Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/53/2017 z 13. 2. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 13. februára 2018, sp. zn. 31S/53/2017, ECLI:SK:KSZA:2018:5017200117.2 Krajský súd Žilina | 31S/53/2017 | ECLI:SK:KSZA:2018:5017200117.2 | 2018-02-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. e) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/34e0328f-a3cc-4971-bec0-1be90d8a5cac Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5017200117.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/53/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200117
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200117.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej
a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Pozemkové
spoločenstvo Urbár Radoľa, so sídlom 023 36 Radoľa, IČO: 42 222 125, 2/ Pozemkové spoločenstvo
Súkromné lesy Radoľa, so sídlom 023 36 Radoľa, IČO: 42 387 787, 3/ Družstvo podielnikov Povina,
družstvo, so sídlom Povina 155, 023 33 Povina, IČO: 45 849 838, 4/ H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXX, XXX XX X. Q. J., právne zastúpení advokátom: Mgr. Martin Štoffa, so sídlom Stoličková 4,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 41 524 322, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný
odbor, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33b, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ J.
M., bytom S. R. XXX, XXX XX N., 2/ W. R., bytom S. R. XX, XXX XX N., 3/ Y. R., bytom X. XXXX, XXX
XX X. Q. J., právne zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom
Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 626 329, 4/ H. J., bytom R. XX, XXX XX R., 5/ Poľovnícka
spoločnosť Vreteň, so sídlom Kukučinova 2716, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 50 062 018, právne
zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21,
010 01 Žilina, IČO: 50 626 329, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti opatreniu žalovaného č.
OU-ZA-PLO-2017/05775 zo dňa 20.01.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline opatrenie Okresného úradu Žilina, pozemkového a lesného odboru č. OU-ZA-
PLO-2017/05775 zo dňa 20.1.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovia v rade 1/ až 4/ m a j ú voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania.

Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný úrad v Žiline, pozemkový a lesný odbor zaevidoval zmluvu o užívaní Poľovného revíru Poľana
- Veľký Vreteň uznaného rozhodnutím OÚ v Kysuckom Novom Meste, odbor PPLH č. LES-520/1997
HP1-st zo dňa 21.05.1997 uzatvorenú v zmysle § 13 a nasledujúce zákona č. 274/2009 Z. z. o
poľovníctve dňa 20.01.2017 pod č. OU-ZA-PLO-2017/05775. Podľa tejto zmluvy vlastníci poľovných
pozemkov Spoločného revíru Poľana - Veľký Vreteň, ktorý je uznaný rozhodnutím Okresného úradu
v Kysuckom Novom Meste, odbor PPLH č. LES-520/1997HP1 zo dňa 21.5.1997, sú na základe
splnomocnenia podľa uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, podľa zápisu formou
notárskej zápisnice N 261/2016, Nz 2792/2016 zo dňa 4.8.2016 spísanej na notárskom úrade JUDr.
Jána Hamaru v R. U. dňa 5.8.2016 osobami J. M., W. R., Y. R., H. J. ako splnomocnencami zvolenými
podľa § 5 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z.z. ako zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov vo veci
užívania poľovného revíruá. Títo uzavreli s užívateľom poľovného revíru Poľovnícka spoločnosť Vreteň



v zastúpení predsedom Y. R. zmluvu, predmetom ktorej bola úprava práv a povinností zmluvných strán
pri užívaní poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň, špecifikovaných v jednotlivých článkoch zmluvy.

2. Proti predmetnému opatreniu žalobcovia podali všeobecnú správnu žalobu v zákonom stanovenej
lehote. V žalobe žalobcovia poukazujú na to, že napadnutým opatrením žalovaný ako príslušný orgán
štátnej správy na úseku poľovníctva v zmysle zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve vykonal evidenciu
zmluvy o užívaní Poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň zo dňa 02.01.2017 postupom podľa § 16 ods.
1 citovaného zákona. Žalobcovia namietajú nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v
celom rozsahu.
Žalobcovia sú zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného Poľovného
revíru Poľana - Veľký Vreteň (ďalej aj „poľovný revír"), ktorý bol uznaný rozhodnutím Okresného úradu
v Kysuckom Novom Meste, odbor PPLH, č. rozhodnutia LES-520/1997 HPl-st zo dňa 21.05.1997, a
ktorého celková výmera začlenených poľovných pozemkov predstavuje 2.450 ha. Dňa 28.07.201 sa
na Obecnom úrade v Snežnici konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré zvolali
formou verejnej vyhlášky p. Y. R. a p. W. R. ako splnomocnení zástupcovia vlastníkov poľovných
pozemkov zastupujúci údajne až 41,22 % z celkovej výmery poľovných pozemkov tvoriacich poľovný
revír. Uvedeného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov sa okrem zvolávateľov zúčastnili aj
všetci žalobcovia, ďalej Slovenský pozemkový fond a napokon p. JUDr. A. U. ako splnomocnený
zástupca vlastníkov. Podľa notárskej zápisnice N 261/2016, Nz 27592/2016, NCRIs 28398/2016,
ktorú o priebehu zhromaždenia vyhotovil notár JUDr. Ján Hamara dňa 05.08.2016, bolo na tomto
zhromaždení schválených celkovo päť uznesení, pričom uznesením č. 4 bolo schválené 62,52 %
hlasov z celkovej výmery poľovných pozemkov, aj napriek námietkam viacerých prítomných zástupcov
vlastníkov pozemkov, že užívateľom poľovného revíru bude Poľovnícka spoločnosť Vreteň so sídlom
Kukučínova 2716, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO 50 062 018. Následne bola dňa 02.01.2017
podpísaná zmluva o užívaní poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň, ktorú oko zmluvné strany podpísali
štyria údajní zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov na jednej strane a zástupca schváleného
užívateľa poľovného revíru na strane druhej. Táto zmluva bola potom predložená žalovanému, ktorý
ju dňa 20.01.2017 zaevidoval napadnutým opatrením č. OU-ZA-PLO-201 7/05775 z rovnakého dňa.
Žalobcovia vo vzťahu k postupu žalovaného a napadnutému opatreniu žalovaného namietajú, že:
napadnuté opatrenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 191 ods. 1
písm. c) SPP, napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov
v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP, skutkový stav, ktorý
vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi
alebo v nich nemá oporu, v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. f) SSR
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
Žalobcovia sú toho názoru, že žalovaný správny orgán pri evidencii zmluvy nepostupoval v súlade s
ust. § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, pretože z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že evidenciu
zmluvy vykoná príslušný okresný úrad a zaeviduje ju, ak ju uzatvorila fyzická alebo právnická osoba
podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej
nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Podľa ust. § 11 ods. 1 až ods.
3 zákona o poľovníctve, o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodujú vlastníci spoločného
poľovného revíru postupom podľa § 5 tohto zákona. Vlastníci spoločného poľovného revíru môžu
užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho
užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. Podľa ust. § 5 ods. 4 až 6 zákona
o poľovníctve, zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina
vlastníkov pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných no začlenenie do poľovného revíru.
Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov
navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú
do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko
fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich
jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného
revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa
osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných. Na zhromaždení má hlas vlastníka
poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere
poľovného revíru. Podľa ust. § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve, užívanie poľovného revíru možno
postúpiť písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru. Podľa ust. § 14 ods. 1 a ods. 3 zákona o



poľovníctve, zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo
vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Zmluva musí obsahovať najmä:
a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru o identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods.
7 tohto zákona poverených podpisom zmluvy,
b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutie o uznaní,
c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívanie poľovného revíru za každý
hektár poľovného pozemku,
d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru,
e) podmienky zmien a doplnkov,
f) dátum uzatvorenia zmluvy o podpisy zástupcov zmluvných strán,
g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.
Podľa ust. § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu
zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § J 3 ods. 1 tohto zákona
a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu
poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska
zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Podľa ust. § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, okresný úrad
nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa
náležitosti podľa § 14 ods. 3 tohto zákona alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13
ods. 1 tohto zákona. Žalobcovia sú toho názoru, že žalovaný sa pri vydávaní napadnutého opatrenia
dôsledne neriadil uvedenými zákonnými ustanoveniami, v dôsledku čoho je ním vydané opatrenie
nezákonné a neprávom zasiahlo do práv a právom chránených záujmov žalobcov, pričom dôsledky
tohto nezákonného zásahu so majú prejavovať najmä v ich majetkovej sfére počas trvania žalovaným
zaevidovanej zmluvy (t.j. až 15 rokov). Napadnuté opatrenie žalovaného je individuálnym správnym
aktom, ktorým sa zavŕšilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru vlastníkmi poľovných
pozemkov, ktoré do tohto revíru patria, na poľovnícku organizáciu, čo zároveň znamená, že so priamo
dotýka výkonu ich vlastníckych práv k týmto pozemkom. Aj Najvyšší súd SR vyjadril v rozsudku sp. zn.
4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015 názor, že „kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený priamo alebo
v dôsledku porušenia svojich práv v predchádzajúcom konaní úkonom správneho orgánu, ktorým sa
zakladajú, menia, rušia alebo záväzne určujú jeho práva alebo povinnosti, môže so žalobou domáhať
zrušenia takéhoto rozhodnutia, prípadne vyslovenia jeho ničotnosti, ak neustanoví tento alebo osobitný
zákon inak. Žalobná legitimácia je daná pre všetky prípady, kedy sa úkon správneho orgánu vzťahujúci
sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom dotýka právnej sféry žalobcu. Teda nejde o to, či úkon
správneho orgánu založil, zmenil, zrušil, či záväzne určil právo o povinnosti žalobcu, ale o to, či sa podľa
tvrdenia žalobcu v žalobe, negatívne prejavila v jeho právnej sfére.“
Z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR tiež vyplýva, že pokiaľ vlastníci (najmä vzhľadom na veľký
počet spoluvlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri) nepodpíšu takúto zmluvu o postúpení
užívania poľovného revíru osobne, je potrebné relevantným dokladom, t.j. písomným splnomocnením
vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka koná a v akom rozsahu, kedy mu plná moc bola
udelená, aby posudzovaný právny úkon bol perfektný z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona:
„Podmienky, na základe ktorých možno postúpiť písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru inému
subjektu, aké podmienky musia byť splnené, aby vôbec došlo k postúpeniu užívania konkrétneho
poľovného revíru stanovuje zákon č. 274/2009 Z. z.. Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu musia
podpísať vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných
pozemkov z výmery poľovného revíru. Táto podmienka musí byť splnená už v čase uzatvárania zmluvy
podľa § 13 ods. 1 a to doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka pozemku zaradeného
do poľovného revíru v čase jej uzatvárania, aby bolo možné naplniť hmotnoprávnu podmienku no
uzavretie zmluvy podľa § 13 z. č. 274/2009 Z. z. a zistiť dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru. Splnenie zákonnej podmienky musí byť preukázané v čase uzatvárania
zmluvy a následne je preverené správnym orgánom po predložení žiadosti o zaevidovanie zmluvy
o postúpenie užívania poľovného revíru v zmysle zákona č. 274/2009 Z .z. Na túto skutočnosť
poukazoval žalobca v podanej žalobe (ako i v proteste prokurátora) a pokiaľ vlastníci (vzhľadom na
veľký počet spoluvlastníkov pozemkov v poľovnom revíri) nepodpíšu takúto zmluvu o nepostúpení
užívania poľovného revíru osobne, je potrebné relevantným dokladom, t.j. písomným splnomocnením
vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka koná a v akom rozsahu, kedy plná moc bola udelená,
aby posudzovaný právny úkon bol perfektný z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona.“ Tieto
podmienky však v prípade vydania napadnutého opatrenia žalovaného neboli splnené, na čo žalobcovia
upozorňovali už na zhromaždení vlastníkov pozemkov a sú zachytené v notárskej zápisnici, no žalovaný
na tieto pripomienky žiadnym spôsobom neprihliadal a zaťažil tak svoje opatrenie vadou, ktorú nemožno



