{"guid": "129d663c-78cb-4b72-a2a7-6fe55c602f40:be764f89-d402-4a2f-a28c-92b97b3b3d32", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3113012136.2", "spisova_znacka": "23To/5/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/5/2014 z 3. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 3. februára 2014, sp. zn. 23To/5/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3113012136.2", "identifikacne_cislo": "3113012136", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Samaš", "sudca_id": 1328, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-samas-1328", "datum_vydania": "2014-02-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce", "Zrušujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-2", "nazov": "§ 212 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-212"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-212"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/be764f89-d402-4a2f-a28c-92b97b3b3d32", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3113012136.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3113012136.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3113012136.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/5/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113012136
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113012136.2

Uznesenie
Krajský súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. februára 2014
prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín a obžalovaného N. C. v trestnej veci
obžalovaných

X) N. C.,

nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom T. K. XXX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava,

X) B. X.,

nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom M. XXX, zamestnaného vo firme O. R. K., t.č. na slobode,

X) M. D.,

nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom D., Z. D. XXXX/X, t.č. na slobode,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3T/144/2013 zo dňa 10. decembra 2013
a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného N. C. zamieta,
pretože nie je dôvodné.

II.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku  celý výrok o oslobodení
obžalovaných B. X. a M. D. spod obžaloby.

Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :



Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný 1) N. C. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr.zák., pretože že dňa 11.07.2013 po tom, ako sa spoločne prepravil s
obžalovaným B. X. a obžalovaným M. D. na osobnom motorovom vozidle OMV zn. Škoda X. RS G.: H.,
červenej farby z Hlohovca do obce Drietoma, obžalovaný N. C. v čase okolo 01.00 hod. vystúpil pred
obytným blokom č. XXX z vozidla a pomocou prineseného inbusového kľúča „lamáku“ otvoril a krabičkou
na diagnostiku naštartoval a odcudzil tam zaparkované a riadne uzamknuté OMV Škoda Octavia combi,
TEČ: R. šedej metalízy, r.v. 2000, 1,9 TDI, VIN: R čím poškodenému A. A. spôsobili celkovú škodu vo
výške 2.789 €.

Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 36 písm. l/, 37 písm. m/ Tr.zák.
k trestu odňatia slobody na 20 mesiacov, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák.
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia vecí, ktoré sú konkrétne
uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr.zák. bola obžalovanému N. C. uložená aj povinnosť nahradiť poškodenému A.
A. škodu vo výške 2.789 €, pričom podľa § 288 ods. 2 Tr.por. bol poškodený so zvyškom uplatneného
nároku na náhradu škody, odkázaný na občianske súdne konanie.

Naproti tomu boli obžalovaní 2) a 3) B. X. a M. D. podľa § 285 písm. c/ Tr.por. oslobodení spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, sp.zn. 1Pv 626/13 zo dňa 07.11.2013, v ktorej im bolo kladené
za vinu, že sa mali dopustiť prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa §§ 20, 212 ods. 2 písm. a/,
ods. 3 písm. a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že obžalovaní pod bodmi 1 až 3 dňa 11.07.2013 po
predchádzajúcej dohode, o tom ako sa spoločne prepravili OMV zn. Škoda Octavia RS EČV: H. červenej
farby z Hlohovca do obce Drietoma, obžalovaný N. C. v čase ako okolo 01.00 hod. vystúpil pre obytným
blokom č. XXX z vozidla a pomocou prineseného inbusového kľúča „lamáku“ otvoril a krabičkou na
diagnostiku naštartoval a odcudzil tam zaparkované a riadne uzamknuté OMV Škoda Octavia combi,
TEČ: R. šedej metalízy, r.v. 2000, 1,9 TDI, VIN: R pričom následne sa pripojil k vyššie uvedenej červenej
Škode Octavii s posádkou obžalovaný B. X. a obžalovaný M. D., z ktorej vybral vysielačku zn. Kenwood,
pričom sa dohodli, že druhá spárovaná vysielačka ostane v tomto vozidle, aby mohli obžalovaný N.
C. upozorniť, ak by po ceste späť do Hlohovca videli policajnú hliadku, čím zabezpečovali bezpečný
doprovod odcudzeného vozidla, čím poškodenému A. A. spôsobili celkovú škodu vo výške 2.789 €,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní B. X. a M. D..

