Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoP/11/2015 z 6. 5. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 6. mája 2015, sp. zn. 26CoP/11/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2115205169.1 Krajský súd Trnava | 26CoP/11/2015 | ECLI:SK:KSTT:2015:2115205169.1 | 2015-05-06 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 76 ods. 1 písm. b) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/78cfdb4f-b9b9-41af-8385-d8d31a86f335 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2115205169.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/11/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115205169
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2115205169.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ K. P., nar. X. F. XXXX a 2/ Z. P., nar.
XX. P. XXXX, obaja bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Trnava, Trnava, Jána Bottu 4, deti rodičov: matka J. P., rod. C., nar. XX. P. XXXX, bytom D., S.
XX a otec: Z. P., nar. XX. V. XXXX, bytom C., J. G. C. X, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, Trnava, Jána Bottu 4, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, Trnava, Jána Bottu 4 proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 13. marca
2015 č. k. 8P/20/2015-48, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý
podal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trnava, Trnava, Jána Bottu 4, ktorým by bola rodičom uložená
povinnosť odovzdať maloleté deti do starostlivosti nahrádzajúcej osobnú starostlivosť rodičov a to do
Krízového strediska, C., Ľ. W. XX. Rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 74
ods. 1, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v
znení neskorších zmien a doplnení) a vecne potom teoretickým priblížením charakteru predbežného
opatrenia a neosvedčením základných skutočností pre záver o závažnosti nutnosti riešenia
situácie v rodine maloletých detí v dôsledku ohrozenia ich priaznivého vývoja, fyzického a psychického
zdravia do takej miery, že by si to vyžadovalo práve okamžitý zásah vydaním dočasného rozhodnutia
- nariadenia predbežného opatrenia.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Trnave, Trnava,
Jána Bottu 4 s návrhom na jeho zmenu, t. j. vyhoveniu ich návrhu na odovzdanie maloletých detí do
dočasnej starostlivosti krízového strediska. Uviedol, že návrh na vydanie predbežného opatrenia bol
ním podaný v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p., pretože nevlastná sestra maloletých
detí V. C. spolu s jej manželom T. C. opakovane poukazovali na zanedbávanie starostlivosti a týranie
maloletých detí otcom, čo rodičia maloletých detí popreli. Situácia v rodine sa naďalej zhoršuje, pričom
dňa 23. marca 2015 vzal T. C. maloletého Z. z domu bez vedomia rodičov, odviezol ho k detskej
lekárke MUDr. F. s tým, že je prechladnutý a zároveň lekárke oznámil, že dieťa je týrané, má na nohe
modrinu, pretože ho otec doma bije. Taktiež oznámil, že maloletá K. má chrbát plný modrín, avšak tú k
lekárke nemohol priviesť, pretože by sa o tom mohol dozvedieť otec maloletých detí. Detská lekárska
následne telefonicky kontaktovala ÚPSVaR Trnava a oznámila všetky skutočnosti, ktoré uviedol T. C..
Ihneď bola kontaktovaná Spojená základná škola na A. ulici v C., ktorá maloletú K. prezrela, avšak
žiadne modriny ani iné zranenie na maloletej K. nenašla a taktiež maloletý Z. vo svojej výpovede na
polícii (OR PZ v Trnave na Žarnovovej ulici) uviedol, že modrinu na nohe má z toho, že zakopol o stôl.
Zverením maloletých detí do krízového strediska za účelom odbornej diagnostiky sledoval najlepšie
záujem maloletých detí, ktoré v súvislosti s rozvodom rodičov a neustálych konfliktov medzi rodičmi
detí a manželmi C. v ťažkej životnej situácii, ktorá jej neriešením môže prispieť k prehlbovaniu a



