Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/146/2014 z 21. 2. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 21. februára 2018, sp. zn. 14S/146/2014, ECLI:SK:KSTT:2018:2014200601.5 Krajský súd Trnava | 14S/146/2014 | ECLI:SK:KSTT:2018:2014200601.5 | 2018-02-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b99b8e46-1934-4b4c-9ac6-4602da33b874 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2014200601.5 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/146/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200601
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2014200601.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a
členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: CHR s.r.o., so
sídlom Hlavná 52, 931 01 Šamorín, IČO: 36 679 534, zastúpený: advokátska kancelária VALIŠ LEGAL,
s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 834 611, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo 1100307/1/271496/2014/4884 zo dňa 11. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

I.
Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky
č.1100307/1/271496/2014/4884 zo dňa 11.06.2014 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č.
9210401/5/3370285/2013 zo dňa 10.07.2013 z r u š u j e a vec vracia Daňovému úradu Trnava
na ďalšie konanie.

II.
Správny súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou dňa 21.8.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým
žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava
č.9210401/5/3370285/2013 zo dňa 10. júla 2013, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zákona č.563/2009 Z.z. v
znení neskorších predpisov vyrubený žalobcovi rozdiel v sume 31.117,30 Eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie november 2010.

2.Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu nesprávneho použitia
právneho predpisu, že v konaní správcu dane ako aj orgánu prvého stupňa bola zistená vada, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia i napadnutého rozhodnutia a správca dane neprihliadol
na relevantné dôkazy a tvrdenia žalobcu. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie sa malo riadiť
zákonom o správe daní a nie daňovým poriadkom a z toho dôvodu je teda vydané na základe
nesprávneho právneho predpisu a je nezákonné. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane v rámci daňovej
kontroly bol nečinný, vôbec nevykonával žiadne dokazovanie a toto dokazovanie vykonával až v rámci
následného vyrubovacieho konania, kde žalovaný nemá možnosť využívať svoje procesné práva ako pri
daňovej kontrole. Zásadne nesprávnym procesným postupom však je, ak si správca dane od žalovaného
ako aj od tretích osôb, bez zákonného odôvodnenia, vynucoval plnenie povinností ktoré mal žalovaný
iba v rámci daňovej kontroly, aj pri následnom vyrubovacom konaní. Ďalej žalobca uviedol, že správca
dane a následne aj žalovaný sa dopustili vážnych procesných chýb, keď nevypočuli svedka P. I., v
dôsledku vád doručovania si svedok predvolanie na výsluch na deň 26.6.2013 prevzal až 27.6.2013



a nevypočul svedka B. V., nakoľko mu bolo doručované predvolanie na inú adresu ako na adresu
jeho trvalého pobytu. Žalobca ďalej namietal, že správca dane ani žalovaný neprihliadali dostatočným
spôsobom na výsluch svedka a to bývalého konateľa spoločnosti DIKTA-stav s.r.o. p. O. A., ktorý potvrdil
realizáciu stavebných prác spoločnosťou DIKTA-stav s.r.o. a neprihliadol ani na potvrdenie od p. B. V.
(v tomto prípade išlo o písomné potvrdenie, ale žalovaný naň neprihliadal z dôvodu, že podpis p. V.
nebol úradne overený). Správca dane namiesto vysporiadania sa s týmito dôkazmi iba konštatoval, že
existujú pochybnosti, kto práce vykonal a že žalobcovi sa nepodarilo dokázať pred daňovými úradmi,
že fakturované práce skutočne boli vykonané spoločnosťou DIKTA-stav s.r.o.. Žalobca uviedol, že si
v maximálnej miere splnil svoju dôkaznú povinnosť a preukázal aj materiálnu podstatu plnenia tak,
že predložil riadnu faktúru s popisom fakturovaných prác, ako aj s potvrdením od bývalého konateľa
spoločnosti DIKTA-stav s.r.o. p. O. A., ktorý potvrdil, že jeho spoločnosť v čase keď bol jej konateľom,
fakturované práce vykonala. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že dôkazné bremeno nie je
absolútne a môže sa týkať iba vzťahu medzi ním a dodávateľom - spoločnosťou DIKTA-stav s.r.o.. Pre
daňový subjekt bolo a je podstatné, že fakturované práce boli riadne vykonané podľa dojednaní medzi
daňovým subjektom a spoločnosťou DIKTA-stav s.r.o..

