{"guid": "12bfc305-b02d-4c8e-9f2c-395261e50449:35beac05-fdc1-42e4-a3b3-5634c347cd19", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5815205679.3", "spisova_znacka": "7CoP/45/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoP/45/2018 z 25. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. septembra 2018, sp. zn. 7CoP/45/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5815205679.3", "identifikacne_cislo": "5815205679", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 1005, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-1005", "datum_vydania": "2018-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/35beac05-fdc1-42e4-a3b3-5634c347cd19", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5815205679.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5815205679.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5815205679.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/45/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815205679
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5815205679.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti W.:
C., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, deti rodičov: matky G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A., L. XXX/XX-XX, zast.: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava,
Hviezdoslavovo námestie 25, a otca - U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., L. Q. XX, zast.: Mgr. Peter
Studený, advokát, so sídlom U., M. Z. X., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie
matky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 4P/148/2015-435 zo dňa 08. februára 2018,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu  p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, žiadnemu
z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania považoval za
preukázané, že naposledy bolo o výške výživného rozhodované rozsudkom Okresného súdu Piešťany
č.k. 10P/73/2013-45 zo dňa 12.11.2013, ktorým boli deto zverené do osobnej starostlivosti matky oproti
povinnosti otca platiť na výživu C. sumou 350 Eur mesačne a na výživu B. 300 Eur mesačne. K
zmene pomerov došlo na strane maloletých detí, ktoré začali navštevovať druhý stupeň základnej školy.
Odsťahovali sa spolu s matkou z U. do A.. K zmene pomerov došlo i na strane matky a otca. Matka
sa od mája 2017 zamestnala a výška jej príjmu v Thermal Park Orava je okolo 750 Eur mesačne. Zo
svojho príjmu dáva mesačne rodičom 200 Eur ako poplatok za bývanie, ďalej si platí  telefón vo výške
30 Eur, deťom dobíja kredity podľa potreby, deťom platí obedy mesačne 44 Eur, mladší syn bude nosiť
strojček na zuby, čo ju vyjde približne 1.000 Eur, bude nosiť okuliare, výdavky predpokladá okolo 150 -
200 Eur. Požiadavku na vyššie výživné odôvodňovala i tým, že pôvodne stanovená suma výživného ako
bola ustálená rozhodnutím Okresného súdu v Piešťanoch bola stanovená za podmienky, že bude bývať
i s deťmi  v dome v U.. Po rozvode však došlo k odpredaju tohto rodinného domu, taktiež v tom období
mala obchod, kde po úhrade nájomného vo výške 1.000 Eur mesačne  a odvodov jej v čistom ostávalo
okolo 500 až 600 Eur. Deti chodili na obedy. Za vykurovanie rodinného domu platila mesačne 160 Eur,
za elektriku  okolo 30 až 40 Eur, v súčasnosti ju strava vyjde na 300 až 500 Eur, čo je rovnaká suma
ako v čase rozvodu. Otec si berie deti každý druhý víkend, avšak deti si od neho nič nedonesú, dáva
im darčeky iba na sviatky, na vyporiadanie BSM jej bola vyplatená otcom detí suma vo výške 61.500
Eur. Byt, ktorý vlastní, vlastní len formálne, nakoľko tam býva jej brat a v podstate slúži na bývanie
pre všetkých súrodencov. Otec zo svojho príjmu, ktorý v konaní preukázal vo výške 5.957,56 Eur hradí
výdavky spojené s bývaním, stravovaním a voľnočasovými aktivitami, okrem bežného výživného deťom



platí sporenie, zabezpečuje im elektroniku, berie ich na letné, zimné dovolenky, kupuje im oblečenie,
športové vybavenie, školské potreby, platí náklady na doučovanie, mimo toho zabezpečuje výživu svojej
manželky, maloletého syna L., platí hypotéku, deti berie každý druhý týždeň od štvrtku do nedele. Musia
mať u neho oblečenie, bicykle, korčule, lyže, zimné oblečenie, ktoré treba obmieňať. Financuje im
dovolenky. Ponúkal sa, že synovi zaplatí strojček. Prejavil ochotu zaplatiť i okuliare. Hypotekárny úver
platí vo výške 1.000 Eur, nakoľko s manželkou stavajú rodinný dom. Náklady na synov sa mu zvýšili na
140 Eur mesačne, nakoľko ich matka začala dávať nepripravených, on im musel dokupovať oblečenie,
taktiež vynakladá značnú finančnú čiastku i na cestovné v súvislosti s realizáciou styku.

