Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/37/2016 z 16. 3. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 16. marca 2016, sp. zn. 25Sd/37/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5016200169.1 Krajský súd Žilina | 25Sd/37/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5016200169.1 | 2016-03-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f6ea9bca-89c9-4573-81ee-d72b8da81d57 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5016200169.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/37/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200169
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200169.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci
navrhovateľa: Bc. L. H., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom
H., B. T. XXXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813
63 Bratislava, o invalidný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. novembra 2015 p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. novembra 2015 podľa § 70 ods. 1
a § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa
o invalidný dôchodok zo dňa 16. októbra 2015.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, nakoľko je presvedčený, že
posudková lekárka nezohľadnila dostatočne závažnosť primárnej diagnózy, odmietla priznať percentá
za akúkoľvek zo sekundárnych diagnóz, ktorých má viac než dosť a ďalej nezohľadnila všetky fakty
ovplyvňujúce negatívne jeho zdravotný stav.

Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, pobočky Martin dňa 22. januára 2016 a
posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, ústredie dňa 11. februára 2016. Posudkoví lekári
sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1
Zákona o sociálnom poistení, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. H. v lekárskej správe zo dňa 11. februára
2016 uviedol: Ide o 40-ročného absolventa bakalárskeho štúdia na VŠ ekonomickej, v štúdiu pokračuje
ďalej a súčasne pracuje v Sociálnej poisťovni ako referent. V roku 2014 neúspešne žiadal o invalidný
dôchodok, dosiahol mieru poklesu 30 + 0 %. Dňa 16. 10. 2015 dosiahol mieru poklesu 35 + 0
%. Z medicínskeho hľadiska trpí bronchiálnou astmou, ktorá v roku 2013 bola označená
ako ľahká s negatívnou spirometriou. Teraz pri kontrole 3. 6. 2015 pri spirometrii zistené hodnoty
78 % FEV1, čo je ľahko pod hranicou pre stredne ťažkú astmu (80 %). Sám udáva, že použitie
liečebného spreju na astmu musí urobiť 1 x týždenne a v rovnakom čase ho astma aj v noci budí. To
zodpovedá posúdeniu na dolnej hranici zákonom stanoveného rozmedzia, tiež vzhľadom na stredný
vek, nepotrebné hospitalizácie, dosiahnuté vzdelanie a skutočnosť, že ochorenie mu umožňuje popri



zamestnaní aj študovať. Ostatné ochorenia sú posudkovo nevýznamné, neumožňujúce navýšenie miery
poklesu. Skutkový stav bol objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení
a našim posúdením, subjektívne ťažkosti sú vysvetlené dokázanými diagnózami. Navrhovateľ nečaká
na žiadne nové podstatné odborné vyšetrenie. Skutočnosť uvedenú v odvolaní, že musí dochádzať do
práce 2 hodiny denne nemôžeme zohľadniť. Celkove nemáme dôvod na zmenu doterajších posudkov.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (J45/VIII., B, 3.c).

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že absolútne nesúhlasí s posúdením MUDr. H.. U tohto lekára
osobne nebol, nakoľko v čase posúdenia bol PN. Rozprával sa s ním len telefonicky, lekár na neho
kričal a vystupoval arogantne. Navrhovateľ poukázal na to, že pri posúdení invalidity, čiže zdravotného
stavu neboli posúdené sekundárne zdravotné problémy, ktoré má. Súdu predložil výsledky laboratórnych
testov z 3. 6. 2015, lekársky nález je však zo dňa 1. júla 2015. Z uvedeného lekárskeho nálezu súd zistil,
že kontrola u imunoalergológa bola stanovená na 3. 7. 2015. Navrhovateľ však na vyzvanie sudkyne,
aby predložil odborný lekársky nález z požadovaného termínu (3. 7. 2015) od imunoalergologičky MUDr.
U., tento nález súdu nepredložil. Predložil však nález z CT vyšetrenia spinálneho kanála segment L3/
L4, L4/L5, L5/S1 so záverom: mediálna protrúzia disku L5/S1, len s ľahkou kompresiou durálneho vaku
ventrálne. Incip. intervert. osteochondróza a spondylartróza L3/L4, L4/L5, L5/S1. Rovnako súdu predložil
neurologické vyšetrenie zo dňa 10. 6. 2014 so záverom: M54.4 lumboischialgia, lumboischemický
syndróm S1 1.dx v dermatome S1 1.dx a odborné lekárske vyšetrenie - neurologické zo dňa 4. 4. 2014
so záverom: LIS 1.dx v dermatome S1 1.dx. Ďalej predložil echokardiografické vyšetrenie vystavené
kardiologičkou MUDr. T. z 13. 4. 2007 so záverom: systolický prolabs pred. cípu MCH s MR 1.st., chyba
hemodynamicky nezávažná, inak normálny echokg nález.
Ďalej predložil ergometrické vyšetrenie z 25. 7. 2006 so záverom: test ukončený v 2 minútach, tretí
záťažový stupeň (200 Wattov), pre únavu a netoleranciu záťaže, dosiahnutá vrcholová TF 174 (čo
je 92,1 % MTF pre vek odpovedá cca 93 %). VO2 max. Vrcholový tlak má 170/70 s úpravou k
norme, v kľude. Bez arytmie, bez stanokardie. Na EKG zázname - bez signifikantných zmien pre
koronárnu incuficienciu, výkonnosť pacienta dobrá, 10,3 METs. Záver: test negatívny pre diagnózu
koronárnej incuficiencie pri dosiahnutej takmer MTF. V.s. vegetatívna dystopia. Navrhovateľ ďalej
uviedol, že posúdenie posudkovými lekármi, ktorí sú pracovníkmi odporkyne považuje za absolútny
konflikt záujmov, nakoľko zdravotný stav, invaliditu, by mal posudzovať nejaký nezávislý orgán, komisia
odborných lekárov a nie zamestnanci poisťovne.

