Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/236/2014 z 6. 5. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 6. mája 2014, sp. zn. 4Co/236/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1214202352.2 Krajský súd Bratislava | 4Co/236/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1214202352.2 | 2014-05-06 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 76 ods. 1 písm. e) OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/42d4db2b-3673-4b88-8c4e-d533a40c2b52 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1214202352.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/236/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214202352
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1214202352.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: T. B., Q. B.. D. XX, Q., zast. IKRÉNYI & REHÁK,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, proti odporcovi: I.. Ľ. B., Q. A.M. XX, Q.,
o určenie vlastníckeho práva, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. februára 2014, č.k. 52C 18/2014-36 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 14. marca 2014, č.k. 52C 18/2014-44, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením nariadil súd prvého stupňa predbežné opatrenie, ktorým odporcovi uložil zdržať
sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami, nachádzajúcimi sa v G. Q. I., G. Q., L.. Č.. F., B. Ú. F.,
zapísanými na C. F. Č.. XXXX ako pozemky registra "C" U. Č. XXXX/X o výmere 50 m2, druh pozemku
záhrady, parcelné číslo XXXX/X o výmere 386 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcelné
číslo XXXX/X o výmere 1018 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/
X o výmere 58 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, a ako stavba "SO-02, SO-03, SO-04
- tlač.prevádzka" so súpisným číslom XXXXX, postavená na pozemku parcelné číslo XXXX/X, keď
odporca je najmä povinný zdržať sa prevodu týchto nehnuteľností na inú osobu vkladom do majetku tretej
osoby, kúpnou, zámennou, darovacou alebo akoukoľvek inou zmluvou, ktorej predmetom by bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo ich časti, ako aj zaťaženia týchto nehnuteľností akýmikoľvek
ťarchami alebo bremenami, ako aj prenájmu týchto nehnuteľností alebo iného prenechania do užívania
tretej osobe. Vo zvyšnej časti, ktorou sa navrhovateľ domáhal nariadenia tohto predbežného opatrenia,
ktorým by bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek vyššie uvedeného nakladania s
predmetnými nehnuteľnosťami inak, ako v prospech navrhovateľa, alebo s jeho písomným súhlasom,
návrh zamietol.

Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 102 ods. 1, § 74 ods. 2, § 75 ods. 1, 2, 6
a 8, § 76 ods. 1 písm. e) a f) ods. 3 a 4 O.s.p., keď sa stotožnil s návrhom navrhovateľa, ktorý
potrebu nariadenia predbežného opatrenia odôvodňoval tým, že dňa 30.12.2003 uzavrel s odporcom
kúpnu zmluvu, ktorou odporca nadobudol okrem iného aj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k
vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam, a následne dňa 25.01.2007 dohodu o zrušení a vzájomnom
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na základe ktorej zaniklo ich podielové
spoluvlastníctvo k širšiemu súboru nehnuteľností, a odporca sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností,
ktoré sú predmetom konania. Napriek tomu, že sa odporca v kúpnej zmluve zo dňa 30.12.2003 zaviazal
zaplatiť navrhovateľovi do desiatich rokov od uzatvorenia kúpnej zmluvy, t.j. do 30.12.2013, kúpnu cenu
vo výške 3,952.201,- Sk (131.189,04 eur), doposiaľ mu ju nezaplatil. Navrhovateľ uviedol, že zasiela
odporcovi výzvu na zaplatenie kúpnej ceny v dodatočnej lehote 5 dní od doručenia výzvy s tým, že ak
nebude kúpna cena v tejto lehote uhradená, navrhovateľ odstupuje od kúpnej zmluvy, pričom návrhom
vo veci samej sa domáha určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Potrebu dočasnej
úpravy pomerov účastníkov odôvodnil navrhovateľ tým, že sa na základe výrokov odporcu obáva, že
tento po doručení výzvy predmetné nehnuteľnosti predá, prenajme alebo účelovo prevedie na tretiu



