{"guid": "12b4be0c-9c18-463d-934d-54405d27a100:d53e6193-3e1f-4ec2-9472-aacd2a3a49e4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2216219001.1", "spisova_znacka": "9Co/177/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/177/2017 z 2. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 2. júla 2018, sp. zn. 9Co/177/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2216219001.1", "identifikacne_cislo": "2216219001", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2018-07-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d53e6193-3e1f-4ec2-9472-aacd2a3a49e4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2216219001.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2216219001.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2216219001.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/177/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216219001
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216219001.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: D. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom J. XX, D. Y., zastúpený advokátkou: Mgr. Ivica Štiglitz, AK so sídlom Rožňava, Šafárikova 8, proti
žalovanému: EURO CASH, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, ČSA 24, IČO 36 637 301, zastúpeného
advokátom: JUDr. Ondrej Sochor, AK so sídlom Banská Bystrica, Ul. Prof. Sáru 3873/44, o určenie, že
úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda
zo dňa 10. mája 2017 č.k. 12Csp/200/2016-56 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, §
262 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe včas uplatnenej námietky musí súd skúmať, či
sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Citované ustanovenie § 7 uvádza štyri
dôvody, pre ktoré všeobecný súd na námietku žalovaného neprihliadne. Zákon ako dôvod neprihliadnutia
na námietku neustanovuje (ne)platnosť rozhodcovskej zmluvy. Posúdenie rozhodcovskej právomoci
vykoná samotný rozhodcovský súd, táto v konečnom dôsledku stále však môže byť predmetom
súdneho prieskumu (v konaní o námietke nedostatku rozhodcovskej právomoci, konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ...). Zmluvu o podnikateľskom úvere zabezpečenom nehnuteľnosťou
žalobca uzatvoril so žalovaným ako podnikateľ (označený ako fyzická osoba podnikajúca na základe
živnostenského zákona, s uvedením IČO), v danom prípade preto ide predpokladane o obchodný
vzťah. Otázka žalobcom tvrdeného spotrebiteľského charakteru úverového vzťahu bude až predmetom
dokazovania. Zmluvou bola zároveň uzatvorená rozhodcovská doložka - v časti IX. zmluvy, podľa
ktorej všetky spory vzniknuté na základe tejto zmluvy alebo s ňou súvisiace, bude rozhodovať určený
rozhodcovský súd. Keďže žalovaný podal námietku nedostatku právomoci pri prvom procesnom úkone,
a súd zistil, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie postupom podľa
§ 6 ods.1 CSP zastavil. Súd žalovanému ako po procesnej stránke úspešnej strane priznal nárok na
náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 100%.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365
ods. 1 písm. b) a písm. e) zákona č. 160/2015 Z.z. a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Je toho názoru,