odstrániť inak než jeho zrušením. Keďže žalovaný nevykonal kontrolu zákonných požiadaviek a splnenie
zákonných podmienok, o neobstaral si pre vydanie svojho opatrenia dostatok podkladov, nie je ani
možné jeho vecné preskúmanie podľa obsahu spisového materiálu žalovaného. Žalovaný správny
orgán celkom zjavne týmto podmienkam konania pred rozhodnutím o zaevidovaní predloženej žiadosti
v zmysle ust. § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve nevenoval dostatočnú pozornosť a nezistil skutočný
stav veci, teda sám neskúmal, či zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 02.01.2017 spĺňa zákonné
náležitosti, teda či je platne uzavretá, hoci žalobcovia tieto nedostatky a iné zjavné pochybenia (ako napr.
spochybnenie zvolania a samotného priebehu zhromaždenia vlastníkov pozemkov poľovného revíru)
avizovali žalovanému správnemu orgánu aj písomne (už listom zo dňa 23.08.2016 upozornili žalovaného
na zmätočný priebeh konania zhromaždenia, falšovanie podpisov, neoprávnene zastupovanie mŕtvych
vlastníkov, na uplatnené námietky a zároveň požiadali správny orgán o nezaevidovanie zmluvy).
Žalobcovia sú presvedčení, že zmluvu o užívaní poľovného revíru nepodpísali vlastníci spoločného
poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov, tak ako to vyžaduje
zákon. Povinnosťou žalovaného bolo skontrolovať okrem náležitosti zmluvy vyplývajúcich zo zákona o
poľovníctve aj listinu prítomných a doklady, ktorými so preukazovali účastníci zhromaždenia. Tým, že
tak žalovaný nepostupoval, tak toto jeho zlyhanie a tiež jeho rezignácia no úlohu zákonom povoleného
garanta ochrany dodržiavania právnych predpisov na úseku poľovníctva, malo priemet do vzniku právne
závodného stavu a porušenia práv žalobcov.
Právne významnou skutočnosťou, ktorou sa žalovaný mal zaoberať pri skúmaní splnenia podmienok
pre zaevidovanie predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru, bolo, či údajne splnomocnení
zástupcovia vlastníkov (najmä ti, ktorí sú podpísaní na zmluve) sú naozaj takýmito splnomocnencami
a či majú oprávnenie konať v mene vlastníkov poľovných pozemkov. Uvedená otázka tiež úzko
súvisí so samotným zvolaním, prezentáciou, priebehom a hlasovaním na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov, na ktorom bola zmluva schvaľovaná. Pre poznanie celkovej situácie je potrebné
uviesť, že: žalobca v rade 1/ na zhromaždení vlastníkov zastupoval vlastníkov pozemkov na spoločne
obhospodarovanej nehnuteľnosti o výmere 187,1154 ha v katastrálnom území obce Radoľa; žalobca
v rade 2/ na zhromaždení vlastníkov zostupoval vlastníkov pozemkov no spoločne obhospodarovanej
nehnuteľnosti o výmere 99,7000 ho v katastrálnom území obce Radoľa; žalobca v rade 3/ na
zhromaždení vlastníkov zastupoval vlastníkov pozemkov o výmere 63,7 ha na základe nájomných
zmlúv; žalobca v rade 4/ na zhromaždení vlastníkov zastupoval vlastníkov pozemkov v katastrálnom
území obce U. S. o výmere 109,864865 ha. Na každom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov
sa musí vykonať kontrola uznášaniaschopnosti na základe aktuálnych a pravdivých údajov, tak aby bolo
zabezpečené, že celý ďalší proces priebehu a hlasovania na takom zhromaždení bude v súlade so
zákonom vyvolávať právne účinky. Základným predpokladom je, že zvolávatelia majú mať spracovanú
aktuálnu identifikáciu poľovných pozemkov v danom poľovnom revíri k dátumu pred konaním
zhromaždenia, aby si mohli overiť vlastníctvo a výmeru pozemkov a následne prepočítať percentuálny
podiel vlastníctva ku celkovej výmere poľovného revíru. Žalobcovia však namietajú, že overenie
uznášaniaschopnosti na zhromaždení vlastníkov konanom dňa 28.07.2016 prebehlo na základe údajov
zapísaných zvolávateľmi do listiny prítomných, pričom zhromaždenia sa zúčastnili vlastníci poľovných
pozemkov ako aj ich splnomocnení zástupcovia a spolu údajne tvorili 81,21 % z celkovej výmery
poľovných pozemkov. Zápis údajov zúčastnených vlastníkov o ich splnomocnených zástupcov do
listiny prítomných zabezpečili a overili zvolávatelia podľa neaktuálnej identifikácie, podľa zrejme vopred
naplánovaného scenára a s viacerými pochybeniami rôzneho charakteru. Zvolávatelia zjavne účelovo
vo svoj prospech zapísali do listiny prítomných nepravdivé údaje o výmere, ktorú sami zastupovali na
zhromaždení vlastníkov tak, aby dosiahli požadovanú nadpolovičnú väčšinu podielu hlasov pri hlasovaní
o schválení jednotlivých uznesení. Žalobcovia sú toho názoru, že zrejme už pri zvolávaní zhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov, ale celkom iste pri jeho konaní a hlasovaní na ňom, došlo zo strany
zvolávateľov k zásadným a závažným pochybeniam, ktoré majú dopad jednak na platnosť prijatých
uznesení a najmä otázku možnosti podpísania zmluvy o užívaní poľovného revíru. Námietky žalobcov
boli prezentované na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a sú zachytené v obsahu notárskej
zápisnice, ktorá bola o jeho priebehu vyhotovená. Nakoľko sa zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov nezúčastnili výlučne títo vlastníci, ale sa v prevažnej miere osobnou účasťou prezentovali
splnomocnení zástupcovia vlastníkov, bolo potrebné a nevyhnutné, zistiť skutočný rozsah oprávnenia
konať v mene týchto vlastníkov jednotlivými splnomocnenými osobami. V tejto súvislostí žalobcovia
namietali, že: viaceré zo splnomocnení udelených zvolávateľom nie sú platné z dôvodu ich nejasnosti
a neurčitosti v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka; viaceré zo splnomocnení udelených
zvolávateľom nie sú platné z dôvodu, že ich udelili vlastníci, ktorí už na taký úkon neboli oprávnení,
nakoľko boli zo zákona už zastupovaní organizáciou vykonávajúcou hospodárenie no spoločnej veci



