Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoE/28/2014 z 20. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 20. februára 2014, sp. zn. 9CoE/28/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4213204410.1 Krajský súd Nitra | 9CoE/28/2014 | ECLI:SK:KSNR:2014:4213204410.1 | 2014-02-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 44 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 písm. c) ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/618380f2-a922-480c-8101-61d4b7b687b5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4213204410.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/28/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213204410
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213204410.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r.
o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinným: 1. T. L., nar. XX. XX. XXXX,
bytom T. na X. 50, 2. Q. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., C. XX, o vymoženie sumy 17.348,79 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 6. decembra
2013 č. k. 15Er/322/2013-30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinným v 1. a 2. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so
sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vedenej pod spisovou značkou EX 3600/13 zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2
písm. d), § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
Zákon o rozhodcovskom konaní), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a), b), §
3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len
Zákon o spotrebiteľských úveroch), § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007,
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 01. 2008 a § 3, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods.
1, 4, § 54 ods. 1, 2 § 879j Občianskeho zákonníka, ako aj čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 2, čl. 6 smernice Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, prílohou smernice
ods. 1 písm. q) a rozsudkami Súdneho dvora a zistil, že v posudzovanej veci sa oprávnený domáhal
návrhom na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky vo výške 17.348,79 eura s príslušenstvom
na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2011-1032 zo dňa 10. 09.
2012 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie. Predložením obchodných
podmienok mal za preukázané, že súčasťou obsahu týchto podmienok bola v čl. 18 aj rozhodcovská
doložka. Zastal názor, že dojednanie rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorá je napísaná na predtlačenom formulári, ktorý právny predchodca
oprávneného používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov,
je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, výkon práv
na základe takejto doložky je výkonom v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobne nevyjednal a nemal na výber. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým podmienkam, teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. O
takúto zmluvnú podmienku išlo aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej mal možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na



návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na
štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu, prípadne, ak sa v jej rámci vopred vzdá
svojho práva zvoliť si spôsob riešenia prípadných sporov. Už len tieto skutočnosti bolo možné považovať
za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, vzhľadom na zásadný dopad tejto
zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom a preto akékoľvek plnenie priznané
rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, bolo plnením,
ktoré je priznané rozhodnutím, ktoré vykazuje materiálne vady, nakoľko išlo o rozhodnutie vzniknuté na
základe neprijateľnej podmienky a teda rozhodnutie vzniknuté v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je v
konečnom dôsledku ničotné, nulitné. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku
zamietnuť, nakoľko v dôsledku toho, že rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, svoju
právomoc odvodil od rozhodcovskej doložky dojednanej v rozpore s dobrými mravmi, rozhodoval
tak vo veci, v ktorej na to nebol oprávnený, teda rozhodcovský rozsudok trpí materiálnou vadou, ktorá
umožňuje exekučnému súdu exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť (v danom prípade zamietnuť
žiadosť o udelenie poverenia a až následne exekučné konanie zastaviť), a to v zmysle ustanovenia §
45 ods. 2 v spojitosti s ustanovením § 40 ods. 1 písm. a) Zákona o rozhodcovskom konaní.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonnej lehote oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Mal za
to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov. S poukazom na § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 159 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku namietal, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie
isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre
opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je
spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Okrem toho namietal, že súdny dvor nemal v žiadnom
prípade úmysel uložiť exekučným súdom členských štátov, aby zrušili rozhodcovské nálezy so silou res
iudicata v prípadoch, kedy takýto postup podľa domáceho práva členského štátu nie je možný. To by
vyvolalo nebezpečnú právnu neistotu, najmä, čo sa týkalo právneho osudu veriteľovej pohľadávky, ktorá
by sa musela neštandardným spôsobom opätovne zažalovať, pričom bolo otázne, či by to vôbec bolo
možné, resp. či by pohľadávka už nebola premlčaná a pod. Naviac slovenský exekučný súd by bol podľa
rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by
slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci
exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom
práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky
súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku,
pričom, ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom
nároku. Tiež bolo potrebné zdôrazniť, že Súdny dvor rozhodujúci vo veci ASTURCOM predovšetkým
skúmal, či sa v danom prípade nezasiahne do práva garantovaného v článku 6 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd, ktoré zahŕňa právo, aby konečné rozhodnutie bolo vykonané a
nezmeniteľné. Až po tom, čo Súdny dvor dôsledne zistil, že v španielskom práve existuje procesný
mechanizmus, umožňujúci exekučnému súdu skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy ex offo, uviedol, že
exekučný súd je povinný prihliadnuť aj na nekalú rozhodcovskú doložku. Neprijateľnosť rozhodcovskej
doložky nebolo možné skonštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenia Smernice č. 93/13/EHS v
kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q) smernice, ktorá hodnotí, čo je možné považovať za
neprijateľnú podmienku. V tomto kontexte potom nebolo možné dojednanie rozhodcovskej doložky
hodnotiť za nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného
procesu a je súčasťou civilného práva. Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo možné zo slovenského
a ani z európskeho práva za súčasného stavu vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal
povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich
právach, no neuplatnil si ich. Záverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3M Cdo
11/2010 zo dňa 26. 09. 2011.

Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 OSP vyjadril tak, že odvolaniu oprávneného nemieni
vyhovieť a vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.



Krajský súd v Nitre ako odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 OSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu vedeného v danej veci nesporne vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 21. 02. 2013,
kedy došlo k spísaniu zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým v Exekútorskom úrade v Bratislave so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava na základe exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn.
II/2011-1032 zo dňa 10. 09. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 11. 2012 a vykonateľnosť
dňa 25. 11. 2012. Súdny exekútor dňa 05. 03. 2013 doručil súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, zmluvou
o splátkovom úvere, dohodou o ručení a všeobecnými obchodnými podmienkami. Následne oprávnený
na výzvu súdu predložil súdu aj zmluvu o postúpení pohľadávok.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon o
rozhodcovskom konaní), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne vec po právnej stránke posúdil a svoje
rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219
ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že vychádzajúc z Exekučného
poriadku pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší postup, musia byť splnené zákonom stanovené
podmienky, a to jednak procesného charakteru, ako i hmotnoprávne. Procesnými podmienkami exekúcie
sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený
tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi
hmotnoprávnymi (materiálnymi), ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného
konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ustanovení §
45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania,
ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Možno preto vyvodiť, že súlad
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ustanovením § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní
je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva pre exekučný súd povinnosť pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad
exekučného titulu so zákonom, s ohľadom na vyššie uvedené je preto povinný už v tejto fáze
konania prihliadať na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku,



uvedené v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade, že ich zistí, musí žiadosť na udelenie
poverenia zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť
povinného v tejto etape konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré
môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 Zákona o rozhodcovskom
konaní).

Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k
návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti,
či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho
vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak
po stránke formálnej, ako aj materiálnej.

Z uvedeného vyplýva, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa v exekučnom
konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv
spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.

Rovnako ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve,
nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán a to v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej
neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne
dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy
ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Formulácia rozhodcovskej doložky, obsiahnutá
v bode č. 18 Záverečnej časti Všeobecných obchodných podmienok úveru poskytovaného spoločnosťou
neumožňuje dať klientovi možnosť neprijať rozhodcovskú doložku, nakoľko rozhodcovská doložka je
vsunutá medzi ostatné podmienky, drobným ťažko čitateľným písmom, čo značne sťažuje oboznámenie
sa s úverovými podmienkami veriteľa, na ktoré zmluva odkazuje. Okrem toho je podpisovaná v
čase nižšej bdelosti klienta, kedy sa klient najmä sústreďuje na získanie finančných prostriedkov a
nepredpokladá, že by sa dostal s ich platením do omeškania. Naviac, rozhodcovská doložka nespĺňa
ani požiadavku písomnej formy, ktorá je klasifikovaná jej neplatnosťou, pretože nebola podpísaná
účastníkmi zmluvného vzťahu. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne
neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore
so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by
oprávnenému voči povinným vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Záverom odvolací súd poukazuje aj na to, že ak za neprijateľnú zmluvnú podmienku musí byť
považovaná rozhodcovská doložka poskytujúca spotrebiteľovi len obmedzený prístup k všeobecnému
súdu, tým skôr musí byť neprijateľnou, (a preto i neplatnou) taká doložka, ktorá spotrebiteľovi ani žiadny
výber neposkytuje. O takýto prípad išlo aj v konkrétnej veci, nakoľko v danom prípade bol
presne stanovený rozhodcovský súd.



Odvolací súd z uvedených dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval za
neopodstatnené a zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie. Z uvedených
dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že
povinným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
v tomto štádiu konania im žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.