{"guid": "12a8bb78-3c9b-45ae-a7c2-8b3e2b47d9df:27152afd-c604-4e46-a56f-97b12db0e1bc", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3212204722.1", "spisova_znacka": "8Co/146/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/146/2014 z 6. 10. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 6. októbra 2015, sp. zn. 8Co/146/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3212204722.1", "identifikacne_cislo": "3212204722", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 1397, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-1397", "datum_vydania": "2015-10-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-4", "nazov": "§ 120 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-123", "nazov": "§ 123 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-123", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-123"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-120", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-123"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/27152afd-c604-4e46-a56f-97b12db0e1bc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3212204722.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3212204722.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3212204722.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 8Co/146/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3212204722\nDátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3212204722.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny\nLegerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej\nv právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807\n598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864\n421, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej\nujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 10. februára\n2014, č. k. 6C/285/2012-121, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\nŽalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti\nžalovanému zaplatenia náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho\núradného postupu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou. Zároveň žalovanému nepriznal náhradu\ntrov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného\nporiadku, § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 a § 17\nods. 1, 2, 3 písm. a), b), c), d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov i § 103, § 104 ods. 2 OSP. V odôvodnení rozhodnutia\nuviedol, že súd prvého stupňa vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.02.2014. Žalobca doručil súdu e-\nmailom dňa 10.02.2014 o 16.02 hod. žiadosť o zrušenie pojednávania, spolu s návrhom na prerušenie\nkonania. Toto podanie bolo súdu doručené až po vykonanom pojednávaní a po vyhlásení rozsudku\na preto sa súd už ním nemohol zaoberať. Súd prvého stupňa konštatoval,  že o námietke zaujatosti\nsudcov Okresného súdu Bánovce nad Bebravou už bolo právoplatne rozhodnuté Krajským súdom v\nTrenčíne a v novej námietke žalobca neuvádzal žiadne nové dôvody na vylúčenie konajúceho sudcu. K\nopakovanému návrhu žalobcu na prerušenie konania súd prvého stupňa považoval za potrebné uviesť,\nže o rovnakom návrhu bolo už skôr v tomto konaní právoplatne rozhodnuté pričom opakované podávanie\ntých istých procesných návrhov, pokiaľ nedošlo k zmene okolností, možno považovať za zneužitie práva\na konaním v rozpore s ust. § 6 O.s.p. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že žalobca\nako oprávnený v exekučnom konaní podal na Exekútorskom úrade súdneho exekútora\nJUDr. L. N. so sídlom v Bratislave dňa 11.03.2010  návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor\npredložil exekučnému súdu  žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 27.04.2010.  Súd\nvýzvou z 25.05.2010, ktorá bola právnemu zástupcovi oprávneného doručená dňa 27.05.2010, vyzval\noprávneného  na predloženie úverovej zmluvy. Oprávnený na túto výzvu nereagoval. Uznesením zo dňa\n\n24.06.2010 č. k. 3Er/184/2010-13 exekučný súd konanie zastavil a Krajský súd v Trenčíne uznesením\nzo dňa 31.10.2010 pod\nč. k. 5CoE/348/2010-23 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, takže nadobudlo právoplatnosť dňa\n11.10.2010. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol. Najskôr\nskúmal, či sú splnené podmienky konania. Uzavrel, že pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody podľa\nzákona č. 514/2003 Z. z. na základe nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho v\nprieťahoch v konaní, je tak daná právomoc a príslušnosť súdu prvého stupňa tento nárok vecne posúdiť,\nprejednať a rozhodnúť o ňom. Námietku žalovaného o nesplnení podmienky predbežného prerokovania\nnároku vyhodnotil súd prvého stupňa ako nedôvodnú. V tomto prípade ide o taký nedostatok podmienky\nkonania, ktorý je odstrániteľný a ktorý v konaní bol odstránený tým, že v priebehu konania uplynulo\nod prijatia žiadosti žalovaným do dňa rozhodnutia súdu viac ako 6 mesiacov a žalovaný v tejto lehote\nnárok žalobcu na náhradu škody neuspokojil. Pokiaľ žalovaný namietal procesné nedostatky žaloby, tak\nje pravdou, že žaloba mala nedostatky, no nie také, aby odôvodňovali postup súdu podľa ustanovenia\n§ 43 ods. 1 OSP. Žalobca uviedol v žalobe rozhodujúce skutočnosti a z označenia veci bolo možné\nzistiť, z ktorej konkrétnej exekučnej veci svoj nárok odvodzuje. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že\nk žalobcom tvrdeným prieťahom v exekučnom konaní nedošlo. Exekučný poriadok v ustanovení § 44\nods. 2 v čase začatia exekučného konania stanovoval 15 - dňovú lehotu iba pre udelenie poverenia\nexekútorovi na vykonanie exekúcie, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom\nplynula od doručenia žiadosti exekútora súdu, nie od podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho\nexekútora. Dobu od podania žiadosti o udelenie poverenia do rozhodnutia súdu o tejto žiadosti preto\nsúd prvého stupňa nepovažoval za prieťahy v konaní na strane súdu, ani za rozhodnutie v lehote,\nktorá by bola neprimeraná vo vzťahu k právu žalobcu na súdnu ochranu - právu, aby jeho vec bola v\nprimeranej lehote prejednaná a rozhodnutá. Pretože súd prvého stupňa nezistil nesprávny úradný postup\nexekučného súdu, považoval za bezpredmetné  zaoberať sa vznikom škody, jej výškou a príčinnou\nsúvislosťou medzi postupom súdu a škodou žalobcu. Žalobca však ani nepreukázal výšku majetkovej\nškody relevantnými dôkazmi a na jej preukázanie ani nenavrhol žiaden dôkaz. Táto ani nevyplýva z\nexekučného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou. Podobne  nemohol  priznať žalobcovi\nani náhradu nemajetkovej ujmy, jednak z dôvodu, že žalobca  nijakým spôsobom nepreukázal, že by\nsamotné konštatovanie  porušenia jeho práv  nebolo dostatočným zadosťučinením a najmä, že žalobca\nnepreukázal ani nemajetkovú ujmu. Znalecký posudok č. 1/2013 vypracovaný znalcom doc. V.. B.. W.\nM., B.. súd prvého stupňa nepovažoval za dôkaz, ktorý by mal význam v prejednávanej veci. Keďže\nžaloba bola nedôvodná už v samotnom právnom základe uplatneného nároku, nebol dôvod rozhodovať\nmedzitýmnym rozsudkom. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle § 142 ods. 1 OSP\nv spojení s § 151 ods. 2 OSP a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si ich nevyčíslil a\nzo spisu mu žiadne nevyplývajú.\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní došlo k vadám\nuvedeným v § 221 ods. 1 OSP a to, že v spojení s § 205 ods. 2 písm. a) OSP sa mu postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom, v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) OSP, v konaní\nrozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ OSP), súd\nprvého stupňa vec nesprávne právne posúdil podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s § 221 ods. 1\npísm. h) OSP, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,\nzároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Doteraz zistený\nskutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§\n205a) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal,\nže súd prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu postupujúc\npodľa § 101 ods. 2 OSP preto, že sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Žalobca\nuskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich k tomu, že sudcu, ktorému\nbola vec pridelená systémom súdneho manažmentu je potrebné z konania vylúčiť, pričom okolnosť, že\nkrajský súd nevzhliadol v označených veciach a skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení\nna tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať za\nnestranného. Poukázal na rozhodovaciu prax iných krajských súdov. Čo sa týka konečného rozhodnutia\nvo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v\nrovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.