podľa osobitného predpisu alebo nájomnými zmluvami a toto svoje právo preniesli na iný subjekt;
viaceré zo splnomocnení udelených zvolávateľom boli neskôr vlastníkmi ako splnomocniteľmi odvolané;
viacerí vlastníci splnomocnili na zastupovanie dvoch splnomocnencov; viaceré zo splnomocnení boli
vystavené osobami, ktoré v čase konania zhromaždenia už nežili a teda splnomocnenia zanikli ex lege
a nemohli vyvolať právne účinky. Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou osobou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Splnomocnenia, ktoré neboli dostatočne určité
a zrozumiteľné, mali byť vyradené a pri zisťovaní uznášaniaschopnosti sa na ne ako na absolútne
neplatné nemalo vôbec prihliadať. Vo viacerých chýbali identifikačné údaje splnomocniteľa a tiež výmera
pozemkov, ktoré vlastnil splnomocniteľ a teda za ktorú mal splnomocnenec hlasovať na zhromaždení.
Viacerí splnomocnení zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov tiež nepreukázali splnomocneniami
predmet splnomocnenia. Žalobcovia v rade 1/ až 3/ boli tiež ukrátení tým spôsobom, že im nebola
uznaná zastupovaná výmera všetkých pozemkov, ktoré v mene vlastníkov zastupovali zo zákona
alebo no základe zmlúv a ich výmeru si pripísali zvolávatelia na základe splnomocnení, ktoré však
nemohli byť vystavené a uznané. Rovnako, pokiaľ boli niektoré splnomocnenia od vlastníkov vystavené
dvojmo, t.j. zneli na mená rôznych zástupcov, pričom z obsahu splnomocnení nevyplývalo, že by sa
udelením nového to pôvodné odvolalo a že by zástupcovia nemohli konať samostatne, mali potom takíto
zástupcovia prítomní na zhromaždení vlastníkov prejavovať vôľu spoločne súhlasným vyhlásením, alebo
na ne v prípade rozporu nemalo byť vôbec prihliadané pre nezrozumiteľnosť prejavu vôle zastúpeného
v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zvolávatelia však svojvoľne rozhodli, že platné a
uznané budú iba tie splnomocnenia, ktorými disponujú oni, čím došlo k neoprávnenému a nezákonnému
ovplyvneniu otázky uznášaniaschopnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov no ujmu
žalobcov a tiež samotných zastúpených vlastníkov. Výmera zastupovaných poľovných pozemkov, ktorou
údajne disponovali zvolávatelia tvorila až 41,22 % z celkovej výmery poľovných pozemkov a zahŕňa
niekoľko tisíc spoluvlastníckych podielov, ktoré bolo potrebné skontrolovať a posúdiť ich relevantnosť
priamo pred konaním zhromaždenia. Žalobcovia sa domnievajú, že pokiaľ by sa uskutočnila prezentácia
zákonným spôsobom a podľa aktualizovanej identifikácie, v ktorej by boli riadne odčlenené pozemky
tvoriace intravilán (čo sú podľa zákona o poľovníctve nepoľovné pozemky), jasne by sa vyčlenili a
identifikovali duplicitné splnomocnenia a splnomocnenia podpísané v tom čase už mŕtvymi ľuďmi,
tak zvolávatelia by nemali ani len tretinu celkovej výmery poľovných pozemkov potrebnú no zvolanie
zhromaždenia. Vlastnými zisteniami žalobcov títo došli k záveru, že zvolávatelia nekontrolovali a riadne
neregistrovali splnomocnenia zapísané do listiny prítomných no zhromaždení vlastníkov poľovných
pozemkov konaného dňa 28.07.2016, pretože listina prítomných obsahuje chybné údaje, ktoré sú v
rozpore so skutočnosťou. Podľa zistení žalobcov boli totiž nasledovní vlastníci mŕtvi už pred konaním
zhromaždenia: v katastrálnom území N.: vlastníci T. X., T. F., H. X., P. J., H. X., T. Y., A. H., v katastrálnom
území K.: vlastníci H. T., G. T., T. X., K. F., H. E., v katastrálnom území S. R.: vlastníci T. U., A. F., P. O., v
katastrálnom území Y.: vlastníci llona F., J. U., X. U.. Z toho vyplýva, že pokiaľ by splnomocnenci skutočne
osobne komunikovali so splnomocniteľmi pri registrácii na zhromaždení, ktoré sa uskutočnilo dňa
28.07.2016 no Obecnom úrade v Snežnici, zvolávatelia by odstránili všetky chyby a nedostatky v údajoch
zaznamenaných v listine prítomných. Okrem vlastných zistení žalobcov je však predpoklad, že takýchto
mŕtvych vlastníkov môže byť ešte oveľa viac a preto možno mať vážnu pochybnosť o tom, že zvolávatelia
zastupovali potrebnú jednu tretinu z celkovej výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného
revíru. Zvolávatelia navyše pravdepodobne neoprávnene zastupovali na zhromaždení vlastníkov aj
neznámych vlastníkov, ktorých mol zostupovať buď Slovenský pozemkový fond alebo Lesy Slovenskej
republiky, š.p. Ak by sa preukázalo, že zvolávatelia nedisponovali potrebnou výmerou na zvolanie
zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, potom by bolo neplatné nielen samotné zhromaždenia
ale neplatné by boli oj všetky schválené uznesenia a tiež zmluva o užívaní poľovného revíru. Nakoľko
však žalovaný nevykonal pred zaevidovaním predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru dostatočné
zistenie a overenie skutkového stavu, potrebného na vydanie jeho opatrenia, nemohol žalovaný uvedené
nezákonnosti zistiť a vydaním napadnutého opatrenia ich „posvätil“ napriek všeobecne platnej zásade
ex iniuria ius non oritur (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 346/08-37 „... v
našom práve sa uplatňuje stará zásada „lus ex iniuria non orfitur“ (právo nevzniká z bezprávia), teda
na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva.“). Uvedená úloha
žalovaného, pri plnení ktorej pochybil, vyznieva o to naliehavejšie pri zistení, že na strane údajných
splnomocnených zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov vystupuje tá istá osoba, ktorá je súčasne
aj štatutárnym zástupcom „zvolenej" poľovnej spoločnosti majúcej záujem o užívanie poľovného revíru.
Ďalšou právne významnou skutočnosťou je, že rozhodnutím č. 2007/8-01 STR zo dňa 30.03.2007,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.05.2007 boli podľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve



schválené zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva uzatvorené medzí Poľovníckou spoločnosťou
Radoľa v zastúpení predsedom H. T. oko nájomcom a 11 prenajímateľmi na dobu 10 rokov odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, t.j. do 11.05.2017. Podľa ust. § 16 ods. 2 zákona o
poľovníctve, okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná
iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitostí podľa § 14 ods. 3 tohto zákona alebo ak zmluva nie je
uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1 tohto zákona. Z odpovede žalovaného na žiadosť o
sprístupnenie informácii a z poskytnutej kópie zmluvy o užívaní poľovného revíru podpísanej dňa
02.01.2017 a zaevidovanej napadnutým opatrením žalovaného vyplýva, že správny orgán sa pri jej
evidencii nedostatočne vysporiadal s normatívnym predpokladom, ktorý v zmysle cit. ust. § 16 ods.
2 zákona o poľovníctve bránil zaevidovaniu tejto zmluvy. Žalobcovia majú za to, že účelom cit. ust.
§ 16 ods. 2 zákona o poľovníctve je zamedziť vzniku sporov ohľadom užívania poľovných revírov,
z dôvodu existencie viacerých platne uzatvorených zmlúv a zabrániť tak situáciám, aby v danom
poľovnom revíri mohlo vykonávať právo poľovníctva súbežne viacero subjektov uvedených v § 13
ods. 1 písm. a) až písm. d) zákona o poľovníctve. Z hľadiska historického vývoja právnej normy
a vzhľadom na pojmovú rozdielnosť použitých gramatických výrazov je potrebné uvedenú právnu
normu vykladať extenzívne a tak pojmu „už zaevidovaná iná zmluva“ nepochybne zodpovedá aj pojem
„zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva schválená na to príslušným orgánom štátnej správy“.
V nadväznosti na uvedené poukazujú žalobcovia na to, že v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1 Cdo 84/2008 zo 16.12.2008 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. 8/2010 bol vyslovený názor, že § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb.
o poľovníctve zveruje pôsobnosť orgánu Štátnej správy, aby na úseku poľovníctva posúdil zmluvu z
hľadiska dodržania právnych predpisov upravujúcich oblasť poľovníctva. Jej schválenie je zákonom
požadovanou podmienkou platnosti tejto zmluvy, jej zmeny, resp. predĺženia (bez tohto súhlasu nemožno
vôbec uvažovať o jej platnosti v zmysle, aby mohla byť účinnou, teda aby sa účastníci zmluvy mohli
domáhať jej splnenia). Žalobcovia preto namietajú, že žalovaný pri vydávaní napadnutého opatrenia
nielenže nepostupoval v súlade so zákonom, ale konal priamo v rozpore s ním, nesplnil svoju úlohu
ochrancu zákonnosti a správnosti, neuchránil práva a právom chránené záujmy a navyše vydaním
napadnutého opatrenia flagrantne do práv o právom chránených záujmov žalobcov zasiahol.
Žalobcovia žiadali, aby krajský súd opatrenie žalovaného č. OI/-ZA-PLO-2017/05775 zo dňa 20.01.2017,
ktorým žalovaný zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň zo dňa 02.01.2017
zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. K žalobe podali písomné vyjadrenie ďalší účastníci konania v rade 3/ a 5/ podaním, ktoré súdu bolo
doručené dňa 21.09.2017.
Títo uviedli, že podľa žaloby sú žalobcovia v rade 1/ Pozemkové spoločenstvo Urbár Radoľa, v
rade 2/ Pozemkové spoločenstvo Súkromné lesy Radoľa, v rade 3/ Družstvo podielnikov Povina,
družstvo, v rade 4/ H. Y.. Na strane 6. žaloby pod bodom V.4 je uvedené, že žalobcovia v
rade 1/ - 4/ na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 28.07.2017 zastupovali
vlastníkov poľovných pozemkov. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, jeho zvolanie, priebeh
a hlasovanie sa riadi ustanovením § 5 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve (ďalej len „zákon
o poľovníctve“). V zmysle ustanovenia § 31 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno
zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo
splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocneného oprávnenia. V zmysle listiny
prítomných, ktorá je súčasťou zmluvy o užívaní poľovného revíru uzatvorenej medzi vlastníkmi
poľovných pozemkov a užívateľom poľovného revíru zo dňa 02.01.2017 a notárskej zápisnice N
261/2016, NZ 27592/2016, NCRls 28398/2016, ktorá osvedčila priebeh zhromaždenia, je nesporné,
že žalobcovia v rade 1/ - 4/ zastupovali vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení konanom
dňa 28.07.2016. Jednalo sa však o splnomocnenie v zmysle hmotnoprávnych noriem (§ 5 zákona
č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve) a nie o procesné zastúpenie pred súdom v zmysle procesných
noriem. Na strane 4 žalobcovia uvádzajú: ,,Žalobcovia sú toho názoru, že žalovaný sa pri vydávaní
napadnutého opatrenia dôsledne neriadil uvedenými zákonnými ustanoveniami, v dôsledku čoho je ním
vydané opatrenie nezákonné a neprávom zasiahol do práv a právom chránených záujmov žalobcov,
pričom dôsledky tohto nezákonného zásahu sa majú prejavovať najmä v ich majetkovej sfére počas
trvania žalovaným evidovanej zmluvy, t.j. až na 15 rokov“. Z obsahu žaloby však nie je zrejmé či
žalobcovia sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby, taktiež nie je zrejmé či žalobcovia boli oprávnení
splnomocniť právneho zástupcu advokáta na podanie žaloby a nie je ani zrejmé, akým spôsobom
zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň zo dňa zasahuje do majetkovej
sféry žalovaných. Podľa ďalších účastníkov konania v rade 3/ a v rade 5/žalovaný Okresný úrad Žilina,



