Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/185/2015 z 9. 12. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 9. decembra 2015, sp. zn. 15CoE/185/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7212229619.1 Krajský súd Košice | 15CoE/185/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7212229619.1 | 2015-12-09 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e073b99-6770-461d-8f21-d3e39bea3d46 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7212229619.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/185/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212229619
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7212229619.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
pobočka Trenčín, so sídlom Legionárska 17, Trenčín, IČO: 30 796 482, proti povinnému P.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, M., o vymoženie pohľadávky vo výške 100,-- eur s
príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II. č.
k. 38Er/3283/2012-9 zo dňa 15.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Košice II. na základe návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie zo dňa 24.09.2012 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Bohumila Husťáka
vykonaním exekúcie poverením č. 5803 131489 dňa 19.10.2012.

Dňa 10.12.2014 bol súdu prvého stupňa doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods.1 písm.h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok). Uviedol, že opakovanými lustráciami v bankách
nebol zistený bankový účet povinného a opakovanými lustráciami nebolo u povinného zistené vlastníctvo
nehnuteľností. Podľa zisťovaní v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že povinný bol naposledy zamestnaný
v roku 2007, následne boli opakovane vykonávané lustrácie dňa 19.06.2013, dňa 20.03.2014 a dňa
11.11.2014 a bolo zistené, že povinný nie poberateľom dôchodku ani iných dávok. Lustráciou motorových
vozidiel dňa 17.10.2012 bolo zistené, že povinný nevlastní motorové vozidlo a táto skutočnosť bola
opakovane potvrdená lustráciou dňa 11.11.2014.

Súd prvého stupňa vzhľadom na zistený skutkový stav exekúciu zastavil podľa § 57 ods.1 písm.h)
Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O trovách
exekúcie rozhodol súd tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože ten v
podaní zo dňa 08.12.2014 uviedol, že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje.

V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený proti výroku o zastavení exekúcie. Nesúhlasil
so zastavením exekúcie a namietal skutočnosť, že súd prvého stupňa nevyzval oprávneného k zaujatiu
stanoviska k návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Uviedol, že povinný je fyzickou osobou
nachádzajúcou sa v produktívnom veku, a teda môže kedykoľvek v budúcnosti nadobudnúť majetok z
akéhokoľvek právneho dôvodu, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Napadnuté
uznesenie žiadal zrušiť a pokračovať v exekučnom konaní.



Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že mal s oprávneným uzavretú
písomnú dohodu, podľa ktorej ak súdny exekútor do jedného roka od udelenia poverenia a vykonaní
nevyhnutných úkonov exekučnej činnosti nevymôže pohľadávku, vykoná opakované zisťovanie majetku
najneskôr do dvoch rokov od prevzatie exekučných konaní. Ak ani po týchto úkonoch nezistí žiaden
exekvovateľný majetok povinného, podá oprávnenému informáciu o stave exekučného konania s
doporučenom ďalšieho postupu. Následne bude podaný návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného. Uviedol, že uvedený postup dodržal a žiada, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie o zastavení exekúcie potvrdil.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti
uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ustanovenia § 374 ods.4 O.s.p. rozhodla
tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 36 ods.1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo
dňa 28.09.2012 na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou č. k. PP 801/00966/2011 zo dňa 19.07.2011 s právoplatnosťou dňa 17.08.2011 a
vykonateľnosťou dňa 19.09.2011, ktorým bola povinnému uložená pokuta v sume 100,-- eur. Súdnemu
exekútorovi bolo Okresným súdom Košice II. dňa 19.10.2012 udelené poverenie na vykonanie exekúcie
č. 5803 131489*. Dňa 10.12.2014 bol súdu prvého stupňa doručený návrh súdneho exekútora na
zastavenie exekúcie z dôvodu, že šetrením bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.h)
Exekučného poriadku.

Odvolací súd uvádza, že predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie,
a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a
ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa ustanovenia § 203
ods.2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú
preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia.

Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý
ani na úhradu trov exekúcie. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať oprávnený napriek
nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. Odvolací súd však zdôrazňuje,
že exekučné konanie je konaním návrhovým, ovládaným dispozičnou zásadou. Uvedené vyplýva z
citovaného ustanovenia § 36 ods.1 Exekučného poriadku, podľa ktorého možno exekučné konanie začať
len na návrh. Dispozičný princíp ovláda exekučné konanie aj v tom smere, že proti vôli oprávneného v
ňom nemožno pokračovať, pričom oprávnený má v zmysle ustanovenia § 57 ods.1 písm.c) Exekučného
poriadku právo sám navrhnúť zastavenie exekúcie. Postavenie oprávneného ako účastníka konania je
významným aj z pohľadu zisťovania skutočností o nemajetnosti povinného. Ak súd exekúciu zastaví
bez stanoviska, resp. vyjadrenia oprávneného, výrazne sa oslabuje možnosť oprávneného vymôcť jeho
pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. V tomto smere odvolací poukazuje
na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 321/09 zo dňa 08.04.2010, v ktorom
Ústavný súd konštatoval, že: „aj na vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie súdom sú primerane
kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR. Znamená
to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle.“



Z obsahu spisu však nevyplýva, že by oprávnenému bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam
súdneho exekútora a k ním uvádzaným dôvodom pre zastavenie exekúcie. Súčasne nebol oprávnený
ani vyzvaný, aby navrhol vykonanie ďalších úkonov na zistenie majetku povinného.

Odvolací súd je toho názoru, že pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.h)
Exekučného poriadku nemal súd prvého stupňa relevantné stanovisko oprávneného. Týmto postupom
súdu prvého stupňa bola oprávnenému odňatá možnosť predniesť dôvody a argumenty, pre ktoré so
zastavením exekúcie nesúhlasí a z akých dôvodov považuje podnet súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie za nedôvodný. Uzavretú dohodu medzi oprávneným a súdnym exekútorom považuje odvolací
súd za právne irelevantnú.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 221 ods.1 písm.f) v spojení s ods.2 O.s.p. zrušil
uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa vyrovnať sa náležitým spôsobom s nesúhlasom
oprávneného so zastavením exekúcie. Súd je povinný vyzvať oprávneného, aby uviedol, ktoré ďalšie
úkony majú byť na zistenie majetku povinného vykonané a posúdiť ich úspešnosť predtým než exekúciu
zastaví alebo súdneho exekútora vyzve, aby v exekúcií pokračoval. Výzva na pokračovanie v exekúcií
však musí obsahovať závažné dôvody, pre ktoré sa súd domnieva, že tu existuje majetok povinného
postihnuteľný výkonom exekúcie. Až po úplnom a spoľahlivom zistení týchto skutočností bude exekučný
súd môcť spoľahlivo vo veci opätovne rozhodnúť.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.