3.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.10.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie
prvostupňového orgánu boli vydané na základe nesprávneho právneho predpisu, keď svoj názor žalobca
odôvodňuje tým, že na daňovú kontrolu začatú a neukončenú pred účinnosťou daňového poriadku
a na následné vyrubovacie konanie sa má použiť zákon o správe daní, pretože v danom prípade
sa daňová kontrola u žalobcu začala dňa 28.10.2011, bola ukončená dňom prerokovania protokolu
č.9210401/969974/2012 zo dňa 15.06.2012 (ďalej len „protokol"). Následné vyrubovacie konanie tak
malo byť vzhľadom na § 165 ods. 4 a ods. 5 daňového poriadku vykonané podľa zákona o správe daní.

Žalovaný k predmetnej námietke uviedol, že po ukončení daňovej kontroly (prerokovaní protokolu),
správca dane vydal platobný výmer č.9210401/51778516/2012 zo dňa 16.07.2012, ktorý bol však na
základe odvolania žalobcu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. V prípade
následne vydaného rozhodnutia prvostupňového orgánu však už nešlo o rozhodnutie vydané vo
vyrubovacom konaní po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou daňového poriadku
(pred 01.01.2012), ktoré by podľa § 165 ods. 5 muselo byť vydané podľa doterajších predpisov, t.j. podľa
zákona o správe daní. Napadnuté rozhodnutie bolo rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní,
ktoré nariadil žalobca po zrušení platobného výmeru č.9210401/5/1778516/2012 zo dňa 16.07.2012,
vydaného po ukončení daňovej kontroly. Pretože toto vyrubovacie konanie začalo na základe oznámenia
správcu dane č.9210401/5/3714714/2012 zo dňa 12.12.2013 až za účinnosti daňového poriadku, bolo
napadnuté rozhodnutie správne vydané už podľa ustanovení tohto zákona a nie podľa zákona o správe
daní, ako argumentuje žalobca.

Oznámenie č.9210401/5/3714714/2012 zo dňa 12.12.2013 bolo doručené splnomocnenému zástupcovi
žalobcu dňa 18.12.2013 (doklad č. 27). Žalovaný znovu zdôrazňuje, že vrátenie správcu dane do
vyrubovacieho konania po zrušení jeho odvolaním napadnutého rozhodnutia je postup, ktorý nie je
implicitne upravený zákonom, avšak v danom prípade bolo potrebné postupovať podľa prechodného
ustanovenia § 165b ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2012, podľa ktorého sa daňové
konanie začaté podľa zákona o správe daní dokončí podľa daňového poriadku. Správca dane teda
postupoval v zmysle uvedeného ustanovenia správne, keď napadnuté rozhodnutie vydal podľa § 68
ods. 6 daňového poriadku.

K tvrdeniu žalobcu o nezákonnosti žalovaného rozhodnutia i rozhodnutia správcu dane v dôsledku
použitia dôkazov získaných počas daňovej kontroly žalovaný uviedol, že z jeho rozhodnutia vyplýva,
že dôkazy boli získané vo vyrubovacom konaní, nariadenom rozhodnutím žalovaného a preto nemôže
namietať ich nezákonnosť. Zároveň však nie je možné spochybniť tie dôkazy, ktoré boli vykonané v
priebehu daňovej kontroly, pretože táto bola vykonaná v súlade so zákonom a v zákonom stanovenej
lehote a z tohto dôvodu nie je možné označiť dôkazy ako nezákonné.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že všetky výzvy vo vyrubovacom konaní boli vydané na základe
ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, ktorý sa týka daňovej kontroly a nie vyrubovacieho
konania, žalovaný uviedol, že predmetné ustanovenie bolo použité primerane, preto podľa jeho názoru



