Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/338/2012 z 17. 12. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 17. decembra 2013, sp. zn. 17Co/338/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3511205283.1
Krajský súd Trenčín | 17Co/338/2012 | ECLI:SK:KSTN:2013:3511205283.1 | 2013-12-17 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: § 220 OSP, § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cdf59859-ba1b-48f3-a2d6-18f2f7ce7eb7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3511205283.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/338/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511205283
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3511205283.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO, a.s.,
N., A. X, L.: XX XXX XXX, zastúpeného M.. O. Y., V. so sídlom v N., S. XX proti odporcovi M. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom N. A. N., W.. P. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste, o zaplatenie 1.492,39 Eur
s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
zo dňa 9. mája 2012, č.k. 7C/215/2011-72, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým bol vo zvyšnej časti návrh zamietnutý     m
e n í     tak, že odporca     j e     p o v i n n ý     zaplatiť navrhovateľovi 35,76 Eur s 9 % úrokom z omeškania
zo sumy 35,76 Eur od 01.10.2010 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej zamietavej časti rozsudok okresného súdu     p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov     n e m á     p r á v o     na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 673,25 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 %  ročne zo sumy 673,28 Eur od 01.10.2010 do zaplatenia, do
15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal proti odporcovi
zaplatenia sumy vo výške 1.492,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške  9 % ročne zo sumy
1.442,19 Eur od 01.10.2010 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že na základe uzatvorenia zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 09.12.2005 poskytol navrhovateľ odporcovi úver a úverovú
kartu s úverovým rámcom 663,88 Eur. Odporca z úverového rámca vyčerpal celkovo sumu 2.683,09
Eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporcu navrhovateľ dňa 21.07.2010 odstúpil
od úverovej zmluvy. Dňom 30.09.2010 sa dlh stal splatný. Suma 1.492,39 Eur pozostáva zo sumy
490 Eur z titulu dlžných mesačných splátok úveru, 952,19 Eur z titulu zvyšnej dlžnej úverovej istiny,
50 Eur z titulu zmluvných pokút za omeškanie a ostatných zmluvných poplatkov.  Na podklade
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný len sčasti. Zistil, že dňa 09.12.2005
bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom uzatvorená zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského (revolvingového) úveru. Revolvingový úver je terminovaný úver, ktorý môže byť
obnovovaný za rovnakých podmienok, vždy však po ukončení jedného cyklu, ktorým sa rozumie obdobie
od poskytnutia úveru do jeho amortizácie. Splátky úveru sú vopred dohodnuté v splátkovom kalendári,
ktorý je uvedený v úverovej zmluve. V rámci revolvingového úveru môže klient opakovane vyčerpať
nový úver až do výšky stanoveného limitu, pričom podmienkou začatia nového cyklu je plné splatenie
úveru predchádzajúceho cyklu a plnenie všetkých ustanovení úverovej zmluvy zo strany odporcu.