2. Proti rozsudku okresného súdu doručila odvolanie matka. Uviedla, že z dokladov, ktoré ku konaniu
priložila, vyplynulo, že jej priemerné mesačné náklady súvisiace so starostlivosťou o maloleté deti
predstavujú sumu vo výške 1.320,52 Eur a je zrejmé, že takmer presne dosahujú výšku sumy,
ktorú požaduje v zmysle návrhu od otca ako výživné na maloleté deti. Súd prvej inštancie i napriek
matkou predloženým dokladom v odôvodnení rozhodnutia nešpecifikoval, či sa s ňou vyčíslenou sumou
stotožnil. Za preukázanú považoval inú výšku nákladov, pričom tento nedostatok následne prelomil
konštatáciou, že doterajšia výška výživného v prospech maloletých detí postačuje na pokrytie ich
nákladov. V nadväznosti na uvedené nedáva logiku hodnotiaci postup, v rámci ktorého súd prvej
inštancie na jednej strane nešpecifikoval sumu, ktorú považoval za preukázané výdavky na maloleté deti,
avšak na strane druhej prijal záver, že v súčasnosti platené výživné ich výdavky dostatočne pokrýva. Za
dôvod pre zvýšenie výživného nepovažoval prechod maloletých detí na vyšší stupeň vzdelávania a to aj
napriek tomu, že takáto skutočnosť je vo všeobecnosti akceptovaná ako zmena pomerov odôvodňujúca
zvýšenie výživného, na druhej strane nekriticky akceptoval dokazovanie vykonané zo strany otca k
plneniam, ktoré deťom poskytuje nad rámec zákonom stanoveného výživného a toto napokon prevzal i
do odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zastáva preto názor, že súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z dôkazov predložených matkou nevyvodil žiadne skutkové
zistenia a to i napriek tomu, že tieto jednoznačne vyvodiť mal. Z dôkazov predložených otcom vyvodil,
že tento sa o maloleté deti dostatočne stará i plneniami nad rámec výživného, čo je pre tento typ
konania nepodstatné a nemôže viesť k právnym záverom prijatým zo strany okresného súdu. Súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vzal za preukázanú skutočnosť, že obe maloleté deti
sú žiakmi vyššieho stupňa základnej školy a že došlo k nárastu mesačnej mzdy otca maloletých detí,
pričom to, že sa matka s deťmi presťahovala do iného mesta v úvahu vôbec nevzal. Prvoinštančný
súd síce na vec aplikoval správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretoval. Súd prvého
stupňa vzal do úvahy iba ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, pričom absolútne nezohľadnil § 62 ods.
2 Zákona o rodine napriek tomu, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že životná úroveň otca
maloletých detí je niekoľkonásobne vyššia ako životná úroveň matky. Súd vec neposúdil podľa zásady,
v zmysle ktorej majú maloleté deti právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca. Taktiež nezohľadnil
osobnú starostlivosť vynakladanú matkou aj napriek záväznému názoru odvolacieho súdu o tom, že
podľa platného poriadku SR sa výživné platí finančnou formou k rukám rodiča, ktorý má dieťa zverené
do osobnej starostlivosti a pri určení výšky výživného nie je možné na plnenia poskytované naturálnou
formou prihliadať. Napriek tomu na naturálne plnenia poskytované otcom prihliadal a to v podstatnej
časti. Zdôrazňovala, že k naturálnej forme plnenia otca sa neviaže žiadne právoplatné súdne rozhodnutie
ani dohoda. Toto plnenie môže kedykoľvek prestať poskytovať bez akýchkoľvek právnych následkov,
bez toho, aby mala možnosť toto plnenie vymôcť. Zároveň žiadala prihliadnuť na to, že ak pre otca nie je
problém maloletým deťom poskytovať naturálne plnenia, rovnako by pre neho nemalo by byť problémom
finančné čiastky uhrádzať v rámci pevne určeného výživného, z ktorého ona následne zabezpečí deťom
plnohodnotnú starostlivosť. Za absurdné považuje, že súd prvej inštancie konštatoval, že aktuálna výška
výživného dostatočne pokrýva náklady na maloleté deti bez toho, aby tieto čo i len vyčíslil. Napadnutým
rozhodnutím došlo k porušeniu práva matky a maloletých detí na spravodlivý proces, v nadväznosti na
čo žiadala, aby odvolací súd jej návrhu na zvýšenie výživného v celom rozsahu vyhovel.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že od posledného rozhodnutia o výške
výživného uplynuli viac ako štyri roky, v súčasnej dobe maloleté deti navštevujú 2. stupeň ZŠ, matka
nemá vlastné bývanie, býva u rodičov. Otec síce prispieva aj naturálnou formou, čo výšku výživného
nenahrádza. Od posledného rozhodnutia sa príjem rodičov, hlavne otca zvýšil. Podľa právnej úpravy,
deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Matka zo svojho príjmu nie je schopná
zabezpečiť deťom takú životnú úroveň, akú mali v čase rozvodu rodičov. Čiastka, ktorá bola matke
vyplatená za spoločný rodinný dom, neslúži na výživné, ale na nové bývanie pre matku s deťmi.



