Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/153/2015 z 19. 10. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 19. októbra 2015, sp. zn. 2Cob/153/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7612213695.2 Krajský súd Košice | 2Cob/153/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7612213695.2 | 2015-10-19 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o úvere Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/63b6f75b-ead3-412c-a4b0-e891a9ab6e26 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7612213695.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/153/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612213695
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612213695.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimír Hriba, PhD. a členov
senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: S. stavebná
sporiteľňa, a.s., C. XX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX proti žalovaným: 1/ Eva Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XX, XXX XX F., zast. opatrovníkom Mgr. Milanom Krakom, vyšším súdnym úradníkom
Okresného súdu Rožňava, 3/ Mária S., nar. X.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX F., o zaplatenie
5.978,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 3/ rade proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 8.4.2015, č.k. 15Cb/15/2013-89 v znení opravného uznesenia zo dňa 7.7.2015, č.k.
15Cb/15/2013-108 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia zo dňa 7.7.2015.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že žalované v 1. a 3. rade sú povinné
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.978,13 eur s 12,49% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.858,65
eur od 1.8.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 385,50 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu povinnosť ostatných žalovaných.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 10.8.2012
domáhal voči žalovaným v 1. až 3. rade zaplatenia istiny vo výške 5.978,13 eur s 12,49 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 5.858,65 eur od 1.8.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj
nárok odôvodnil tým, že žalovaní v 1., 2. a 3. rade dlhujú žalobcovi z titulu poskytnutého úveru na
základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorá bola uzavretá na základe Zmluvy
o stavebnom sporení č. XXXXXXX 3 02 vo výške 7 634,60 eur. Žalovaný v 3. rade prevzal ručenie na
seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2. rade. Keďže žalovaní úver
riadne a včas nesplácali žalobca ako žalovaných v 1. a 2. rade ako aj žalovanú v 3. rade ako ručiteľa, o
tejto skutočnosti upovedomil formou upomienky. Týmto svojim konaním žalovaní hrubo porušili zmluvné
podmienky, čím sa stal splatný celý dlh.

Súd vykonaným dokazovaním, z predložených dokladov, Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere, všeobecných podmienok, výpisu z účtu, sadzobníka poplatkov a výsluchom
žalovaných zistil tento skutkový stav:



Na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX 3 02 bola so žalovanými v 1., 2. a v 3. rade
uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 23.6.2006, v súlade s ktorou
poskytol žalobca žalovaným v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver vo výške 7.634,60 eur. Žalovaní v
1. a 2. rade sa zaviazali splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 7,49 % p.a. pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 47,67 eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy sa žalovaní v 1 a 2. rade
zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 38,17 eur. Po pridelení
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali splácať stavebný úver
vrátane úrokov vo výške 4,70 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 66,82 eur.

Žalovaná v 3. rade prevzala ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaní
v 1. a 2. rade.

Žalovaní v 1. a 2. rade si neplnili zmluvné povinnosti, načo boli upomínaní. Žalovanej v 3. rade boli
upomienky zasielané na vedomie, na ktoré nereagovala. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvných
povinností žalovanými v 1. a 2. rade, v súlade s čl. V., žalobca listom zo dňa 5.4.2012 odstúpil od
zmluvy v súlade s čl. VI. a VII. a vyzval žalovaných na okamžité vrátenie poskytnutých prostriedkov
pred dohodnutou dobou splatnosti v 7-dňovej lehote. Žalovaní túto povinnosť nesplnili a nesplnila ju ani
žalovaná v 3. rade vyplývajúcu z ručiteľského záväzku. Zostatok pohľadávky ku dňu 31.7.2012 bol vo
výške 5 978,13 eur, 12,49% p.a. úrok z omeškania zo sumy 5 858,65 eur od 1.8.2012 do zaplatenia.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka
ročného obdobia.

Podľa Článku VI, bod 3 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v prípade omeškania
dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ
oprávnený požadovať zaplatenie z celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Podľa Článku VI, bod 1 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v prípade, ak je dlžník v
omeškaní so splátkou povinného mesačného vkladu na zmluvu o stavebnom sporení, má veriteľ právo
účtovať si 5% p.a. úrok z omeškania zo zameškaných splátok.

Podľa Článku II. Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, výška úrokovej sadzby
mimoriadneho medziúveru je 7,49% p.a., ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd mal v konaní
jednoznačne preukázané, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX 3 01 bola medzi
žalobcom a žalovanými v 1. až 3. rade uzavretá platná Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere dňa 30.4.2010. Žalovaným v 1. a 2. rade bol poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 7 634,60
Eur. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti omeškaním v splácaní, odstúpil žalobca



