{"guid": "12a97110-68e4-49bd-ad66-598adb63eff6:6b6e6f55-30de-4217-bb78-3acc33694faa", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7112230363.1", "spisova_znacka": "5Co/557/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/557/2013 z 17. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 17. marca 2014, sp. zn. 5Co/557/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7112230363.1", "identifikacne_cislo": "7112230363", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ján Slebodník", "sudca_id": 1306, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-slebodnik-1306", "datum_vydania": "2014-03-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b6e6f55-30de-4217-bb78-3acc33694faa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7112230363.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7112230363.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7112230363.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/557/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112230363
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112230363.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu: Q. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Q.Á.
X, J., zastúpenej S.. A. I., advokátkou, Š. X, J., proti žalovaným: 1.) H. H., nar. XX.X.XXXX, Q. H. XXX,
zastúpenej: S.. E. N. Advokátska kancelária s.r.o., N. XX, N., 2.) K. F. I..W..V.., K. XX, J., IČO: XX
XXX XXX, zastúpenej S.. X. H., O., C. XX, J., 3.) E. P. O..I.., Š. XX, D., IČO: XX XXX XXX, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o určenie neplatnosti zmlúv, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Košice I sp.zn. 17C/324/2012-136 z 4.6.2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.
Odvolacie konanie v  časti 3. výroku  o neplatnosť leasingovej zmluvy z 13.11.2007   z a s t a v u j e.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke č.
U. z 10.4.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade zastavil. Taktiež zastavil konanie v
časti o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke č. U. z 15.8.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným
v 3. rade.
III. výrokom zastavil konanie v časti o určenie neplatnosti leasingovej zmluvy č. Q. z 13.11.2007 uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade. Vo zvyšnej časti  žalobu zamietol.
Vyslovil, že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania a žalobkyňa  je povinná  nahradiť žalovanej
v 1. rade na účet jej právnej zástupkyne trovy konania vo výške 303,67 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Žalobkyňa je taktiež povinná nahradiť žalovanému v 2. rade na účet jeho právneho zástupcu
trovy konania vo výške 316,44 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vychádzal z toho, že dňa 13.11.2007 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným v 2. rade leasingovú zmluvu
č. Q., predmetom ktorej bolo umožnenie leasingovému nájomcovi, teda žalobkyni nerušené užívanie
predmetu leasingu, ktorý  je vlastníctvom leasingového prenajímateľa - žalovaného v 2. rade s tým,
že po splnení všetkých podmienok vznikne právo nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu leasingu
- žalobkyni. Zároveň dňa 13.11.2007 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným v 2. rade zmluvu o prevode
vlastníckych práv k bytu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckych práv k bytu č. 20 na 4. poschodí
bytového domu s. č. 1373 na Q. X C. J. zapísaný na LV č. XXXXX za sumu 19.916,35 €. Počet
dojednaných splátok bol 12, splatných vždy k 13. dňu bežného kalendárneho mesiaca, z toho 11 vo
výške 497,91 € počnúc 13.12.2007 a s ukončením splátok do 13.11.2008, pričom posledná splátka bola
vo výške 20.414,26 €. Ročný úrok pri sume 19.916,35 €, ktoré si žalobkyňa od žalovaného v 2. rade
mala požičať, činí 31% RPMN 35,94%. Mesačný leasingový úrok podľa zmluvy činí 2,5% z hodnoty
nesplateného leasingu. Zmluvná pokuta v prípade omeškania leasingového nájomcu so splátkami činí
1% z celej neplatenej leasingovej ceny z predmetu leasingu za každý deň omeškania, t. j. 260,97 €
denne. Podľa  článku VI bod 1 leasingovej zmluvy č. Q. zmluvná pokuta je splatná okamžite a jej



úhrada má prednosť pred úhradou leasingu a jej splátky. Z leasingovej zmluvy ďalej vyplýva, že v
