Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sa/2/2019 z 29. 7. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. júla 2019, sp. zn. 2Sa/2/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7019200049.1 Krajský súd Košice | 2Sa/2/2019 | ECLI:SK:KSKE:2019:7019200049.1 | 2019-07-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/30e4752c-13fb-42d9-9f6c-7ed396a5d953 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7019200049.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sa/2/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200049
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7019200049.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobcu J.. Q. Y., bytom
K., A. XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Melániou Knopovou, so sídlom Košice, Štúrova 20, proti
žalovanému Sociálnej poisťovni Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, v konaní o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného z 02.11.2018 č. XXX XXX XXXX X, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie z 27.06.2018 č.
XXX XXX XXXX X, ktorým bol žalobcovi priznaný podľa § 65, § 274, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov starobný dôchodok v sume 872,40 eur mesačne.
Dôchodok bol žalobcovi priznaný od 07.03.2018. Týmto rozhodnutím bol vykonaný rozsudok Krajského
súdu v Košiciach zo 07.03.2018 č. 6Sd/11/2016, ktorým súd zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie z 02.02.2016 č. XXX XXX XXXX X z 02.02.2016 o zamietnutí starobného dôchodku. Dôvodom
zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne podľa krajského súdu bolo nesprávne právne posúdenie veci
a zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádzalo, bolo v rozpore s obsahom spisov.

2. Žalovaný z odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca žiadal priznanie starobného dôchodku od
21.12.2015 vzhľadom na skutočnosť, že dosiahol vek 60 rokov a odpracoval najmenej 25 rokov, preto
mal za to, že splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods.1 písm.e) zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 100/1988 Zb.“).
Uviedol, že v období od 01.06.1990 do 29.02.2000 vykonával funkciu vedúceho prevádzky - K. B., kde
vzhľadom na charakter práce, ktorú vykonával sústavne v priebehu kalendárneho mesiaca, trávil viac
ako tri štvrtiny celkového pracovného času v prevádzke T.N.Á. S., kde s vrchným majstrom prevádzky
pripravoval vsádzku pre výrobu kyseliny sírovej, a preto jeho zamestnanie malo byť zaradené do
zvýhodnenej I.A pracovnej kategórie. Žalobca tiež uviedol, že na osobnom liste dôchodkového poistenia
je uvedené, že v období od 02.04.1990 do 31.05.1990 bolo jeho zamestnanie zaradené do III. pracovnej
kategórie, nakoľko však vykonával funkciu technológa prevádzky K. B., malo byť jeho zamestnanie v
uvedenom období zaradené do II. pracovnej kategórie. Uviedol mená a adresy dvoch spolupracovníkov,
ktorí v rovnakom období pracovali na tom istom pracovisku, pre toho istého zamestnávateľa, a vykonávali
práce zaradené do zvýhodnenej I.A pracovnej kategórie, a zároveň predložil ich čestné vyhlásenia.

3. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca podľa § 65 ods.2 a § 65a zákona o sociálnom poistení
dosiahol dôchodkový vek vo veku 62 rokov a 76 dní, t.j. XX.XX.XXXX, ak tento zákon neustanovuje
inak. Inak zákon určuje dôchodkový vek postupom podľa § 274 ods.1 zákona o sociálnom poistení v



znení zákona č. 140/2015 Z.z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia do
zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej na
nárok na starobný dôchodok.

4. V súlade s citovaným ustanovením zákona o sociálnom poistení bol dôchodkový vek žalobcu
posúdený s prihliadnutím na § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

5. Na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa § 21 ods.1 písm.a) - d) zákona č. 100/1988
Zb. v znení neskorších predpisov je možné hodnotiť len I. pracovnú kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií.

Zníženie dôchodkového veku z dôvodu výkonu zamestnania v I. pracovnej kategórii a v I. a v II. kategórii
funkcií je možné len postupom podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej
kategórie alebo služba v I. alebo v II. kategórii funkcií trvali k 31.12.1999; za zamestnanie sa na tieto účely
považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods.1 a v § 6 ods.1 nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988
Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia.

