{"guid": "129d8d8d-7a71-41fb-b638-cbe99cf209a4:af2cbfb5-eb64-40c3-977e-db9e4a7ac45e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2211213717.1", "spisova_znacka": "11Co/42/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/42/2012 z 22. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 22. januára 2013, sp. zn. 11Co/42/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2211213717.1", "identifikacne_cislo": "2211213717", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Ľudovít Bradáč", "sudca_id": 139, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludovit-bradac-139", "datum_vydania": "2013-01-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Iné", "Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/258", "nazov": "zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af2cbfb5-eb64-40c3-977e-db9e4a7ac45e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2211213717.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2211213717.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2211213717.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/42/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211213717
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2211213717.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom
Novodvorská 994, Praha 4, ČR, IČO: 25 117 483, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom
Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpeného splnomocnencom: HKP Legal, s.r.o., so sídlom
Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 3.169,29 eur s príslušenstvom, odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C 189/2011 - 30 zo dňa 27. septembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zamietnutia žaloby a v časti trov konania
p o t v r d z u j e .

Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi 2.198,52 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne od 14.07.2009 do zaplatenia a úroky z omeškania
111,53 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39,     § 52, § 53, §
54, § 517 ods. 2, § 544 a § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovení zákona č. 258/2001
o spotrebiteľských úveroch, keď dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ požičal
žalovanej finančné prostriedky, ktoré sa táto zaviazala vrátiť v splátkach, pričom v danom prípade išlo
o vzťah veriteľa - dodávateľa a občana - spotrebiteľa. Z obsahu zmluvy a obchodných podmienok, ako
aj vyjadrenia žalobcu v žalobe vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený právnym predchodcom
žalobcu ako dodávateľom, ktorý určil čo všetko v zmluve bude uvedené, v akom znení. Obchodné
podmienky sú vypracované pre vopred bližšie neurčeného dlžníka - spotrebiteľa, a teda spotrebiteľ (a
teda ani žalovaná) sa na ich príprave nepodieľal, a ani by nemohol docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu
vopred pripravených podmienok. Žalobca nepreukázal, že obchodné podmienky zmluvy boli žalovanou
individuálne vyjednané. V predmetnej zmluve chýbajú niektoré také podmienky, s absenciou ktorých
zákon o spotrebiteľských úveroch spája právo žalobcu ako dodávateľa požadovať iba poskytnutý úver,
bez úrokov a poplatkov a povinnosť dlžníka ako spotrebiteľa platiť iba výšku poskytnutého úveru bez
úrokov a bez poplatkov. V predmetnej zmluve chýba konečná splatnosť úveru, ktorá náležitosť má byť
v zmluve uvedená, a to podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Okrem toho
absentuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) cit. zákona, pretože v zmluve nie je uvedený termín