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie prokurátor a obžalovaný N. C.. Prokurátor
zahlásil odvolanie na hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku tak, že toto podáva len v
neprospech obžalovaných B. X. a M. D.. Následne prokurátor odvolanie písomne zdôvodnil tak, že toto
smeruje proti výroku o oslobodení obidvoch obžalovaných spod obžaloby. Podľa názoru prokurátora
tento výrok rozsudku je nesprávny, pretože súd prvého stupňa posúdil skutkový stav výlučne v
prospech týchto obžalovaných. V priebehu prípravného konania a konania pred súdom boli vykonané
viaceré dôkazy, ktoré tvoria ucelený na seba navzájom nadväzujúci reťazec skutočností, nepochybne
preukazujúcich spáchanie žalovaného skutku obžalovaným X. a obžalovaným D.. Obžalovaný N. C.
doznal odcudzenie vozidla, ako aj to, že cez spárované vysielačky bol dohodnutý s obžalovanými B. X.
a M. D. na komunikáciu v prípade narušenia bezpečného doprovodu odcudzeného vozidla policajnými
hliadkami. Tvrdenie obžalovaného N. C., že ďalší dvaja obžalovaní nevedeli o odcudzení vozidla, sa
prokurátorovi javí ako realizované v snahe prevziať zodpovednosť za spáchaný skutok iba na svoju
osobu. Prokurátor poukázal na dôkazy, ktoré svedčia v neprospech obžalovaných (prítomnosť kukly a
baterky v bunde, ktorú mal na sebe obžalovaný M. D. v čase zaistenia, kontakt obžalovaného B. X.
s kuklou; rozsypané korenie na sedačke spolujazdca v doprovodnom vozidle, spárované vysielačky v
obidvoch vozidlách). Aj vzhľadom na tieto dôkazy je okolnosť, že obžalovaní M. D. a B. X. mali informovať
obžalovaného N. C. o policajných hliadkach, len z dôvodu jeho zákazu činnosti riadenia motorových
vozidiel, je vysoko nepravdepodobná, a to aj z dôvodu doby, kedy bol skutok spáchaný (01.00 hod.).
Prokurátor vyslovil názor, že doposiaľ vykonané dôkazy vytvárajú ucelený reťazec nepriamych dôkazov
na seba navzájom logicky nadväzujúcich, ktoré nepochybne preukazujú, že skutok sa stal, tento napĺňa
znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. a tento skutok spáchali obžalovaní M. D. a B.
X.. Navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť napadnutý rozsudok vo vzťahu k týmto obžalovaným



a aby odvolací súd podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Odvolanie obžalovaného N. C., ktoré písomne podal prostredníctvom svojho obhajcu, smerovalo proti
výroku o treste. Podľa názoru obhajcu súd prvého stupňa neprihliadol na pohnútku spáchania trestného
činu, ani na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Obžalovaný nekonal v snahe zveľadiť svoj
majetok, ale chcel len zmierniť dôsledky svojej zlej finančnej situácie. Spáchanie trestného činu priznal
a oľutoval. Uložený trest odňatia slobody nad polovicou trestnej sadzby je nesprávny, pričom tiež
rozhodnutie o jeho nepodmienečnosti nie je zákonné. Bolo pritom možné obžalovanému uložiť dohľad
probačného úradníka a isté povinnosti a obmedzenia k zabezpečeniu účelu trestu. Obhajca navrhol
zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste s tým, aby odvolací súd sám uložil obžalovanému N. C.
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s povolením podmienečného odkladu a nariadením dohľadu
probačného úradníka, prípadne aj s nariadením obmedzení a povinností.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach, navrhol prokurátor krajskej prokuratúry odvolaniu
podriadeného prokurátora vyhovieť a odvolanie obžalovaného N. C. ako nedôvodné zamietnuť podľa §
319 Tr.por. Obhajca všetkých troch obžalovaných navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. ako
nedôvodné zamietnuť a odvolaniu obžalovaného N. C. vyhovieť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že dôvodné je
len odvolanie prokurátora.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

K odvolaniu prokurátora uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Samosudkyňa súdu prvého stupňa
písomne odôvodnila výrok o oslobodení obžalovaných B. X. a M. D. spod obžaloby najmä tým, že nebol
zabezpečený žiadny priamy dôkaz, ktorý by usvedčoval týchto obžalovaných zo spáchania žalovanej
trestnej činnosti. Ďalej tu súd poukázal aj na výpoveď obžalovaného N. C., ktorý vo svojich výpovediach
tvrdil, že ďalší dvaja spoluobžalovaní nemali vedomosť, že sa on chce dopustiť odcudzenia vozidla, k
čomu predtým a ani potom neboli nijakým spôsobom dohodnutí. Súčasne súd prvého stupňa uviedol
právny názor, že spolupáchateľstvo je možné len v štádiu pokusu, ako i v štádiu spáchania trestného
činu, nie však po dokonaní trestného činu krádeže.