V preskúmavanej veci súd zistil, že odporca si celkovo vyčerpal 2.627,70 Eur. V zmysle potvrdenia
navrhovateľa odporca z dlhu zaplatil k 17.12.2009 v splátkach celkovo 1.954,42 Eur. Navrhovateľ mal
právo žiadať od odporcu úroky za poskytnutý úver. Súd matematickým výpočtom zistil, že navrhovateľ
si uplatňoval úroky minimálne vo výške 24 %, teda takmer trojnásobne ako banky poskytovali v rámci
úverov pre fyzické osoby v rovnakom období (8,89 %). Konštatoval, že Obchodný zákonník a ani iné
právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné pri úvere dohodnúť úroky. Z tejto
skutočnosti však nie je možné úspešne dôvodiť, že by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov
zmluvy o úvere a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Rozpor s dobrými mravmi predstavuje
také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán
a spoločnosti hrubo nevyvážené. Neprimeranou, a teda odporujúcim dobrým mravom, je spravidla
taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe jej zjednania obvyklú, najmä s
prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úveru. V prejednávanej
veci súd zistil, že úroková miera v úveroch poskytovaných bankami bola v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere 8,89 % až 10,70 % ročne, priemerne 9,25 %. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľom stanovený
úrok podstatnou mierou presahoval horný limit obvyklej úrokovej miery,  vyhodnotil postup navrhovateľa
za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je postihnuté absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka, resp. v zmysle § 265 Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že nemohol
priznať navrhovateľovi ani zákonné úroky v zmysle § 502 Obchodného zákonníka, keďže navrhovateľ
dostatočným spôsobom do skončenia dokazovania nepreukázal, ktorá časť istiny nie je splatená,
dátum jej čerpania a odkedy je možné dlhovanú istinu úročiť. Obdobne súd nemohol akceptovať
postup navrhovateľa svojvoľne určovať v jednotlivej splátke, čo tvorí istinu a čo úroky. V tomto smere
podľa názoru súdu pri stanovení úrokov boli dané podmienky neprijateľnosti, ktoré v zmysle zákona č.
140/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, mal navrhovateľ v lehote do 30.06.2004
dať do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. Keďže tak navrhovateľ neurobil,
súd mu zo zmluvy o úvere žiadne úroky nepriznal. Na základe vyššie uvedeného uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 673,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne  od 01.01.2010 do zaplatenia. V zostávajúcej časti návrh ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol, pretože nárok navrhovateľa nemohol požívať právnu ochranu, keďže sa odvíjal od úkonu, ktorý
bol postihnutý absolútnou neplatnosťou pre rozpor s dobrými mravmi a pre nezosúladenie zmluvného
stavu so zákonnými predpokladmi v spotrebiteľských zmluvách. V časti nároku za poplatok za vedenie
revolvingového účtu návrh zamietol z dôvodu, že na tento nárok neexistoval žiaden zmluvný podklad,
ktorý by spĺňal predpoklady určitosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Rovnako navrhovateľ nešpecifikoval výšku poistného, keď uviedol, že výška poistného v bode 1 časti D
je 2,99 %. Nie je možné mesačne platiť poistné, ktoré navrhovateľ na základe bodu D žiada pre prípad
pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti, teda svoj nárok zakladá na domnienke, ktorá
ešte nenastala. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497, § 502 ods. 1, 2, § 265 Obchodného
zákonníka, § 37 ods. 1, § 39, § 41, § 53 ods. 1 a § 879e ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov v konaní.

Proti rozsudku, jeho výroku, ktorým bol vo zvyšnej časti návrh zamietnutý, podal v zákonnej lehote
odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako
odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/, teda, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil
s posúdením veci súdom prvého stupňa, vzhľadom k tomu, že v prípade spotrebiteľských úverov nie
je možné priamo porovnávať úrokové sadzby komerčných bánk s úrokovými sadzbami nebankových
subjektov, z dôvodu rozdielneho zabezpečenia pohľadávok z takých úverov, a teda aj rozdielneho rizika
nesplatenia úveru, ktoré sa v cene úveru prejavuje. Vyslovil názor, že úroková sadzba vo výške 2,19 %
mesačne, t.j. 26,28 % ročne bola v danom čase a mieste uzatvárania úverového vzťahu s prihliadnutím
na druh úveru, jeho výšku, dobu splatnosti a neexistujúce zabezpečenie, obvyklá a primeraná. Namietal
tiež, že nie je pravdivé tvrdenie súdu o tom, že žalobca nepreukázal, ktorá časť istiny nie je splatená,
nakoľko v žalobnom návrhu uviedol, z čoho sa skladá dlžná suma a tiež, že zvyšok dlžnej úverovej istiny
v nej zahrnutej v dlžných mesačných splátkach predstavuje sumu vo výške 952,19 Eur. Nesúhlasil ani
so záverom súdu, že na poplatok za vedenie revolvingového úveru neexistoval zmluvný nárok, keď v
časti C1) zmluvy je uvedené, že mesačný poplatok za správu revolvingového úveru je 45,- Sk. Rovnako
je v zmluve presne špecifikované aj poistné, a to v časti C1) v D) zmluvy, kde je uvedené, že čiastka
vyjadrená percentom z dohodnutej mesačnej splátky úveru a zahrnutá do mesačných splátok úveru