prípade nesplatenia leasingovej ceny leasingový prenajímateľ - žalovaný v 2. rade ostáva trvalým a
výlučným vlastníkom predmetu leasingu. Pre prípad, že leasingový nájomca - žalobkyňa byt nevyprace,
prislúcha žalovanému v 2. rade nárok na zmluvnú pokutu vo výške 66,39 € denne za každý začatý
deň nevysťahovania sa. Zároveň mala žalobkyňa súhlasiť s tým, že žalovaný je oprávnený predmetný
byt sám, t. j. svojpomocne vypratať. Z čl. XIII leasingovej zmluvy č. Q. z 13.11.2007 vyplýva, že
právny vzťah žalobkyne a žalovaného v 2. rade sa riadi ustanoveniami Obchodného  zákonníka. V
čase uzavretia leasingovej zmluvy platil zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý v ust. § 1 ods. 1 vymedzoval
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa v spojení s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Žalovaná v 1. rade sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným podaním
doručeným súdu 16.1.2013, v ktorom žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať jej náhradu
trov konania z dôvodu, že predmetnú nehnuteľnosť byt č. 20 na Q. X obytného domu s. č. 1373
nadobudla na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 588 OZ
o čom svedčí aj aktuálny list vlastníctva. Túto uzavrela so žalovaným v 2. rade, ktorý bol v tom čase
výlučným vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti a ktorý uvedené nehnuteľnosti získal v súlade so zmluvou
o prevode vlastníckeho práva k bytu, ktorého vklad bol povolený pod číslom V-12463/07 zo 14.11.2007
-2428/07. Žalovaná v 1. rade uhradila žalovanému v 2. rade kúpnu cenu v celkovej výške 25.280 €,
pričom časť vyplatila ako zálohu v hotovosti 6.5.2009 vo výške 1.660 € a časť vo výške 23.620 € vyplatila
v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy dňa 20.5.2009.
Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovanej v 1. rade písomne podaním doručením súdu 7.3.2013
tak, že sa nejedná o rovnakú vec a o rovnaký predmet plnenia ako bol v konaní pred Okresným súdom
Košice II pod sp. zn. 31C/49/2009 nakoľko v tamtom konaní sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o
prevode vlastníckych práv k bytu uzavretej medzi žalobkyňou a spoločnosťou MAXIMA FINANCE, s. r.
o. a v tomto konaní sa domáha určenia vlastníckych práv k bytu č. 20 na Q. X C. J.. Naliehavý právny
záujem je daný tým, že bez určenia vlastníckeho práva je ohrozené právo žalobkyne a jej postavenie
sa stane neistým.
Súd dôvodil, že k tvrdeniu žalovaného v 2. rade, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem
žalobkyňa, že spotrebiteľ, ktorý sa domáha určenia vlastníckeho práva má vždy naliehavý právny záujem
na jeho určení z dôvodu zosúladenia evidovaného a právneho vzťahu v katastri nehnuteľností podľa
ust. § 80 písm. c) O.s.p. Najvyšší súd SR svojím rozhodnutím z 30.3.2011 v konaní vedenom pod sp.
zn. 3Cdo/144/2010 potvrdil zásadu rímskeho práva, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako
sám má.
Okrem iného žalobkyňa navyše na pojednávaní  uviedla, že uzavretá kúpna zmluva a leasingová zmluva
predstavujú zastretý právny úkon, ktorým malo dôjsť k zabezpečovaciemu prevodu práva, pretože ak
by došlo ku kúpnej zmluve, tak by si žalovaný v 2. rade nehnuteľnosť nechal, ale on naopak okamžite
uzavrel so žalobkyňou leasingovú zmluvu.
Súd konštatoval, že dňa 10.4.2007 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným v 3. rade Zmluvu o pôžičke č.
U., predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovaného v 3. rade pre žalobkyňu
vo výške 6.472,81 €, pričom ročný úrok predstavoval 39% a RPMN bola stanovená na 46,69 %. Ako
vyplýva z článku 3 Zmluvy  žalovaný v 3. rade poskytol dohodnutú pôžičku po zabezpečení záväzku
prevodom práva k nehnuteľnostiam zapísaným v k. ú. Jazero vedeným Správou katastra mesta Košice
na LV č. XXXXX ako byt č. 20 na 4. poschodí bytového domu, súpisné číslo 1373 na Q. X v Košiciach
so  spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
93/10000 v prospech žalovaného v 3. rade.
Podľa potvrdenia o ukončení zmluvy o pôžičke č. U.  a U. XXXXXXXXXX vystaveného spoločnosťou
EX CREDIT, a. s., dňa 13.11.2007 žalobkyňa uhradila dlh voči žalovanému v 3. rade splatením istiny
a príslušenstva vyplývajúcich z uvedených zmlúv. Potvrdenie je opatrené podpisom oboch účastníkov.