osobu, aby tak skomplikoval užívanie nehnuteľností navrhovateľa, ktoré sa nachádzajú v tom istom
dvore, a sú vzájomne priamo prepojené, a zmaril ich navrátenie navrhovateľovi.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa ďalej uviedol, že základnou zákonnou
podmienkou na nariadenie predbežného opatrenia je skutočnosť, že navrhovateľ preukáže uplatňovaný
nárok, a odôvodní, že bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia jeho záujmov je také naliehavé, že
existuje potreba, aby súd pomery účastníkov dočasne upravil, resp. že existuje obava, že výkon súdneho
rozhodnutia bude ohrozený, pričom obe podmienky musia byť splnené súčasne. Mal za to, že už
samotný charakter nároku, ktorého sa navrhovateľ domáha vo veci samej, je dostatočným dôvodom na
dočasnú úpravu pomerov účastníkov, a umožňuje tomuto nároku poskytnúť dočasnú súdnu ochranu,
keďže konanie o určenie vlastníctva má charakter konania, kedy rozhodnutím vo veci samej môže
dôjsť k zmene vlastníckeho práva tým, že sa obnoví pôvodný stav, teda stav pred uzavretím kúpnej
zmluvy. Uviedol, že nariadením predbežného opatrenia zákazom nakladania s nehnuteľnosťami sa
zabezpečí účelnosť konania vo veci samej, ako aj prípadný výkon rozhodnutia, pričom dispozičné
vlastnícke právo odporcu bude dočasne obmedzené len v nevyhnutnej miere, a to do rozhodnutia
súdu vo veci samej. Nakoľko sa s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v
časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal uloženia zákazu odporcovi akokoľvek nakladať s predmetnými
nehnuteľnosťami, stotožnil, predbežné opatrenie nariadil. Vo zvyšnej časti, teda v časti o umožnení
dispozície predmetnými nehnuteľnosťami odporcom v prospech navrhovateľa alebo s jeho písomným
súhlasom, návrh navrhovateľa zamietol s tým, že je to v rozpore s účelom predbežného opatrenia,
ktoré má predbežne a dočasne upraviť pomery účastníkov, resp. zamedziť nebezpečenstvo ohrozujúce
výkon prípadného budúceho rozhodnutia. Uviedol, že navrhovateľ tým, že sa vo veci samej domáha
určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, spochybňuje vlastnícke právo odporcu.
Dospel potom k záveru, že nemôže obmedziť nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami odporcom len
na úkony vykonané v prospech navrhovateľa alebo s jeho súhlasom, nakoľko by išlo o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej.

Proti zamietajúcej časti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podal včas odvolanie navrhovateľ,
ktorý žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zmeniť a jeho návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť v celom navrhovanom rozsahu, teda umožniť odporcovi
podmienenú dispozíciu s nehnuteľnosťami. Mal za to, že k prejudikovaniu veci samej tým nedôjde,
a odporca tak bude obmedzený predbežným opatrením v menšej miere. Argumentoval tiež tým, že
navrhovanou úpravou - pripustením možnosti pre odporcu nakladať s nehnuteľnosťami v prospech
navrhovateľa, chcel predísť možným komplikáciám v prípade dosiahnutia mimosúdnej dohody s
odporcom, a navrhovanou úpravou - pripustením možnosti pre odporcu nakladať s nehnuteľnosťami
so súhlasom navrhovateľa, chcel pre prípad nedohodnutia sa s odporcom vzhľadom na možnú dĺžku
súdneho konania zamedziť odporcovi len špekulatívne nakladanie s nehnuteľnosťami, ktorým by boli
práva navrhovateľa ohrozené alebo sťažené. Nevidel dôvod na to, aby bolo predbežným opatrením
účastníkom konania bránené nakladať s nehnuteľnosťami spôsobom, na ktorom sa zhodnú.

Odporca odvolanie nepodal, a k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že súhlasí so zmenou predbežného
opatrenia tak, aby mu umožňovalo obmedzené nakladanie s nehnuteľnosťami v prospech navrhovateľa
alebo s jeho súhlasom, nakoľko takáto zmena uľahčí realizáciu ich dohody o urovnaní.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je
obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne
nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz (§ 102 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Účelom nariadenia predbežného opatrenia je rýchla, dočasná úprava právnych pomerov účastníkov
konania alebo zabezpečenie výkonu rozhodnutia, pričom v posudzovanom prípade navrhovateľ
požadoval dočasne upraviť pomery účastníkov konania. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie
predbežného opatrenia vyžaduje zákon osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto dočasnej úpravy pomerov účastníkov, t.j. osvedčenie, že



bez úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené (hrozba musí byť reálna). Oba
predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť.