postup správcu dane bol správny. Podstatné je, že žalobca na tieto výzvy nereagoval a požadované
dôkazy nepredložil, hoci podľa § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku má povinnosť preukazovať všetky
skutočnosti, na preukázanie ktorých bol správcom dane vyzvaný, či už v priebehu daňovej kontroly,
alebo v priebehu daňového konania. Zároveň ust. § 3 ods. 8 daňového poriadku ukladá žalobcovi
povinnosť úzko spolupracovať so správcom dane. Pokiaľ teda žalobca mal námietky vzťahujúce sa
k údajnému použitiu nesprávnych ustanovení daňového poriadku týkajúcich sa daných výziev, mal
možnosť požadovať od správcu dane nápravu, čo však neurobil, na výzvy nereagoval, so správcom
dane nespolupracoval a ani konkrétnymi dôkazmi, požadovanými správcom dane, nepreukázal splnenie
podmienok na odpočítanie dane. Svoj nárok nedoložil faktúrou vystavenou v súlade so zákonom o DPH,
keď si svoj nárok uplatňoval na základe faktúry, ktorá v rozpore s ust. § 71 ods. 2 písm. f) a g) zákona
o DPH neobsahovala množstvo a druh dodaného tovaru a jednotkovú cenu bez dane pri jednotlivých
dodaných tovaroch a z tohto dôvodu nebolo možné zistiť, aký konkrétny tovar, v akom množstve a v
akej jednotkovej cene bol dodaný.

Žalovaný zároveň dáva súdu do pozornosti, že žalobca účelovo poukazuje na údajné procesné
pochybenia, ktoré majú za následok nezákonnosť rozhodnutí žalovaného i správcu dane, avšak
opomína skutočnosť, že okrem faktúry č. 25/2010 zo dňa 27.11.2010 nepredložil žiaden iný dôkaz
o uskutočnení nimi fakturovaných služieb - stavebných prác spoločnosťou DIKTA - stav s.r.o.,
napriek tomu, že bola na to vyzvaná výzvami č. 9210401/5/269820/2013 zo dňa 28.01.2013 a
č.9210401/5/2093434/2013 zo dňa 22.05.2013. Vo svojom vyjadrení predloženom dňa 07.08.2012
žalobca namietal, že správca dane s ním počas daňovej kontroly v záujme získania vysvetlení a dôkazov
nekomunikoval a tvrdil, že by dôkazy predložil, ak by ich správca dane požadoval.

Pokiaľ ide o vypočutie p. B. V., správca dane správne doručoval predvolania na adresu v Obchodnom
registri, avšak pokiaľ sa na tejto adrese nezdržiava, mohol o tejto skutočnosti upovedomiť správcu dane,
čo však neurobil. Dňa 11.07.2013 bolo správcovi dane doručené jeho vyjadrenie, v ktorom uviedol, že
konateľom žalobcu bol necelý rok a po odvolaní z funkcie konateľa celú agendu spoločnosti odovzdal
novému konateľovi p. M. C.. Uviedol, že o spoločnosti odo dňa jeho odvolania z funkcie konateľa
nemá žiadne informácie, bez oboznámenia sa s jemu nedostupnými dokumentmi nevie nič uviesť,
ani poskytnúť akúkoľvek informáciu a preto jeho výsluch nemôže priniesť nič nové. Jeho vypočutie
nemohlo žiadnym spôsobom preukázať uskutočnenie stavebných prác deklarovaným dodávateľom.
Samotné vypočutie p. O. A. rovnako nepreukázalo, že práce boli dodané deklarovaným dodávateľom.
Vo vyrubovacom konaní správca dane vypočul ako svedka p. O. A., ktorý dňa 18.02.2013 uviedol, že
daňový subjekt pozná, k nahliadnutiu predloženú faktúru č. 25/2010 zo dňa 27.11.2010 osobne vystavil
aj podpísal a práce na nej uvedené spoločnosť DIKTA-stav s.r.o., vykonala. Podľa jeho vyjadrenia bola
na stavebné práce na stavbe „CHATA 1 až 10 v obci Hrubá Borša" uzatvorená zmluva o dielo, bol
vedený stavebný denník, do ktorého boli zaznamenané všetky úkony, t.j. rozsah prác, stroje použité na
stavbe, počasie, počet ľudí. Svedok p.A. ďalej uviedol, že práce vykonávali nielen jeho pracovníci, ale
aj pracovníci subdodávateľských firiem.