Vyššie uvedený nedostatok priameho dôkazu však, vzhľadom na povahu zadovážených dôkazov a
z nich plynúcich nasledovných skutočností, neumožňoval urobiť záver o „nevine“ obžalovaných. Z
vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že v predmetnej dobe obžalovaný N. C. vlastným
konaním sa násilne zmocnil cudzieho osobného motorového vozidla. Ďalej z dôkazov vyplýva, že krátko
po odcudzení motorového vozidla boli prakticky súčasne zadržaní všetci traja obžalovaní príslušníkmi
PZ počas prevozu z miesta činu na diaľnici smerom na Hlohovec (obžalovaný N. C. sám v odcudzenom
vozidle, obžalovaný B. X. a M. D. vo vozidle, ktoré zapožičal predtým práve obžalovaný N. C.).

Taktiež vzájomná súvislosť medzi presunmi týchto vozidiel s obžalovanými vyplýva z ich „prepojenia“
vysielačkami zaistenými v obidvoch vozidlách. S tvrdením, že išlo len o akési „krytie“ obžalovaného
N. C., pretože tento mal uložený zákaz riadenia motorových vozidiel, sa odvolací súd nestotožnil. Pre
vieryhodnosť takejto obrany obžalovaných nepostačuje v tomto smere len zhoda ich výpovedí.

Je pritom taktiež jednoznačne preukázané, že v predmetnej dobe prišli všetci traja obžalovaní do obce
Drietoma spoločne na jednom motorovom vozidle (motorové vozidlo požičané obžalovaným N. C.).
Túto preukázanú okolnosť však obžalovaný M. D. najprv poprel a tvrdil, že do nejakej obce v nočných
hodinách išiel autom len s obžalovaným B. X., ktorý tam išiel za kamarátkou, pričom v obci za ňou z auta
vystúpil. Až v ďalšej výpovedi v prípravnom konaní tento obžalovaný pripustil, že v aute boli traja, pričom
tretím bol „nejaký“ N., ktorého nepozná, pričom o spoločnej ceste mu volal obžalovaný B. X.. Obžalovaný
N. C. však k tomu uviedol, že najprv stretol obžalovaného M. D. a až potom išli pre obžalovaného B. X..
Tento obžalovaný teda najprv vôbec popieral prítomnosť obžalovaného N. C. v aute a neskôr popieral
aspoň známosť s týmto obžalovaným, keď už „musel“ pripustiť, že do obce Drietoma prišli všetci traja



jedným motorovým vozidlom. Z uvedeného vyplýva snaha tohto obžalovaného vyhnúť sa „spojitosti“ s
osobou, ktorá bola usvedčená z odcudzenia motorového vozidla.

Taktiež ďalší obžalovaný B. X., ktorý riadil motorové vozidlo zapožičané obžalovaným N. C. do obce
Drietoma, najprv v prípravnom konaní uviedol, že vôbec nevidel ďalšie vozidlo, ktoré obžalovaný
odcudzil až neskôr doznal, že toto vozidlo aj videl, videl aj prekladanie „náradia“ z odcudzeného vozidla
do vozidla, ktoré riadil on, pričom mu bolo jasné, že obžalovaný N. C. druhé vozidlo odcudzil. Aj tento
obžalovaný teda mal najprv snahu vylúčiť súvislosť odvezenia obžalovaného N. C. do obce Drietoma
s následným odcudzením vozidla.

Z tohto pohľadu potom bolo potrebné hodnotiť aj „vieryhodnosť“ obhajobných tvrdení týchto
obžalovaných o tom, že ich konanie v predmetnej dobe súviselo len s porušovaním zákazu činnosti
obžalovaným N. C. a nesúviselo s odcudzením motorového vozidla.