listom zo dňa 5.4.2012 od zmluvy a vyzval žalovaných na okamžité vrátenie zostatku poskytnutých
úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7-dňovej lehote. Žalovaným v 1. a 2. rade
bolo odstúpenie od zmluvy zaslané listami s tým, že boli upozornení na skutočnosť, že ak nezaplatia celý
dlh, pristúpia k vymáhaniu dlžnej pohľadávky ku dňu 31.7.2012 vo výške 5.978,13 Eur, 12,49% p.a. úrok
z omeškania zo sumy 5.858,65 Eur od 1.8.2012 do zaplatenia súdnou cestou. Na vedomie boli zasielané
výzvy aj žalovanej v 3. rade, ktorá prevzala na seba ručiteľský záväzok, na výzvu však nereagovala.
Tvrdenie žalovanej v 3. rade, že žalovaná v 1. rade zneužila jej občiansky preukaz a že sfalšovala
jej podpis na úverovej zmluve ničím okrem výpovede nepreukázala, potvrdila však skutočnosť, že za
žalovanú v 1. rade, dcéru, splácala úver v jej mene. Pokiaľ by došlo k zneužitiu občianskeho preukazu
a sfalšovanie podpisu ako ručiteľky na úverovej zmluve, mala to byť predmetom iného konania. O tom,
že bol splácaný úver menom žalovanej v 1. rade, dôkazom toho boli predložené poštové poukážky,
avšak tieto splátky boli uhradené pred podaním žaloby v období od 12.2.2009 do 14.12.2010. Keďže
žalovaní v 1 a 2. rade nesplácali úver viac ako 2 mesiace a nezaplatili jednu splátku po dobu dlhšiu
ako 3 mesiace, porušili dohodnuté podmienky a preto žalobca má nárok na zaplatenie žalovanej sumy
podľa článku VI. a VII. Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Návratnosť úveru bola
zabezpečená ručením žalovanej v 3. rade, ktorá tento úver nesplatila. Z týchto dôvodov s poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 12,49% p.a., ktoré boli medzi žalobcom a žalovanými
dohodnuté podľa Článku II. a VI. bod 1 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, sú v
súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná v 3/ rade.

Odvolanie odôvodnila tým, že žalovaná ad 1/, ako moja dcéra zneužila môj občiansky preukaz a bol
sfalšovaný môj podpis na ručiteľskej listine (ani neviem, ako je táto listina presne označená, pretože
ja ju nemám).

Okrem toho z napadnutého rozsudku ani nevyplýva, ako sa súd vysporiadal so žalobou žalobkyne vo
vzťahu k žalovanému ad 2/.

Taktiež namieta, že súd nevykonal potrebné dokazovanie za účelom zistenia pobytu žalovanej ad 1/,
predseda mal informácie o tom, že sa jej vypláca vdovský dôchodok a preto si myslím, že by tento pobyt
mohol byť zistiteľný práve zistením, kde ho poberá, resp. kde uskutočňuje výbery z účtu.

Záverom namieta aj rozhodnutie o trovách konania, pretože z tohto vôbec nevyplýva, prečo žalovanú
v 3/ rade zaviazal (spolu)povinnosťou nahradiť ich žalobkyni, hoci z vykonaného dokazovania vyplýva,
že je dôchodkyňa vo veku 80 rokov s podlomeným zdravotným stavom, pohybuje sa len veľmi ťažko
pomocou francúzskych bariel, ale aj to len z pomocou inej osoby, pričom jediným zdrojom jej príjmu je len
starobný a vdovský dôchodok (predtým bola poberateľkou invalidného dôchodku, čo jasne nasvedčuje
o tom, aký je zdravotný stav už dlhé roky), pričom celková výška dôchodku predstavuje sumu 391,-
eur. Povinnosť nahradiť žalobkyni, ktorá je peňažným ústavom, trovy konania vo výške 385,50 eur, aj
keď je to „len“ náhrada za zaplatený súdny poplatok, by bola pre ňu likvidačná, pretože by prišla o
jednomesačný príjem, keďže je zrejmé, že výkonom rozhodnutia (exekúciou) by bola postihovateľná len
ona, keďže o žalovanej ad 1/ a o jej pobyte nie sú informácie, a tých, ktoré sa predsa len nachádzajú
v súdnom spise vyplýva, že sa dlhodobo zdržiava v zahraničí. Z týchto dôvodov teda zároveň aj žiada
o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Z týchto podstatných dôvodov navrhuje, rozsudok čo do výroku týkajúceho sa jej osoby postupom podľa
§ 221 ods. 1 písm. f) , h) ods. 2 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu sa vyjadril žalobca s tým, že odvolanie považuje len za účelnú obranu s cieľom vyhnúť sa
povinnosti uhradiť pohľadávku za dlžníka.



Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v intenciách podľa §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť.

Na pojednávaní konanom dňa 8.4.2015 žalovaná v 3/ rade bola prítomná a vypočutá, pričom vôbec
nenamietala svoj podpis na ručiteľskej listine.

Z obsahu spisu vyplýva, že podpis žalovanej v 3/ rade na zmluve o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere bol notársky osvedčený.

Pokiaľ žalovaná v 3/ rade plnila nebolo to preto bez právneho dôvodu.

Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade súd správne konanie zastavil, pretože tento zomrel pred podaním
návrhu na začatie konania (uznesenie zo dňa 1.2.2013).

Pokiaľ ide o náhradu trov konania pri rozhodovaní o ich náhrade súd nepochybil, pretože o náhrade trov
konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Pokiaľ ide o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov o tomto návrhu odvolací súd nerozhodoval,
pretože advokát, ktorý podal odvolanie na žalovanú v 3/ rade nebol splnomocnený žalovanou v 3/ rade
na podanie žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania súd účastníkom nepriznal, pretože žalobca ktorý bol v odvolacom
konaní úspešný náhradu trov odvolacieho konania nepožadoval.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.