V rámci miestneho zisťovania dňa 18.06.2013 správca dane zistil, že na adrese sídla spoločnosti DIKTA-
stav s.r.o., Cukrovarská 225, Sládkovičovo, sa nachádza staršia budova, ktorú prenajíma spoločnosť
United Industries, Bratislava. Podľa vyjadrenia správcu budovy si spoločnosť DIKTA-stav s.r.o. od
určitého času už neprenajíma kancelárske priestory. Osoba podpísaná vo vyjadrení k výzvam zo
dňa 10.07.2013 ako B. V., uviedla iba nekonkrétne vyjadrenia, bez podloženia dôkazmi, nedisponuje
informáciou, ktorá konkrétna osoba za spoločnosť DIKTA - stav s.r.o. spisovala stavebný denník,
neuvádza meno osoby, ktorá vykonávala stavebný dozor, neidentifikuje osoby, ktoré zabezpečovali
stráženie stavby a pod..Predloženie takéhoto vyjadrenia preto nie je možné považovať za splnenie
dôkaznej povinnosti žalobcu.

Vykonanie stavebných prác spoločnosťou DIKTA-stav s.r.o., nebolo v procese daňovej kontroly, ani
vyrubovacieho konania preukázané vzhľadom na výpoveď svedka JUDr. O. C.. Svedok nevedel uviesť,
kedy sa začali stavebné práce na uvedenej stavbe a stavebným denníkom nedisponoval. Žalobcu podľa
jeho vyjadrenia nepoznal.

V rámci doplnenia konania bol na základe dožiadania správcu dane na Daňovom úrade Bratislava
ako svedok vypočutý Ing. Mgr. Arch. O. J., ktorý nevedel označiť zhotoviteľa - dodávateľa stavby a
taktiež nevedel identifikovať osoby, ktoré stavebné práce vykonávali. Nevedel identifikovať ani osobu



vykonávajúcu stavebný dozor. Správca dane ďalej vypočul ako svedka Ing. B. C., ktorý uviedol, že
žalobca mu nie je známy, nikdy s nikým z tejto spoločnosti nekonal, konal iba s JUDr. C., ktorý bol
objednávateľom projektu pre stavebné povolenie.

V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na závery rozsudku NS SR sp. zn. 8 Sžf/51/2013, z ktorých vyplýva,
že žalobca môže odpočítať DPH za splnenia základnej podmienky - aby išlo o tovary a služby, ktoré mu
naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH, pričom správca dane má pri posudzovaní nárokov na
odpočítanie DPH vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či
predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Rovnaký názor formuloval NS SR aj vo svojom
rozsudku sp. zn. 4 Sžf/45/2014. Rozsudok ESD (C-354/03, C-355/03, C-484/03) nemôže byť podľa
názoru žalovaného na daný prípad aplikovaný, keďže sa on ani správca dane nevyslovili, že by v danom
prípade išlo o podvod.

4.Z prvostupňového rozhodnutia krajský súd zistil, že správca dane vydal dňa 10.7.2013 rozhodnutie
č.9210401/5/3370285/2013, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku znížil nadmerný
odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 zo sumy 30.177,33 Eur
na sumu 60,43 Eur. Dôvodom pre neuznanie odpočtu dane bola skutočnosť, že podľa správcu dane
nebolo možné preveriť uskutočnenie prijatých dodávok, ktoré preukazoval žalobca a že tieto dodávky
uskutočnila spoločnosť ktorá bola uvedená na dodávateľskej faktúre a to spoločnosť DIKTA-stav s.r.o..

5.Žalobca podal dňa 31.7.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie.

6.Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. č.1100307/1/271496/2014/4884
zo dňa 11.06.2014 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane a odvolanie žalobcu zamietol s
odôvodnením, že vykonanie stavebných prác spoločnosťou DIKTA-stav s.r.o. nebolo v procese daňovej
kontroly ani v procese vyrubovacieho konania preukázané, vzhľadom na výpoveď viacerých svedkov,
ktorí nepotvrdili že práve spoločnosť DIKTA-stav s.r.o. bola dodávateľom stavebných práce za ktoré si
uplatňoval žalobca odpočet dane.

7.Krajský súd v Trnave rozsudkom sp.zn.14S/146/2014 zo dňa 21.12.2015 v spojení s opravným
uznesením sp.zn.14S/146/2014-77 zo dňa 21.1.2016 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňového správneho orgánu a vec im vrátil na ďalšie konanie.

8.Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný dňa 9.2.2016 odvolanie.