Odvolací súd ďalej poukazuje na ďalšiu významnú okolnosť, ktorá vyplýva z dôkazov nachádzajúcich
sa v trestnom spise (na hlavnom pojednávaní zatiaľ neboli vykonané). V trestnom spise sa na č.l.
185-195 nachádzajú výpisy z uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky, pričom z jej vyhodnotenia na
č.l. 201 vyplýva, že v dňoch od 04.07.2013 do 10.07.2013 prebiehala medzi všetkými tromi obžalovanými
pomerne intenzívna komunikácia, ktorá bola najpočetnejšia práve dňa 10.07.2013, kedy sa v nočných
hodinách všetci traja presunuli od obce Drietoma, kde následne obžalovaný N. C. odcudzil motorové
vozidlo.

Na základe vyššie uvedeného sa odvolací súd  nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že nebolo
dokázané, že skutok uvedený v obžalobe spáchali obžalovaní B. X. a M. D.. Proti tomuto názoru, okrem
preukázaných vyššie uvedených okolností, významne svedčí aj spôsob obrany obžalovaných, keď ich
pôvodné obhajobné tvrdenia boli jednoznačne vyvrátené.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm.  b/, c/, ods. 2 Tr.por. oslobodzujúci výrok v
rozsudku súdu prvého stupňa zrušil, pretože sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie, čo viedlo k pochybnostiam a správnosti skutkových zistení. Vzhľadom k tomu, že
odvolací súd sám nemohol obžalovaných uznať za vinných zo žalovaného skutku (§ 322 ods. 4 písm.
a/ Tr.por.), vec vrátil podľa § 322 ods. 1 Tr.por. súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

K odvolaniu obžalovaného N. C. uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Nemožno prisvedčiť
názoru vyslovenom v odvolaní v tom, že by uložený trest bol neúmerný a prísny. Ani okolnosti prípadu
ani pohnútka obžalovaného nesvedčili tak v prospech obžalovaného N. C., aby uložený trest odňatia
slobody súdom prvého stupňa vo výmere 20 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, mohol byť podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. považovaný
za neprimerane prísny. Práve naopak, senát odvolacieho súdu vyslovuje názor, že uložený trest odňatia
slobody nad polovicou trestnej sadzby (odňatie slobody 6 mesiacov až 3 roky) je skôr mierny ako prísny.
Pre tento názor svedčí najmä doterajšia trestná minulosť obžalovaného. Obžalovaný sa trestnej činnosti
dopustil ani nie pol roka po tom, čo dňa 13.02.2013 vykonal trest odňatia slobody vo výmere taktiež 20
mesiacov, taktiež za prečin krádeže podľa § 212 Tr.zák. Tento trest dokonca vykonal v prísnejšom ústave
na výkon trestu. Z odpisu registra trestov obžalovaného pritom vyplýva, že tento už bol opakovane vo
výkone trestov odňatia slobody aj za majetkovú trestnú činnosť, ako aj pre trestný čin marenia výkonu
úradného rozhodnutia. Pritom aj počas páchania aktuálnej trestnej činnosti obžalovaný riadil odcudzené
motorové vozidlo v dobe, keď mal súdom uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu
5 rokov (rozsudok Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 1T/36/11 zo dňa 27.09.2011).

Obhajcom uvádzaná pohnútka konania obžalovaného v podobe zmiernenia dôsledkov zlej finančnej
situácie nemôže byť akceptovaná ako tak významná, že by odôvodňovala uloženie miernejšieho trestu
odňatia slobody a už vôbec nie trestu odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu. Spáchanie
predmetnej trestnej činnosti práve preukazuje, že doteraz vykonané nepodmienečné tresty odňatia
slobody sa zatiaľ minuli svojmu prevýchovnému účinku.

Pokiaľ sa obhajca pri ukladaní trestu dovolával vzatia do úvahy okolností  prípadu (tieto bližšie neuviedol
okrem priťažujúcich a poľahčujúcich), k tomu je potrebné uviesť, že v neprospech obžalovaného



významne svedčia okolnosti, za ktorých došlo k jeho zadržaniu pri dokončovaní trestnej činnosti, keď
obžalovaný neuposlúchol výzvu príslušníkov PZ na zastavenie s vozidlom. Útekom, rýchlou jazdou pred
príslušníkmi PZ vytvoril na diaľnici veľmi nebezpečnú situáciu, pričom k zastaveniu vozidla obžalovaného
došlo až v dôsledku opakovaných výstrelov zo služobnej pištole príslušníkov PZ a havárii obžalovaného
s vozidlom.

Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného, smerujúce proti výroku o treste odňatia slobody,
ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/144/2013", "guid": "ecf96f08-14ee-48f9-8523-73bd041652c0:68fdc56a-058e-4ca5-848c-bbe6fad71d9e", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}