Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/15/2018 z 4. 4. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 4. apríla 2018, sp. zn. 19CoE/15/2018, ECLI:SK:KSTN:2018:3798896723.2 Krajský súd Trenčín | 19CoE/15/2018 | ECLI:SK:KSTN:2018:3798896723.2 | 2018-04-04 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd5a0f31-26bf-4172-8f7c-96818507a64f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3798896723.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/15/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3798896723
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3798896723.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného C. proti povinnej
K., zastúpenej L., o vymoženie príslušenstva, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 1Er/1839/1998-75 zo dňa 09.
novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Uviedol, že súd prvej inštancie poveril
dňa 18.09.1998 súdneho exekútora L.. L. U. vykonávaním exekúcie v prospech oprávneného na základe
exekučného titulu - platobného rozkazu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Rob/278/1998 zo dňa
28.05.1998 za účelom vymoženia sumy 387,80 Eur a 21 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy
1.846,78 Eur od 06.05.1995 do zaplatenia a trov exekúcie. Uznesením zo dňa
02.02.2016 súd vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie
pôvodne vedenej u L.. L. U. poveril súdneho exekútora L.. U. L.. Nakoľko exekučné konania začalo pred
01.04.2017, podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku postupoval podľa predpisov účinných
do 31.03.2017. Podľa vyjadrenia súdneho exekútora, súdny exekútor od povinnej vymohol sumu
6.007,48 Eur (na pohľadávku oprávneného bola vymožená suma spolu 4.795,97 Eur a na trovy exekúcie
pre pôvodného súdneho exekútora suma 1.211,51 Eur), dospel k záveru, že sú splnené podmienky
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že výkon
exekučného titulu je v rozpore s verejným poriadkom. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia,
že pôvodná suma istiny 1.846,78 Eur priznaná oprávnenému uznesením Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 06.04.1995, č.k. 2Rob/544/95 sa stala nevymožiteľnou. Exekúcia na vymáhanie tejto
pohľadávky bola zastavená uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17.09.2004, č.k.
Er/558/97-27 z dôvodu, že platobný rozkaz bol vydaný proti neexistujúcemu subjektu. Platobný rozkaz
neukladal povinnosť K. F., v dôsledku čoho neexistuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré
by povinnú zaväzovalo na zaplatenie istiny 1.846,78 Eur, z ktorej sa v tomto konaní vymáha 21 %-
ný ročný úrok z omeškania až do zaplatenia. Zároveň mal z tvrdenia pôvodného súdneho exekútora
súd za preukázané, že povinná nemá finančné prostriedky na zaplatenie istiny 1.846,78 Eur a všetky
peňažné sumy, ktoré boli vymožené, boli vymožené z dôchodku povinnej, ktorý je jej jediným príjmom.
Akcentoval, že exekučné konanie sa vedie od roku 1998. V tomto smere dal súd za pravdu povinnej, ako
aj pôvodnému súdnemu exekútorovi, že za súčasného stavu by sa exekúcia viedla až do konca života
povinnej, pričom by sa vymáhal stále iba úrok z omeškania, pretože súdny exekútor istinu (1.846,78 Eur)
vymáhať nemôže, čím by povinná bola odsúdená na doživotnú exekúciu bez reálnej možnosti
jej skončenia. Uviedol, že pokiaľ oprávnený zvaľuje vinu na povinnú, bolo jeho zodpovednosťou, resp.
zodpovednosťou jeho právneho predchodcu žalovať správny subjekt, čo oprávnený neurobil. Oprávnený
zotrváva na vymáhaní úrokov, pričom na jeho pohľadávku už bolo vymožených spolu 4.795,97 Eur, čo je
viac ako 2,5 násobok sumy nepriznanej a nevymáhanej istiny. V podstate oprávnenému vyhovuje stav,