6. Dôkazom, ktorý jednoznačne preukazuje výkon zamestnania zaradeného do niektorej zo
zvýhodnených pracovných kategórií, je evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, alebo „Príloha k
žiadosti o dôchodok“ potvrdená zamestnávateľom, prípadne potvrdenie zamestnávateľa alebo jeho
právneho nástupcu.

Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyhotoveného zamestnávateľom K. K. P..B..
žalobca v roku 1990 vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie v počte 151 dní a
zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie v počte 214 dní. Od 01.01.1991 do 15.01.1999 žalobca
vykonával zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie. Podľa evidenčného listu dôchodkového
zabezpečenia vyhotoveného zamestnávateľom M. P..B.. W. žalobca vykonával zamestnanie zaradené
do II. pracovnej kategórie od 16.01.1999 do 31.12.1999. Správnosť údajov žalobca potvrdil svojim
podpisom na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia, resp. poistenia.

Podľa prílohy k žiadosti o dôchodok na preukázanie zamestnaní patriacich do I. a II. pracovnej kategórie
vyhotovenej 05.02.2001 žalobca od 18.11.1980 do 01.04.1990 vykonával zamestnanie zaradené do I.
pracovnej kategórie. S poukazom na uvedené žalobca v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm.b) -
h) zákona č. 100/1988 Zb., t.j. I. pracovnej kategórii získal celkovo 3422 dní, t.j. 9 rokov a 137 dní.

7. Žalovaný v odôvodnení poukázal na to, že evidenčný list dôchodkového zabezpečenia je najdôležitejší
a rozhodujúci podklad pre rozhodovanie o dávkach dôchodkového zabezpečenia a dôchodkových
dávkach za obdobie dôchodkového poistenia pred 01.01.2004, pretože obsahuje údaje preukazujúce
obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy, ako aj vykonávanie zamestnávania vo
zvýhodnenej pracovnej kategórii, na základe ktorých sa rozhodovalo, a aj naďalej rozhoduje o nároku
na dôchodok a jeho sume. Sociálna poisťovňa zhodnotila dobu zamestnania žalobcu v tej pracovnej
kategórii, ktorá bola vykázaná na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia, t.j. od 01.06.1990 do
31.12.1999 v II. pracovnej kategórii.

8. Zamestnávateľ žalobcu K. P..B.. K. bol od 15.07.2011 vymazaná z obchodného registra a správca
konkurznej podstaty na výzvy Sociálnej poisťovne nereagoval, preto v konaní nebolo preukázané, že od
roku 1990 do roku 1999 pracoval vo zvýhodnenej pracovnej kategórii.

9. Žalobca v odôvodnení vyhodnotil čestné vyhlásenie, ktoré žalobca predložil v prvostupňovom
správnom konaní.

10. Žalovaný ďalej poukázal na obsah zápisníc spísaných so svedkami J. W. a Q. Ž. na pobočke
Sociálnej poisťovne v Spišskej Novej Vsi dňa 17.08.2017 a 30.08.2017. Svedok J. W. vykonával u
zamestnávateľa K. P..B.. K. zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie, a neskôr u zamestnávateľa
M. P..B.. W. zamestnanie zaradené v III. pracovnej kategórii. Na evidenčnom liste dôchodkového



zabezpečenia má hutník neželezných kovov poradové číslo rezortného zoznamu 15 03 12/IA a strojní
prvovýroby č. 15 09 02/IA.

Svedok Q. Ž. vykonával do 15.01.1999 u zamestnávateľa K. P..B.. K. zamestnanie zaradené do
zvýhodnenej I. pracovnej kategórie a neskôr u zamestnávateľa M. P..B.. W. rovnako zamestnanie
zaradené do I. zvýhodnenej pracovnej kategórie. Na príslušnom evidenčnom liste dôchodkového
zabezpečenia má hutník neželezných kovov poradové číslo rezortného zoznamu 15 03 08/IA a majster č.
29 01 04/IA. Obaja svedkovia majú preukázané na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia aj
so zaradením do I. pracovnej kategórie vyhotoveného a potvrdeného zamestnávateľskou organizáciou a
správnosť údajov uvedených na evidenčných listoch dôchodkového poistenia opakovane potvrdili svojim
podpisom.