splatnosti splátok. Pre absenciu týchto dvoch náležitostí zmluvy treba považovať tento spotrebiteľský
úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z ust. § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Vychádzajúc z uvedeného je potom žalovaná povinná vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo
jej právny predchodca žalobcu poskytol, bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru. Právny
predchodca žalobcu žalovanej podľa zmluvy poskytol úver 2.655,51 eur (80.000,- Sk), teda len toto
plnenie je žalovaná povinná vrátiť. Podľa výpisu z úverového účtu žalovaná zaplatila pred odstúpením
sumu 439,99 eur a po odstúpení od zmluvy uhradila ešte sumu 17,- eur, teda celkovo uhradila 456,99
eur. Takto potom žalovaná z výšky úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu dlhuje žalobcovi
nie sumu 2.495,81 eur, ako to žalobca uviedol v žalobe, ale iba sumu 2.198,52 eur. V tomto rozsahu bola
žaloba žalobcu dôvodná. Žalobca tiež požadoval pre omeškanie s platením úveru úroky z omeškania,
ktoré si uplatnil jednak ako vyčíslenú sumu 126,50 eur a v percentuálnom vyjadrení ako 10,5 % ročne
zo sumy 2.495,81 eur od 14.07.2009 do zaplatenia. V tomto smere bola žaloba žalobcu dôvodná len v
časti vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 111,53 eur a nie v žiadanej sume 126,50 eur, nakoľko
žalovaná bola od dátumu splatnosti celého dlhu, teda od 20.01.2009 do dňa 13.07.2009 v omeškaní len
so sumou 2.215,52 eur. Za obdobie od 20.01.2009 do 13.07.2009 tak úroky z omeškania 10,5 % ročne
bolo potrebné počítať nie zo sumy 2.512,81 eur, ale zo sumy 2.215,52 eur. Úroky z omeškania 10,5 %
ročne boli dôvodné tiež len zo sumy dôvodnej dlžnej istiny úveru, teda zo sumy 2.198,52 eur, lebo toľko
bol dlh žalovanej ku dňu 14.07.2009. Okrem toho si žalobca uplatnil v rámci žalovanej sumy aj zmluvnú
pokutu spolu 436,04 eur spolu s úrokom z omeškania 10,5 % ročne od 14.07.2009 do zaplatenia. Aj v
tejto časti bola žaloba nedôvodná, pričom dôvodom bola absolútna neplatnosť dojednaní o zmluvných
pokutách. Prvým dôvodom absolútnej neplatnosti je skutočnosť, že sú písané veľmi drobným, voľných
okom skoro nečitateľným písmom, ako aj celé obchodné podmienky. Naviac dojednanie o zmluvnej
pokute je zapracované medzi menej podstatné a menej významné obchodné podmienky, čo môže
vyvolať u spotrebiteľa dojem, že aj táto je tak nedôležitá. Okrem toho obchodné podmienky sú tzv.
typovými, kde ich obsah a rozsah a to, čo v nich bude alebo nebude a v akej forme a pod. určuje výlučne
len žalobca ako dodávateľ, ktorý tieto podmienky robí a formuluje. Okrem toho, čo sa týka dojednania o
zmluvnej pokute v čl. 4 obchodných podmienok, ide o dojednanie absolútne neplatné aj z toho dôvodu,
že toto dojednanie nemá všetky podstatné náležitosti, ktoré písomná v zmluvnej pokute podľa § 544 ods.
2 Občianskeho zákonníka má mať, nakoľko chýba dojednanie buď o výške zmluvnej pokuty, alebo o
spôsobe jej určenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov
právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žiaden z účastníkov nebol úspešný v celom rozsahu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby a v časti trov konania podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil
a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa jeho názoru
preukázal súdu, z čoho pozostáva zmluvná pokuta, nakoľko medzi listinnými dôkazmi priloženými k
žalobe boli okrem iného: obchodné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, odstúpenie od zmluvy
zo dňa 15.01.2009 a výpis z úverového účtu. Zmluvná pokuta za predčasné ukončenie zmluvy vo výške
361,35 eur bola dohodnutá obchodnými podmienkami, konkrétne išlo o čl. 4 obchodných podmienok,
pričom tieto v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.02.2008 tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Mal za to, že z čl. 4 obchodných podmienok jednoznačne vyplýva spôsob určenia
zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta za omeškanie platby vo výške 74,69 eur bola rovnako dohodnutá
obchodnými podmienkami. Z predloženého výpisu z úverového účtu jednoznačne vyplýva, že zmluvná
pokuta (vo výpise z úverového účtu ako „poplatek z prodlení“) bola žalovanej oprávnene naúčtovaná
celkovo za 9 omeškaných splátok, teda v súlade s dojednanými podmienkami, ktoré skutočnosti
tiež vyplývajú z odstúpenia od zmluvy zo dňa 15.01.2009. Ďalej uviedol, že obchodné podmienky
tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.02.2008, pričom žalovaná
podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere prehlásila, že si obchodné podmienky vzťahujúce sa k
zmluve prečítala, porozumela im a pokladá ich ustanovenia za záväzné. Bol toho názoru, že došlo k
preukázaniu existencie jeho nároku na zmluvnú pokutu, ako aj jej špecifikáciu, čo jednoznačne vyplýva
z predložených listinných dôkazov.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdiť.