keď exekúciu nemožno ukončiť, nakoľko v konečnom dôsledku získa omnoho vyššiu sumu finančných
prostriedkov, ako by tomu bolo v prípade, ak by si vymáhal istinu spolu s príslušenstvom v jednom konaní.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený v podanom odvolaní
namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, nebol riadne zistený skutkový stav,
vec je nesprávne právne posúdená, nakoľko k zastaveniu exekúcie boli použité neexistujúce právne
predpisy. Uvedené rozhodnutie má znaky politického rozhodnutia, ktoré flagrantne porušuje zákony.
Súd len stroho uviedol, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. l)
Exekučného poriadku, avšak nezdôvodnil, v čom je výkon v rozpore s verejným poriadkom. Poukazuje
na to, že súd svojím rozhodnutím dal vinu len oprávnenému za to, že existoval exekučný titul proti
povinnej, týkajúci sa istiny a existoval ďalší exekučný titul proti povinnej, týkajúci sa úroku z omeškania
s úhradou istiny. Uvádza, že rozhodnutie súdu sa účelovo vyhýba kľúčovej udalosti, ktorou bola
skutočnosť, že povinná udala svojmu dodávateľovi materiálu Y. neexistujúci názov, a tak bol vystavený
platobný rozkaz proti dlžníkovi Y. D.. Exekúcia tak bola zastavená nie pre neexistenciu dlhu povinnej na
istine, ale pre jej nevôľu svoj dlh za dodaný drevomateriál v roku 1995 riadne zaplatiť, alebo drevomateriál
Y. vrátiť. Mnohoročná snaha a úsilie povinnej vyhnúť sa zaplateniu istiny, a teda vyhnúť sa celému
dlhu, ju priviedla do stavu, kedy je na základe právoplatného exekučného titulu povinná uhradiť úroky z
omeškania z nezaplatenej istiny, a to až do úhrady istiny jej dlhu. Je nesprávna a nepreskúmateľná
úvaha súdu, že pokiaľ vo veci EX/713/98 bola vymáhaná len časť príslušenstva pohľadávky a nie istina,
zakladá postup žalobcu (zrejme správne oprávneného) rozpor s dobrými mravmi. Povinnej nič nebránilo
istinu v konaní EX/78/98 zaplatiť, a tak nebyť povinná splácať príslušenstvo svojho dlhu. Je právom
žalobcu (zrejme správne oprávneného) vymáhať oddelene istinu a príslušenstvo, zvlášť v situácii, pokiaľ
dlžníčka tovar a materiál v roku 1995 riadne prevzala a doposiaľ za to nezaplatila. V podanom odvolaní
spochybňoval postup súdu, ktorý neobjasnil postup v exekúcii súdnym exekútorom L.. U., nevykonal
dokazovanie na zistenie, koľko bolo vymožené, koľko malo byť vymožené a komu a na aký účel boli
vymožené prostriedky poukázané. Súd nezisteným skutkovým stavom a svojím svojvoľným zastavením
exekúcie nabáda povinnú: „Neplaťte svoje dlhy, ja zariadim všetko tak, že to nie je treba.“ Súdu vytýkal,
že sa vyhol vysvetleniu už 19,5 roka trvajúcemu neplneniu povinnosti povinnej a neplneniu povinnosti
exekútora L.. U.. Vyhol sa vysvetleniu, že prieťahy povinnej a exekútora U. spôsobili jeho platobnú
neschopnosť a stav, keď nebol schopný hradiť svoje záväzky a bol zaťažovaný exekučnými konania. Súd
nevzal do úvahy právne závery súdnej praxe vyplývajúcej z rozhodnutí citovaných v podanom odvolaní.
Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a návrh povinnej na zastavenie exekúcie
zamietol a rozhodol o pokračovaní v konaní.

3. Povinná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdil, nakoľko oprávnený v odvolaní nedefinoval odvolacie dôvody podľa § 365 CSP.
Odvolanie považuje za nedostatočne odôvodnené. Uviedla, že oprávnený sa neustále prezentuje, ako
je zo strany slovenských súdov poškodzovaný. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia
jednoznačne uviedol, že je pochybením oprávneného, že pri žalovaní istiny, z ktorej je exekvovaný úrok z
omeškania, to bol práve on, kto nesprávne označil žalovanú stranu, pričom z tohto dôvodu bola exekúcia
istiny zastavená. Oprávnený rozhodne nie je postupom súdu ukrátený, nakoľko už bolo vymožených
4.795,97 Eur, čo je 2,5 násobok nepriznanej a nevymáhanej istiny. Rozhodnutie je tak vecne správne a
povinná má možnosť sa po dlhých rokoch zbaviť jednej z exekučných tiarch. Zároveň poukázala na to,
že je starobná dôchodkyňa s podlomeným zdravím, operovanými kĺbmi, odkázaná na úplné existenčné
minimum.

4. Oprávnený v písomnom vyjadrení k vyjadreniu povinnej uvádza, že toto vyjadrenie nie je pre súd
významné, nakoľko povinná sa nevyjadruje k obsahu podaného odvolania. Exekučné tituly, ktoré môžu
zakladať rozpor s verejným poriadkom, nemôžu byť z logiky veci peňažné pohľadávky vzniknuté
z neplnenia povinnosti dlžníka za nezaplatené dodávky materiálu. Nesplnenie povinností zo strany
povinnej nezakladá porušenie verejného poriadku a povinná tak zodpovedá za nesplnenie svojich
19,5 rokov vykonateľných povinností, keď nikdy nevyvinula úsilie, ako dlh uhradiť, dohodnúť splátkový
kalendár, resp. inak sa dohodnúť. Súd sa účelovo vyhýba kľúčovej udalosti, ktorou bola skutočnosť,
že povinná udala svojmu dodávateľovi materiálu Y. neexistujúci názov a Y. súd vystavil platobný rozkaz
proti dlžníkovi Y. D.. V ostatno zotrval na argumentácii uvedenej v podanom odvolaní.

5. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č.
160/2015 Z. z., ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a



dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako
vecne správne.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.

7. Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov § 57 ods. 1 Exekučného poriadku doplnil písmenom l), podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak
je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. Nakoľko citovaný zákon nadobudol účinnosť
01.01.2015, táto nová právna úprava sa od svojej účinnosti, t. j. od 01.01.2015 vzťahuje aj
na právne vzťahy, ktoré vznikli v minulosti, ale ďalej existujú. V procesnom práve totiž nové právo platí
aj na veci začaté pred jeho účinnosťou, ale dosiaľ neskončené. Oprávnený tak nedôvodne namieta, že
súd prvej inštancie v danej veci aplikoval neúčinný právny predpis.

8. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do
absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených
procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica)
a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne
existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na
uspokojenie oprávneného a výlučne z majetku povinného.

9. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov, uplatňujúcich sa v exekučnom práve, spôsobuje
neprípustnosť exekúcie. Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov
neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie.

10. Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu
od vykonávania exekúcie, vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom
predvídaných hmotnoprávnych aj procesných skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu,
výnimočne aj pred jeho vydaním. Dôvody zastavenia exekúcie upravuje ust. § 57 ods. 1 Exekučného
poriadku.

11. V posudzovanej veci povinná uplatnila návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. l)
Exekučného poriadku z dôvodu, že výkon exekučného titulu je v rozpore s verejným poriadkom a z
dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, že jej majetok nepostačuje ani na úhradu trov
exekúcie. Dôsledkom návrhu povinného na zastavenie exekúcie je očakávanie, že v exekúcii sa ďalej
nebude pokračovať.

12. Dôvod, ktorý povinná uplatňuje, je dôvod zastavenia exekúcie založený na výkone exekučného
titulu v rozpore s verejným poriadkom. Podľa dôvodovej správy, na ktorú poukazuje aj súd prvej
inštancie, rozpor s verejným poriadkom integruje všetky podstatné prípady presadenia hodnôt dobrých
mravov, spravodlivosti, ktoré zakladajú hodnotové zázemie spoločnosti a ústavného a právneho
poriadku Slovenskej republiky. Dôvod zastavenia exekúcie je koncipovaný bez bližšej špecifikácie
zložiek exekučného titulu, ktoré môžu zakladať rozpor s verejným poriadkom a v tomto prípade postačí,
ak samotný výkon takýto rozpor zakladá.

13. V danom prípade sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o splnení podmienok
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu
zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. Zhodne so súdom prvej inštancie
uvádza, že pokiaľ sa na základe exekučného titulu vymáha suma 387,80 Eur a 21 %-ný ročný úrok z
omeškania zo sumy 1.846,78 Eur od 06.05.1995 do zaplatenia (na základe platobného rozkazu
Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Rob/278/1998 zo dňa 28.05.1198) a od
povinnej bola vymožená celková suma 6.007,48 Eur (z toho na pohľadávku oprávneného suma 4.795,97
Eur) pri neexistencii exekučného titulu na istinu vo výške 1.846,78 Eur a bez dobrovoľnej úhrady tejto
sumy (1.846,78 Eur) by pokračovanie exekúcie znamenalo doživotnú exekúciu bez reálnej možnosti jej
skončenia. Nakoľko inštitút verejného poriadku, tak ako bol prevzatý do právneho prostredia, a ktorý
možno chápať ako inštrument ochrany pred zneužívaním, či deformáciami práva, ktoré sú v rozpore
s jeho princípmi, možno dospieť k záveru, že doživotná exekúcia bez reálnej možnosti jej skončenia



nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu, a preto za danej situácie pri komparácii priznaného
a už vymoženého plnenia možno dospieť k záveru, že v posudzovanej veci je výkon exekučného titulu
v rozpore s verejným poriadkom, ktorý zakladá dôvod na zastavenie exekúcie.

14. Pokiaľ ide o námietky oprávneného spočívajúce v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nedostatočne odôvodnené, a tým nepreskúmateľné, odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že v preskúmavanom rozhodnutí sú dôvody rozhodnutia zreteľne vysvetlené, rozhodnutie obsahuje
ustanovenia, ktoré boli pri rozhodovaní aplikované, a z ktorých súd prvej inštancie vyvodil svoje právne
závery, rozhodnutie obsahuje vysvetlenie právnych úvah, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Prijaté právne
závery sú odôvodnené v súlade s ust. § 220 CSP, a pokiaľ rozhodnutie nie je zdôvodnené podľa predstáv
odvolateľa, neznamená to, že rozhodnutie nie je preskúmateľné.

15. V podanom odvolaní, ako aj v ostatných podaniach oprávneného, oprávnený opakovane namieta, že
súd sa účelovo vyhýba kľúčovej udalosti, ktorou bola skutočnosť, že povinná udala svojmu dodávateľovi
materiálov Y. neexistujúci názov, v dôsledku čoho súd vystavil platobný rozkaz proti dlžníkovi Y. D.. V tejto
súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súd konal o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vedenej na
základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Krajského súdu v Trenčíne, sp.
zn. 17Rob/278/1998 zo dňa 28.05.1998. Nedôvodne sa preto oprávnený domáha prieskumu, resp.
právneho posúdenia okolností, za ktorých bol vydaný platobný rozkaz, ktorým súd rozhodol o priznaní
istiny v sume 1.846,78 Eur.

16. Z uvedených dôvodov krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).