Najskôr považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že nakoľko ani navrhovateľ ani odporca odvolanie
proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti, ktorou súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie,
nepodali, nadobudlo predmetné uznesenie v tejto časti právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania
je výlučne zamietajúca časť uznesenia, ktorú odvolaním napadol navrhovateľ. Vzhľadom na skutočnosť,
že navrhovateľ namieta rozsah nariadeného predbežného opatrenia, preskúmal odvolací súd za účelom
posúdenia dôvodnosti jeho odvolania návrh vo veci samej, návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ako i s celý súdny spis.

Z predloženého spisu zistil, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáha proti odporcovi určenia
vlastníctva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam. Návrh odôvodnil zjednodušene povedané tým,
že odporca od neho nadobudol tieto nehnuteľnosti najskôr v jednej ideálnej polovici do podielového
spoluvlastníctva účastníkov konania na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2003, a neskôr v roku
2007 do svojho výlučného vlastníctva na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Odporca mu však v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2003 nezaplatil v dohodnutej
lehote (do 30.12.2013) kúpnu cenu, a túto nezaplatil ani v dodatočnej lehote, ktorú mu poskytol s
tým, že ak kúpnu cenu v dodatočnej päťdňovej lehote neuhradí, navrhovateľ odstupuje od kúpnej
zmluvy. Z uvedeného vyvodil, že jeho odstúpením od zmluvy kúpna zmluva od počiatku zanikla,
a odpadnutím právneho titulu, na základe ktorého sa odporca stal podielovým spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností, nevyhnutne odpadla aj následne uzavretá dohoda o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, a preto by mal byť navrhovateľ opätovne, ako pred uzavretím kúpnej
zmluvy zo dňa 30.12.2003, výlučným vlastníkom nehnuteľností.

Odvolací súd tiež preskúmal, z akých skutočností vyvodzuje navrhovateľ svoj nárok na nariadenie
predbežného opatrenia, a zistil, že navrhovateľ sa obáva, že odporca sa po doručení výzvy na zaplatenie
kúpnej ceny s odstúpením od kúpnej zmluvy môže usilovať o marenie odstúpenia alebo jeho sťaženie
tým, že ako už v minulosti viackrát uviedol, nehnuteľnosti prevedie na tretiu osobu. Tu je potrebné
v prvom rade uviesť, že procesný nárok na nariadenie predbežného opatrenia by sa mal opierať o
spravdepodobnenie nároku vo veci samej, a aspoň o jeho osvedčenie, preto odvolací súd posudzoval
potrebu navrhovanej dočasnej úpravy pomerov účastníkov vo vzťahu k nároku tak, ako je uplatnený
vo veci samej (a ktorým je súd viazaný). Je nepochybné, že navrhovateľ svoj nárok na vlastníctvo
nehnuteľností proti odporcovi odvodzuje od svojho odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2003.
Navrhovateľ k ním tvrdenému skutkovému stavu predložil listinné dôkazy, a to okrem listov vlastníctva
k nehnuteľnostiam, kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2003, dohody o zrušení a o vzájomnom vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 25.01.2007, čestných vyhlásení navrhovateľa
a jeho manželky, aj výzvu na zaplatenie kúpnej ceny (obsahom ktorej je aj podmienené odstúpenie od
kúpnej zmluvy), datovanú dňom 30.01.2013, teda takmer rok pred splatnosťou kúpnej ceny v zmysle
kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2003. Či a kedy bola predmetná výzva s podmieneným odstúpením od
kúpnej zmluvy odporcovi doručená, ani či bola vôbec zaslaná, navrhovateľ neuviedol ani nepreukázal.
Odvolací súd konštatuje, že uvedenými listinnými dôkazmi potom v žiadnom prípade nie je osvedčený
nárok navrhovateľa na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým žiadal dočasne upraviť
pomery účastníkov konania navrhovaným predbežným opatrením. Pre účely nariadenia predbežného
opatrenia totiž nie je osvedčený taký nárok, ktorý nevyplýva zo zákona, ani zo žiadneho predloženého,
prípadne tvrdeného dôkazu. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel preto k záveru, že výhradne pre
účely posúdenia naplnenia predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, nemožno nárok
navrhovateľa považovať za osvedčený, hoci výsledok sporu zatiaľ prejudikovať nemožno. V súlade
so závermi ustálenej výkladovej praxe treba totiž pre účely nariadenia predbežného opatrenia nárok
považovať za osvedčený vtedy, ak tu existuje v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia aspoň pravdepodobnosť jeho existencie. V danom prípade je však z predložených listinných
dôkazov zrejmé len to, že odporca je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, a navrhovateľ
napísal odporcovi dňa 30.01.2013 výzvu na zaplatenie kúpnej ceny s podmieneným odstúpením od
kúpnej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi konania pred viac ako desiatimi rokmi, pričom ani jej zaslanie
ani doručenie odporcovi neosvedčil.