Taktiež boli spoločnosťou EX CREDIT, a. s.  vystavené príjmové pokladničné doklady z 13.11.2007 o
prijatí súm 18.319 Sk, 5.684 Sk, 22.704 Sk, 8.263 Sk, 68.849 a 189.182 Sk od žalobkyne.
Žalovaný v 3. rade podal na Katastrálny úrad v Košiciach Správa katastra v Košiciach dňa 13.11.2007
návrh na zrušenie vkladu dočasného prevodu vlastníckeho práva na základe zmluvy o zabezpečení
záväzku prevodom práva č. N., ktorý vklad bol povolený 30.4.2007 vzhľadom na skutočnosť, že
žalobkyňa riadne vyrovnala svoju pozdĺžnosť voči nemu, ďalej súd zistil, že dňa 13.11.2007 uzatvorila
žalobkyňa so žalovaným v 2. rade leasingovú zmluvu č. Q., predmetom ktorej bolo umožnenie
leasingovému nájomcovi, teda žalobkyni nerušené užívanie predmetu leasingu, ktorý  je vlastníctvom
leasingového prenajímateľa - žalovaného v 2. rade s tým, že po splnení všetkých podmienok vznikne



žalobkyni právo nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu leasingu. Bolo dojednaných 12 mesačných
splátok so splatnosťou vždy k 13. dňu bežného kalendárneho mesiaca počnúc 13.12.2007, z toho 11
vo výške 497,91 € a  posledná splátka vo výške 20.414,26 €. Bol dojednaný mesačný leasingový úrok
2,5% z hodnoty nesplateného leasingu, RPMN  35,94%. V zmluve tiež bola dojednaná zmluvná pokuta
pre  prípad omeškania leasingového nájomcu so splátkami vo výške 1% z celej neplatenej leasingovej
ceny z predmetu leasingu za každý deň omeškania s okamžitou splatnosťou. Podľa leasingovej zmluvy
v prípade nesplatenia leasingovej ceny leasingový prenajímateľ ostáva trvalým a výlučným vlastníkom
predmetu leasingu. Pre prípad, že leasingový nájomca byt nevyprace, bola dohodnutá zmluvná pokuta
vo výške 66,39 € denne za každý začatý deň  nevysťahovania sa. Právny vzťah účastníkov sa podľa
zmluvy mal riadiť ustanoveniami Obchodného  zákonníka.
Bolo preukázané, že následne prišiel za žalobkyňou pán K. s nejakým pánom D. s tým, že chceli odkúpiť
byt. Tento byt bol však predaný tretej osobe. V rozsudku súd ďalej uvádza zistenie, že uznesením ORPZ
Úradu justičnej a kriminálnej polície z 19.1.2009 ČVS:ORP-2616/4-OJP-KE-2008 bola vec z podozrenia
prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 2 trestného zákona, ku ktorému malo dôjsť tak, že neznámy
páchateľ vystupujúci v mene spoločnosti EX CREDIT, a. s. Košice a spoločnosti MAXIMA FINANCE,
s. r. o. Košice,  v sídle EX CREDIT, a. s. Košice, podvodným konaním vylákal od oznamovateľky Q. I.
z Košíc o poskytnutie pôžičky neoprávnené vyplatenie úrokov vo výške 233.999 Sk a bez jej vedomia
vykonal vklad do Katastra nehnuteľností v Košiciach v súvislosti s prevodom bytu č. 20 na Q. X C. J.
v prospech spoločnosti MAXIMA FINANCE, s. r. o. Košice, čím jej spôsobil škodu vo výške 9.103 €,
odmietnutá. Okresná prokuratúra Košice II uznesením z 11.2.2009 zamietla sťažnosť oznamovateľky Q.
I. proti uvedenému uzneseniu vyšetrovateľa ORPZ v Košiciach ako nedôvodnú.
Konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 15C/13/2009 vo veci žalobkyne H. H. proti
žalovaným Q. O. Q. I. o vypratanie predmetného bytu doposiaľ nie je právoplatne skončené.
