Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoE/286/2012 z 26. 12. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 26. decembra 2012, sp. zn. 15CoE/286/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4112219984.1 Krajský súd Nitra | 15CoE/286/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4112219984.1 | 2012-12-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: ZRK, § 45 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/029c03b2-4423-4f4a-a7bb-a5d144907f9a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4112219984.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/286/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112219984
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4112219984.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka
5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, 851 08 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
X. XXX, O. X. nad K., o vymoženie sumy 52,05 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 34Er/731/2012-12 zo dňa 10.08.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 34Er/731/2012-12 zo dňa 10.08.2012 p o t v r d
z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 15.06.2012.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, §
45 ods. 1, 2, § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 prvá
veta Občianskeho zákonníka, čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a), čl. 3 bod 1, 3, čl. 6 bod 2 smernice Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Konštatoval, že na základe rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu
stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Dodal, že
rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
všeobecným obchodným podmienkam. Na základe uvedeného preto konštatoval, že rozhodcovská
doložka je neprijateľná, keďže spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Mal za preukázané, že rozhodcovská doložka sa prieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v
zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Na základe uvedeného preto súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci, ktoré odôvodnil tým, že podľa jeho názoru súd v prejednávanej veci prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a



exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov. S poukazom na § 35 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní, § 159 zák. č. 99/1963 Zb. mal za to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má
tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre
opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný. Uviedol,
že z § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vyplýva, že ak sú splnené dôvody
podľa § 45 ZRK, exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie.
Ďalej poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 6. októbra 2009 vo veci C-40/08,
kde v bode 37 sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny
výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými
po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie
týchto opravných prostriedkov. Uviedol, že podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže
vyžadovať... aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa,
ktorý nepozná svoje práva... a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v
spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o
neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Dospel k záveru, že nemožno vyvodzovať z európskeho práva za
súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný
titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Zároveň
dal do pozornosti, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho
zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na dôvodovú správu k
ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie, pričom si uplatnil aj trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške
19,12 eura s DPH.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 05.06.2012,
kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu - rozsudku č. k. EP 30620/11, ktorý vydal rozhodcovský súd Slovenskej hospodárskej
komory s.r.o., IČO: 36 577 928 dňa 27.12.2011, ktorý sa stal právoplatným dňa 20.02.2012 a
vykonateľným dňa 24.02.2012. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal
napadnuté uznesenie.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Z okolností daného prípadu (právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu) vyplýva, že pokiaľ je
podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej
stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku
splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup súdu prvého stupňa, ktorý z toho vyvodí
dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v



neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného
odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa
svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv
dodávateľom.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správne.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.