\nc) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za\nktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o odročenie nariadeného pojednávania\nz dôležitého dôvodu. Rovnako nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd\n\npri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd sa tiež\ndopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli\ndodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Namietal porušenie\nsvojho práva na kontradiktórne konanie, kedy žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom\ndôkazov a prednesov, nemal možnosť k týmto dôkazom o prednesoch vyjadriť a sám nemal možnosť\nnavrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje\nlen na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie\nvoči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. Čo sa týka skutočnosti, že v danej veci nebolo\nmožné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, poukázal na skutočnosť, že súd vykonal dokazovanie,\nktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Poukázal tiež na judikatúru\nÚstavného súdu, koncepciu spravodlivého súdneho konania s tým, že kontradiktórnosť súdneho procesu\nsa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na rovnaké oprávnenie\nvoči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti\nboli známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod\nnie je v odôvodnení rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom\nspise. Súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah\nsi určil sám, keď žalobca žiadal vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný spis.\nSúd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky\npočas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti konaním dlžníka. Súd\nvšak úplne ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy\ninformačného systému a z titulu výdajov, na administratívne spracovanie textov, publikačné výdaje,\npoštovné a telekomunikačné výdaje. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé akou úvahou súd\ndospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov\npri nemajetkovej ujme. Navyše napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ v tomto konaní je\njedinečný, odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami,\nako v iných svojich rozhodnutiach. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas\nnečinnosti súdu zapríčinil dlžník, teda povinný. Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný\npostup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Žalobca hodlal v konaní pred\nsúdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj\nprostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie si zabezpečil. Poukázal tiež na skutočnosť,\nže aj po podaní žaloby škoda ďalej narastá. Namietal, že nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP. Súd\nvo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom\nstanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný\nospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie súdu je preto vnútorne rozporné a napriek tomu, že súd zistil\nporušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej\nujmy žalobcovi. Uviedol, že sú irelevantné úvahy súdu o tom aké spôsoby judikovania pohľadávky\nsi žalobca zvolil a tiež sú irelevantné úvahy o podstate a rozsahu podnikateľského rizika. Všetky a\nakékoľvek problémy, ktoré boli vyvolané v právnej sfére žalobcu nerešpektovaním zákonnej lehoty zo\nstrany exekučného súdu svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za\nporušené práva. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa\na vec mu vrátil na opätovné prejednanie.\n\nŽalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadril.\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,\nže spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 OSP aj náležitosti podľa § 205 ods.\n1 OSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými\nžalobcom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 OSP.\n\nOdvolací súd  preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.\n2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako\nvecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.\n\nPreskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným\nspôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade\nso zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,\nkeď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\n\nspôsobenú pri výkone verejnej moci, návrh zamietol a žalovanému, ako úspešnému účastníkovi konania\nnáhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva podľa § 142 ods. 1 O.s.p.\nnepriznal z dôvodu, že tieto nešpecifikoval a v konaní mu žiadne nevznikli. Svoje rozhodnutie súd prvého\nstupňa podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa v\ncelom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov,\nna ktoré v podrobnostiach odkazuje.