Podľa prehľadu Maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru  vypočítaná zo
súhrnných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok 2008  podľa
nariadenia vlády SR, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru, bola u spotrebiteľských úveroch zo zabezpečením alebo leasing viac ako
200.000,- Sk so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 25%,  u ostatných spotrebiteľských
úveroch vo výške viac ako 200.000,- Sk a zmluvnej splatnosti od 1 do 5 rokov bola 26,52% a
štvornásobok váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej
úrokovej miery na všetky typy spotrebiteľských úverov bol 112,52%.
Nakoľko mal súd za dostatočne zistené rozhodujúce skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci, súd
už ďalšie dokazovanie nevykonával a vo veci rozhodol.
Súd citoval § 80 písm.c/ O.s.p., ďalej citoval § 3, § 39, § 40a, § 41, § 49, § 49a O.z., okrem toho citoval aj
§ 51, § 53 O.z., § 457, 553, 588, 685 O.z. a dôvodil, že podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam údaje katastra uvedené v § 7 sú
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, s poukazom na § 34 ods.1, 2 cit. zák., si zapísala vlastnícke právo
žalovaná v 1.rade a že v konaní bolo preukázané, že v súčasnosti je v katastri nehnuteľností zapísaná
ako vlastníčka bytu žalovaná v 1. rade. Návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam voči
žalovaným v 2. a 3. rade súd v prvom rade zamietol vzhľadom na nedostatok ich pasívnej legitimácie.
Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na určenie vlastníckeho práva je len osoba, ktorá tvrdí, že
je vlastníkom danej veci a pasívne legitimovanou osobou je osoba, ktorá do jeho vlastníckych práv
neoprávnene zasahuje, teda ktorá je zapísaná ako vlastník v katastri nehnuteľností. Žalobca sa nemôže
úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva voči inej osobe. Z tohto dôvodu súd žalobu voči žalovaným
v 2. a 3. rade na určenie vlastníckeho práva zamietol.
Žalovaná v 1. rade poukazovala na nález Ústavného súdu  ČR sp.zn. II. ÚS 165/2011, v tej súvislosti
zas súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31 Odo 1424/2006-136 z 9.12.2009,
R 29/2007,  sp.zn. 22 Cdo 961/2012 a Ústavného súdu  ČR sp. zn. I. ÚS 3391/10, II. ÚS 3676/11 a
žalovaní namietali, že ide o res iudicata a že otázka platnosti Zmluvy o prevode vlastníckych práv k
bytu z 13.11.2007 už bola záväzne vyriešená v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II sp.zn.
31C/49/2009. Rozsudok je pre účastníkov konania záväzný. Súd však poznamenal, že predmetom
uvedeného konania bolo určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckych práv k predmetnému bytu,
kým v tomto konaní je predmetom konania určenie, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetného bytu, čo
je iný nárok. Navyše žalovaná v 1. rade nebola účastníkom konania vedeného pred Okresným súdom
Košice II pod sp.zn. 31C/49/2009, vstúpila doň len ako vedľajší účastník a žaloba bola právoplatne
zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Súd dôvodil, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, žeby spoločnosť MAXIMA FINANCE s.r.o., resp.
jej pracovníci nejako vyvíjali na žalobkyňu psychický tlak za účelom získať byť do svojho vlastníctva.



Žalobkyňa ich sama vyhľadala, kúpna cena 600.000,- Sk bola stanovená dohodou zmluvných strán a v
súlade s všeobecne záväznými právnymi predpismi. Kúpna cena sa zhruba rovnala reálnej trhovej cene
za takú nehnuteľnosť v danom čase, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že predmetný byt žalovaný v 2.
rade následne odpredal žalovanej v 1. rade za sumu 25.280 €, čo je síce vyššia suma, za akú byt odkúpil,
ale iba o cca 5.300 €, pričom v okamihu kúpy v roku 2007 do okamihu predaja v roku 2009 došlo k
nárastu cien nehnuteľností. Výdavkovým dokladom spoločnosti MAXIMA FINANCE, s.r.o. z 13.11.2007 s
podpisom žalobkyne mal súd za preukázané, že bola i riadne uhradená. Vzhľadom na uvedené, tvrdenie
žalobkyne, že obdŕžala iba 53.000,- Sk, neobstojí. Navyše aj z príjmových dokladov EX CREDIT, a.s.
z 13.11.2007 vyplýva, že sumu v celkovej výške 313.000,- Sk obdŕžala od žalobkyne. Skutočnosť, že
žalobkyňa po obdŕžaní kúpnej ceny túto hneď  použila  na úhradu dlhov voči žalovanému v 3. rade a
na úhradu odplaty, 1. splátky a poistného podľa  leasingovej zmluvy žalovanému v 2. rade nemá žiaden
vplyv na platnosť uvedených zmlúv.