že súd prvej inštancie sa neriadil zásadami Civilného sporového poriadku uvedenými v článku 6 CSP,
právo na rovnaké postavenie strán, článku 9 CSP, právo na oboznámenie sa s vyjadrením strany,
keď súd žalobcovi nedoručil vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.03.2017 k zaujatiu stanoviska v zmysle
uvedených zásad a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby tak uskutočnila jej patriace
procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces. Súd prvej
inštancie zároveň nedostatočne skúmal podstatu sporu a porušil povinnosť ex offo skúmať spotrebiteľský
charakter zmluvy a to aj napriek tomu, že žalobca navrhoval a žiadal vykonať dokazovanie výsluchom
strán sporu a predvolaných svedkov - starých rodičov žalobcu, ktorí pri podpise predmetnej zmluvy boli
a tiež vo svojej žalobe dostatočne preukázal, že požičané finančné prostriedky použil na osobné účely.
V zmysle predmetnej zmluvy si žalobca od žalovaného požičal istinu vo výške 20.000,- eur, ktorú sa
zaviazal splácať v splátkach po 460,52 eur v počte 132 mesačných splátok a celková suma, ktorá sa mala
vrátiť žalovanému bola vo výške 62.788,64 eur. Žalobca v žalobe žiadal, aby súd po posúdení veci určil,
že zmluva uzavretá medzi stranami sporu o podnikateľskom úvere zabezpečenou nehnuteľnosťou pod č.
1102886 dňa 31.10.2012 je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a
jej ustanovenia sú neplatné. Žalobca požičané finančné prostriedky  preukázateľne použil na zaplatenie
skoršieho dlhu voči spoločnosti  INDEVEL, s.r.o., Jesenského č. 11, Žilina a to vo výške 5.344,- eur na
kúpu osobného motorového vozidla zn. Fiat Stilo, rok výroby 2008 a na uhradenie nákladov spojených s
kúpou osobného motorového vozidla, spolu celkom vo výške 3.500,- eur a ostatné finančné prostriedky
vo výške 9.000,- eur odovzdal starým rodičom na rekonštrukciu bytu a kúpu zariadenia bytu, ktorý kúpili
v roku 2012 a ktorí splatili splátky k predmetnej zmluve zo svojho vlastného účtu. Žalobca ďalej poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.05.2010 č.k. 10CoE/170/2010, kde sa uvádza, že
v prípade pochybnosti o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno dodávateľ - veriteľ.
Súd prvej inštancie, ktorý konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci všeobecného súdu podľa
názoru žalobcu predmetnú zmluvu nepodrobil dostatočnému súdnemu prieskumu. Podľa ustanovenia
§ 6 ods. 1 CSP súd musí najprv zistiť, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní
a ak súd takú skutočnosť zistí, konanie zastaví. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení konania
však nevyplýva, či a aké skutočnosti súd zistil, ktoré by odôvodnili záver, že spor má prejednať iný
ako všeobecný súd a akými úvahami sa súd riadil pri tomto zisťovaní a na základe akých dôkazov
alebo skutočností k takémuto záveru došiel. Zároveň žalobca napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie z
dôvodu uvedeného v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď nedoručením vyjadrenia žalovaného zo
dňa 20.03.2017 žalobcovi na zaujatie stanoviska znemožnil žalobcovi uskutočniť mu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nezaslal.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie vedenom pod sp. zn. 12Csp/200/2016 je žaloba
žalobcu, ktorou sa domáha určenia, že zmluva o úvere č. 102886 zo dňa 31.10.2012 je bezúročná a
bez poplatkov.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým došlo k zastaveniu konaniu konania z dôvodu nedostatku právomoci všeobecného súdu v
prejednávanej veci a danej právomoci rozhodcovského súdu a to vzhľadom na vznesenú námietku
žalovaného pri prvom úkone.

9. Podľa § 6 CSP (1) Ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone
zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví. (2) Ak bolo



konanie zastavené podľa odseku 1 a ak bola v tej istej veci podaná žaloba na rozhodcovský súd do 30
dní od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania, zostávajú právne účinky pôvodnej žaloby
zachované.(3) Ak bolo konanie pred rozhodcovským súdom zastavené pre nedostatok jeho právomoci
alebo o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu sa rozhodlo v konaní podľa osobitného zákona,
zostávajú právne účinky žaloby podanej na rozhodcovský súd zachované, ak bude žaloba podaná do
30 dní od právoplatnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu o zastavení rozhodcovského konania alebo
od právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení, že rozhodcovský súd nemá právomoc.

10. Podľa § 7 ods. 1 CSP (1) Súd na námietku žalovaného neprihliadne a spor prejedná a rozhodne,
ak strany vyhlásia, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú, alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského
rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Neprihliadnutie na námietku musí súd odôvodniť v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) Podľa odseku 1 súd postupuje aj vtedy, ak zistí, že spor nemôže
byť predmetom rozhodcovského konania alebo že sa rozhodcovský súd odmietol sporom zaoberať

11. Podľa § 1 ods.2 zák.č. 335/2015 Z.z. v  spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona
možno rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní,
vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na
určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ.

12. Podľa § 1 ods.3 zák.č. 335/2015 Z.z. v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať
spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory
o osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vznikli v priebehu alebo
súvisia s konkurzným a reštrukturalizačným konaním.

13. Strany môžu v rámci svojej zmluvnej dispozície uzatvorením rozhodcovskej zmluvy vylúčiť v
konkrétnej veci právomoc civilného súdu a založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie
a rozhodnutie určitého sporu. Rozhodcovské konanie možno podľa dôvodovej správy k zákonu č.
336/2014 Z.z. vymedziť ako alternatívne riešenie súdnych sporov definované ako súkromno-právne
konanie, ktoré sa uskutočňuje pod kontrolou a na základe zmluvy účastníkov, ktorou je spor predkladaný
k posúdeniu nimi vybranému nezávislému subjektu, v ktorom výsledkom konania je rozhodnutie sporu
s konečnou platnosťou vo forme rozhodnutia rozhodcu. Rozhodcovský súd nie je verejno-právnym
orgánom a nie je mu zverený výkon verejnej moci. Nemožno ho charakterizovať ako súd v zmysle článku
141 Ústavy SR. Výsledkom tejto činnosti je kvalifikovaná forma aktu - rozhodcovský rozsudok, ktorý na
základe zákona vyvoláva  účinky res iudicata a predstavuje exekučný titul.