\n\nObligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa\nnedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným\nvadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody posudzoval\nodvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku.   Namietané vady konania vymedzené v  § 221\nods. 1 písm. f/ a g/ O.s.p. sú vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania\nna spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky\nokrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv\na základných slobôd. Preto odvolací súd posudzoval či postupom súdu prvého stupňa nebola\núčastníkom odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1\npísm. f/ O.s.p.) a vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.\nv spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.).\n\nOdňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola\núčastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.\nK pojmovým znakom tohto odňatia patrí odňatie možnosti konať pred súdom, k odňatiu možnosti konať\ndošlo v dôsledku postupu súdu\na možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Tieto pojmové znaky musia byť splnené\nsúčasne. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd preskúmal splnenie podmienok na\npostup súdu prvého stupňa v konaní podľa § 114 ods. 1, 2, § 120 ods. 4, § 101 ods. 2 a § 123 O.s.p.\n\nSúd prvého stupňa neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení\nskutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak prvostupňový súd\nich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil, a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR\nsp.zn. III ÚS 36/2010). Jeho úvahy a dôvody podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu.\nRozhodnutie súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako aj záver, ku ktorým na základe\ntýchto premís prvostupňový súd dospel sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne aj\nspravodlivé.\n\nŽalobca, napriek úvodnému všeobecnému uvedeniu odvolacích dôvodov vo svojom odvolaní neuviedol\n(nepochybne z dôvodu predkladania veľkého množstva typových podaní na súdy), aké konkrétne\nnedostatky meritórnemu posúdeniu prejednávaného prípadu, teda vecnému dôvodu zamietnutia návrhu,\nvytýka. Uvádza len všeobecné konštatovania  (napr. \"súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval,\nže namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané\"), ktoré uvádzal aj v návrhu. Okrem toho\nuvedené odvolacie tvrdenie nevyplýva z predmetného rozhodnutia a nezodpovedá ani skutkovým\nzisteniam ani právnemu hodnoteniu uvedenému v odôvodení rozhodnutia súdu prvého stupňa.\n\nČo sa týka jednotlivých odvolacích námietok, odvolací súd nezistil, že by bola žalobcovi postupom\nsúdu odňatá možnosť konať pred súdom, že by vo veci rozhodoval vylúčený sudca, prípadne, že by\nsúd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani že súd dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a že rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nOdvolací súd  vzal na zreteľ, že v odvolaní vznesená námietka zaujatosti sa týkala všetkých sudcov\nsúdu prvého stupňa. Napriek tomu ale skúmal existenciu dôvodov vylučujúcich sudcu z prejednávania\na rozhodovania veci iba vo vzťahu k sudcovi - JUDr. Radoslavovi Svitanovi, PhD., ktorý podľa\nrozvrhu práce tohto okresného súdu má predmetnú vec prejednať a rozhodnúť (ďalej len \"namietaný\nsudca\"), nakoľko rozhodovacia činnosť ostatných sudcov tohto okresného súdu nie je v tejto veci daná.\nNámietka odvolateľa o tom, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa  vydal vylúčený sudca, preto\npredstavuje odvolací dôvod  podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.,\nktorý treba odlišovať od námietky zaujatosti sudcu. Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy bez toho,\n\naby bol pritom viazaný tým, či prípadne otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého\nrozhodnutia nadriadený súd (§ 16 O.s.p.).\n\nAko vyplýva z obsahu spisu súdu prvého stupňa, vec bola pridelená sudcovi Okresného súdu Bánovce\nnad Bebravou JUDr. Radoslavovi Svitanovi, PhD. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 22. októbra\n2012, č. k. 19NcC/519/2012-16, rozhodol, že sudca Okresného súdu Bánovce nad Bebravou JUDr.\nRadoslav Svitana, PhD. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tamojšom\nsúde pod sp. zn. 6C 285/2012. Čo sa týka samotnej námietky ohľadom rozhodovania vylúčeným\nsudcom, odvolací súd zdôrazňuje, tak ako bolo uvedené už v predchádzajúcom rozhodnutí, dôvodom na\nvylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia\nžalobcu svojim nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť  žalovaného  za\nmajetkovú  a  nemajetkovú  ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť\nuplatneného odvolacieho dôvodu zo strany žalobcu dospel k záveru, že na strane zákonného  sudcu\nnie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ho v zmysle § 14 a nasl. O.s.p. vylučovala z prejednávania\na rozhodovania vo veci vzhľadom na pomer k veci a účastníkom konania. V konaní nezistil z hľadiska\n§ 14 ods. 1 O.s.p. žiadne skutočnosti predstavujúce dôvod na vylúčenie tohto sudcu  a takýto vzťah\nnie je možné odvodiť ani z údajov žalobcu.  Dôvodom na pochybnosti o jeho nezaujatosti, nemôžu\nbyť ani úvahy žalobcu založené na skutočnosti, že  súd  prvého stupňa svojim nelegálnym konaním\n(nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik škody na strane žalobcu, lebo táto skutočnosť sama o\nsebe nevypovedá nič o vzťahu namietaného  sudcu k účastníkom a k prejednávanej veci a nemožno z\nnej odvodiť, že by bola spôsobilá ovplyvniť jeho nestranné rozhodnutie. Z týchto dôvodov odvolací súd\nvyhodnotil uplatnenú odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.\n\nOdvolací súd naviac  z  úradnej činnosti zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky o sťažnosti žalobcu zo\ndňa 13.12.2012 podanej voči uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.októbra 2012, č. k. 19NcC\n519/2012-16, ktorá bola predmetom jeho prvého návrhu na prerušenie konania  rozhodol uznesením\nzo dňa 02.07.2013 pod č. k. III. ÚS 293/2013-12 tak, že sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci\nústavného súdu podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 25 ods. 1, 2 zákona č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov\nv znení neskorších predpisov (zákon o ústavnom súde).\n\nŽalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa tiež namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tým\ntvrdeniam žalovaného, z ktorých súd vychádzal v rozhodnutí a nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom,\nktoré súd vykonal a na ktorých založil toto rozhodnutie, nebol oboznámený s obsahom dôkazov a\nprednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich\nprotitvrdení. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v\nktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné pre úspešnosť návrhu, ale aj\nmožnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami, k týmto sa vyjadriť s\ncieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.\n\nPreskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že  súd prvého stupňa v konaní dôsledne\npostupoval podľa jednotlivých ustanovení O.s.p., preto tvrdenia žalobcu o tom, že nemal objektívnu\nmožnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, ktoré uviedol a navrhol žalovaný v písomnom\nvyjadrení, nie sú pravdivé.\n\nPoučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. bolo spolu s ďalšími procesnými poučeniami právnemu zástupcovi\nžalobcu  doručené  na samostatnej listine dňa  18.12.2012. Zároveň bolo aj súčasťou každého\npredvolania na nariadený termín pojednávania, ktorý si právny zástupca žalobcu prevzal,  čo  vyplýva\nz obsahu spisu súdu prvého stupňa.  Preto neobstojí argumentácia  žalobcu  o tom, že nebol v konaní\nriadne poučený v zmysle tohto ustanovenia.\n\nVyjadrenie žalovaného k návrhu na začatie konania bolo žalobcovi doručené dňa 14.03.2013 spolu\ns predvolaním na prvý termín pojednávania vytýčený na 24.6.2013, pričom  toto pojednávanie bolo\nodročené z dôvodu potreby rozhodnutia o návrhu žalobcu na prerušenie konania. Tento návrh na\nprerušenie konania súd prvého stupňa  zamietol uznesením  zo dňa 11.09.2013, č.k. 6C 285/2012-78,\nktoré nadobudlo právoplatnosť  dňa  27.01.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne  č.\nk.  17Co/896/2013-99 zo dňa 26.11.2013.\n\nNie je pravdivé tvrdenie v odvolaní, že súd prvého stupňa prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, jeho\nprávneho zástupcu a žalovaného postupujúc podľa ustanovenia § 101 ods. 2 OSP, hoci tak urobiť\nnemohol.  Druhý termín pojednávania súd prvého stupňa nariadil na deň 10.02.2014  o 10.50 hod.