Zmluva o prevode vlastníctva, ktorú žalobkyňa s MAXIMA FINANCE, s.r.o. dňa 13.11.2007 uzavreli,
je štandardná so všetkými podstatnými náležitosťami v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. a neobsahuje
nijaké neštandardné dojednania. Taktiež leasingová zmluva, ktorú v ten istý deň uzavreli, obsahuje
všetky podstatné náležitosti, ide nepomenovanú zmluvu, ktorá obsahuje prvky zmluvy o kúpe prenajatej
veci, nájomnej a  úverovej. Súd vyhodnotil ako nedôveryhodné vyjadrenie žalobkyne, že uzatvorila
predmetné zmluvy omylom vychádzajúc zo skutočnosti, že ide o zmluvu o zabezpečovacom prevode
práva, pretože predložené zmluvy sú jasné, určité a zrozumiteľné, obsahujú označenie zmluvných strán,
a je v nich jasne vymedzený predmet zmluvy - v zmluve o prevode  vlastníctva prevod vlastníctva k bytu
č. 20 s prísl. na Q. X C. J. a v leasingovej zmluve jeho finančný prenájom  s právom odkúpiť predmet
leasingu, pričom vstupná cena predmetu leasingu bola 600.000,- Sk, teda rovnaká ako cena, za ktorú
MAXIMA FINANCE, s.r.o. predmetný byt od žalobkyne odkúpila a žalobkyňa mala po celú dojednanú
dobu finančného prenájmu byt riadne v užívaní.  Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Žalobkyňa ani po tom, keď jej došlo oznámenie z katastra nevyužila zákonné právo v zmysle ust. § 49
OZ odstúpiť od zmluvy o prevode vlastníctva k bytu uzavretej so žalovaným v 2.rade v prípade, aby
túto bola uzatvorila v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Súd poznamenáva, že v prípade
odstúpenia od zmluvy ako aj v prípade, že by  bol súd dospel k záveru, že zmluva o prevode vlastníctva
k predmetnému bytu z 13.11.2007 je neplatná, žalobkyňa by nebola zbavená povinnosti vrátiť vyplatenú
kúpnu cenu (§ 457 OZ). Pokiaľ ide o námietky žalobkyne ohľadne výšky odplaty, či dojednaných úrokov
a zmluvných pokút v leasingovej zmluve (platí to aj pre zmluvy o pôžičke, ktoré uzavrela so žalovaným
v 3. rade), ktorá podľa názoru súdu je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ by aj bola zmluva
ohľadne ich dojednaní neplatná, bola by v súlade s ust. § 41 OZ neplatnou len v uvedenej časti, no
primárny záväzok by ostal platný. Žalobkyňa v konaní nepreukázala , že by bola uhradila v dojednanej
dobe finančného leasingu žalovanému v 2. rade aspoň istinu.
Pre úplnosť súd dodáva, že pre posúdenie vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnému bytu je právne
irelevantné, či zmluvy o pôžičke č. U. z 10.4.2007 a č. U. z 15.8.2007, ktoré žalobkyňa uzavrela
so žalovaným v 3. rade, sú neplatné, resp. ich časti. V prípade, že žalobkyňa bola presvedčená o
neoprávnenom vyplatení úrokov vo výške 233.999,- Sk žalovanému v 3. rade, nič jej nebránilo uplatniť
si voči nemu nárok na ich vydanie titulom bezdôvodného obohatenia, preto súd zamietol žalobu.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s  § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.,
keď žalobkyňa späťvzatím z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, t.j. aj v tomto rozsahu
nemala vo veci úspech, preto nemá právo na náhradu trov konania a zaviazal neúspešnú žalobkyňu
nahradiť žalovaným, ktorí si uplatnili náhradu trov konania, trovy konania. Žalovaný v 3. rade nežiadal
rozhodnúť o povinnosti nahradiť mu trovy konania, preto o jeho trovách súd nerozhodoval, priznal spolu
303,67 € a žalovanému v 2.rade 316 €.