bude určená na úhradu poistného, pričom v časti C1) je uvedená čiastka 2,99 %, t.j. 2,99 % z mesačnej
splátky.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti a zistil, že rozsudok
okresného súdu je potrebné vo výroku, ktorým súd prvého stupňa vo zvyšnej časti návrh zamietol,
čiastočne podľa § 220 O.s.p. zmeniť tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 35,76 Eur
spolu s 9 % úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 01.10.2010 do zaplatenia a vo zvyšnej zamietavej
časti rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie
odvolacieho súdu.  Výrok rozsudku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovu sumu 673,28
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 673,28 Eur od 01.10.2010 do zaplatenia,
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.
1, 2 O.s.p.), preto ho odvolací súd nepreskúmaval.

V prejednávanej veci nie je spor o tom, že ide o nároky zo spotrebiteľského - revolvingového úveru, s
tým, že vzhľadom na charakter poskytnutého úveru, okresný súd poukázal na právnu úpravu v zákone
č. 140/2004 Z.z., ktorým sa vykonala zmena a doplnenie Občianskeho zákonníka a podľa ktorej mal
navrhovateľ do 30.06.2004 dať obsah spotrebiteľskej zmluvy do súladu  s ustanoveniami § 53 a § 54
Občianskeho zákonníka, t.j. písomne dohodnúť rovnovážne zmluvné podmienky v časti  úroku z úveru,
ktoré v pôvodnej úverovej zmluve boli dojednané v rozpore s požiadavkou na konanie účastníkov v
súlade s dobrými mravmi. Dobré mravy sú všeobecne spoločensky uznávané zásady konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, šikanózny výkon práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov
občianskoprávnych vzťahov).

Ak súd prvého stupňa z potvrdení navrhovateľa o výške čerpaného úveru a zaplatených splátkach
matematickým výpočtom zistil, že navrhovateľ si uplatňoval úroky najmenej vo výške 24 %, teda takmer
trojnásobne, ako poskytovali banky v rovnakom období v rámci úverov pre fyzické osoby (8,89 %),
potom je potrebné sa stotožniť s jeho záverom, že úroky z úveru, ktoré žiadal navrhovateľ, podstatne
prekračovali obvyklé úroky poskytované bankami, a preto sú v rozpore s dobrými mravmi, ktoré zákon
podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka postihuje absolútnou neplatnosťou. Z uvedeného
dôvodu návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa od odporcu domáhal zaplatenia úroku zo zmluvy o úvere,
súd prvého stupňa zamietol správne, a preto bol v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa odvolacím
súdom potvrdený.

Nedôvodné bolo odvolanie navrhovateľa aj v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia poistného, s odkazom
na časť C1) a časť D) zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, keď z uzavretej zmluvy zo dňa
09.12.2005 mal odvolací súd za preukázané, že odporca v návrhu zmluvy odmietol navrhované poistenie
podľa časti D) zmluvy, preto navrhovateľ pre  uplatnenie tohto nároku nemal zmluvný podklad.

Odvolanie navrhovateľa však bolo dôvodné v časti, v ktorej mu súd nepriznal poplatok za vedenie
revolvingového účtu z dôvodu, že na tento nárok neexistoval žiaden zmluvný podklad, ktorý by
spĺňal predpoklady určitosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 09.12.2005 totiž vyplýva, že zmluvné strany si
dohodli v uvedenej zmluve mesačný poplatok za správu revolvingového úveru vo výške 45,- Sk,
preto nárok navrhovateľa v tejto časti bol opodstatnený. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu v tejto časti zmenil tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi dohodnutý
poplatok za správu revolvingového úveru spolu vo výške 35,76 Eur (21 mesiacov x 1,49 Eur) a vo zvyšnej
zamietavej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.



O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že
žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, vzhľadom na čiastočný úspech
oboch účastníkov v odvolacom konaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti  tomuto  rozsudku  odvolanie      n i e     j e       p r í p u s t n é .