\npričom predvolanie žalobcovi doručil dňa 27.01.2014. V tento deň, kedy právny zástupca žalobcu prevzal\npredvolanie na pojednávanie, vedel o ním tvrdenom dôvode na zrušenie pojednávania, teda v rozpore\ns ust. § 119 ods. 2 O.s.p. nepožiadal o odročenie (zrušenie) pojednávania bez zbytočného odkladu\npo tom, čo sa o ňom dozvedel. Ako vyplýva zo žalobcom predloženého mailu ( čl. 111), urobil tak až\n10.02.2014 o 8.20 hod. kedy odoslal na adresu súdu mailovým podaním žiadosť o odročenie termínu\npojednávania a návrh na jeho prerušenie. Toto podanie bolo doručené súdu prvého stupňa o 16.02\nhod., teda po pojednávaní a rozhodnutí vo veci samej. Odvolací súd uvádza, že v tomto prípade je\npodstatný moment doručenia žiadosti o odročenie pojednávania a návrhu na prerušenie konania súdu\na nie čas jej odoslania. Žalobca mohol pri zodpovednom prístupe k veci rozumne predpokladať, že keď\nodošle podanie v tak krátkom čase pred začatím pojednávania, je vysoko pravdepodobné, že podanie\nnebude doručené včas tak, aby ho mal sudca vykonávajúci pojednávanie k dispozícii v reálnom čase\npojednávania a teda nebude môcť o takomto podaní rozhodnúť. Súd prvého stupňa sa v písomnom\nvyhotovení rozhodnutia vzniknutou procesnou situáciou zaoberal a zrozumiteľne ju odôvodnil. Žalobca\nv uvedenom podaní opätovne navrhol prerušenie konania do  právoplatného rozhodnutia Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky  o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je  rozhodnutie o porušení práva\nžalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Uvádzanú ústavnú sťažnosť nepredložil.\nOdvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v súlade s § 41 ods. 2 O.s.p. bolo potrebné návrh na\nzrušenie pojednávania posúdiť ako návrh na odročenie pojednávania podľa § 119 ods. 2 O.s.p.. Novela\nObčianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 388/2011 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2012\nzaviedla obligatórne náležitosti návrhu na odročenie pojednávania. Návrh právneho zástupcu žalobcu\ntieto obligatórne náležitosti neobsahoval. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu predmetného návrhu\nnevyplýval žiadny dôležitý dôvod neúčasti právneho zástupcu žalobcu na vytýčenom pojednávaní.  Z\ndikcie § 119 ods. 4 O.s.p. naviac jednoznačne vyplýva, že pokiaľ súd neinformuje účastníkov o odročení\npojednávania, nie je dôvodný predpoklad že súd návrh na odročenie pojednávania akceptoval a preto\nje potrebné sa pojednávania zúčastniť.\n\nPreskúmaním postupu súdu prvého stupňa, s prihliadnutím na všetky okolnosti veci, vyhodnotil odvolací\nsúd postup tohto súdu ako správny, keď mal preukázané, že súd prvého stupňa mal pre prejednanie\nveci v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupcov splnené všetky podmienky podľa § 101\nods. 2 O.s.p. Zo skutočností a postupov súdu prvého stupňa v konaní vyplýva, že právo žalobcu na\nkontradiktórnosť súdneho  procesu nebolo porušené. Prejednaním veci v neprítomnosti účastníkov\nkonania súd prvého stupňa neodňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Súdne konanie v\npredmetnej veci prebehlo pred súdom prvého stupňa s pojednávaním a účastníci konania mali reálnu\nmožnosť predkladať skutočnosti a dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd prvého\nstupňa končil dokazovanie. Za daného procesného stavu súd prvého stupňa umožnil sporovým stranám\nzúčastniť sa prejednania veci vrátane možnosti označiť rozhodné skutočnosti a dôkazy, vyjadriť ku\nvšetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.), vykonať zhrnutie návrhov\na vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (§ 118 ods. 4 O.s.p.).\n\nSúd prvého stupňa preto správne vec prejednal v neprítomnosti účastníkov, pretože boli splnené\npodmienky § 101 ods. 2 O.s.p. a bola dodržaná lehota na prípravu pojednávania.  Pretože  žaloba\na vyjadrenie k žalobe boli účastníkom riadne doručené v dostatočnom časovom predstihu pred\npojednávaním a žiadneho z nariadených pojednávaní sa účastníci konania  nezúčastnili, napriek riadne\ndoručeným predvolaniam,  nemožno uzavrieť, že by\nv danej súvislosti žalobcovi bola súdom prvého stupňa odňatá možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam\nžalovaného v konaní. Žalobca sa svojvoľne nezúčastnil nariadeného pojednávania, preto neobstojí jeho\nodvolacia námietka, že sa nemal možnosť vyjadriť k dôkazom, ktoré vykonal súd. Túto možnosť žalobca\nnevyužil napriek poučeniu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p..\n\nOdvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci, aj keby bol návrh\nna prerušenie konania doručený včas,  neboli dané zákonné podmienky na prerušenie konania. V rámci\nkonania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky nedošlo\nk odkladu vykonateľného uznesenia  Krajského súdu v Trenčíne ako nadriadeného súdu zo dňa 22.