pozemkový a lesný odbor zaevidoval zmluvu v súlade s ustanovením § 16 zákona o poľovníctve.
Užívanie poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň bolo postúpené účastníkovi tohto konania v rade 5/
Poľovníckej spoločnosti Vreteň, so sídlom Kukučinova 2716, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 50
062 018 v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 písm. b) zákona o poľovníctve. Zmluvu uzatvoril užívateľ
poľovného revíru v zmysle ustanovení § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve s vlastníkmi poľovných
pozemkov na dobu 15 rokov. Zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti uvedené v § 14 ods.
3 zákona o poľovníctve. Užívateľ poľovného revíru Poľovnícka spoločnosť Vreteň v zastúpení Y. R.,
predsedom, podala žiadosť o užívanie poľovného revíru spolu s prílohami uvedenými v ustanovení
§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Súčasťou zmluvy je aj notárska zápisnica osvedčujúca priebeh
zhromaždenia, ktorá má formu verejnej listiny. Žiadateľ o zaevidovanie zmluvy predložil žalovanému
všetky ním požadované listiny, na základe ktorých podľa názoru účastníkov konania žalovaný dostatočne
zistil skutočný stav veci a keďže na užívanie uvedeného poľovného revíru nebola zaevidovaná iná
zmluva a zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 02.01.2017 spĺňala všetky náležitosti v zmysle
ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve a bola uzatvorená so subjektom uvedeným v § 13 ods.
1 zákona o poľovníctve, zmluvu zaevidoval.
Žalobcovia v žalobe tvrdia, že zmluvu o užívaní poľovného revíru nepodpísali vlastníci spoločného
poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov, tak ako to vyžaduje
zákon. Z obsahu zmluvy o užívaní poľovného revíru je nesporné, že zmluvu na strane prenajímateľov
nepodpísali vlastníci vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov. Zmluvu podpísali
splnomocnení zástupcovia, ktorí boli na takýto úkon splnomocnení v zmysle ustanovení § 5 ods. 7
zákona o poľovníctve, a to na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa konalo dňa
28.07.2016 a to konkrétne uznesením č. 5. Žalobcovia v žalobe namietajú, že viaceré zo splnomocnení
udelených zvolávateľom nie sú platné z dôvodu ich nejasnosti a neurčitosti v zmysle ustanovení §
31 ods. 7 Občianskeho zákonníka. Viaceré zo splnomocnení udelené zvolávateľom nie sú platné z
dôvodu, že ich udelili vlastníci, ktorí na taký úkon neboli oprávnení. Viaceré zo splnomocnení udelené
zvolávateľom boli neskôr splnomocnenými vlastníkmi odvolané. Viacerí vlastníci splnomocnení na
zastupovanie dvoch splnomocnencov. Viaceré zo splnomocnení boli vystavené osobami, ktoré v čase
konania zhromaždenia už nežili a teda splnomocnenia zanikli ex lege. Zvolávateľmi zhromaždenia
boli účastníci tohto súdneho konania v rade 2/ a v rade 3/ ako vlastníci poľovných pozemkov
a zároveň splnomocnení zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov. Žalobcovia nekonkretizujú
v žalobe a taktiež nekonkretizovali ani na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom
dňa 28.07.2016, ktoré zo splnomocnení udelených zvolávateľom neboli platné z dôvodu nejasnosti
a neurčitosti. Taktiež nekonkretizujú, ktoré splnomocnenia udelené zvolávateľom neboli platné z
dôvodu, že ich udelili vlastníci, ktorí na taký úkon neboli oprávnení, taktiež nekonkretizujú a ani
na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov nekonkretizovali, ktoré zo splnomocnení udelených
zvolávateľom boli odvolané a ktorí vlastníci, ktorým splnomocnencom udelili duplicitné splnomocnenia.
Na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 28.07.2016 žiaden zo zúčastnených
vlastníkov, poprípade splnomocnencov nekonkretizoval a nenapádal splnomocnenia neplatné z dôvodu,
že niektorí vlastníci už nežili. Z dôvodu, že žalobcovia nekonkretizujú, ktoré zo splnomocnení udelených
vlastníkmi poľovných pozemkov zvolávateľom a vlastníkov poľovných pozemkov zvolávateľov nie sú
platné, nie je možné ani ustáliť či neplatnosť ,,niektorých splnomocnení“ mohlo mať vplyv na schválenie
jednotlivých uznesení z hľadiska kvóra pri hlasovaní. Podľa účastníkov v rade 3/ a v rade 5/ všetky
splnomocnenia udelené zvolávateľom a zástupcom vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí sa zúčastnili
na zhromaždení vlastníkov poľových pozemkov boli platné v zmysle ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a to či sa jednalo o splnomocnenia udelené splnomocneným zástupcom fyzickými osobami
alebo právnickými osobami. Udelené plné moci boli k dispozícii aj žalovanému. Podľa ďalšieho účastníka
v rade 4/, žalovaný preskúmaným rozhodnutím - opatrením zo dňa 29.04.2015 rozhodol v súlade so
zákonom o poľovníctve, keď posúdil žiadosť žiadateľa a k nemu pripojil listinné doklady a postupoval
v súlade s § 14 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zákona o poľovníctve, čo sa týkalo zaevidovania zmluvy
o užívaní poľovného revíru. Aj napriek tomu dávame do pozornosti ustanovenie § 79 ods. 2 zákona
o poľovníctve, že na konanie o evidencii zmluvy sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní, a preto žalovaný nebol povinný preskúmavať okolnosti týkajúce sa uzatvorenia zmluvy, nakoľko
všetky podstatné udalosti a okolnosti sú zachytené v notárskej zápisnici N43/2015 zo dňa 24.03.2015.
Zmluva, ktorá bola žalovanému predložená, obsahovala všetky náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o
poľovníctve (vrátané menného zoznamu vlastníkov poľovných pozemkov podľa čl. VII. ods. 5 Zmluvy),
bola uzatvorená s poľovníckou organizáciou v zmysle § 13 ods. 1 písm. b) zákona o poľovníctve a
na poľovný revír nebola evidovaná iná zmluva, to znamená, že žalovaný nemal dôvod nezaevidovať
predloženú zmluvu uzatvorenú so splnomocnencami vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri



Podbiel. V stanovisku generálnej prokuratúry č. VI/2GD100/12-17 zo dňa 23.08.2012 je uvedené, že
pokiaľ správny orgán pri zaevidovaní zmluvy o využívaní poľovného revíru vychádza z predloženej
notárskej zápisnice, ktorá osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zahrnutých
v uznanom poľovnom revíri a následne pred jej zaevidovaním preskúma jednak náležitosti predloženej
zmluvy ako aj podmienky pre jej zaevidovanie (§ 14 ods. 3, § 16 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona),
nepostupuje v rozpore so zákonom, pokiaľ predloženú zmluvu zaeviduje, ak nie je predložený iný doklad,
ktorý by spochybnil notárom osvedčený priebeh zhromaždenia. Podľa § 3 ods. 3 zákona 323/1992
Zb. zák. o notároch a notárskej činnosti o osvedčení právne významných skutočností notár vyhotovuje
notársku zápisnicu, ktorá poskytuje dôkaz o tom, že ide o zistenie vykonané notárom, a že to čo je
osvedčené alebo potvrdené, ak nie je dokázaný opak, sa zakladá na pravde. Význam osvedčenia
vykonaného notárom v zmysle § 64 zákona o notároch a notárskej činnosti spočíva v tom, že notár
podáva vo verenej listine dôkaz o tej skutočnosti, vyhlásenie, ktoré sa pred ním uskutočnilo. S poukazom
na uvedené má ďalší účastník konania v rade 4/ za to, že Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný
odbor pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň zo dňa 02.01.2017
vychádzal z obsahu predloženej notárskej zápisnice, ktorá osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov
poľovných pozemkov zahrnutých v uznanom poľovnom revíri Poľana - Veľký Vreteň a následne pred
jej zaevidovaním správny orgán preskúmal jednak náležitosti predloženej zmluvy v zmysle ustanovení
§ 14 ods. 3 zákona o poľovníctve, ako aj podmienky pre zaevidovanie zmluvy upravené v § 16 ods.
1 a 2 zákona o poľovníctve, nepostupoval v rozpore so zákonom, keď zmluvu zaevidoval. Účastník
konania v rade 4/ nemá vedomosť o tom, že žalovanému bol predložený nejaký právne relevantný
doklad, ktorý by mal pochybnosti o priebehu zhromaždenia vlastníkom poľovných pozemkov, ktorý bol
osvedčený notárskou zápisnicou č. N 261/2016, NZ 27592/2016, NCRls 28398/2016. Žalobcovia v
žalobe na strane 8 uvádzajú, že vlastníci uvedení v žalobe boli už v čase pred konaním zhromaždenia
vlastníkov mŕtvi. Toto ich tvrdenie nie je preukázané žiadnym dôveryhodným spôsobom. Aj napriek tomu
poukázali na to, že výmera poľovných pozemkov uvedených ,,mŕtvych" podielových spoluvlastníkov
predstavuje 8,18 ha, čo je z celkovej výmery poľovného revíru 0,334 %. Podľa notárskej zápisnice,
ktorá osvedčovala priebeh zhromaždenia sa zhromaždenia zúčastnili vlastníci poľovných pozemkov,
alebo ich splnomocnení zástupcovia, ktorých výmera predstavuje 1.989,645 ha, čo je z celkovej výmery
poľovného výmeru 81,21 %. Pri hlasovaní by teda neplatnosť plných mocí (mŕtvych vlastníkov) nemala
žiaden vplyv na prijímanie uznesení zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v zmysle § 5
zákona o poľovníctve.