Vzhľadom na záver o neosvedčení nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, sa odvolací
súd nestotožnil so závermi súdu prvého stupňa o potrebe dočasnej úpravy vzťahov účastníkov
predbežným opatrením, čo však nič nemení na skutočnosti, že nariadené predbežné opatrenie nebolo



napadnuté odvolaním, a nadobudlo právoplatnosť. Od uvedených záverov sa však odvíja posúdenie
napadnutého zamietajúceho výroku predmetného uznesenia, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, a preto
ho potvrdil. Ak totiž súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia v
akejkoľvek časti zamietol, postupoval vzhľadom na vyššie uvedené správne. V súvislosti s námietkami
navrhovateľa považuje za potrebné poukázať na samotný návrh vo veci samej (ako i návrh na nariadenie
predbežného opatrenia), v ktorom navrhovateľ tvrdí, že už kúpna zmluva, uzavretá s odporcom, jeho
odstúpením od nej od počiatku zanikla, a preto by mal byť navrhovateľ určený za vlastníka sporných
nehnuteľností. Rozsah navrhovaného predbežného opatrenia, ktorým by mala byť odporcovi výslovne
umožnená dispozícia s nehnuteľnosťami len v prospech navrhovateľa alebo s jeho súhlasom je však
potom v úplnom rozpore s jeho nárokom uplatneným vo veci samej, v ktorom navrhovateľ tvrdí, že on
sám je vlastníkom nehnuteľností. Nedomáha sa teda voči odporcovi splnenia povinnosti vyplývajúcej
zo zákona alebo zo zmluvy o budúcej zmluve, prípadne inej nešpecifikovanej povinnosti, ktorú má
odporca práve voči navrhovateľovi, a ktorú nemieni splniť, ale určenia svojho vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. Z akého dôvodu by mal potom súd predbežným opatrením na jednej strane zakazovať
odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami dôvodiac osvedčeným nárokom navrhovateľa na určenie jeho
vlastníctva k nehnuteľnostiam, a na strane druhej výslovne umožňovať „predbežnému nevlastníkovi“
s nehnuteľnosťami predsalen nakladať, navrhovateľ ani v odvolaní zrozumiteľne neodôvodnil. Z
uvedeného dôvodu potom odvolací súd vyhodnotil navrhovateľom navrhovaný rozsah predbežného
opatrenia ako neodôvodnený, neosvedčený, a v hrubom rozpore s nárokom, uplatneným vo veci samej.

Možno potom uzavrieť, že ak mal súd prvého stupňa navrhovateľom tvrdený nárok na určenie jeho
vlastníctva k nehnuteľnostiam za osvedčený, postupoval správne, ak návrh na nariadenie predbežného
opatrenia v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal umožnenia odporcovi s nehnuteľnosťami nakladať v
jeho prospech alebo s jeho súhlasom, zamietol.

So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods.
1 O.s.p. v napadnutej časti potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol vzhľadom na ust. § 145 O.s.p., v zmysle
ktorého o trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.