Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoE/2/2018 z 30. 1. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 30. januára 2018, sp. zn. 5CoE/2/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5611201453.2 Krajský súd Žilina | 5CoE/2/2018 | ECLI:SK:KSZA:2018:5611201453.2 | 2018-01-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 387 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/48c37dc0-ec60-417d-99d2-76846c00c75b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5611201453.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoE/2/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611201453
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5611201453.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a
členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v exekučnej veci oprávneného :
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO : 35 807 598, zastúpenej Advocate
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO : 36 865 141, proti povinnej : U. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. X. O. XXXX/XX, Q. K., pre vymoženie pohľadávky 1.863,62 eur s príslušenstvom, vykonávanej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu U. XX, D., pod
sp. zn. Ex 1914/11, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
10Er/167/2011-44 zo dňa 8.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 10Er/167/2011-44 zo dňa 8.12.2016 vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právny zástupca oprávnenej spísal pred súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. návrh na vykonanie exekúcie, čím sa dňa 31. 1. 2011 začalo exekučné
konanie pod sp. zn. Ex 1914/11 na vymoženie pohľadávky vo výške 1.863,62 eur s príslušenstvom,
priznanej rozhodcovským rozsudkom, sp. zn. SR 12810/10 zo dňa 3.1.2011. Uznesením tamojšieho
súdu č.k. 10Er/167/2011-11 zo dňa 10.3.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k.
8CoE/181/2011-32 zo dňa 29.11.2011 bola exekúcia v časti vymáhania 0,25 % denného zmenkového
úroku zo sumy 2.233,62 eur od 31.7.2010 do 28.10.2010, zo sumy 1.983,62 eur od 29.10.2010 do
02.12.2010 a zo sumy 1.933,62 eur od 03.12.2010 do 31.12.2010, zo sumy 1.863,62 eur od 01.01.2011
do zaplatenia, zastavená.
V predmetnej exekúcii sa vymáha právo zo zmenky proti povinnej, ktorá je fyzickou osobou. Súdny
exekútor postúpil súdu včas podané doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnená v doplnení
uviedla, že povinná je osobou oprávnenou na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom
spotrebiteľským, nakoľko povinná pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupovala ako
podnikateľ. Z týchto dôvodov sa podľa nej nemôžu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku č.
438/2015 Z.z., ktorými došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k novelizácii Exekučného poriadku, ktorá
sa týka vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami. Rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v ich
exekučnom titule. Tieto skutočnosti sa stali známymi súdnemu exekútorovi aj exekučnému súdu.
Súd prvej inštancie právne postupoval podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1 písm. g) a
§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Konštatoval, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na
základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu,
ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,



či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky, ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocou prejednať spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský
súd. Skúmanie platnosti rozhodcovskej doložky, a tým aj spôsobilosti exekučného titulu, má prednosť
pred posúdením skutočností v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože v
prípade, ak je podkladom pre vykonanie exekúcie nespôsobilý exekučný titul, je už ďalšie posúdenie
vzťahu medzi oprávnenou a povinnou nadbytočné. V predmetnej veci bola rozhodcovská doložka
obsiahnutá v článku 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré mali byť prílohou Zmluvy o
úvere uzavretej medzi povinnou a oprávneným. Tieto podmienky však nie sú podpísané ani jednou
zo zmluvných strán. Platne možno rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť tak, že zmluva je obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v
Zákone o rozhodcovskom konaní o forme rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho
výkladu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2 Cdo/245/2010). Podriadenie sa
právomoci súkromnej osoby, naviac určenej druhou stranou, je takým zásadným právnym úkonom, pri
ktorom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.
Oprávnenej nič nebránilo, aby text návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá v sebe obsahuje
tak zásadný právny záväzok účastníkov, zahrnula do samotnej zmluvy a dala klientovi na výber, či
súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej doložky, alebo nie. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by
bola rozhodcovská doložka uzavretá vo vzájomne vymenených listoch. Táto písomná forma uzavretia
rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na charakter všeobecných obchodných podmienok vylúčená. Keďže
rozhodcovská doložka nie je časťou zmluvy, ale ako samostatná zmluva má vlastný právny osud,
preto nie je možné konštatovať, že bola platne uzatvorená len tým, že ju oprávnený obsiahol vo
všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami. Na uvedenom
závere neplatnosti rozhodcovskej doložky nič nemení ani skutočnosť, že povinná uzatvorila úverovú
zmluvu ako podnikateľský subjekt. Ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní zakotvujú povinnú
písomnú formu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, sú ustanoveniami kogentnými, od ktorých sa
nemožno odchýliť. Exekučný súd je pritom vždy povinný prihliadnuť na dôvod na zastavenie exekúcie,
pokiaľ tento namieta niektorý z účastníkov konania alebo sa stane súdu inak známym, t. j. aj z
úradnej povinnosti (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preto s poukazom na to, že nebola platne
uzatvorená rozhodcovská doložka, rozhodcovský súd nemal právomoc konať vo veci, a teda predložený
rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil. Súdny exekútor na výzvu
súdu uviedol, že si trovy súdnej exekúcie neuplatňuje, preto o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich
súdnemu exekútorovi nepriznal.

2. Oprávnený v podanom odvolaní uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí. Poukázal
na to, že s povinnou uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej povinnej poskytol úver na výkon
podnikania. Zákon o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia
úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Pre
právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve.
Povinná v úvere prehlásila a potvrdila svojim podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na
výkon podnikania. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich
práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Použitie rozhodcovských
doložiek v spotrebiteľských vzťahoch nie je zakázané ani z pohľadu komunitárneho práva. Záver o
prípustnosti rozhodcovského konania vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2008/48/ES o
spotrebiteľskom úvere, ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie
spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie
okresného súdu zrušil.

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bol podané oprávneným subjektom
v zákonom stanovenej lehote podľa § 362 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385
ods. 1 CSP a contrario a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.



4. Podľa ust. § 387 ods. 1,2,3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ, konštatuje, že súd prvej inštancie
rozhodol vecne správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil. Svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP, keď dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2
CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len
na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zásadným
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Keďže odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, právnym posúdením ako aj s odôvodnením uznesenia v plnom rozsahu stotožnil v zmysle
ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s
ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav
a následne prijaté právne závery. S poukazom na uvedené preto odvolací súd, keďže v napadnutom
rozhodnutí nezistil pochybenie, potvrdil ho ako vecne správne, keď podané odvolanie oprávneného
nepovažoval za dôvodné.

6. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)