11. Žalovaný ďalej konštatoval, že podľa overenej kópie osobnej karty vyhotovenej bývalým
zamestnávateľom žalobcu od 01.06.1990 bol žalobca preradený na pracovnú činnosť vedúceho
prevádzky K. B., ktorú na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia zamestnávateľ potvrdil v II.
pracovnej kategórii.

Podľa popisu pracovnej činnosti uvedenej v rezortnom zozname Federálneho ministerstva hutníctva a
ťažkého strojárstva č. 2/1978 v znení výnosu Federálneho ministerstva hospodárstva č. 2/1990 vedúci
prevádzky (poradové číslo podľa rezortného zoznamu 71 04 08/2) riadil výroku, údržbu a výrobnú
kontrolu v základných hutných prevádzkach a pri výrobe kyseliny sírovej na týchto prevádzkach: rudná
huta, huta na spracovanie odpadov, CU Čapy, elektrolíza medi II., amangám, prášková meď, síran
zinočnatý, plášťovaný drôt, kyselina sírová, CU drôty a uvedená pracovná činnosť je zaradená do II.
pracovnej kategórie.

Podľa popisu pracovnej činnosti uvedenej v rezortnom zozname Federálneho ministerstva hutníctva
a ťažkého strojárstva č. 2/1978 v znení výnosu 3/1983 majster (poradové číslo podľa rezortného
zoznamu 29 01 04/IA) vykonával riadenie výroby, údržby a výrobnú kontrolu vo výrobe medi na týchto
prevádzkach: rudná huta, huta na spracovanie odpadov, CU Čapy, CU drôty a uvedená pracovná činnosť
je zaradená do I. pracovnej kategórie.

12. Žalovaný konštatoval na základe uvedených dôkazov, že vedúci prevádzky riadil výrobu, údržbu
a výrobnú kontrolu v základných hutných prevádzkach a pri výrobe kyseliny sírovej na prevádzke
T. S., ktorá je podľa príslušného rezortného zoznamu zaradená do II. pracovnej kategórie. Žalobca
aj vo svojich podaniach uvádzal, že funkciu vedúceho prevádzky K. B. vykonával na prevádzke T.
S., kde vzhľadom na charakter výkonu práce v priebehu kalendárneho mesiaca trávil viac ako tri
štvrtiny celkového pracovného času. Pracovná činnosť vedúceho prevádzky je však podľa príslušného
rezortného zoznamu zaradená do II. pracovnej kategórie. Podľa žalovaného tak nebolo dostatočne
preukázané, že žalobca vykonával v období od 02.04.1990 do 31.05.1990 zamestnanie zaradené do II.
pracovnej kategórie, a od 01.06.1990 do 31.12.1999 zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie.
Pretože v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm.b) - h) zákona č. 100/1988 Zb. žalobca získal
iba 3422 dní, nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods.1 zákona č. 100/1988 Zb. k 21.12.2015,
t.j. ku dňu, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, mu nevznikol. Nárok na starobný dôchodok
žalobcovi nevznikol ani postupom podľa § 174 ods.1 uvedeného zákona z dôvodu, že doba zamestnania
v I. kategórii funkcií netrvala k 31.12.1999. Podľa § 274 ods.1 zákona o sociálnom poistení nároky
vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Zachovanie nárokov
vyplývajúcich zo zaradenia do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva v znížení vekovej podmienky
pre priznanie starobného dôchodku. Určenie dôchodkového veku podľa § 21 ods.1 písm.e) zákona č.
100/1988 Zb. sa vzťahuje na poistencov, ktorí 60 rokov veku dovŕšili do 31.12.2003.

