{"guid": "12c4ef2d-b604-4851-9247-6b2a855562a7:feda3266-40b9-4d8c-8288-59076c6a61f2", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3514209253.1", "spisova_znacka": "17CoP/52/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/52/2015 z 21. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 21. marca 2016, sp. zn. 17CoP/52/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3514209253.1", "identifikacne_cislo": "3514209253", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2016-03-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/feda3266-40b9-4d8c-8288-59076c6a61f2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3514209253.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3514209253.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3514209253.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/52/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514209253
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3514209253.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.
Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa mal. U. O.,
nar. dňa XX.XX.XXXX, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny A. P. nad Q., dieťa rodičov matky U. O., bytom P. D. XXXX, zast. JUDr. Y. N., advokátkou v S.,
F. XX/X, a otca F. O., bytom F. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Y. & F., s.r.o., so sídlom S., F.
XXX/XXXB, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16. apríla
2015, č.k. 9P/183/2014-45, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnute časti, t.j. vo výrokoch II. až VII. mení takto:

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky maloletej, počnúc dňom 6.10.2014.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril maloletú matke a rozhodol o jej zastupovaní (výrok I.), určil
výživné od otca na maloletú 200 eur mesačne k rukám matky (výrok II.) a 50 eur mesačne na tvorbu úspor
(výrok III.), upravil splácanie nedoplatku na výživnom za obdobie 6.10.2016 - 16.4.2015 a povinnosť
matky oznámiť účet tvorby úspor (výroky IV., V. a VI) a rozhodol o trovách konania (výrok VII.). Vo vzťahu
k rozhodnutiu o výživnom vychádzal okresný súd zo skutočnosti, že maloletá pochádza z manželstva
svojich rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti a okrem nej nemajú inú vyživovaciu povinnosť. Matka
dosahuje príjem zo zamestnania 840 eur mesačne. Otec maloletej pracoval do 31.12.2014 ako vodič
kamiónu s príjmom 1.838 eur vrátane cestovných náhrad. Pracovný pomer skončil dohodou a v novom
zamestnaní v 2/2015 mal príjem 127 eur. Na základe princípu potencionality (§ 75 ods. 1 Zákona o
rodine) vychádzal okresný súd z pôvodného príjmu otca, pretože sa ho vzdal bez vážnejšieho dôvodu. Z
neho možno podľa okresného súdu uhradiť náklady maloletej vo výške cca 200 eur mesačne a prispievať
aj na tvorbu úspor po 50 eur mesačne.

Proti rozsudku, a to do výrokov o výživnom (II. až VI.) podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol
jeho zrušenie alebo zmenu na výživné 59,43 eur mesačne. Okresnému súdu vyčítal nesprávne zistenie
výšky príjmu u pôvodného zamestnávateľa, ktorý bol 13.902 Kč mesačne a nie 1.838 eur mesačne,
pretože cestovné náhrady do príjmu počítať nemožno. Za nesprávne skutkové zistenie považoval otec
aj konštatovanie vzdania sa výhodnejšieho príjmu. Z dokazovania totiž vyplynulo, že o zmenu práce sa
aktívne usiloval od 10/2014, kedy nemohol mať žiadnu vedomosť o návrhu na určenie výživného. Zmeniť
zamestnanie chcel najmä z dôvodu vhodnejšieho časového rozloženia práce, ktoré bolo v pôvodnom
zamestnaní vyčerpávajúce. Tiež tu bol úmysel jeho zamestnávateľa skončiť pracovný pomer výpoveďou,



no v záujme predísť komplikáciám pri hľadaní nového zamestnania pristúpil otec maloletej na dohodu. V
zisťovaní skutočného dôvodu skončenia pracovného pomeru nebol okresný súd dôsledný. Okresný súd
vôbec nezohľadnil príjem matky, nebral zreteľ na názor kolízneho opatrovníka a napadnuté rozhodnutie
nedostatočne odôvodnil.

Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že príjmové
pomery otca sú podstatne lepšie ako na jej strane a poukázala na to, že zabezpečuje všetky potreby
maloletej a suma výživného určená okresným súdom preto zodpovedá potrebám maloletej a pomerom
otca.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok  v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zistil, že je
potrebné rozhodnutie okresného súdu zmeniť podľa ust. § 220  O.s.p., pretože nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani zrušenie.  Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 a
ods. 2 O.s.p., podľa ktorých možno v tejto veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Okresný súd v napadnutom rozhodnutí na základe citovaného ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine
mal zato, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať vyšší, než skutočne dosahovaný príjem.
Pri rozhodovaní o výške výživného potom na strane otca vychádzal z takto predpokladaného príjmu,
za ktorý považoval jeho predchádzajúci príjem vrátane cestovných náhrad a nevychádzal z jeho príjmu
skutočného. Z takéhoto predpokladaného dosiahnuteľného príjmu otca potom určil časť výživného na
tvorbu úspor.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.

Predpokladom tvorby úspor dieťaťa z výživného sú podľa citovaného ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o
rodine majetkové pomery povinného rodiča. Tieto majetkové pomery však musia byť skutočne dané a nie
iba predpokladateľne dosiahnuteľné. Na základe princípu potencionality, teda pri založení rozhodnutia
o výživnom na oprávnene predpokladaných pomeroch povinného rodiča, by bolo možné určiť výživné aj
na tvorbu úspor iba celkom výnimočne, najmä keď by bolo zjavné  účelové vzdanie sa vysokého príjmu
alebo účelové vzdanie sa väčšieho majetku. To však nie je posudzovaný prípad. Dôvod pre určenie časti
výživného na tvorbu úspor preto nebol daný.

Za zodpovedajúce životnej úrovni oboch rodičov a ich možnostiam a schopnostiam však nezodpovedá
ani suma výživného na spotrebu určená okresným súdom vo výške 200 eur mesačne. Na strane otca
možno síce vychádzať z jeho kvalifikácie vodiča kamiónu a za jeho príjmové možnosti považovať príjem
vyšší ako v čase rozhodnutia okresného súdu dosahovaných 127 eur mesačne, no je skutočne potrebné
zohľadniť, že príjem vodičov medzinárodnej dopravy pohybujúci sa v priemerných  reláciách 1.500
- 2.000 eur mesačne pozostáva v nemalej časti aj z cestovných náhrad. Ako správne uvádza otec,
cestovné náhrady nemožno považovať za mzdu a bez ďalšieho ich považovať za prostriedky použiteľné
na výživné. Súčasne však na tieto platby nemožno úplne neprihliadať. V dôsledku ich vyplatenia totiž
nemá ich poberateľ výdavky na potreby, ktoré cestovné náhrady kryjú, a preto istú formu majetkového
prospechu zohľadniteľného pri rozhodovaní o výživnom cestovné náhrady predstavujú.

Súčasne okresný súd nezohľadnil príjem matky. Aj v prípade, že matka poskytuje maloletej  podstatnú
časť starostlivosti, môže sa pri príjme 843 eur mesačne podieľať do istej miery, významne menšej ako
otec, na financovaní potrieb maloletej.

Vzhľadom na to, že v danom prípade neboli splnené podmienky na tvorbu úspor, nebola zohľadnená
špecifická povaha cestovných náhrad a nebol zohľadnený príjem matky, krajský súd napadnuté
rozhodnutie zmenil a výživné určil sumou 150 eur mesačne bez tvorby úspor. O trovách konania rozhodol
podľa § 146 ods. 1 O.s.p.



Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu     n i e     j e     odvolanie     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9P/183/2014", "guid": "63198884-2299-4f7a-83a3-e1320aa907c7:474211fc-4e58-4ccd-97ea-7a724da44a8a", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}