Trovy žalovaného v 2. rade pozostávajú z  trov právneho zastúpenia advokátom podľa § 1 ods. 3, §
11 ods. 1 písm. c) a § 13 ods. 3, § 14 ods. 1, § 15, 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. za tri
úkony (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe a účasť na pojednávaní v r. 2013) po 80,09
€ (60,07 € + 1/3 zo 60,07 € ako vyčíslil PZ) + režijný paušál 3 x 7,81 € + 20% DPH z 263,70 €, spolu v
sume 316,44 €. Účet právneho zástupcu žalovaného v 2. rade má číslo: XXXXXXXXX/XXXX.

V podanom odvolaní žalobkyňa napadla zamietajúcu časť rozsudku a nadväzujúci výrok o trovách
konania a žiadala rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
V odvolaní namietala, že žalobkyňa nikdy nechcela previesť nehnuteľnosti na tretie osoby, v ten istý deň
s ňou spol. MAXIMA FINANCE, s.r.o. uzavrela aj leasingovú zmluvu LZ 100/2007 na jej nehnuteľnosti -
byt. Späť nadobudnúť vlastnícke práva mala žalobkyňa po zaplatení sumy 26.090,12 € v pravidelných
mesačných splátkach po 497,91 €, pričom posledná splátka mala byť 20.414,27 €. Ďalej odvolateľka



v odvolaní opakuje, čo namietala pred súdom prvého stupňa a že najprv previedla svoje nehnuteľnosti
kúpnou zmluvou na spol. MAXIMA FINANCE, s.r.o. a následne s tou istou spoločnosťou v ten istý
deň uzavrela leasingovú zmluvu, leasing trval 12 mesiacov a po jeho splatení za sumu 1,- Sk mala
možnosť odkúpiť byt späť do svojho osobného vlastníctva. Nie je absolútne logické a nedávalo by to
žiadny zmysle, ak by žalobkyňa po uzavretí kúpnej zmluvy uzavrela aj leasingovú zmluvu na ten istý
byt, v skutočnosti nešlo o leasingovú zmluvu, ale o zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov, teda
zmluvu o pôžičke, pritom šlo o simulovaný právny úkon. Kúpna zmluva z 13.11.2007 uzatvorená medzi
žalobkyňou a spol. MAXIMA FINANCE, s.r.o. je v skutočnosti zmluvou o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva, jej dojednanie je absolútne neplatné podľa § 39 O.z. V ďalšom namietala s poukazom
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/144/2010, ktorý mal potvrdiť zásadu rímskeho práva,
že nikto nemôže na iného previesť viac práv než má sám a že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke
právo právny zástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto
právo nikdy nenadobudol, a teda nemohol ani ďalej platne previesť. Ďalej komentuje a reprodukuje
odvolateľka, čo vypovedala žalovaná v 1.rade v trestnom konaní vo veci 4T/96/2012  „bola som priamo
na dražbe a povedala im, že byt za takú cenu nekúpim“.  Práve žalobkyňa rovnako aj v konaní pred
Okresným súdom Košice II vo veci 24C/27/2013 žiadala vydať bezdôvodné obohatenie, žalobkyňa je
poškodená na svojich vlastníckych právach, pretože žalovaná v 1.rade kúpila jej byt v reálnej trhovej
hodnote 43.000 € - 48.000 € len za sumu 23.000 € a žalovaná nebankovej spoločnosti uhradila o 50%
nižšiu sumu za byt, než za akú sa v tomto období takýto byt predával. Ak by hypoteticky pripustili
platnosť dobrovoľných dražieb, úlohou dražobníka a navrhovateľa dražby má byť nie najrýchlejšie
speňaženie nehnuteľností, ale čo najvýhodnejšie a to aj pre dlžníka. Žalovaná v 1.rade sa na tejto sume
s nebankovou spoločnosťou dohodla. Okrem toho pani E. C.V. a E. S. ako svedkyne mali záujem o
spotrebiteľský úver. Žalobkyňa nemohla pred súdom preukázať finančnú tieseň, lebo žalovaná v 1.rade
nemohla nemohla právne platne nadobudnúť nehnuteľnosť od spol. MAXIMA FINANCE, s.r.o. Ani tá k
nim žiadne vlastnícke právo v súlade nenadobudla. Žalobkyňa ďalej poukazuje na svoje výpovede pred
OS Košice II vo veci 31C/49/2009. Súd rozhodol nesprávne, lebo sa nevysporiadal s otázkou neplatnosti,
resp. platnosti prevodu nehnuteľností zo žalobkyne na nebankovú spol. a z nebankovej spoločnosti na
žalovanú v 1.rade. Preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov.