14. Základom rozhodcovského konania je teda existencia rozhodcovskej zmluvy, ktorou sa strany
zaväzujú určité spory riešiť v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva sa môže podľa § 1
Zákona o rozhodcovskom konaní týkať len sporov týkajúcich sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých
možno uzatvoriť dohodu o urovnaní v zmysle § 585 OZ. Negatívna enumerácia v § 1 ods. 3
Zákona o rozhodcovskom konaní ďalej vylučuje statusové veci, spory o vzniku, zmene alebo o
zániku vecných práv k nehnuteľnostiam, spory súvisiace s výkonom rozhodnutí a spory vznikajúce v
priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania. Týmto zákon vymedzuje okruh tzv.  objektívne
arbitrabilných vecí, o ktorých nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Na základe vyššie
uvedenej definície možno hovoriť o širokom vymedzení objektívnej arbitrability, do ktorej s výnimkou
uvedenej negatívnej enumerácie spadajú všetky súkromno-právne spory, ktorých urovnanie je v
dispozícii strán. Rozhodcovská zmluva musí byť vo forme predpokladanej § 4 Zákona o rozhodcovskom
konaní. Výsledkom rozhodcovského konania je meritórne rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok, ktorý
má bez ďalšieho účinky právoplatného rozhodnutia súdu (§ 35 ZoRK) a je spôsobilým podkladom
vedenia exekúcie (§ 44 ZoRK). Rozhodcovský rozsudok môže byť napadnutý žalobou pre zrušenie na
základe dôvodov taxatívne vymenovaných v § 40 ZoRK.

15. Na rozhodcovskú právomoc súd prihliadne len na námietku žalovaného a nie ex offo. Ak žalovaný
námietku nevznesie, bude súd bez ohľadu na existenciu rozhodcovskej zmluvy pokračovať v konaní.
Námietka žalovaného musí byť uplatnená najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý žalovanému
patrí. Následkom vznesenia takejto námietky je v prvom rade založená povinnosť súdu skúmať, či spor
nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. V prípade, ak sa súd s námietkou stotožní a
dospeje k záveru, že vec uplatnená v konaní sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní,
konanie zastaví. O zastavení súd rozhodne formou uznesenia, proti ktorému je prípustné odvolanie



podľa § 357 písm. a) CSP. Na základe včas uplatnenej námietky je súd povinný skúmať, či sa spor nemá
prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ ide o rozsah prieskumu, slovenský zákonodarca
v ust. § 7 ustanovuje rozsah súdneho prieskumu námietky tak, že podľa tohto ustanovenia súd na
námietku, že spor má byť prejednaný a rozhodnutý v rozhodcovskom konaní neprihliadne, ak strany
vyhlásia, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú; ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku bolo v
Slovenskej republike odopreté; ak zistí, že spor nemôže byť predmetom rozhodcovského konania; ak
zistí, že rozhodcovský súd sa sporom odmietol zaoberať.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 31.10.2012
zmluvu o podnikateľskom úvere zabezpečenú nehnuteľnosťou č. 1102886 podľa ustanovenia § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka, keď účelom zmluvy je odplatné poskytnutie peňažných prostriedkov zo
strany veriteľa v prospech dlžníka, pričom bližšie podmienky a vzájomné práva a povinnosti zmluvných
strán sú stanovené zmluvou. V bode 1.2. sa ďalej konštatuje, že zmluvné strany prehlasujú a konštatujú,
že vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy sa týkajú podnikateľskej činnosti zmluvných strán, t.j. zmluvné
strany pri uzatvorení tejto zmluvy konajú v rámci svojho predmetu podnikateľskej činnosti. V zmysle
článku I. bod 1.3. sa ďalej uvádza, že veriteľ poskytne dlžníkovi na základe žiadosti dlžníka peňažné
prostriedky za účelom rozvoja podnikania dlžníka, t.j. za účelom prefinancovania prevádzkových potrieb
a nákladov dlžníka a dlžník sa zaväzuje takto poskytnutý úver poskytnúť výlučne na uvedený účel. V
zmysle článku IX. bod 9.1. zmluvné strany tejto zmluvy sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi
vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou,
vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy, predložia na rozhodnutie o rozhodcovskom konaní
Stálemu rozhodcovskému súdu v Banskej Bystrici zriadenému pri Rozhodcovský súd Banská Bystrica,
s.r.o., IČO: 44 103 956, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: s.r.o.,
vložka č. 14652/S. Zmluvné strany sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia s tým,
že takéto rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné.

17. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 20.03.2017 vyplýva, že má za to, že v prejednávanom prípade
nie je daná právomoc konajúceho súdu vec rozhodnúť, pričom žalovaný poukazuje na článok IX,
bod 9.1. zmluvy o úvere. S poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 CSP je toho názoru,
že nakoľko bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá rozhodcovská doložka, nie je podľa názoru
žalovaného daná právomoc konajúceho súdu rozhodnúť vo veci samej. Žalovaný poukázal na to, že
žalobca pri podpise spornej zmluvy o úvere vystupoval ako podnikateľ s prideleným IČOm 46 768 131
a z bodu 1.2. nepochybne vyplýva prehlásenie zmluvných strán, že vzťahy vyplývajúce v uvedenej
zmluvy sa týkajú podnikateľskej činnosti zmluvných strán a úver je poskytovaný za účelom rozvoja
podnikania žalobcu. Je taktiež toho názoru, že v prejednávanej veci nejde o spotrebiteľský úver, nakoľko
v súlade s ustanovením § 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom je úver
zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako 10 rokov a v
prejednávanom prípade ide o úver s lehotou splatnosti 11 rokov, ktorý je zabezpečený záložným právom
a preto nie je možné na predmetný úverový vzťah aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. Žalobca pri podpise
sporenej zmluvy o úvere ani v čase čerpania úveru žiadnym spôsobom neprejavil vôľu neuzavrieť spornú
zmluvu o úvere ako podnikateľ. Práve naopak, za účelom preukázania uvedenej skutočnosti, predložil
žalobca žalovanému pred podpisom úverovej zmluvy kópiu oprávnenia na podnikanie - osvedčenie o
živnostenskom oprávnení zo dňa 13.07.2012 č. ObU-DS-OZP-2012/07432-2, ktoré bolo založené do
súdneho spisu. Ďalej žalovaný poukázal aj na tvrdenie samotného žalobu v podanej žalobe, v ktorej sa
uvádza, že mal živnosť zriadenú len z dôvodu jej potreby pre prácu u svojho zamestnávateľa, z čoho je
zrejmé, že žalobca začal vedome a cielene vykonávať podnikateľskú činnosť a to v rámci uvedeného
predmetu podnikania bol mu spornou zmluvou o úvere aj úver poskytnutý.

18. Ako už bolo vyššie uvedené, súd na námietku neprihliadne ak zistí, že spor nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania. Ide o situáciu, keď je spor objektívne non-arbitrabilný podľa práva Slovenskej
republiky. Objektívna arbitrabilita je v § 1 Zákona o rozhodcovskom konaní vymedzená relatívne široko.
Napriek tomu existujú oblasti, ktoré sú objektívne non-arbitrabilné (napríklad statusové veci, spory
o vecných právach k nehnuteľnostiam).  Ak je daná vec objektívne arbitrabilná, ale rozhodcovská
zmluva okrem toho odkazuje aj na objektívne non-arbitrabilné veci, nie je to dôvod na neprihliadnutie
na námietku. Takisto iné dôvody prípadné neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (napríklad z dôvodu
nedodržania formy), nemožno subsumovať pod toto ustanovenie, ktoré zákonodarca výslovne obmedzil
len na prípady objektívnej non-arbitrability. Ak by teda išlo napríklad o návrh na rozvod (ktorý je
objektívne non-arbitrabilný) a žalovaný by vzniesol námietku rozhodcovskej právomoci, súd by na ňu