4. K žalobe podal písomné vyjadrenie žalovaný správny orgán podaním doručeným súdu dňa
12.10.2017. Uviedol, že zmluvu k zaevidovaniu predložil užívateľ revíru a to Poľovnícka spoločnosť
Vreteň prostredníctvom Y. R.. Bola zaevidovaná, pričom v zmluve bol vyznačený dátum jej zaevidovania
na Okresnom úrade Žilina, pozemkový a lesný odbor. Zákon nijako neustanovuje kto má zmluvu k
zaevidovaniu predložiť. Zaevidovanie zmluvy je len evidenčným úkonom v nadväznosti na zabezpečenie
výkonu práva poľovníctva - § 2 písm. q) zákona č. 274/2009 Z. z.. S poukazom na § 16 ods.
3 predmetného zákona postačuje jej predloženie nájomcom. V čase predloženia je zmluva platná,
uvedené je zrejmé aj z postupu i uzatvárania postupom podľa § 5 zákona č. 274/2009 Z. z.. Zákon
neukladá povinnosť oznámiť zaevidovanie zmluvy vlastníkom poľovných pozemkov, ktorí zmluvu
uzatvorili prostredníctvom nimi poverených osôb podľa § 5 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z. z. na
zhromaždenie vlastníkov. Zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitostí uvedené v § 14 ods. 3 zákona
č. 274/2009 Z. z.. Poukázal na § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z., pričom súčasťou evidencie
zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Podľa § 5 ods. 5 zákona sa prítomní
vlastníci zapisujú do listiny prítomných. Podľa § 16 ods. 2 okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na
užívanie revíru je už zaevidovaná iná zmluva alebo ak zmluva neobsahuje náležitostí § 14 ods. 3
zákona alebo nie je uzavretá subjektom podľa § 13 ods. 1. Podľa § 79 ods. 1 písm. c) zákona sa na
konanie o zaevidovanie zmluvy nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Opatrenie, ktorým
podľa platnej právnej úpravy okresný úrad zaeviduje zmluvu o užívaní poľovného revíru predstavuje
individuálny právny akt evidenčnej povahy s konštitutívnym účinkom. Evidenčná povaha je daná tým, že
správny orgán pri evidovaní zmluvy skúma len zákonom vymedzené formálne skutočnosti. Konštitučný
účinok spočíva v právnom následku zaevidovania zmluvy a je ním vznik práva poľovníctva. Zmluva
predložená okresnému úradu na zaevidovanie je vždy platnou zmluvou, platná právna úprava vychádza
z oddelenia súkromnoprávnej roviny reprezentovanou zmluvou a jej uzavretím od verejnoprávnej roviny,
ktorou je zaevidovanie zmluvy príslušným orgánom. Písomná zmluva o postúpení užívania poľovného
revíru je prejavom vôle vlastníka, vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír o nakladaní
s právom viažucim sa k vlastníctvu pozemkov tvoriacich poľovný revír. Zákon jednoznačným spôsobom



stanovil ako sa zhromaždenie zvoláva a aký je jeho samotný priebeh. Zákon za účelom správnosti a
vierohodnosti priebehu zhromaždenia ustanovil zákonnú podmienku, aby jeho priebeh bol osvedčený
notárskou zápisnicou. Notárska zápisnica je podmienkou pre zaevidovanie zmluvy. Platnosť alebo
neplatnosť zmluvy môže skúmať len súd, nie správny orgán. Správny orgán preto notársku zápisnicu
skúma iba z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií na základe ktorých táto
deklaruje splnenie podmienok upravených v § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z.. Úrad predloženú
zmluvu zaeviduje, ak nie je predložený iný doklad, ktorý by spochybnil notárom osvedčený priebeh
zhromaždenia. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. notár vyhotovuje zápisnicu, ktorá poskytuje
dôkaz o tom, že ide o zistenie vykonané notárom a to, čo je osvedčené alebo potvrdené sa zakladá
na pravde, ak nie je dokázaný opak. Zasadnutia zhromaždenia sa správny orgán nezúčastňuje a
nemá na jeho priebeh vplyv. Zodpovednosť za priebeh zhromaždenia a to vrátane hlasovania a
prezencie prijatia alebo neprijatia plných mocí účastníkov nie sú zvolávatelia a účastníci zhromaždenia.
Správny orgán nemôže teda spochybniť ani priebeh konania samotného. Pokiaľ došlo k pochybeniu v
priebehu zhromaždenia alebo jeho hlasovaní, nemôže správny orgán uvedenú skutočnosť spochybniť.
K uvedenému ho zákon neoprávňuje. Nie je oprávnený skúmať ani pravosť podpisov a plných mocí.
Správny orgán pri zaevidovaní zmluvy vychádzal z Notárskej zápisnice, ktorá osvedčuje priebeh konania
zhromaždenia vlastníkov v poľovnom revíre a preskúmal náležitostí zmluvy v zmysle § 14 ods. 3 a
podmienky § 14 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z., podľa jeho názoru postupoval správne. Vzhľadom
na tieto skutočnosti žalovaný mal za to, že spor je súkromno-právnym sporom zmluvných strán vo veci
zmluvy samotnej a žalobu voči orgánu štátnej správy možno považovať za neopodstatnenú, nedôvodnú.

5. K vyjadreniu žalovaného sa žalobcovia vyjadrili replikou doručenou súdu dňa 21.12.2017. Zotrvali
na žalobných dôvodoch s tým, že predložená zmluva nemala byť žalovaným vôbec zaevidovaná
pre rozpor s príslušnými ustanoveniami zákona o poľovníctve. Pre právnu perfektnosť tejto zmluvy
ešte pred jej podpisom chýbal zákonný priebeh voľby a kreovania zástupcov vlastníkov poľovných
pozemkov na jej podpis. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/72/2014,
ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/66/2016. Žalobcovia mali za to, že aby si
žalovaný ozrejmil stav veci a rozhodol v súlade so zákonnými požiadavkami mal skúmať splnomocnenia
zástupcov na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Žalobcovia zotrvávajú na námietke, že
zmluva nebola podpísaná potrebnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov a ani riadne zvolanými
a splnomocnenými zástupcami týchto vlastníkov, nakoľko to v konaní o evidencii zmluvy nebolo
žalovanému nijako preukázané. Žalobcovia nemali na zhromaždení vlastníkov žiadnu reálnu možnosť
kontrolovať uvedené plné moci pre zvolávateľov resp. i zúčastnených na zhromaždení. Nakoľko doteraz
nebolo možné ustáliť rozsah neplatných splnomocnení a tým pádom ani ustáliť vplyv na platnosť
resp. neplatnosť zhromaždenia ako takého, vrátane ním prijatých uznesení existuje a stále pretrvával
problém s legitimitou údajne zvolených zástupcov. Notár v notárskej zápisnici neosvedčuje zmluvu,
ale že tú má skúmať práve žalovaný. Notárska zápisnica osvedčovala len priebeh zhromaždenia, ale
nijako neoverovala resp. nezachytávala obsah a pravosť listín, ktorými sa preukazovalo oprávnenie
vlastníkov a ich zástupcov na konanie. Žalovaný uvedenou skutočnosťou sa mal zaoberať a o to s väčšou
vážnosťou, že bol žalobcami opakovane upozorňovaný. Je nevyhnutné, aby správny orgán posudzoval
predloženú zmluvu vo svetle širších súvislostí a aby pre svoj evidenčný úkon mal potrebné podklady.
Aby bolo možné zmluvu pokladať za platnú a za prejav vôle vlastníkov, musí byť tento prejav vôle
aj urobený a niekde písomne zachytený, pričom notárska zápisnica v tomto smere nedáva odpoveď,
nakoľko notár ako verejná osoba neosvedčuje kvórum prítomných vlastníkov resp. ich zástupcov a ani
samotných hlasujúcich, preto sa na notársku zápisnicu nemožno v tejto otázke vôbec odvolávať tak,
ako to žalovaný neustále robí. Žalovaný mal skúmať, či zmluva spĺňa zákonom požadované formálne a
obsahové náležitostí a po zistení, že ich nespĺňa mal žalovaný zmluvu odmietnuť evidovať. V tejto veci je
podstatné, že žalovaný nevykonal ani len to, aby mal podloženú tú skutočnosť, že zástupcovia vlastníkov
poľovných pozemkov splnomocnení na podpis zmluvy boli naozaj zvolení minimálne nadpolovičnou
väčšinou výmery dotknutých poľovných pozemkov. Žiadali, aby ich žalobe súd vyhovel.