9.Najvyšší súd SR uznesením sp.zn.3Sžf/20/2016 zo dňa 20.9.2017 zrušil rozsudok Krajského súdu v
spojitosti s opravným uznesením zo dňa 21.2.2016 a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

10.Dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia súdu bola skutočnosť, že krajský súd nesprávne
vyhodnotil použitie právneho predpisu podľa ktorého správca dane resp. žalovaný konali, keďže
prvostupňový správny orgán vyhovel námietke žalobcu a vyslovil právny názor, že rozhodnutie
žalovaného ako aj rozhodnutie ktoré mu predchádzalo bolo vydané za použitia nesprávneho právneho
predpisu. Najvyšší súd konštatoval, že správca dane a žalovaný preto postupovali vo vyrubovacom
konaní od 30.12.2012 v súlade s účinným procesným predpisom ktorý bol od uvedeného dátumu zákon
č.563/2009 Z.z..

11.Krajský súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 15.2.2018.

12.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 15.2.2018 uviedol, že daňová kontrola
trvala 1 rok, počas tohto roka správca dane nevykonal ani jeden dôkaz, z jeho strany nebola vykonaná
vyhľadávacia činnosť, vydal rozhodnutie ktoré však bolo Finančným riaditeľstvom zrušené a keďže



daňová kontrola bola ukončená protokolom o výsledku daňovej kontroly, dostali sme sa v danom
príp. do štádia vyrubovacieho konania, v ktorom nemali byť vykonávané dôkazy. Poukázal na to, že
mohli byť vykonávané len dodatočné dôkazy. Každá výzva ktorá bola odoslaná daňovému subjektu
obsahovala ustanovenie zákona resp. paragrafu, ktorý sa týkal daňovej kontroly a teda išlo o nesprávny
postup zo strany správcu dane, na ktorý nebol povinný daňový subjekt reagovať. Teda dokazovanie
bolo vykonávané výlučne vo vyrubovacom konaní. Uviedol, že ďalším procesným pochybením bolo,
že správca dane nevypočul svedka I., nakoľko tento si nestihol prevziať v odbernej lehote predvolanie,
prevzal si ho až neskôr, pričom správca dane teda mohol opakovať výsluch tohto svedka opätovným
jeho predvolaním. Svedok B. V. bol volaný z nesprávnej adresy, ktorú mal zapísanú v obchodnom registri
ako historický údaj, pričom správca dane disponuje možnosťou zisťovania pobytov a adries fyzických
aj právnických osôb cez evidenciu obyvateľstva, resp. register obyvateľov a napriek tomu tohto svedka
nevolal, resp. nezisťoval si správnu adresu. K samotnému dodaniu prác poznamenal, že išlo o základové
dosky, ktoré boli reálne uskutočnené, daňový subjekt disponuje faktúrou a skutočnosť, že bola táto
základová doska-základové dosky vykonané spoločnosťou DIKTA-stav, preukázal aj konateľ spoločnosti
DIKTA-stav Ing. A.. Neexistuje opačný dôkaz v daňovom konaní, ktorý by vyvrátil tieto skutočnosti.
Plnenie bolo riadne zaúčtované, pričom prijaté plnenia použil daňový subjekt na uskutočnenie svojich
zdaniteľných plnení a to tak, že na týchto základových doskách boli postavené chatky, ktoré následne
predal a odviedol daň.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že čo sa týka výziev ktoré boli zaslané žalobkyni, tak boli zaslané
podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku a toto ustanovenie bolo použité primerane. Pochybenie
spočívalo zo strany žalobkyne v tom, že podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku je daňový subjekt
povinný reagovať na výzvy a preukazovať skutočnosti ktoré sú predmetom tejto výzvy. Žalobkyňa mohla
kedykoľvek v priebehu daňového konania napadnúť nesprávnosť týchto výziev. V súvislosti s výsluchami
svedkov ktoré spomenul právny zástupca žalobkyne, uviedol, že svedok B. V. bol volaný z adresy,
ktorú mal zapísanú v obchodnom registri, iná adresa správcovi dane nebola známa a tento svedok
mohol daňovému úradu oznámiť zmenu adresy na ktorej sa zdržiava. Je pravdou, že svedok P. I.
neprevzal predvolanie na svoj výsluch, avšak po vydaní rozhodnutia zaslal daňovému úradu písomné
vyjadrenie, v ktorom sa vyjadril, že o predmetnej veci nemá žiadne informácie a že žiada, aby ho daňový
úrad už nepredvolával. Pokiaľ argumentuje žalobkyňa resp. jej právny zástupca, že bola predložená
riadna faktúra, v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR č. Sžf 45/2014, ktorý konštatoval,
že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad, bez ohľadu na reálnosť uskutočňovaného plnenia.
Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že vykonala všetky dostupné opatrenia, aby hodnoverne a
nespochybniteľne preukázala skutočnosti ktoré deklarovala, nepredložila stavebný denník, ani protokol
o prevzatí stavebných prác, nevedela identifikovať osoby ktoré za spoločnosť DIKTA-stav fakturované
práce vykonávali. Z výpovedí svedkov vykonaných v rámci doplneného konania vyplýva, že žalobkyňa
sa o vykonávanie stavebných prác vôbec nezaujímala, čím sa pripravila o zabezpečenie relevantných
dôkazov na splnenie svojej dôkaznej povinnosti.

