej sumy úrazovej renty a posúdenie iného dátumu vzniku nároku ako bol určený
rozhodnutím správneho orgánu.
17.
Záverom správny súd uvádza, že v zmysle zásady iura novit curia označil v záhlaví za žalovanú Sociálnu
poisťovňu, ústredie a nielen Sociálnu poisťovňu ako ju označil žalobca resp. generálneho riaditeľa  ako
je uvedené v hlavičke napadnutého rozhodnutia. Žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením
žalobcu ale priamo zákonom, preto správny súd nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale
je povinný sám žalovaného určiť, čo znamená, že nevyzýva na odstránenie vád podania podľa § 59
SSP. V súvislosti s označením generálneho riaditeľa za žalovaného je potrebné uviesť, že generálny
riaditeľ je osoba ktorá stojí na čele orgánu verejnej správy a je okrem iného oprávnená rozhodovať o



odvolaní podľa § 215 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z., avšak nedisponuje administratívnou subjektivitou.
Administratívnou subjektivitou disponuje Sociálna poisťovňa, ústredie ( pozri napr. rozhodnutie NS SR
sp. zn. 8Sžo 6/2010 zo dňa 10. septembra 2010).
18.
V správnom súdnom konaní úspešnému žalovanému možno priznať trovy konania v zmysle § 168 SSP
len za výnimočných okolností, nakoľko ide o orgán štátnej správy a správny súd nezistil takéto okolnosti,
náhradu trov  žalovanému nepriznal.
19.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.