ďalšiemu pridruženiu patologických javov v ich správaní a psychickom prežívaní danej situácie. Rodičia
a manželia C. sa vzájomne obviňujú z nestarostlivosti o ovplyvňovanie maloletých detí, pričom maloleté
deti zneužívajú na to, aby potvrdili jednotlivé verzie starostlivosti. S manželmi C. bolo absolvovaných
niekoľko pohovorov na polícii, na odd. SPODaSK Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ako aj u detskej
lekárky za účelom overenia oznámenia manželov C., že deti sú doma týrané, čo následne vždy popreli,
keď boli vypočúvané samé a bez prítomnosti manželov C. a rodičov. Vzhľadom k tomu, že rodičia nie sú
schopní v súčasnosti ochrániť deti pred stresovými situáciami, ktoré nepriaznivo vplývajú na ich zdravý
psychický vývoj. Zverením maloletých detí do krízového strediska by sa odstránil tlak, ktorý je vyvíjaný
na maloleté deti, pričom psychológ a tím v krízovom stredisku je plne kvalifikovane urobiť odbornú
diagnostiku maloletých detí a posúdiť či sú manipulované, resp. ovplyvňované zo strany rodičov alebo
manželov C.. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava vyčerpal všetky možnosti pomoci rodine
a maloletým deťom, pričom aj psychológ RPPS im listom zo dňa 11. marca 2015 oznámil, že ďalšiu
spoluprácu s maloletými deťmi nepovažuje za prínosnú. Odporúča ďalšiu komplexnejšiu diagnostiku a
psychologickú pomoc deťom vzhľadom na úzkostné naladenie detí, predovšetkým maloletej K..

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané
náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania, keďže ide o konanie, ktoré bolo možné v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať i bez návrhu (§ 212
ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p..

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa z obsahu spisu zistený skutkový
stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre rozhodnutie o predbežnom opatrení a
pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, keďže na vec aplikoval všetky príslušné
ustanovenia právnych noriem s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. už iba odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací
súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty odvolateľa nenachádzal dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odkloniť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Vzhľadom k potrebe
vyporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami (§ 219 ods. 2 O.s.p. in fine) je potrebné doplniť ešte
nasledovné:

Podľa § 44 ods. 1 Zák. o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov) náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných na seba nadväzujúcich a
vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o
maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

Podľa § 44 ods. 3 Zák. o rodine náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska
starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.

Podľa § 54 ods. 2 Zák. o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého
dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo
ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov
a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné
bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

V zmysly § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

V zmysle § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby odovzdal
dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; alebo do striedavej
osobnej starostlivosti. Výpočet možných opatrení súdu v ustanovení § 76 ods. 1 písm. a) - h) je pritom
len demonštratívnym.



Odvolací súd má za to, že Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trnava podaným návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia neosvedčil potrebnosť dočasnej úpravy pomerov spôsobom ním navrhovaným
v jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pričom animozity, ktoré vznikajú medzi rodičmi
maloletých detí (hlavne otcom maloletých detí) a manželmi C. nemôžu byť za daných okolností dôvodom
pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože výchovné prostredie (u otca) nie je v rozpore so
záujmami maloletých detí aj s prihliadnutím na ich doterajšie postoje, ktoré prejavovali spontánne vyjmúc
tie, ktoré vykazovali známky ovplyvňovania, preto je na mieste zachovať status quo, keď takto bude
najlepšie rešpektované právo rodiča byť so svojimi maloletými deťmi.

Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie prvostupňového
súdu potvrdil.

Je potrebné dať do pozornosti súdu prvého stupňa, že konečná úprava výkonu práv a povinností k
maloletým deťom (pre čas pred rozvodom manželstva) je vyhradená rozhodnutiu v samostatnom konaní
(vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v tejto súv. por. tiež § 176 a nasl. O.s.p.) a že priestor
pre dočasnú úpravu pomerov predbežným opatrením by spravidla bol práve v rámci takého konania,
ktorého začatie sa však z obsahu spisu nepodáva. Na zabezpečení ochrany práv výlučne za pomoci
predbežného opatrenia (teda rozhodnutia len dočasnej povahy) je tu úprava v ustanovení § 76 ods. 3
vety prvej O.s.p., podľa ktorého súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby
v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o
konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Práve to je procesným
prostriedkom spôsobilým v prípade konaní zahájiteľných aj bez návrhu eliminovať procesnú nečinnosť
(pasivitu) navrhovateľa predbežného opatrenia tým, že súd bez ohľadu na záujem takejto osoby viesť
aj konanie vo veci samej je povinný takéto konanie začať sám, preto bude potrebné vydať uznesenie
o začatí konania a vo veci samej rozhodnúť.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.