Súd sa nevysporiadal ani s otázkou ceny bytu, za akú ho získala žalovaná v 1.rade.

Žalobkyňa podaním z 8.10.2013 (č.l. 175) zobrala odvolanie proti výroku rozsudku Okresného súdu
Košice I v časti, ktorým súd konanie o určenie neplatnosti leasingovej zmluvy  č. Q. z 13.11.2007
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 2.rade zastavil, späť.

Žalovaná v 1.rade navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Súd zistil riadne skutkový stav vo veci,
vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Žalovaná v 1.rade považuje za nevierohodné
vyjadrenie žalobkyne, že táto uzatvorila predmetnú zmluvu  o prevode vlastníckych práv k bytu omylom
vychádzajúc zo skutočnosti, že ide o zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Táto zmluva o prevode
vlastníckych práv k bytu je jasná, určitá, zrozumiteľná a obsahuje označenie zmluvných strán, kde ako
predávajúca je v záhlaví uvedená žalobkyňa a je aj vymedzený predmet prevodu vlastníctva, nešlo
o taký typ zmluvy. Kúpna cena bola stanovená dohodou zmluvných strán a v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa prevzala kúpnu cenu za byt
od spol. MAXIMA FINANCE, s.r.o., lebo nevzala len sumu 53.000,- Sk. Judikatúra súdov, na ktoré
poukazuje žalobkyňa je prekonaná, odborný právny názor je typický pre vyspelé demokratické krajiny.
Nález Ústavného súdu ČR, II.ÚS 165/2011 zo dňa 11.5.2011, v ktorom ústavný súd jednoznačne prijal
záver, že absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy nemôže mať vplyv na postavenie tretích osôb, ak svoje
vlastnícke právo nadobudli v dobrej viere, vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov, ak svoje vlastnícke
právo nadobudli v dobrej viere - aj keď skôr uzavretá kúpna zmluva je absolútne neplatná - požíva
ochranu v súlade s čl. 11 Listiny základných práv a slobôd. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne nové
skutočnosti, a preto žiadali priznať aj trovy odvolacieho konania 79,89€.

Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej v 1.rade už nevyjadrila a nezaslala žiadne stanovisko.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1 O.s.p. možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania), po prejednaní
odvolaní v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. v
tejto napadnutej časti, lebo je vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne



posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom
rozsahu stotožňuje, lebo dôvody napadnutého rozsudku sú správne a žalobkyňa v odvolaní v podstate
iba opakuje skutočnosti, s ktorými sa súd presvedčivo a vyčerpávajúco vysporiadal v odôvodnení svojho
rozsudku, a preto k jeho správnym a výstižným dôvodom nebolo potrebné nič dodať. Odvolanie nebolo
podané proti výrokom rozsudku o zastavení konania a tieto nadobudli právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).
Odvolateľ napadol rozsudok odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t.j., že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 205 ods.2 písm. f) O.s.p., t.j. že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (i keď dôvody neboli vymenované
v odvolaní).
Ani jeden  ním uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t.zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-
§ 135 O.s.p..
Z ust. § 153 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd  rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z
vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Zákon v ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov
odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné,
účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich
nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu
konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu
vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie
povinnosti. Je preto na súde, aby  v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného
teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutý pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania
najavo, (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí
súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov
konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.
Zákonné je aj jeho rozhodnutie aj vo výroku o náhrade trov konania, a preto odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. v oboch výrokoch potvrdil.
Odvolací súd po čiastočnom späťvzatí odvolania s poukazom na § 207 ods.3 O.s.p. odvolanie proti
tretiemu výroku rozsudku o neplatnosť leasingovej zmluvy zastavil, lebo preukázateľne žalobkyňa v
odvolacom konaní zobrala v tejto časti svoje odvolanie späť.