Doporučoval preto výživné v prospech maloletých detí zvýšiť. Výšku zvýšeného výživného ponechal na
uvážení súdu.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie
jednoznačne vyplýva, že náklady na maloleté deti, ktoré boli v konaní preukázané a ktoré pokrývajú
skutočné a odôvodnené potreby otec kryje nielen samotným naturálnym plnením, ale predovšetkým
finančnou formou dostatočne, dokonca nad rámec bežných potrieb, čo znamená, že súd z vykonaného
dokazovania pri určení výšky odôvodnených nákladov na maloleté deti, považoval tieto za dôvodné
maximálne do výšky výživného, ktorým otec už v súčasnosti prispieva na ich výživu a teda nebolo
ďalej nevyhnutné viac špecifikovať a podrobne rozoberať celkovú sumu nákladov uvedených matkou
v jej podaní zo dňa 26.09.2016. Celková suma nákladov na maloleté deti bola ustálená a vyčíslená
podľa položiek uvádzaných matkou, a teda pokiaľ súd neuviedol konkrétnu celkovú sumu, nejde o takú
vadu konania, ktorá by viedla k záveru, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, obzvlášť pokiaľ súd súčasne nerozhodoval aj o prípadnom návrhu otca na zníženie
výživného. Pokiaľ matka poukazuje na to, že jej náklady na výživné detí predstavujú spolu sumu 1.350
Eur mesačne, ide o náklady nedôvodné, nepreukázané, umelo navýšené, ku konkrétnym nákladovým
položkám preukazovaných matkou sa otec opakovane vyjadroval, rozporoval ich na predchádzajúcich
pojednávaniach. V prípade sumy 350 Eur mesačne na zabezpečenie stravy maloletých detí, ide o sumu,
ktorá nielenže nie je alikvotne rozpočítaná len na maloleté deti, ale zahŕňa aj matku, ale je nesprávne
rozpočítaná i  vo vyjadrení matky zo dňa 26.09.2016 v rozpore s jej neskoršími vyjadreniami, kde uvádza,
že deti navštevujú školskú jedáleň, kde mesačne platí za obedy približne 40 Eur za každé z detí. Pritom
deti žijú v spoločnej domácnosti so starými rodičmi a obedy majú zabezpečené v školskej jedálni, suma
350 Eur mesačne sa preto javí neprimeraná a účelovo navýšená. To isté platí i o nákladoch na motorové
vozidlo, ktoré si matka zahrnula do nákladov na maloleté deti, hoci bývajú približne 2 minúty od školy.
Kredity na mobilné telefóny hradí otec, napriek tomu si ich do nákladov zahrnula matka. Pokiaľ sa týka
nákladov na okuliare, tak pri úhrade týchto sa striedajú po roku s matkou, pričom sa ponúkol, že ich
bude platiť pravidelne sám, čo matka odmietla. Uviedol, že v matkou vyčíslenej sume nákladov 1.350
Eur mesačne sú zahrnuté náklady i na ňu samotnú, teda vyžadovanie krytia všetkých nákladov na
maloleté deti, ako i nákladov na matku len od jedného rodiča, hoci druhý rodič je tiež zárobkovo činný,
disponuje nehnuteľnosťou, motorovým vozidlom a sumou vo výške 62.000 Eur, nemá oporu v zákone
a odporuje dobrým mravom. Poukázal na to, že súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol nie z
dôvodu, že by presťahovanie na G., postúpenie na vyšší stupeň školy nepovažoval za zmenu pomerov
na strane detí, ale z dôvodu, že neodôvodňujú zvýšenie výživného na maloleté deti, lebo toto je už
otcom hradené v dostatočnej miere na pokrytie všetkých a nielen odôvodnených potrieb detí. Dal do
pozornosti, že jeho životná úroveň sa nárastom mzdy od posledného rozhodnutia nezvýšila, ale naopak,
z dôvodu pribudnutia dvoch vyživovacích povinností a zvýšenia nákladov s tým súvisiacich znížila. Tiež
dal do pozornosti, že zmena pomerov na strane matky viedla k zvýšeniu jej životnej úrovne, nakoľko
v súčasnosti dosahuje čistý príjem približne 753 Eur (oproti predtým uvádzanému príjmu vo výške 500
Eur mesačne), žije so svojimi rodičmi, má vo výlučnom vlastníctve dvojizbový byt v A., kde z neznámych
dôvodov poslala bývať svojho brata s rodinou, má motorové vozidlo, disponuje sumou z titulu BSM vo
výške 62.000, taktiež jej otec hradí výživné na maloleté deti vo výške 650 Eur, čo spolu s príjmom matky
predstavuje 1.403 Eur. Z uvedeného vyplýva, že matka je schopná prispievať a zabezpečovať výživu
maloletým deťom v oveľa širšom rozsahu ako tomu bolo pri poslednom rozhodovaní o výživnom. Dal do
pozornosti, že deti nenavštevujú žiadne platené krúžky, stravujú sa v školskej družine, aj náklady na lieky
a stravu boli približne v podobnom rozsahu ako v čase posledného rozhodovania. Taktiež maloletý B.
nosil okuliare už v čase posledného rozhodovania o výživnom, náklady na telefón, elektroniku, techniku,
športové, školské potreby, knihy a zošity, hračky, sporenie na každé dieťa zabezpečuje sám. Tiež im
nakúpil kompletnú sadu oblečenia, obuvi tak, ako športové, tak i slušné, nakoľko ich matka začala otcovi
odovzdávať nepripravených na aktivity, ktoré spolu absolvujú len v teplákoch. Deti s ním absolvujú letnú,
zimnú dovolenku, rôzne výlety, to znamená, že deti sa podieľajú na životnej úrovni otca a vyplýva to aj
z vykonaného dokazovania. Dôvod, pre ktorý súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol spočíva
nie matkou v odvolaní namietaných dôvodoch, ale práve v zohľadnení kritéria odôvodnenosti potrieb
oprávnených. Náklady súvisiace s maloletými deťmi, ktoré v konaní preukázala matka, nepresahujú
výšku výživného, ktoré na deti platí, v dôsledku čoho sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie
a jeho rozhodnutím. Tiež žiadal zohľadnil odôvodnenosť potrieb maloletých detí a spotrebný charakter
výživného.



5. Vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že ním uvádzané tvrdenia považuje za
skresľujúce a nezohľadňujúce situáciu maloletých detí komplexne. Súd už druhýkrát potvrdil, že suma
otcom hradeného výživného vo výške 350 Eur mesačne na maloletého C. a 300 Eur mesačne na B. je
odôvodnená, postačujúca na úhradu všetkých nákladov na maloleté deti, mimo toho otec prispieva aj
naturálne. Pokiaľ kolízny opatrovník uviedol, že matka nemá zabezpečené s deťmi bývanie, zdôraznil,
že je vlastníčkou dvojizbového bytu v A., v ktorom nežije, ani neprenajíma, aby si zvýšila svoju
životnú úroveň, čím sa sama pripravuje o prípadný zdroj ďalších príjmov. Matka disponuje finančnou
hotovosťou 62.000 Eur, za ktorú nie je problém v A. zohnať slušné bývanie. Taktiež poukázal, že matka
nespláca žiaden úver ani väčšie záväzky, ktoré by jej bránili v osamostatnení sa, naopak, otcovi pribudla
vyživovacia povinnosť nielen na manželku, ale i na ďalšieho syna L. a hradí hypotekárny úver. Bez
preukázania skutočných nákladov na výživu na maloleté deti, by zvýšené výživné neslúžilo maloletým
deťom, ale na výživu matky, ktorá je plne spôsobilá si svoje potreby na živobytie pokrývať sama. Žiadal
preto rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ust. § 65 až §
67 CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil
správny právny záver, keď návrhu matky na zvýšenie výživného v prospech maloletých detí nevyhovel.

8. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo bezpochyby preukázané, že naposledy o výške výživného
v prospech maloletých detí bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 10P/73/2013-45
zo dňa 12.11.2013, ktorým boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky oproti povinnosti otca platiť
na výživu C. sumu 350 Eur mesačne a na výživu maloletého B. sumu 300 Eur mesačne. Vzhľadom
na odstup času od posledného rozhodovania správne prvoinštančný súd konštatoval zmenu pomerov,
či už na strane maloletých detí alebo ich rodičov. Maloleté deti postúpili na vyšší stupeň školy, matka
sa zamestnala, v zamestnaní dosahuje príjem okolo 750 Eur mesačne, je vlastníčkou  dvojizbového
bytu, bolo jej z titulu BSM vyplatené 61.500 Eur na vyrovnanie podielu. Taktiež došlo k zmene pomerov
na strane otca, u ktorého na jednej strane došlo k zvýšeniu príjmu, na druhej strane pribudli mu dve
vyživovacie povinnosti v podobe maloletého dieťaťa a manželky, ktorá je na rodičovskej dovolenke, platí
hypotéku 1.000 Eur mesačne, deťom mimo finančných čiastok slúžiacich na zabezpečenie ich výživy
prispieva aj naturálne, platí sporenie, zabezpečuje im elektroniku, berie ich na letné, zimné dovolenky,
kupuje im oblečenie, športové vybavenie, obutie, školské potreby, platí náklady na doučovanie, deti si
berie každý druhý týždeň od štvrtka do nedele. Majú u neho bicykle, korčule, lyže, zimné oblečenie,
obutie, bežné oblečenie. Pokiaľ matka poukazovala na to, že mladší syn bude nosiť strojček na zuby,
nosí okuliare, otec prejavil ochotu uhradiť tieto náklady, čo vzhľadom na otcom preukázanú starostlivosť
o maloleté deti odvolací súd nevyhodnotil ako obranu, ale ako skutočnú snahu otca takto vzniknuté
výdavky uhradiť.