6. K vyjadreniu žalobcov - replike sa duplikou vyjadrili ďalší účastníci konania v rade 3/ a 5/ podaním zo
dňa 08.01.2018. Ďalší účastníci konania v rade 3/ a 5/ nesúhlasili s právnou argumentáciou žalobcov.
Mali za to, že zmluvu o užívaní Poľovného revíru Poľana Veľký Vreteň zo dňa 02.01.2017 za užívateľa
poľovného revíru podpísal štatutárny zástupca Poľovníckej spoločnosti Vreteň, ktorá vznikla podľa § 32
zákona o poľovníctve. Zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitostí uvedené v § 14 ods. 3 zákona
o poľovníctve a prílohou zmluvy bola notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia konaného
dňa 28.07.2016. Zmluvu za vlastníkov poľovných pozemkov podpísali splnomocnení zástupcovia, ktorí



boli zvolení na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 28.07.2016 a to uznesením
č. 5 notárskej zápisnice, a to J. M., W. R., Y. R. a H. J.. Žalobcovia v rade 1/ až 4/ sa zhromaždenia
osobne zúčastnili. Zvolávatelia nenamietali účasť žalobcov na zhromaždení a svoje práva vyplývajúce z
vlastníctva poľovných pozemkov na zhromaždení uplatnili riadnym spôsobom. Žalobcom nikto nebránil
na zhromaždení dňa 28.07.2016 nahliadnuť do plných mocí, ktoré boli udelené zástupcami vlastníkov
poľovných pozemkov pre osoby, ktoré sa zhromaždenia zúčastnili. Tvrdenie žalobcov, že boli zistené
duplikáty plných mocí, odvolania plných mocí prípadne splnomocnenia mŕtvych vlastníkov poľovných
pozemkov sa nezakladá na pravde. Na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov zvolávateľmi
neboli zistené žiadne duplikáty resp. odvolanie plných mocí, ako to tvrdia žalobcovia. Iba všeobecné
tvrdenie žalobcov, že existujú nejaké neplatné splnomocnenia poprípade odvolania plných mocí alebo
duplicity splnomocnení založené na všeobecnej konštatácií bez konkrétnych dôkazov nemohlo byť
podnetom pre žalovaného, teda okresný úrad, aby preskúmaval niekoľko stoviek plných mocí. Vo
vzťahu k poukazu na vec vedenú pred KS Žilina 30S/66/2016 poukázali na to, že nejde o obdobnú
vec. Tento prípad v tejto veci nie je možné porovnávať s týmto konaním, čo sa týka skutkového stavu
veci. Zmluvu o užívaní Poľovného revíru Poľana Veľký Vreteň zo dňa 02.01.2017 podpísali zástupcovia
vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí boli právoplatným uznesením riadne zvolení na podpis takejto
zmluvy v mene vlastníkov. V uznesení č. 5 notárskej zápisnice je uvedené, že táto zmluva má byť
podpísaná zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov pre Poľovnícku spoločnosť Vreteň. Z uvedenej
notárskej zápisnice, ktorá osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov je teda
nesporné, kto za vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Poľana Veľký Vreteň má zmluvu
podpísať a v prospech akého užívateľa. Súčasťou notárskej zápisnice je aj listina prítomných spolu
s menným zoznamom vlastníkov poľovných pozemkov, ako aj splnomocnenými zástupcami, ktorých
na zhromaždení zastupovali a ich podpismi. Iba všeobecné konštatovanie žalobcov, že existovali
duplikáty plných mocí, že niektoré plné moci boli odvolané, prípadne existovali splnomocnenia
od mŕtvych vlastníkov nemôže spochybňovať skutočnosti, ktoré sú uvedené v notárskej zápisnici.
Žalovaný teda nemá skúmať reálne vlastníctvo osôb uvedených v notárskej zápisnici, poprípade výšku
spoluvlastníckych podielov alebo plné moci uvedených vlastníkmi. Takúto povinnosť by podľa názoru
účastníkov mal skúmať len v prípade, ak by žalobcovia poukázali na neplatnosť prípadne duplicitu
konkrétnych plných mocí a konkrétne pochybenia zvolávateľov. Žalovaný z hľadiska svojich možností
v konečnom dôsledku ani nemá možnosť preskúmať, či plné moci, ktoré boli predložené za vlastníkov
poľovných pozemkov skutočne aj vlastníci poľovných pozemkov podpísali alebo ich podpísal niekto iný.
Vzhľadom na uvedené žiadali žalobu zamietnuť.

7. Krajský súd v Žiline nariadil vo veci pojednávanie na deň 14.02.2018. Na nariadený termín
pojednávania sa nedostavili ďalší účastník konania v rade 1,2 a 4, pričom mali vykázané doručenie
predvolania na nariadený termín pojednávania riadnym spôsobom, svoju neúčasť neospravedlnili a
ani nežiadali odročiť pojednávanie z dôležitých dôvodov. Súd preto vec prejednal a rozhodol aj v ich
neprítomnosti podľa § 114 SSP:
8. Právny zástupca žalobcov v rade 1/ až 4/ zotrval na dôvodoch žaloby a žiadal napadnuté opatrenie
zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd preskúmal napadnuté opatrenie, ako aj postup, ktorý
predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasledujúce SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods.
1, § 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté opatrenie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 pís. e) SSP
a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov :

10. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

11. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. účinnosť ku dňu 20.01.2017, vlastníci poľovných pozemkov
rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných
pozemkov (ďalej len "zhromaždenie").

12. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z., na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo
organizácia podľa osobitných predpisov (napr. § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., § 16 zákona č.
97/2013 Z. z., § 63 zákona č. 543/2002 Z. z., § 7 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z.).



13. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z., zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny
vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných
na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť
zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred
konaním zhromaždenia.

14. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 274/2009 Z. z., zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je
prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov
navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou
počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.

15. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z., prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do
listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko
fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich
jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného
revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa
osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných.

16. Podľa § 5 ods. 6 zákona č. 274/2009 Z. z., na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku
váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.

17. Podľa § 5 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z. z., zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov,
ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.

18. Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 274/2009 Z. z., o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri
(ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. Vlastník samostatného poľovného revíru alebo
vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi
založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného
revíru.

19. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z., užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou
zmluvou
a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného
revíru,
b) poľovníckej organizácii podľa § 32,
c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky,
ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50%
výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1),
d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú
činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

20. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z., zmluva musí obsahovať najmä:
a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods.
7 poverených podpisom zmluvy,
b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní,
c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý
hektár poľovného pozemku,
d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru,
e) podmienky zmien a doplnkov,
f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán,
g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.

21. Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona č. 274/2009 Z. z., evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad.
Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju
podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných
pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica
osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru



je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je
uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

22. Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona č. 274/2009 Z. z., všeobecný predpis o správnom konaní sa
nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.

23. Predtým ako súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu napadnutého opatrenia skúmal, či žaloba bola
podaná v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote a či na podanie žaloby sú žalobcovia v rade 1 /až
4/ aktívne legitimovaní.

24. Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd zistil, že tento obsahuje podanie Poľovníckej
spoločnosti Vreteň so sídlom v Kysuckom Novom Meste, zastúpené predsedom PS Y. R., ktorým táto
poľovnícka spoločnosť žiadala žalovaného o zaevidovanie zmluvy o užívaní Poľovného revíru Poľana
Veľký Vreteň uznaného rozhodnutím OÚ v Kysuckom Novom Meste, odbor PPLH rozhodnutím č.
LES-520/1997 HP1-st zo dňa 21.05.1997 uzatvorená v zmysle § 13 a nasledujúce zákona č. 274/2009
Z. z.. Ďalej sa v spise nachádza zmluva o užívaní Poľovného revíru Poľana Veľký Vreteň, kde podľa
článku I. ako zmluvné strany sú uvedení vlastníci poľovných pozemkov spoločného Poľovného revíru
Poľana Veľký Vreteň uvedení v prílohe, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy v zastúpení: 1.
J. M., 2. W. R., 3. Y. R. a 4. H. J. a to na základe splnomocnenia podľa uznesenia zhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru Poľana Veľký Vreteň podľa zápisu
formou notárskej zápisnice N 261/2016, NZ 27592/2016, NCR1S 28398/2016 zo dňa 04.08.2016,
spísanej na Notárskom úrade Jána Hamaru v R. U., notárom so sídlom v R. U. dňa 05.08.2016 a
užívateľ je uvedená Poľovnícka spoločnosť Vreteň so sídlom Kysucké Nové Mesto v zastúpení Y.
R. ako predseda. Predmetom zmluvy je postúpenie užívania spoločného Poľovného revíru Poľana -
Veľký Vreteň uznaného rozhodnutím OÚ v Kysuckom Novom Meste, odbor PPLH č. LES-520/1997
HP1-st zo dňa 21.05.1997. Zmluva je podpísaná dňa 2.1.2017 uvedenými zmluvnými stranami. Na
zmluve na strane 5 bolo vyznačené zaevidovanie zmluvy o užívaní Poľovného revíru Poľana - Veľký
Vreteň dňa 20.01.2017 žalovaným. Súčasťou predmetnej zmluvy je aj notárska zápisnica N 261/2016,
NZ 27592/2016, NCR1S 28398/2016 napísaná na Notárskom úrade JUDr. Jána Hamaru v R. U. dňa
05.08.2016, z ktorej vyplynulo, že dňa 28.07.2016 na požiadanie Y. R. sa dostavil na miesto samé
do malej sály Obecného úradu Snežnica, aby zapísal osvedčenie zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov podľa § 64 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Súčasťou zmluvy je
aj listina prítomných na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, nachádzajúcich sa v Poľovnom
revíri Poľana - Veľký Vreteň, ktorá obsahuje celkom 32 strán.