Právny zástupca žalobkyne k vyjadreniu žalovaného uviedol, že má pripomienky v tom smere, že pokiaľ
poukázal že ust. § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku, bolo použité primerane, tak vyslovene v
tomto ustanovení je uvedené, že je možné použiť iba v daňovej kontrole, teda nie vo vyrubovacom
konaní. Na margo historickej adresy svedka B. V. uviedol, že tvrdenie povereného zástupcu žalovaného,
že mal a mohol informovať správcu dane o zmene adresy je nelogické. Pokiaľ ide o skutočnosti ktoré
uvádzal poverený zástupca, že žalobkyňa nepredložila stavebný denník, protokol o prevzatí stavebných
prác, tak konateľ spoločnosti žalobkyne jasne uviedol, že stavebný denník viedla spoločnosť DIKTA-
stav s.r.o., takisto pracovníci ktorí vykonávali stavebné práce patrili pod spoločnosť DIKTA-stav s.r.o., a
teda nie je možné, aby daňový úrad vyžadoval od žalobcu predloženie týchto dokladov resp. uvedenie
konkretizácie osôb ktoré vykonávali tieto stavebné práce. Samotný rozsudok na ktorý poukázal poverený
zástupca žalovaného sa netýka prípadu žalobcu, ale týka sa prípadu, kedy treba dokazovať reálnosť
uskutočňovaného plnenia, ktoré v danom prípade je nesporné.

13.Pojednávanie dňa 15.2.2018 bolo odročené podľa § 116 SSP na deň 22.2.2018 za účelom vyhlásenia
rozsudku.



14.Správny súd dňa 22.2.2018 vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako
aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na
ďalšie konanie.

15.Dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia bola skutočnosť, že skutkový stav ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom resp.
nemá oporu v administratívnom spise a že zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čím boli splnené dôvody na zrušenie rozhodnutia podľa § 191
ods. 1 písm. e), f) SSP.

16.Žalobca totiž vo svojej žalobe namietal, že došlo k vážnemu procesnému pochybeniu zo strany
správcu dane resp. žalovaného, keď nebol riadne vypočutý svedok P. I. a svedok B. V.. Túto svoju
námietku žalobca doplnil aj na pojednávaní a konkretizoval ju o skutočnosť, že svedok I. si nestihol
prevziať predvolanie v odbernej lehote a prevzal si ho až neskôr, pričom správca dane teda mohol
opakovať výsluch tohto svedka opätovným predvolaním. Svedok B. Svedok B. V. bol volaný z nesprávnej
adresy, ktorú mal zapísanú v obchodnom registri ako historický údaj, pričom správca dane disponoval
možnosťou zisťovania pobytov a adries fyzických aj právnických osôb cez evidenciu obyvateľstva,
a napriek tomu tohto svedka nepredvolal. Svedok B. V. bol volaný z adresy ktorú mal zapísané
v obchodnom registri, pričom už dávno nebol konateľom spoločnosti DIKTA-stav s.r.o. a nebolo
jeho povinnosťou zabezpečiť zmenu údajov jeho adresy v obchodnom registri, keďže už konateľom
spoločnosti nebol a v obchodnom registri nefiguroval.