13. Žalovaný poukázal v odôvodnení rozhodnutia aj na tú skutočnosť, že pokiaľ by zamestnávateľ
nesprávne zaradil výkon pracovnej činnosti žalobcu v období od 01.06.1990 do 31.12.1999 do II.
pracovnej kategórie, v roku 2001 keď bola vyhotovená príloha k žiadosti o dôchodok, na preukázanie
zamestnaní patriacich do I. a II. pracovnej kategórie, ktorou bolo prehodnotené zaradenie iného obdobia
z III. pracovnej kategórie do I. pracovnej kategórie (od 18.11.1990 do 01.04.1990), žalovaný ma za to,
že dodatočné prehodnotenie (preradenie) z II. pracovnej kategórie do I. pracovnej kategórie by vykonal
aj k žalobcom namietanému obdobiu. Žalovaný uviedol, že je možné usudzovať, že pri vyhotovovaní
priorít k žiadosti o dôchodok na preukázanie zamestnaní patriacich do I. a II. pracovnej kategórie,



05.02.2001 bola opätovne posúdená a prehodnotená správnosť celého obdobia výkonu pracovnej
činnosti žalobcu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a zmena bola vykonaná len za obdobie, ktoré bolo
skutočne nesprávne uvedené na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia.

14. Žalovaný poukázal tiež na tú skutočnosť, že v roku 2015 si žalobca uplatnil nárok na invalidný
dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 01.03.2015 právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie
z 03.06.2015. Na nárok na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy bolo obdobie dôchodkového
poistenia od 01.06.1990 do 31.12.1999 žalobcovi započítané v II. pracovnej kategórii na základe
evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyhotoveného a potvrdeného zamestnávateľskou
organizáciou K. K. P..B.., a následne organizáciu M. P..B.. W.. Žalobca v konaní o invalidný dôchodok
nenamietal započítanie obdobia dôchodkového poistenia v inej pracovnej kategórii. Túto námietku
vzniesol až v podaniach o starobný dôchodok. Vzhľadom na preukázaný skutkový stav zistený zo
všetkých listinných dôkazov obsahujúcich informácie o pracovnom zaradení žalobcu, Sociálna poisťovňa
pri vyhodnocovaní dôkazov považovala za hodnoverné a dôveryhodné tie listinné dôkazy, ktoré boli
vyhotovené bývalým zamestnávateľom v čase jeho existencie, a v čase, počas ktorého pracovný pomer
žalobcu trval.

15. Vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozsudku č. 7So/63/2010 zo dňa
12.05.2010, ktorý bol uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR v čiastke
4/2012 pod č. 62, žalovaný prvostupňový správny orgán posúdil splnenie podmienok nároku žalobcu na
starobný dôchodok aj v neskoršom období. Žalobca dovŕšil dôchodkový vek dosiahnutím 62 rokov a 76
dní XX.XX.XXXX. K uvedenému dňu získal 16520 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení
nároku na dôchodok a určenie jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového
poistenia, vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení
považujú.

Suma starobného dôchodku bola určená podľa § 66 ods.1 zákona o sociálnom poistení ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Podrobný výpočet sumy starobného
dôchodku je uvedený v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, aj rozhodnutia žalovaného, pričom
žalobca nenamietal nesprávnosť postupu žalobcu pri výpočte starobného dôchodku.

Žalovaný vzhľadom na to, že nebolo dostatočne preukázané, že žalobca vykonával v období od
02.04.1990 do 31.05.1990 zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie, a od 01.06.1990
do 31.12.1990 zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie, považoval rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie za vydané v súlade so zákonom, a odvolanie žalobcu za nedôvodné.

16. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného a Sociálnej
poisťovne, ústredie, v ktorej navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného z 02.11.2018 a rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie z 27.06.2018 č. XXX XXX XXXX X zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. Súčasne si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