9. Z výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k presvedčeniu, že pokiaľ i došlo k zmene
pomerov na strane maloletých detí, k zvýšeniu ich výdavkov, matka nepreukázala, že by z výživného
poskytovaného zo strany otca takto zvýšené výdavky nebolo možné uhradiť, nakoľko maloleté deti
nenavštevujú žiadne platené krúžky, ani nie je nútená vynakladať na zabezpečenie ich výživy žiadne
mimoriadne výdavky, na úhrade ktorých by otec nemal snahu participovať. Je v tejto súvislosti potrebné
zohľadniť, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, a teda nie je možné súhlasiť s matkou v tom,
že vynakladaná osobná starostlivosť nahrádza z jej strany i finančné zabezpečenie maloletých detí.
Taktiež, pokiaľ preukazovala, že mesačne vynakladá na deti 1.320,52 Eur je potrebné uviesť, že z týchto
nákladov neboli odpočítané náklady na výživu matky a taktiež bolo potrebné posúdiť takto vynakladané
výdavky i z hľadiska ich odôvodnenosti, nakoľko výživné má spotrebný charakter a vždy je potrebné
zohľadňovať hľadisko predovšetkým odôvodnenosti vynakladaných výdavkov.

10. Vyhodnotiac potom výsledky vykonaného dokazovania vo vzájomných súvislostiach, po zohľadnení,
že na strane maloletých detí došlo k zmene pomerov, nárastu ich potrieb oproti času rozhodovania
o pôvodne určenej výške výživného, ani odvolací súd nezistil také skutočnosti, ktoré by i napriek
evidentnému rozdielu v príjmoch rodičov a ich životnej úrovne, dávali podklad pre zmenu rozhodnutia o
výške výživného. Nie každá zmena pomerov totiž automaticky prináša i potrebu zmeny výšky výživného,



je tomu tak iba v tom prípade, pokiaľ skutočne rodič, ktorý má deti v starostlivosti nedokáže z pôvodne
určenej výšky výživného zabezpečiť ich odôvodnené potreby. Takáto situácia v prípade maloletých
detí v predmetnom konaní nenastala, nakoľko bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané,
že sa deti podieľajú na životnej úrovni svojho otca, keď tento si plní vyživovaciu povinnosť formou
mesačného výživného v nemalej výške a preukázal, že deti zabezpečuje i materiálne, podieľa sa i na
úhrade zvýšených výdavkov, ktoré sa náhodne vyskytnú. Z postoja a zo správania otca ani odvolací súd
nezistil potrebu o výške výživného v prospech detí rozhodovať ďalších autoritatívnym rozhodnutím súdu,
nakoľko z jeho postoja a správania k maloletým deťom nemožno vyvodiť, že by nemal snahu maloleté
deti zabezpečiť a umožniť im podieľať sa na jeho životnej úrovni. Iné rozhodnutie by totiž mohlo vyvolať
úplne opačný efekt, kedy by otec si síce plnil zvýšenú vyživovaciu povinnosť v prospech maloletých detí,
avšak by mohlo dôjsť k obmedzeniu kontaktu detí s otcom, prípadne k minimalizovaniu iných výdavkov
(dovolenky, aktívne využitie voľného času, náklady na cestovné z miesta bydliska otca do bydliska
maloletých detí), čo by sa na druhej strane mohlo negatívne odraziť na psychickom a fyzickom vývoji
maloletých detí, ktoré mimo finančného zabezpečenia potrebujú starostlivosť oboch rodičov.

11. Pokiaľ kolízny opatrovník poukazoval vo vyjadrení na to, že matka nemá zabezpečené vlastné
bývanie, táto skutočnosť bola vyvrátená. V dvojizbovom byte, ktorého je vlastníčkou, býva jej brat s
rodinou, a teda i z tohto postoja matky je možné vyvodiť snahu o minimalizáciu svojich príjmov (napríklad
v podobe nájomného, pokiaľ byt pre svoju potrebu nevyužíva).

12. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako správny postupom
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko v konaniach, ktoré možno začať i bez návrhu, si každý z účastníkov hradí vlastné trovy
konania sám, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Výnimky pre iný postup odvolací súd v konaní nezistil,
ani účastníkmi neboli tvrdené.

13. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.                 Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4P/148/2015", "guid": "b313d1fd-76e5-44bc-b081-e9e4dbba7f35:82112656-afd0-47a8-8ffa-034af434d274", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}