K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril vedľajší účastník, ktorý vychádzajúc zo záverov právneho
posúdenia dôvodnosti nárokov uplatňovaných žalobcom v obdobných súdnych konaniach, vedených
v spotrebiteľských veciach mal za to, že nároky žalobcu uplatňované v tomto konaní sú premlčané, a
preto v záujme efektívnej ochrany žalovanej ako spotrebiteľa uplatnil námietku premlčania vo vzťahu
k nárokom uplatňovaným voči žalovanej v tomto konaní a navrhol, aby bola žaloba v celom rozsahu
zamietnutá. Súčasne navrhol priznať náhradu trov právneho zastúpenia.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8C 189/2011 bolo zaplatenie istiny
3.169,29 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanej uložil
zaplatiť žalobcovi 2.198,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne od 14.07.2009 do
zaplatenia a úroky z omeškania 111,53 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo
zvyšku žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v
časti zamietnutia žaloby a v časti trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok  vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2    písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle § 205
ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas
konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti
je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle
§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na
zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne
ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z
05.04.1993 „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok“.



Súdny dvor už v rade prípadov (napríklad vo veci C-240/98 až C-244/98 Océano Group Editorial
a Salvat Editores, vo veci C-168/05 Mostaza Cláro, vec C-243/08 Pannon GSM a vec C-40/08
Asturcom Telekomunicaciones), uzavrel, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13/EHS vychádza
z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie
k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol
ovplyvniť ich obsah. Vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán, čl. 6
ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako to
vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú
zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi
nimi môže znovu zaviesť rovnosť. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany, ktorú chce smernica č. 93/13/
EHS dosiahnuť, Súdny dvor viackrát zdôraznil že tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom
resp. dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym vonkajším zásahom. Vo svetle týchto zásad
Súdny dvor stanovil, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky.
Smernica č. 93/13/EHS sa má teda vykladať v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku je povinný aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť sankcie
obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej medzi poskytovateľom úveru a spotrebiteľom. Ak súd rozhodne,
že sankcia predstavuje nekalú zmluvnú podmienku, je jeho povinnosťou zabezpečiť, aby spotrebiteľ
nebol touto podmienkou viazaný.

Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára
mal žalobca už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, pričom povinný
obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť ani neovplyvnila.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Jeho ust. § 23a účinné
v období od 01.01.2000 do 24.11.2004 zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona
rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa  zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby
na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,                   2. podmienky, ktorými sa podmieňuje
predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho
ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v
rozpore s dobrými mravmi.

S poukazom na uvedené preto súd prvého stupňa správne posúdil uzatvorenú zmluvu medzi účastníkmi,
resp. medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom správnym
bol záver súdu prvého stupňa o neprimeranosti dojednaných úrokov z omeškania, na základe čoho bolo
dôvodné v tejto časti žalobu žalobcu zamietnuť.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď súd prvého stupňa správne rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. i o trovách
konania.

V odvolacom konaní boli úspešní žalovaná a vedľajší účastník, a teda im vzniklo právo na priznanie
náhrady trov konania s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s    § 142 ods. 1 O.s.p.

Vzhľadom na to, že žalovaná nepodala podľa § 151 ods. 1 O.s.p. návrh na priznanie náhrady trov konania
a vedľajší účastník napriek podaniu takéhoto návrhu na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia
tieto trovy najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil, odvolací súd o trovách
odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.



Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/189/2011", "guid": "edbf1a97-bae2-4df0-98a7-1997b55d45fe:f5b0f559-e271-431e-b308-c872d8702716", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}