25. Žaloba zo strany žalobcov v rade 1/ až 4/ bola súdu doručená dňa 20.03.2017, pričom opatrenie o
zaevidovaní predmetnej zmluvy zo strany žalovaného bolo zo dňa 20.1.2017, t. j. žaloba bola podaná
nepochybne v zákonom stanovenej lehote s poukazom na § 181 ods.1 SSP, aj keď toto opatrenie
nebolo žalobcom oznamované, nakoľko toto opatrenie sa ani nedoručuje, resp. neoznamuje, nakoľko
na evidenciu zmluvy sa podľa § 79 ods. 2 pís. c) zákona č. 274/2009 Z.z. nevzťahuje Správny poriadok
t.j. zákon č. 71/1967 Zb.

26. V § 178 ods. 1 SSP je vyjadrená žalobná legitimácia, pričom z nej vyplýva, že žalobcom je fyzická
alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím
orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo
právom chránených záujmoch. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy
sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Keďže
žaloba je zberným košom, je nevyhnutné pri výklade tohto ustanovenia prihliadať aj na § 2 ods. 2 SSP
v spojení s § 3 ods. 2 SSP, ktoré ukrátenie rozširujú aj na intenzitu spočívajúcu v priamo dotknutí na
právach. Pôvodný koncept ukrátenia spočívajúci na tom, že muselo dôjsť k zmene právneho postavenia
žalobcu v dôsledku administratívneho rozhodnutia je nahrádzaný priamym dotknutím na právach, ktoré
de facto vyplýva už zo samotnej účasti v administratívnom konaní. V prípade pochybností má však
správny súd vždy možnosť žiadať žalobcu, aby dotknutie na právach podrobne opísal a preukázal.

27. Žalobcovia v rade 1/ až 4/ v žalobe tvrdenia, že sú zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov,
začlenených do spoločného Poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň, ktorý bol uznaný rozhodnutím



Okresného úradu v Kysuckom Novom Meste, odbor PPLH č. rozhodnutia LES-520/1997 HP1-st
zo dňa 21.05.1997 a ktorého celková výmera začlenených poľovných pozemkov predstavuje 2450
hektárov. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 08.08.2017 doplnili, že sú zástupcami vlastníkov
poľovných pozemkov spoločného Poľovného revíru Poľana Veľký Vreteň na základe rôznych titulov,
žalobca v rade 1/ zastupuje vlastníkov poľovných pozemkov združených v tomto pozemkovom
spoločenstve, pričom valné zhromaždenie pozemkového spoločenstva poverilo výbor uzatvorením
zmluvy o užívaní pozemkov a o výkone práva poľovníctva, žalobca v rade 2/ zastupuje vlastníkov
poľovných pozemkov združených v tomto pozemkovom spoločenstve, pričom valné zhromaždenie
pozemkového spoločenstva poverilo výbor uzatvorením zmluvy o užívaní pozemkov a výkone práva
poľovníctva, žalobca v rade 3/ zastupuje vlastníkov poľovných pozemkov združených v tomto družstve,
vrátane tých, s ktorými má uzatvorené nájomné zmluvy, pričom členská schôdza družstva poverila
predstavenstvo uzatvorením zmluvy o užívaní pozemkov a výkone práva poľovníctva, žalobca v rade
4/ zastupuje vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí mu udelili osobitné splnomocnenie. Preukázanie
uvedených skutočností sa nachádza na č. l. 82 až 106 súdneho spisu, z ktorých bola preukázaná aktívna
legitimácia žalobcov na podanie tejto všeobecnej správnej žaloby. Uvedené vyplýva aj z príslušných
osobitných predpisov, ktoré sú uvedené v § 5 ods. 2 zákona č. 247/2009 Z. z. o poľovníctve. To znamená,
aktívna legitimácia žalobcu v rade 1/ a 2/ je daná s odkazom na ust. § 16 ods. 1, 2 zákona č. 97/2013 Z.z.
o pozemkových spoločenstvách ( zápisnica z valného zhromaždenia Pozemkového spoločenstva Urbár
Radoľa - čl. IV. uvedenej zápisnice, zápisnica zo zasadnutia valného zhromaždenia Pozemkového
spoločenstva Súkromné lesy Radoľa konaného dňa 29.03.2016 - bod IV. zápisnice) žalobcu v rade 3/
s odkazom na ust. § 7 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. ( uznesenie zo zasadnutia členskej schôdze
Družstva podielnikov Povina zo dňa 14.03.2015 ). Uvedené subjekty sa priamo zúčastnili zhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň
dňa 28.7.2016, na ktorom bolo rozhodnuté aj o voľbe splnomocnencov vlastníkov poľovných pozemkov
na zastupovanie vo veci užívania poľovného revíru a určenie rozsahu zastupovania. Žalobca v rade 4/
sa zúčastnil dňa 28.7.2016 na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov ako zástupca jednotlivých
vlastníkov pozemkov ( splnomocnenia č. l. 95 až 106 spisu ), na ktorom bolo rozhodnuté aj o voľbe
splnomocnencov vlastníkov poľovných pozemkov na zastupovanie vo veci užívania poľovného revíru a
určenie rozsahu zastupovania. Žalobca je zároveň aj jedným zo spoluvlastníkov pozemkov začlenených
do spoločného poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň, čo nie je sporné. v Z uvedených dôvodov, podľa
názoru súdu je daná aktívna legitimácia žalobcov na podanie všeobecnej správnej žaloby v zmysle §
178 ods. 1 SSP.

28. Krajský súd konštatuje, že zaevidovanie zmluvy o užívaní Poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň
- postupom podľa § 16 zákona č. 274/2009 Z. z. je individuálny správny akt, avšak s deklaratórnymi
účinkami, pretože na jeho základe sa zavŕšilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru jeho
vlastníkmi resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria na poľovnícku organizáciu
s poukazom na § 32 zákona č. 274/2009 Z. z. čo znamená, že sa priamo dotýka výkonu ich vlastníckych
práv k týmto pozemkom. Potom aj opatrenie zaevidovanie zmluvy o užívaní Poľovného revíru Poľana -
Veľký Vreteň uznaného rozhodnutím OÚ v Kysuckom Novom Meste, odor PPLH č. LES-520/1997 HP1-
st zo dňa 21.05.1997 môže byť predmetom súdneho prieskumu na základe podanej žaloby a to cez
všeobecnú správnu žalobu postupom podľa § 177 a nasledujúce SSP.

29. Podmienky na základe ktorých možno uzatvoriť zmluvu o užívaní poľovného revíru sú upravené v §
13 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. V § 14 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. je uvedené,
že zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi
spoločného poľovného revíru. V § 14 ods. 2 je uvedené obdobie, na aké sa zmluva uzatvára. V § 14 ods.
3 zákona č. 274/2009 sú taxatívne uvedené podmienky, ktoré by mala zmluva obsahovať. V § 16 ods.
1 zákona č. 274/2009 Z. z. je uvedené, že evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad a zmluva
sa zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali
vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca
priebeh zhromaždenia.

30. Žalobcovia v žalobe namietali, že uznesením č. 4 notárskej zápisnice bolo schválených 62,52%
hlasov z celkovej výmery poľovných pozemkov aj napriek námietkam viacerých prítomných zástupcov
vlastníkov pozemkov na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 28.7.2016, že užívateľom
poľovného revíru bude resp. sa stala Poľovnícka spoločnosť Vreteň, so sídlom Kysucké Nové Mesto.



Žalobcovia namietali, že žalovaný pri evidencii zmluvy nepostupoval v súlade s § 16 ods. 1 zákona o
poľovníctve, mali za to, pokiaľ vlastníci vzhľadom na veľký počet spoluvlastníkov poľovných pozemkov
v poľovnom revíri nepodpíše takúto zmluvu o postúpení užívania poľovného revíru osobne, je potrebné
relevantným dokladom t. j. písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka
koná a v akom rozsahu, kedy mu bola plná moc udelená, aby bol právny úkon perfektný. Žalovaný
nevykonal kontrolu zákonných požiadaviek a splnenie zákonných podmienok, neobstaral si pre svoje
vydanie opatrenia dostatok podkladov. Žalobcovia žalovaného na uvedené skutočnosti aj písomne
listom zo dňa 23.08.2016 upozornili, najmä upozornili na zmätočný priebeh konania zhromaždenia,
falšovanie podpisov, neoprávnené zastupovanie mŕtvych vlastníkov a na uplatnené námietky a zároveň
požiadali správny orgán o nezaevidovanie zmluvy. Je možné zhrnúť, že žalobcovia namietali, že pre
právnu perfektnosť zmluvy ešte pred jej podpisom chýbal zákonný priebeh voľby a kreovania zástupcov
vlastníkov poľovných pozemkov na jej podpis.

31. Správny orgán v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) zákona o poľovníctve musí preskúmať, či zmluva
obsahuje identifikačné údaje splnomocnencov zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov podľa
§ 5 ods. 7 zákona, poverených podpisom zmluvy. Je teda v jeho právomoci skontrolovať, či fyzické
osoby uvedené v zmluve, ako splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 ods. 7 zákona
skutočne sú poverení na podpis tejto zmluvy.