Zástupkyňa odporkyne sa termínu pojednávania nezúčastnila, doručenie predvolania mala riadne
vykázané, svoju neprítomnosť ospravedlnila z pracovných dôvodov, preto súd vec prejednal a rozhodol
aj v neprítomnosti odporkyne v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p..

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a
nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu v predmetnej veci vyplýva, že ide o konanie o posúdenie
invalidity na základe opravného prostriedku navrhovateľa z dôvodu nesúhlasu s určenou mierou poklesu
schopnosti zárobkovej činnosti.

O odbornej úrovni druhostupňového posudkového lekára MUDr. H. nemá súd dôvod pochybovať.
Navrhovateľ v súdnom konaní nepredložil žiadne lekárske správy, ktoré by neboli zohľadnené
posudkovými lekármi, konštatujúce prípadne iné diagnostické závery ako boli zistené v správnom
konaní, a ktoré by predstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii novej skutočnosti, ktorou by sa
posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali, resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu
zdravotného poškodenia u navrhovateľa ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený alebo by inak
prijatý záver spochybňovali. Navrhovateľ súdu predkladal len odborné lekárske nálezy staršieho dáta,
ktoré nemajú vplyv na aktuálne posúdenie invalidity navrhovateľa. Tieto boli aktuálne v predchádzajúcom
konaní o žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok. Imunoalergologický nález vystavený MUDr. U. zo
dňa 3. 7. 2015 navrhovateľ súdu nepredložil. Súd konštatuje, že pokiaľ by navrhovateľ aj predložil novšie
odborné lekárske nálezy po dátume posúdenia invalidity navrhovateľa druhostupňovým posudkovým
lekárom MUDr. H. (11. februára 2016), na tieto by súd v preskúmavacom konaní neprihliadol,
lebo odporkyňa ich nemala k dispozícii v čase vydania napadnutého rozhodnutia (november 2015).
Predmetné novšie odborné lekárske nálezy môžu byť podkladom pre nový návrh navrhovateľa ohľadne



jeho žiadosti o opätovné preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia
a stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa bola stanovená bronchiálna astma, stredne ťažká
(Kapitola VIII., B, 3.c), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na
35 % (dolná hranica zákonom stanoveného rozmedzia). Za iné zdravotné postihnutia (pravdepodobná
histamínová intolerancia, chronická gastritída, ľahká nešpecifická kolitída - dyspepsia, dorzalgia na
podklade degeneratívnych zmien, protrúzie L5 overenej CT v 04/2014 a naznačenej retrolistézy L5
overenej RTG v 02/2014, benígna hyperbilirubinémia v sledovaní, hyperurikémia - kyselina močová
531 v 03/2014 v sledovaní, neurocirkulačná asténia, v anamnéze infekčná mononukleóza, únavový
syndróm, PML, imunodeficit s atopickou dermatitídou ľahkého stupňa), ktoré posudkový lekár sociálneho
poistenia vyhodnotil ako posudkovo nevýznamné, nebola navýšená percentuálna miera. Druhostupňový
posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. H. posúdil invaliditu navrhovateľa v jeho neprítomnosti
dňa 11. februára 2016, so súhlasom navrhovateľa, nakoľko tento bol PN. Súd konštatuje, že s ďalšími
zdravotnými problémami navrhovateľa sa druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr.
H. riadne vysporiadal v lekárskej správe zo dňa 11. februára 2016.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácia ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby
a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktorá je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

V danom prípade posudkoví lekári vzhľadom aj na doterajší výkon zárobkovej činnosti a dosiahnuté
vzdelanie dôvodne dospeli k záveru, že iné zdravotné postihnutia, hoci sú zistené, neodôvodňujú
zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Stanovená miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie 35 % nedáva podklad pre uznanie
invalidity a priznanie invalidného dôchodku. Súd zistil, že posudky podali posudkoví lekári dlhodobo
činní v posudkovej činnosti s kvalifikáciou pre posudkové lekárstvo a vo vzťahu k ich odbornosti
sa súd nemohol stotožniť s návrhom navrhovateľa o neodbornosti posudkov. Predmetom konania v
danom prípade je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne a nie vyhľadávanie a zadovažovanie
dôkazov v prospech navrhovateľa. Súd zistil, že odporkyňa vo svojom rozhodnutí vychádzala z
dostatočne zisteného skutkového stavu o zdravotnom stave navrhovateľa, ktorý vyplynul z odborných
záverov k tomu povolaných posudkových lekárov, preto napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 5.
novembra 2015 potvrdil ako zákonné v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. Uznaná miera poklesu
schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu v čase
rozhodovania odporkyne (ako aj v čase posúdenia jeho invalidity druhostupňovým posudkovým lekárom
sociálneho poistenia).

V prípade, ak by v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa v dôsledku zhoršenia
ochorení, môže tento opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu
rozhodujúceho postihnutia a stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti



tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.