\noktóbra 2012, č. k. 19NcC 519/2012-16 o podanie ktorej sťažnosti  pravdepodobne opieral žalobca\ndôvodnosť návrhu na prerušenie konania. Naviac v čase, keď súd prvého stupňa v tomto smere\n\nrozhodoval,  už bolo súdom prvého stupňa o obdobnom návrhu žalobcu rozhodnuté a ústavná sťažnosť\npodaná proti tomuto rozhodnutiu odmietnutá, z čoho vyplýva, že v čase rozhodovania prvostupňového\nsúdu tu už nebola existencia skutočnosti, od ktorej žalobca odvodzoval opodstatnenosť svojho návrhu.\nNa základe týchto skutočností vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalobcu v tejto časti ako nedôvodné.\n\nJe potrebné zdôrazniť, že skutočnosti uvedené v odvolaní sú z väčšej časti zmätočné\na nezakladajú sa na skutkových zisteniach, väčšina odvolacích dôvodov žalobcu sa nevzťahuje\nna prejednávaný prípad, nezodpovedá skutočnému stavu, ide o cyklostylované návrhy a odvolania.\nNapríklad nie je pravdou tvrdenie žalobcu v odvolaní, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, že\nsa žalovaný nevyjadril na výzvu súdu k návrhu, že sa vo veci nenariadilo ani neuskutočnilo ústne\npojednávanie, že nebol poučený podľa  § 120 ods. 4 O.s.p., a pod.\n\nPrávne vzťahy, od ktorých žalobca odvodzoval nároky uplatnené návrhom sú upravené zákonom č.\n514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov. Vychádzajúc z jednotlivých ustanovení zákona\nč. 514/2003 Z. z. predstavuje existencia nesprávneho úradného postupu pri výkone verejnej moci\norgánom verejnej moci hypotézu právnej normy. Pokiaľ nesprávny úradný postup existuje nastupuje\ndispozícia právnej normy predstavujúca zodpovednosť štátu ako zodpovednostného subjektu za\nškodu, ktorá predstavuje právny následok nesprávneho úradného postupu v podobe sankcie. Dôkazná\npovinnosť žalobcu  spočívala v preukázaní  nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bánovce\nnad Bebravou v konaní sp. zn.\n3 Er 184/2010. Nesprávny úradný postup žalobca charakterizoval ako nevydanie\na nedoručenie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných\nprieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Na preukázanie\nnesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia exekučným súdom v zákonom\nstanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov  navrhoval ako dôkaz súdny\nspis exekučného súdu vedeného medzi oprávneným - žalobcom a povinným. Súd prvého stupňa po\nzistení, že ide o exekučného konanie vedené Okresným súdom Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 3\nEr 184/2010 si tento spis si pripojil.\nZároveň odvolací súd zdôrazňuje, že čo sa týka nesprávneho úradného postupu v dôsledku prieťahov\nv exekučnom konaní, je nutné konštatovať, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní určuje\nÚstavný súd SR, ktorý má právomoc rozhodovať\no porušení ústavných práv fyzických a právnických osôb. Napriek tomu súd poukazuje na judikatúru\nÚstavného súdu SR ( I ÚS 27/02, IÚS 197/03, I ÚS 38/04), podľa ktorej dôvodom na odmietnutie\nsťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval\ntakými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Nie každý zistený\nprieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. S ohľadom na konkrétne okolnosti\nveci sa totiž postupom dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významným prieťahmi, ktoré by bolo\nmožné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. V zmysle záverov Ústavného súdu potom možno konštatovať,\nže dobu od podania žiadosti o udelenie poverenia do rozhodnutia súdu o tejto žiadosti nemožno\npovažovať za prieťahy v konaní, ktoré by mohli viesť k vzniku uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy\nna strane žalobcu, ani za rozhodnutie v lehote, ktorá by bola neprimeraná vo vzťahu k právu žalobcu\nna súdnu ochranu.\n\nŽalobca si naviac  v konaní nesplnil dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods. 1 O.s.p. a nepreukázal vznik\na výšku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. V sporových konaniach, ako je aj v danej veci, sa\nnesplnenie dôkaznej povinnosti prejaví v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre účastníka, ktorý svoje\ndôkazné bremeno neuniesol. Dôkazné bremeno je procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti\núčastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné\nbremeno viaže. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť závisí od účastníkov konania, ktorí tým\nvymedzujú predmet dokazovania, teda to čo má byť preukázané. Na preukázanie skutočností, ohľadom\nktorých má účastník konania dôkazné bremeno slúži dôkaz, dôkazný prostriedok realizovaný v procese\ndokazovania. Vymedzenie okruhu skutočností, ktoré musí účastník uviesť a následne preukázať závisí\nod hypotézy hmotnoprávnej normy upravujúcej sporný vzťah medzi účastníkmi. Táto norma zároveň\nurčuje rozsah dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú\norgánmi verejnej moci má charakter objektívnej zodpovednosti, ktorej podmienkami sú : výkon verejnej\nmoci príslušným orgánom verejnej moci, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a príčinná\n\nsúvislosť medzi nimi. Tieto podmienky musí preukázať poškodený, ktorý znáša dôkazné bremeno o\nskutočnostiach, ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu.\nV danom prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že nevydanie rozhodnutia  exekučného súdu\no návrhu súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom v\nprimeranom čase a bez zbytočných prieťahov, je nesprávnym úradným postupom podľa právoplatného\nrozhodnutia vydaného v inom konaní (sťažnosť u predsedu súdu na podklade sťažnosti na prieťahy,\ndisciplinárne konanie, konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, konanie pred Európskym\nsúdom pre ľudské práva). Žalobca nepreukázal, že prieťahy, o ktorých bolo v inom konaní rozhodnuté,\nsú neodôvodnené, boli podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody žalobcu v exekučnom konaní\nz dôvodu, že jeho pohľadávka sa stala nevymáhateľnou a nevykonateľnou.\n\nOdvolací súd  naviac zdôrazňuje, že na to, aby bolo možné zaoberať sa samotnou skutočnou škodou,\nprípadne ušlým ziskom by bolo potrebné v prvom rade konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému\npostupu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.\n\nV nadväznosti na vyššie uvedené je potom nutné uviesť, že na to, aby sa ďalej súd mohol zaoberať\nprípadnou nemajetkovou ujmou, tak ako to predpokladá ustanovenie § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č.\n514/2003 Z. z., by v prvom rade muselo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Pokiaľ  k nesprávnemu\núradnému postupu zo strany exekučného súdu vôbec nedošlo, nie je dôvod sa v prejednávanej veci\nzaoberať ani prípadnou výškou nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 citovaného zákona.\n\nNa základe týchto skutočností sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci\nnebol predpoklad vzniku nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003\nZ. z.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny\npodľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení       s § 142 ods. 1 OSP.\nHoci žalovanému ako úspešnému účastníkovi by patrila náhrada trov odvolacieho konania, odvolací súd\nzistil, že z obsahu spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú a žalovaný si ich náhradu\nneuplatnil. Preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e    p r í p u s t n é.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/285/2012", "guid": "4c4549ff-627c-495c-bd3e-aa0230d036ca:c8bc0317-fe04-4db3-9119-c1a5d3aa3356", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ee3de5b-b3b0-4f95-811a-3ee1abebf18c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 293/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 293/2013 z 2. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-02", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ee3de5b-b3b0-4f95-811a-3ee1abebf18c"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:0c015f07-133f-47a0-b5bd-078fcd84d779", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c015f07-133f-47a0-b5bd-078fcd84d779"}, {"guid": "ussr:082a8e53-e22e-4187-ae8b-6cc9d9c6264f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 197/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 197/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 455, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:082a8e53-e22e-4187-ae8b-6cc9d9c6264f"}, {"guid": "ussr:088fbc69-694b-4ff4-b560-4ec81f05c278", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/02 z 22. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-22", "citacie_n": 459, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:088fbc69-694b-4ff4-b560-4ec81f05c278"}, {"guid": "f472c906-78c6-41d3-af92-3b3c145f5126:c0735e30-12f2-43f8-9f4a-e59895a2bff8", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/184/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn. 3Er/184/2010 z 8. 9. 2022", "sud": "Okresný súd Svidník", "datum_vydania": "2022-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f472c906-78c6-41d3-af92-3b3c145f5126:c0735e30-12f2-43f8-9f4a-e59895a2bff8"}], "citovane_v": []}