K námietkam uvedeným v odvolaní odvolací súd dodáva, že bolo preukázané v konaní vedenom pod
sp.zn. 31C/49/2009 Okresného súdu Košice II, keď v odvolacom konaní Krajský súd v Košiciach vo
veci sp.zn. 4Co/242/2010 z 22.9.2011 rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
o zamietnutí žaloby žalobkyne (Q. I.Á.) proti žalovaným v 1.rade MAXIMA FINANCE, s.r.o., v 2.rade
EX CREDIT, a.s., za účasti vedľajšej účastníčky H. H.. Predmetom konania bola žaloba, že zmluva o
prevode vlastníckych práv, je neplatná a odvolací súd v odôvodnení vo svojom rozsudku z 22.9.2011
konštatoval, že žalobkyňa nevyužila svoje zákonné právo v zmysle § 49 O.z. odstúpiť od zmluvy o
prevode vlastníctva k bytu uzavretej so žalovaným v 1.rade v prípade, ak by túto uzatvorila v tiesni a za
nápadne nevýhodných podmienok, nepreukázala ani skutočnosť, že by zmluva o prevode vlastníckeho
práva k bytu, ktorá je predmetom sporu uzatvorila so žalovaným v 1.rade v omyle, jednoznačne z
výpisu LV vedenom na Správe katastra Košice vyplýva, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo



dotknuté kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným v 1.rade spol. MAXIMA FINANCE, s.r.o.
Košice a vedľajšou účastníčkou H. H. a vklad bol aj povolený. Je presvedčivé odôvodnenie rozsudku
súdu prvého stupňa, že podľa leasingovej zmluvy v prípade nesplatenia leasingovej ceny leasingový
prenajímateľ ostával trvalým a výlučným vlastníkom predmetu leasingu. Pre prípad, aby leasingový
nájomca byt nevypratal, bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 66,39 € denne za každý začatý deň
nevysťahovania sa a právny vzťah účastníkov sa podľa zmluvy mal riadiť ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Bolo preukázané v konaní, že prebehlo aj trestné stíhanie vo veci a keďže zmluva o prevode
vlastníctva, ktorou žalobkyňa s MAXIMA FINANCE, s.r.o. dňa 13.11.2007 sa dohodli, táto zmluva je
štandardná so všetkými ostatnými náležitosťami v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. a neobsahuje nijaké
neštandardné dojednania, súd potom nemohol uveriť žalobkyni, že uzatvorila predmetné zmluvy omylom
vychádzajúc zo skutočnosti, že ide o zmluvu o zabezpečovacom prevode práva (tiež leasingová zmluva,
ktorú v ten istý deň uzavreli, obsahuje všetky podstatné náležitosti a ide o contracta inominata). Pri
námietkach žalobkyne o výške odplaty, či sa dojednali o úrokoch a zmluvných pokutách v leasingovej
zmluve (platí aj pre zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrela so žalovaným v 3.rade), ktorú podľa názoru súdu
uzavreli ako spotrebiteľskú, ak by aj bola zmluva ohľadne týchto dojednaní neplatná, musela by byť
v súlade s ust. § 41 O.z. neplatnou len v uvedenej časti, išlo by o relatívnu neplatnosť, no zásadne
primárny záväzok by ostal platný. V tomto treba s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa súhlasiť.
Žalobkyňa nikdy nepreukázala, aby bola uhradila v dojednanej dobe finančného leasingu žalovanému
v 2.rade aspoň istinu.

S ostatnými námietkami odvolateľky sa vyporiadal už súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí.

Výrok o náhrade trov konania odôvodňuje odvolací súd § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., lebo aj keď
boli úspešní žalovaní, žiadne trovy neboli v odvolacom konaní účelne vynaložené vrátane vyjadrenia
k odvolaniu.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/324/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a1df6a86-aea4-4960-994f-8db44e6b9bad", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 444, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1df6a86-aea4-4960-994f-8db44e6b9bad"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7c66db32-8964-4594-9d99-1dfb5034505b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.240.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 240/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 240/2015 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.240.2015.1"}, {"guid": "ussr:54122cf9-bde7-44d5-87a0-cf115de48db4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 392/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 392/2014 z 23. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:54122cf9-bde7-44d5-87a0-cf115de48db4"}, {"guid": "a4ef4385-9535-43d8-b107-fbbc395176d1:5688a458-dda7-44fc-b69a-b3ca4e5681d5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7116207701.1", "spisova_znacka": "9Co/387/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/387/2017 z 19. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-06-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7116207701.1"}]}