17. V žalobe žalobca namietal, že Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán verejnej správy
nepostupoval vo veci podľa záväzného právneho názoru vysloveného krajským súdom v rozsudku zo
07.03.2018 sp. zn. 6Sd/11/2016, a to tak, aby v súlade s ustanovením § 195 zákona o sociálnom
poistení zistila presne a úplne skutočný stav veci, a na tento účel si obstarala potrebné podklady a
rozhodnutia. Podľa žalobcu v konaní preukazoval, že má nárok na priznanie starobného dôchodku vo
zvýhodnenej pracovnej kategórii, a v tom smere pripojil podnikový zoznam zamestnaní zaradených
do I. a II. pracovnej kategórie dôchodkového zabezpečenia, ktorý nadobudol platnosť 01.12.1992. V
zmysle tohto podnikového zoznamu do I. pracovnej kategórie sa zaraďujú zamestnania, v ktorých
sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých
dochádza ku častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a
chemických vplyvov. Podľa článku II. bod 3 k ustanoveniu § 15 zákona č. 100/1988 Zb. zamestnania
technicko-hospodárskych pracovníkov sa zaraďujú do I. a II. pracovnej kategórie, ak sa vykonávajú
sústavne, a v priebehu kalendárneho mesiaca aspoň v rozsahu tri štvrtiny celkového pracovného
času na pracoviskách, kde viac ako polovica ostatných pracujúcich vykonáva práce, pre ktoré je jej
zamestnanie zaradené do I. a II. pracovnej kategórie. Súd v spomínanom rozsudku uviedol, že žalobca
bol zamestnancom THP, a preto ak by bolo preukázané, že pracoval v prevádzke K. B. v rozsahu



tri štvrtiny pracovného času, patrí mu zaradenie jeho zamestnania do I. pracovnej kategórie. Žalobca
preukazoval, že pracoval vo funkcii vedúceho prevádzky K. B., kde vzhľadom na charakter vykonávanej
práce trávil viac ako tri štvrtiny celkového pracovného času na prevádzke T.N.Á. S., kde s vrchným
majstrom prevádzky pripravoval vsádzku pre výrobu kyseliny sírovej. Podľa žalobcu malo byť jeho
zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie. Vychádzal pritom z podnikového zoznamu zaraďovania
zamestnancov do pracovných kategórií z čestného prehlásenia nadriadených zamestnancov, a následne
sa opiera o čestné vyhlásenie zo dňa 17.07.2017 o mailovú komunikáciu so Sociálnou poisťovňou ešte
zo dňa 17.12.2014. Podľa názoru žalobcu sa jeho pracovné zaradenie zamestnanie vedúci prevádzky
K. B. opatrením riaditeľa štátneho podniku K. K. Š..W.. stáva pracovnou kategóriou A.1 v zmysle
tohto zoznamu a v zmysle potvrdenia svedkov, že žalobca od 01.06.1990 do 29.02.2000 vykonával
funkciu vedúci prevádzky K. B., kde trávil v priebehu kalendárneho mesiaca viac ako tri štvrtiny z
celkového pracovného času na prevádzke T.N.Á. S.. Žalovaný toto neakceptoval, a ani nezisťoval.
Žalobca ďalej konštatoval, že žalovaný v rozpore s právnym názorom krajského súdu v uvedenom
rozsudku sp. zn. 6Sd/11/2016 zo 07.03.2018, keď konštatoval, že dôkazom jednoznačne preukazujúcim
výkon zamestnania zaradených do niektorej zo zvýhodnených pracovných kategórií je evidenčný
list dôchodkového zabezpečenia, alebo príloha ku žiadosti o dôchodok potvrdená zamestnávateľom,
prípadne potvrdenia zamestnávateľa alebo jeho právneho nástupcu. Správca konkurznej podstaty
obchodnej spoločnosti K. K. P..B.. údajne nereagoval na výzvu poisťovne, pričom Sociálna poisťovňa
si splnenie povinností predložiť listiny nijakým spôsobom nevynucovala. Žalobca konštatoval, že len
z toho, že správca konkurznej podstaty odmietal so Sociálnou poisťovňou komunikovať, nie je možné
tvrdiť, že žalobca nepreukázal všetky relevantné skutočnosti, ktoré sú potrebné na to, aby preukázal,
že jeho nárok na dôchodok sa má posudzovať tak, že v období od 01.06.1990 do 28.02.2000 pracoval
v I. pracovnej kategórii, ako mu to dosvedčili jeho kolegovia, a to nadriadení i podriadení. Z uvedených
dôvodov žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie,
je nezákonné, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, a zistenie skutkového stavu orgánmi
verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 03.04.2019 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, a to z
dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodneniach oboch napadnutých rozhodnutí. Konštatoval, že žalovaný,
ako aj prvostupňový správny orgán zhodnotil každý dôkaz osobne, a všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti. Za dôveryhodnejšie považoval žalovaný evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia
overené pracovníkmi žalovaného, a to pobočkou Spišská Nová Ves a osobnú kartu zamestnanca
vyhotovenej zamestnávateľom K. K. P..B.. po dobu trvania pracovného pomeru žalobcom opakovane
podpísané. Prihliadal aj na tú skutočnosť, že žalobca v konaní o invalidný dôchodok nenamietal
započítanie obdobia dôchodkového poistenia v inej pracovnej kategórii ako je uvedené na evidenčných
listoch dôchodkového zabezpečenia, a tiež na tú skutočnosť, že pri vyhotovovaní prílohy k žiadosti o
dôchodok na preukázanie zamestnaní patriacich do I. a II. pracovnej kategórie bola opätovne posúdená,
prehodnotená to obdobie, ktoré bolo skutočne nesprávne uvedené na evidenčnom liste dôchodkového
zabezpečenia. Za týchto okolností nepovažoval čestné vyhlásenia svedkov za hodnoverné dôkazy už
aj vzhľadom na to, že svedkovia nevykonávali prácu rovnakého druhu, na rovnakom pracovisku, a v
rovnakom období ako žalobca. Z uvedených dôvodov žalovaný trvá na vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného z 27.06.2018, a rozhodnutia z 02.11.2018.

19. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutia žalovaného a Sociálnej poisťovne, ústredie, oboznámil sa s dávkovým spisom
žalovaného, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

20. Podľa § 65 ods.1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. nárok na starobný
dôchodok poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov
a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 65 ods.2 a § 65a zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z.z. o opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 269/2016 Z.z. o úprave dôchodkového veku a
referenčného veku na rok 2017 žalobca dosiahol dôchodkový vek vo veku 62 rokov a 76 dní.

Podľa § 274 ods.1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023.



21. Podľa § 21 ods.1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení má občan nárok na starobný
dôchodok aj vtedy, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov a dovŕšil dôchodkový vek aspoň:
a) 55 rokov, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm.a)
zákona č. 100/1988 Zb., alebo najmenej 10 rokov v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm.b)
zákona č. 100/1988 Zb. ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v
§ 12 ods.3 písm.d) a e) zákona č. 100/1988 Zb., alebo
c) 55 rokov, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm.b)
- h) zákona č. 100/1988 Zb.,
d) 58 rokov, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm.i)
- l) zákona č. 100/1988 Zb.,
e) 60 rokov.

22. Podľa § 174 ods.1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov občan, ktorý vykonával
pred 01.01.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má
po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek
aspoň:
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm.a) zákona
č. 100/1988 Zb., prípadne 9,5 roka ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v
zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm.d) - h) zákona č. 100/1988 Zb., alebo 19 rokov v službe I.
kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm.a) zákona
č. 100/1988 Zb., prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v
zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm.b) - h) zákona č. 100/1988 Zb., alebo 18 rokov v službe I.
kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm.a) zákona
č. 100/1988 Zb., prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v
zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm.b) - h) zákona č. 100/1988 Zb., alebo 16 rokov v službe I.
kategórie funkcií, alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm.a) zákona
č. 100/1988 Zb., prípadne 7,5 roka ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v
zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm.b) - l) zákona č. 100/1988 Zb., alebo 15 rokov v službe I. alebo
II. kategórie funkcií.

Podľa § 174 ods.2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku nároku na
starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II.
kategórie funkcií trvali k 31.12.1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby
uvedené v § 5 ods.1 a § 6 ods.1 nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia.

23. Podľa § 195 ods.1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.

Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne
z jej činnosti (§ 195 ods.2 zákona o sociálnom poistení).

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania
(§ 195 ods.3 zákona o sociálnom poistení).

24. Podľa § 196 ods.1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti známe, alebo skutočnosti známe z činnosti
Sociálnej poisťovne.



Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne
a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

25. Podľa § 197 ods.1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže
namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania.

26. Medzi účastníkmi je sporné to, či doba zamestnania od 02.04.1990 do 31.05.1990, a od 01.06.1990
do 29.02.2000 má byť žalobcovi hodnotená ako doba zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii,
a preto splnil nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb.

27. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný nerešpektoval právny názor Krajského súdu v Košiciach
uvedený v rozsudku zo 07.03.2018 č. 6Sd/11/2016, podľa ktorého sa žalovaný mal zaoberať všetkými
dôkazmi, ktoré boli vykonané, prípadne vykonať aj ďalšie, a ktoré svedčili v prospech žalobcu.

Tvrdenie žalobcu nezodpovedá obsahu spisu a rozhodnutí napadnutých žalobou, pretože na rozdiel od
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie z 02.02.2016, ktoré bolo zrušené spomínaným rozsudkom
krajského súdu v rozhodnutí z 27.06.2018 a 02.11.2018 žalovaný, ako aj Sociálna poisťovňa, ústredie
nielen uviedli, ale aj vyhodnotili všetky dôkazy nazhromaždené v správnom konaní, a to jednotlivo, a
vo vzájomnej súvislosti.

Žalovaný síce poukázal na to, že evidenčný list dôchodkového zabezpečenia je najdôležitejší a
rozhodujúci podklad pre rozhodovanie o dávkach dôchodkového zabezpečenia a dôchodkových
dávkach za obdobie dôchodkového poistenia pred 01.01.2004, pretože obsahuje obdobie
dôchodkového zabezpečenia a vymeriavacie základy, ako aj vykonávanie zamestnania vo zvýhodnenej
pracovnej kategórii, ale zaoberal sa a vyhodnotil aj ďalšie dôkazy, a to prílohu k žiadosti o dôchodok,
zamestnávateľ potvrdil žalobcovi zamestnanie v I. pracovnej kategórii v období od 18.11.1980 do
01.04.1990, čestné prehlásenie zo dňa 22.01.2016, v ktorom traja pracovníci zamestnávateľskej
organizácie žalobcu K. P..B.. K., v ktorom vyhlásili, že žalobca v období od 01.06.1990 do 31.12.1999 vo
funkcii vedúceho prevádzky - K. B. strávil viac ako tri štvrtiny celkového pracovného času na prevádzke
T.N.Á. S., t.z., že vykonával práce zaradené do I. pracovnej kategórie. Žalovaný správny orgán prvého
stupňa overil na základe evidenčných materiálov, ktoré sa nachádzajú v ústrednej evidencii žalovaného,
pracovné zaradenie všetkých troch osôb, a zistil, že nevykonávali rovnaký druh práce ako žalobca, keďže
vykonávali práce zaradené do III. pracovnej kategórie, a preto podľa žalovaného týmto vyhlásením nie
je dostatočne preukázané, že žalobca vykonával práce zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie.

Žalovaný tiež vo svojich rozhodnutiach vyhodnotil svedecké výpovede J. W., Q. Ž., ktorých žalobca
označil ako osoby, ktoré môžu potvrdiť, že v predmetnom období, ktoré je medzi účastníkmi sporné,
vykonával práce zaradené do I. pracovnej kategórie. Keďže viac ako tri štvrtiny z celkového pracovného
času strávil na prevádzke T.N.Á. S., kde tieto práce zaradené do I. pracovnej kategórie aj vykonával.
Vykonával v spornom období u zamestnávateľa K. P..B.. K. zamestnanie zaradené do I. pracovnej
kategórie ako hutník neželezných kovov a strojník hutnej prvovýroby. Q. Ž. bol zamestnaný v K. P..B.. K.,
aj následne v spoločnosti M. P..B.. W. v zamestnaní, ktoré bolo zaradené do I. zvýhodnenej pracovnej
kategórie. Na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia mal uvedené hutník neželezných kovov
a majster.