neprihliadal. Ak však ide o iný dôvod neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, nespadá to pod túto úpravu.
Zastavenie konania podľa  § 6 neznamená, že všeobecné súdy by sa vzdávali posledného slova o
existencii rozhodcovskej právomoci. Posúdenie rozhodcovskej právomoci v prvom rade síce vykoná
samotný rozhodcovský súd (doktrína Kompetenz-Kompetenz), v konečnom dôsledku však ešte stále
bude môcť byť predmetom súdneho prieskumu a to v konaní o námietke nedostatku rozhodcovskej
právomoci (ň 21 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní), v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku (§ 40 ZoRK), alebo v prípade rozhodcovského konania s miestom v zahraničí v konaní o
uznaní a výkone rozhodcovského rozsudku (§ 50). Zákonodarca však zrejme nepovažoval za vhodné,
aby tento prieskum prebiehal na všeobecných súdoch v režime § 6 CSP ešte predtým, ako sa k
svojej právomoci vyjadril rozhodcovský súd. Vzhľadom na obmedzený rozsah prieskumu nezakladá
uznesenie o zastavení konania ani prekážku  rei iudicatae vo vzťahu k neskoršej námietke  neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy. Ak súd konanie na námietku žalovaného podľa § 7CSP zastaví, pretože
rozhodcovská zmluva prima facie existuje a nie je naplnený žiadny zo štyroch dôvodov neprihliadnutia na
námietku, nezakladá takéto rozhodnutie definitívne potvrdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy. V konaní
o námietke nedostatku rozhodcovskej právomoci podľa § 21 ods. 4 ZoRK alebo v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40  ZoRK môže účastník naďalej namietať neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy a súd sa s námietkou v danom konaní bude musieť vysporiadať. (Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 103)

19. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne,
ak konanie v prejednávanej veci zastavil a teda prihliadol na vznesenú námietku nedostatku právomoci
všeobecného súdu vznesenú žalovaným pri prvom jeho procesnom úkone, nakoľko rovnako ako súd
prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci nejde o spor, o ktorom nemožno rozhodovať a
konať v zmysle § 1 ods. 3 zák.č. 335/2014 Z.z. ( non-arbitrárny spor) . Ako bolo vyššie uvedené,  v tomto
konaní, súd po podaní námietky žalovaným podľa § 6  neskúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy ani jej
účinnosť a vykonateľnosť, keďže slovenský zákonodarca sa zákonom č. 335/2014 Z.z. odchýlil od článku
VIII. Modelového zákona smerom k limitovanejšiemu súdnemu prieskumu v rozhodcovskej právomoci
a preto súd na námietku nedostatku právomoci podľa § 7 CSP neskúmal  (ne)platnosť rozhodcovskej
zmluvy (s výnimkou neplatnosti z dôvodu objektívnej non-arbitrability.

20. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie sa neriadil
zásadami Civilného sporového poriadku uvedenými v čl. 6 CSP - právo na rovnaké postavenie strán, čl. 9
CSP - právo na oboznámenie sa s vyjadrením strany, keď súd žalobcovi nedoručil vyjadrenie žalovaného
zo dňa 20.03.2017 k zaujatiu stanoviska v zmysle uvedených zásad a nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby tak uskutočnila jej patriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu
jej práva na spravodlivý súdny proces.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

22. Podľa čl. 9 CSP, strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany
a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

23. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a
princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Obsahom práva na spravodlivý
súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto
právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Obsahom práva na súdnu ochranu je i
zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom,
je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred
súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým
sa strane znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré jej Občiansky súdny poriadok (aktuálne
Civilný sporový poriadok) priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov (viď napr.
II. ÚS 102/04 zo dňa 14.4.2004, 5Cdo 102/01 zo dňa 27.9.2001, 5Cdo 93/00 zo dňa 25.10.2000).



24. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie pochybil
ak nedoručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.03.2017 k zaujatiu stanoviska, avšak toto
pochybenie súdu bolo odstránené tým, že žalobcovi následne súd prvej inštancie dodatočne doručil
toto vyjadrenie dňa 22.5.2017, čím zo strany súdu prvej inštancie tak nedošlo k porušeniu namietaných
článkov 6 a 9 CSP.
25. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.

26. Odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval podľa ustanovenia §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, preto odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

27.Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Csp/200/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a495f585-877e-41fe-a60d-0d74ec45e4f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 102/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 102/04 z 14. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-14", "citacie_n": 328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a495f585-877e-41fe-a60d-0d74ec45e4f9"}, {"guid": "2e6a425d-774a-43c5-8405-266f03dcbd75:62d31589-7fe5-4290-8e2a-b1f652931d3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Csp/200/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp. zn. 12Csp/200/2016 z 10. 5. 2017", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2e6a425d-774a-43c5-8405-266f03dcbd75:62d31589-7fe5-4290-8e2a-b1f652931d3f"}], "citovane_v": [{"guid": "12b4be0c-9c18-463d-934d-54405d27a100:a1fe90a4-f539-4fd7-ac41-45d6c5048383", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2216219001.1", "spisova_znacka": "9Co/177/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/177/2017 z 2. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-07-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2216219001.1"}]}