17.Správny súd po preskúmaní pripojeného spisu zistil, že v spisovom materiáli sa nenachádzajú žiadne
predvolania, z ktorých by bolo preukázané, že správca dane resp. žalovaný volal svedka B. V. a P. I. na
výsluchy. V spisovom materiáli sa nenachádza jednak predvolanie a jednak ani doručenky resp. vrátené
poštové zásielky ktoré by preukazovali, že tieto osoby boli daňovým úradom riadne predvolávané. Tak
isto sa v spisovom materiáli nenachádza ani vyjadrenie B. V. a P. I., ktoré bolo spomenuté žalobcom
resp. žalovaným na pojednávaní a ktoré mali nasvedčovať že B. V. mal potvrdzovať skutočnosti ktoré
uvádzal žalobca a P. I. mal na základe tejto písomnej žiadosti žiadať daňový úrad, aby ho už vo veci
nepredvolával, že v danej veci sa nevie k ničomu vyjadriť. Tieto písomné vyjadrenia týchto svedkov sa v
spisovom materiáli vôbec nenachádzajú, z čoho je zrejmé, že správca dane nepredložil súdu kompletný
spisový materiál, navyše žalovaný vo svojom rozhodnutí sa na tieto dva písomné doklady odvoláva, čo
znamená, že zistený skutkový stav ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia,
je v rozpore s obsahom administratívnych spisov, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 191
ods. 1 písm. f) SSP.

18.Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd ďalej konštatuje, že nevypočutím svedka B. V., ktorý bol v
rozhodnom období konateľom spoločnosti žalobcu je vážnym procesným pochybením a je dôvodom na
to, aby došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, keďže zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Svedok B. V. sa mal v písomnom vyjadrení vyjadriť
v tom zmysle, že všetky stavebné práce boli vykonané pre žalobcu spoločnosťou DIKTA-stav s.r.o.
ako dodávateľským subjektom, pričom bolo povinnosťou správneho orgánu, aby sa týmto dôkazom
riadne zaoberal. Navyše toto písomné vyjadrenie B. V. v spisovom materiáli absentuje. Bolo povinnosťou
správneho orgánu, aby si výsluch uvedeného svedka zabezpečil a keďže v spisovom materiáli chýba
akékoľvek potvrdenie o tom, že tento svedok bol riadne volaný a predvolávaný správcom dane na
výsluch, možno považovať tento postup správneho orgánu za nezákonný.

19.Čo sa týka ďalších námietok ktoré vzniesol žalobca v žalobe, tak krajský súd poznamenáva, že
námietka nesprávneho použitia právneho predpisu bola už dostatočným spôsobom vyriešená tým,
že Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí č.3Sžf/20/2016 zo dňa 20.9.2017 vyslovil jednoznačne
stanovisko, že správca dane a žalovaný postupovali v danom konaní v súlade s účinným procesným
predpisom ktorým bol od uvedeného dátumu zákon č.563/2009 Z.z..



20.Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že tento dostatočným spôsobom preukázal uskutočnenie
materiálneho plnenia tým, že predložil správcovi dane faktúru od dodávateľa DIKTA-stav s.r.o. s popisom
fakturovaných prác (ktorých vykonanie správca dane nespochybňuje) a dodávateľ DIKTA-stav s.r.o.
uskutočnenie fakturovaných prác potvrdil prostredníctvom svojho bývalého konateľa, svedka O. A.,
krajský súd v tomto smere poznamenáva, že táto námietka nemohla byť za súčasnej dôkaznej situácie
dostatočne vyhodnotená, pretože podľa názoru krajského súdu je potrebné v danej veci dopočuť ešte aj
ďalších svedkov a to B. V. a P. I., ktorí boli konateľmi spoločnosti žalobcu a ktorí by mohli v predmetnej
veci ozrejmiť niektoré skutočnosti, ktoré sa týkajú dodávky stavebných prác spoločnosťou DIKTA-stav
s.r.o. pre žalobcu.

21.Keďže, nakoľko je nesporná fyzická existencia stavby, ktorá mala byť vykonaná pre spoločnosť CHR
s.r.o., avšak sporná je len skutočnosť, že kto túto stavbu pre žalobcu vykonal, je vypočutie týchto svedkov
potrebné.

22.Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa
§ 191 ods.1 písm. e), f) SSP.

23.O trovách konania rozhodol súd tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP.

24.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.