32. Žalovaný správny orgán v podmienkach konania pred zaevidovaním predloženej žiadosti v zmysle
§ 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. nevenoval dostatočnú pozornosť a nezistil skutočný stav
veci, teda neskúmal či zmluva o užívaní poľovného revíru spĺňa zákonné náležitostí, hoci ako je
zrejmé, žalobcovia signalizovali písomným podaním nedostatky zaevidovania a iné - podaním zo
dňa 23.08.2016, kedy upozorňovali na zmätočný priebeh konania zhromaždenia, falšovanie podpisov,
neoprávnené zastupovanie mŕtvych vlastníkov, pričom zároveň žiadali o nezaevidovanie zmluvy.
Samotná zmluva a notárska zápisnica o priebehu zhromaždenia vlastníkov spoločného poľovného revíru
nedávajú vyčerpávajúcu odpoveď na to, či vyššie uvedené zákonom stanovené podmienky pre evidenciu
zmluvy boli splnené. Pri zisťovaní, či boli splnené všetky podmienky, za ktorých je správny orgán povinný
zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru sa neriadi správnym poriadkom. Skutočnosť, že sa
pritom neriadi správnym poriadkom, neznamená, že by mohol rozhodnúť bez toho, aby si zadovážil
podklady, z ktorých zistí splnenie zákonných podmienok pre zaevidovanie zmluvy. Je preto úlohou
žalovaného zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či podmienky evidencie boli splnené. To znamená,
či prebehlo zhromaždenie vlastníkov podľa citovaného § 5 zákona o poľovníctve. Notár v notárskej
zápisnici osvedčuje priebeh zhromaždenia. Zostáva teda v kompetencii žalovaného zisťovať, či bolo
zvolané oprávnenou osobu a či boli splnené podmienky zvolania, ako aj to, či osoby, ktoré sa ho
zúčastnili sú alebo nie sú skutočne vlastníkmi spoločného poľovného revíru a tiež to, akým počtom
hlasov disponujú. Žalovaný je povinný v prvom rade posúdiť, či mu boli predložené listiny podľa § 16
ods. 1 zákona o poľovníctve. To znamená, či mu bola predložená zmluva medzi vlastníkmi spoločného
poľovného revíru na jednej strane a organizáciou, ktorá môže byť užívateľom poľovného revíru podľa
§ 13 ods. 1 na druhej strane. Ďalej či mu bola predložená notárska zápisnica osvedčujúca priebeh
zhromaždenia - celý priebeh zhromaždenia a či má táto notárska zápisnica ako prílohu listinu prítomných
s náležitosťami podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve. V prípade, že mu boli predložené k evidencii
takéto listiny, musí ďalej skúmať, či notárska zápisnica osvedčila priebeh zhromaždenia vlastníkov
poľovných pozemkov, t. j. či boli splnené podmienky zvolania. Ďalej musí skúmať, či vlastníci spoločného
poľovného revíru na zhromaždení rozhodli o postúpení užívania poľovného revíru nadpolovičnou
väčšinou hlasov zodpovedajúcej nadpolovičnej väčšine z výmery poľovných pozemkov v predmetnom
poľovnom revíri. Takéto zisťovanie si vyžaduje zabezpečenie podkladov, z ktorých je možné zistiť výmeru
poľovných pozemkov v poľovnom revíri vo vlastníctve osôb hlasujúcich za využitie, ktoré je predmetom
zmluvy a hlasujúcim za zvolanie osôb na jej uzatvorenie, a teda splnomocňujúce tieto osoby na uzavretie
zmluvy. Vychádzajúc z toho, že výmera poľovných pozemkov v uznanom poľovnom revíri je určená v
rozhodnutí o uznaní revíri, stačí vykonať zisťovanie ohľadom vyššie uvedeného.

33. Z notárskej zápisnice č. N 261/2016 z bodu 1. vyplynulo, že zvolávateľmi zhromaždenia boli Y.
R. a W. R., ktorí sú podieloví spoluvlastníci a splnomocnení zástupcovia podielových spoluvlastníkov
vlastniacich viac ako jednu tretinu vlastníkov poľovných pozemkov patriacich do spoločného Poľovného
revíru Poľana - Veľký Vreteň. Ďalej v bode 2. je konštatované, že na základe listiny prítomných
z tohto zhromaždenia, ktorá bude tvoriť súčasť notárskej zápisnice sú na zhromaždení prítomní
vlastníci poľovných pozemkov začlenených do PR Poľana - Veľký Vreteň osobne alebo v zastúpení



splnomocnených zástupcov, ktorí vlastnia spolu poľovné pozemky predstavujúce 81,21% z celkovej
výmery poľovných pozemkov PR Poľana - Veľký Vreteň, čím je dosiahnutá väčšina výmery poľovných
pozemkov PR Poľana Veľký Vreteň. Účasť prítomných vlastníkov je vyššia ako je pre uznášania
schopnosť zhromaždenia predpísaná zákonom o poľovníctve, a preto uvedené zhromaždenie je
uznášaniaschopné.

34. Z listiny prítomných na zhromaždení vlastníkov pozemkov nachádzajúcich sa v Poľovnom revíri
Poľana - Veľký Vreteň je zrejmé, že na tejto sú označení ako vlastníci pod č. 1 až 1287, menom ,
priezviskom, bydliskom, resp. názvom a sídlom právnickej osoby, výmerou v m2, podielom v %, kat.
územím, splnomocneným zástupcom. Je zrejmé, že jednotlivé prítomné fyzické osoby a právnické osoby
boli zastúpené H. Y., Ing. F. T., Y. R., W. R. a H. J..

35. Súd konštatuje, že súčasťou administratívneho spisu nie je rozhodnutie Okresného úradu v
Kysuckom Novom Meste, odbor PPLH č. LES-520/1997 HP1-st zo dňa 21.05.1997.

36. V preskúmavanom prípade obsahom správneho spisu neboli žiadne podklady, ktoré si žalovaný za
účelom vykonania predmetného zisťovania zadovážil. S poukazom aj na judikatúru Najvyššieho súdu
SR - 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015, je potrebné, aby správny orgán posudzoval predloženú zmluvu
vo svetle širších súvislostí a aby pre svoj evidenčný úkon mal potrebné podklady.

37. Z obsahu predloženého administratívneho spisu nie je možné preskúmať, či vôbec prebehlo
zhromaždenie vlastníkov podľa citovaného ustanovenia § 5 zákona o poľovníctve. Notár v notárskej
zápisnici osvedčuje priebeh zhromaždenia a zostáva v kompetencii žalovaného zisťovať, či toto bolo
zvolané oprávnenou osobou a či boli splnené podmienky zvolania, ako aj to, či osoby, ktoré sa ho
zúčastnili sú alebo nie sú skutočne vlastníkmi spoločného poľovného revíru a tiež to akým počtom hlasov
disponujú. To znamená, je potrebné preskúmať postup aj podľa § 5 ods. 3 a § 5 ods. 4 zákona č. 274/2009
Z. z. s poukazom aj na § 5 ods. 4 zákona č. 274/2009 Z. z., či zhromaždenie bolo uznášania schopné, či
teda bola prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery
pozemkov navrhnutých na začlenenie do poľovného revíru. Z prezenčnej listiny z bodu 2. notárskej
zápisnice vyplýva, že na zhromaždení sú prítomní vlastníci poľovných pozemkov začlenení do PR
Poľana Veľký Vreteň osobne alebo v zastúpení splnomocnených zástupcov, ktorí vlastnia spolu poľovné
pozemky predstavujúce 81,82% z celkovej výmery poľovných pozemkov, čím je dosiahnutá väčšina
počítaná podľa výmery poľovných pozemkov.

38. Z prezenčnej listiny (listiny prítomných) vyplynulo, že jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov
mali zastupovať aj vyššie uvedení splnomocnení zástupcovia bez toho, aby boli doložené k notárskej
zápisnici plné moci na ich zastupovanie na tomto zhromaždení. Nie je zrejmé, ktorí vlastníci pozemkov
poľovného revíru splnomocnili tých ktorých splnomocnencov na ich zastupovanie, bez preukázania tejto
skutočnosti. Dôkaz o tom, že bola dosiahnutá nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov,
a teda, že zhromaždenie bolo uznášania schopné (§ 5 ods. 4 zákona č. 274/2009 Z. z.) nebol
správnemu orgánu predložený. Ak teda nebolo preukázané, že jednotliví vlastníci poľovných pozemkov
splnomocnili konkrétnych splnomocnencov na to, aby ich na tomto zhromaždení zastupovali, potom
vlastníci poľovných pozemkov zastúpení neboli, ani sa fyzicky zhromaždenia nezúčastnili a nemohli teda
ani splnomocniť jednotlivých splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z.z. na uzavretie
predmetnej zmluvy o užívaní poľovného revíru a ani na právne úkony spojené s podaním žiadosti na
príslušný orgán štátnej správy na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru. S poukazom na ust. §
191 ods. 1 písm. e) SSP, zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce pre
riadne posúdenie predmetnej veci vzhľadom na uvedené skutočnosti. Preto bolo potrebné rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. S poukazom na § 191 ods. 6 SSP bude
potrebné, aby správny orgán preskúmal zmluvu z hľadiska ustanovenia § 16 ods. 1, § 14 ods. 3, ako aj v
spojení s § 5 ods. 3, 4 zákona č. 274/2009 Z. z.. Takisto je možné konštatovať, že podľa § 5 ods. 7 zákona
č. 274/2009 Z. z. je potrebné, aby bol náležite určený aj rozsah zastupovania vlastníkov poľovných
pozemkov podľa tohto zákona.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
žalobcovia boli v konaní úspešnými účastníkmi konania, preto podľa § 167 ods. 1 SSP majú právo
na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne s
poukazom na ust. § 175 ods. 2 SSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Ďalším



účastníkom konania súd v zmysle ust. § 169 SSP náhradu trov konania nepriznal, pretože náhradu
trov možno priznať len v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil, čo sa v danom
prípade nestalo. Neexistujú tiež dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by im mohla byť priznaná náhrada
ďalších trov konania.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského
súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.