28. Žalobca od 01.06.1990 bol preradený na pracovnú činnosť vedúceho prevádzky K. B. a toto
zamestnanie mal potvrdené na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia v II. pracovnej kategórii.
Toto zodpovedá rezortnému zoznamu Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva č.
2/1978 v znení výnosu Federálneho ministerstva hospodárstva č. 2/1990, podľa ktorého vedúci
prevádzky riadil výrobu, údržbu a výrobnú kontrolu v základných hutných prevádzkach a pri výrobe
kyseliny sírovej, okrem iného aj na prevádzke T. S., a uvedená pracovná činnosť je zaradená do II.
pracovnej kategórie. Pracovná činnosť majstra je v uvedenom rezortnom zozname uvedená ako riadenie
výroby, údržby a výrobná kontrola vo výrobe medi na prevádzkach T. S. a je zaradená do I. pracovnej
kategórie. Z uvedených dôkazov vyplýva, že tvrdenie žalobcu, že jeho zamestnanie má byť zaradené do
I. pracovnej kategórie, nie je oprávnené, keďže aj z rezortného zoznamu vyplýva, že pracovná činnosť
vedúceho prevádzky je zaradená do II. pracovnej kategórie.



29. Žalovaný v súvislosti s vyhodnocovaním dôkazov poukázal aj na to, že pokiaľ by zamestnávateľ
nesprávne zaradil výkon pracovnej činnosti žalobcu do nesprávnej pracovnej kategórie, v súvislosti s
vyhotovovaním prílohy k žiadosti o dôchodok na preukázanie zamestnaní patriacich do I. a II. pracovnej
kategórie, ktorou bolo prehodnotené zaradenie iného obdobia z III. pracovnej kategórie do I. pracovnej
kategórie, vykonal by dodatočné preradenie aj k obdobiu, ktoré namieta v súčasnosti žalobca. Súd má
za to, že vyhodnotením dôkazov každý jednotlivo, a všetky vo vzájomnej súvislosti, dospel žalovaný k
správnemu záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal svoj nárok na výpočet starobného dôchodku vo
zvýhodnenej pracovnej kategórii.

30. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je zakotvená v ustanovení § 196 ods.7 zákona o sociálnom
poistení. Zásada voľného hodnotenia dôkazov predstavuje zložitý myšlienkový postup, pri ktorom na
základe logických úsudkov a po starostlivom zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu rozhodnutia
vo veci samej. Zákon neurčuje pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať pri hodnotení vzájomnej
súvislosti vykonaných dôkazov, a iba správny orgán je oprávnený posudzovať vierohodnosť dôkazných
prostriedkov a rozhodnúť o ich osvedčení ako dôkazu. Vnútorné presvedčenie správneho orgánu o
nepravdivosti či nevieryhodnosti svedeckej výpovede, alebo iných dôkazov, je výsledkom logického
myšlienkového postupu vychádzajúceho z posúdenia skutkových okolností zistených v konkrétnej
posudzovanej veci, ako aj rozpor medzi dôkazmi. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti
správny orgán dochádza k záveru, ktoré skutočnosti možno považovať za pravdivé, alebo dokázané.

Podľa názoru súdu žalovaný sa v súlade so zákonom riadil zásadou voľného hodnotenia dôkazov.
V odôvodnení oboch napadnutých rozhodnutí sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom pre
rozhodnutie, a tiež, ako správne orgány tieto dôkazy zhodnotili.

V správnom súdnictve súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu
správneho orgánu. Správny súd preberá od správneho orgánu nielen dôkazný stav, ale aj jeho právne
hodnotenie. Iným hodnotením, než ktoré vykonal správny orgán, by súd neprípustne a v rozpore so
zákonom zasiahol do práva voľného hodnotenia dôkazov, ktoré patrí správnemu orgánu. Súd sa musí
obmedziť len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné,
alebo či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.
Napokon, správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho
orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny predpis (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2SžoKS/92/2004).

Súd je toho názoru, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa sa riadil zásadou voľného
hodnotenia dôkazov. V odôvodnení svojich rozhodnutí oba správne orgány uviedli, ktoré dôkazy boli
podkladom pre rozhodnutie, a ako vykonané dôkazy zhodnotili. Súd považuje záver žalovaného, že
žalobca nepreukázal, že vykonával v období od 01.04.1990 do 31.05.1990 zamestnanie zaradené do II.
pracovnej kategórie, a od 01.06.1990 do 31.12.1999 zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie.
Z uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 190 ods.1 Správneho súdneho poriadku zamietol.

31. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého
iba úspešný žalobca môže mať právo na náhradu trov konania voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len
"sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.



Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.