Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11CoE/13/2011 z 27. 9. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 27. septembra 2011, sp. zn. 11CoE/13/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8310201106.1
Krajský súd Prešov | 11CoE/13/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8310201106.1 | 2011-09-27 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/78d98c3b-c36d-4045-bdfa-282c662ada06
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8310201106.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoE/13/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310201106
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8310201106.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: U., s.r.o., U. XX, Q., IČO: 35 807 598, zastúpený
JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava proti povinnej: P. G., nar. XX.X.XXXX,
bývajúca v P., F. XXXX/X, o vymoženie sumy 601,11 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Humenné č. k. 21Er/82/2010-14 zo dňa 21. apríla 2010 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

R u š í    uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu    v r a c i a    na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor zaslal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného U., s.r.o. proti povinnej o
vymoženie 601,11 Eur s príslušenstvom. Oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 18093/09
zo dňa 19.11.2009. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 4.1.2010 a vykonateľnosť dňa 7.1.2010.
Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu
vo výške 641,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 450 Eur od 8.9.2009
do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 183,50 Eur, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Súd prvého stupňa ďalej v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že nedostatok odôvodnenia
exekučného titulu spôsobilo, že exekučný súd nemal možnosť zisťovať, či rozhodnutím rozhodcovského
súdu nebolo oprávnenému priznané plnenie právom nedovolené, objektívne nemožné alebo ktoré by
bolo v rozpore s dobrými mravmi. Takúto vadu rozhodnutia súd nemohol v exekučnom konaní odstrániť.
Takýto postup by znamenal suplovanie rozhodovacej činnosti rozhodcu, ktorý svojím postupom -
nedostatkom riadneho odôvodnenia znemožnil súdu posúdiť exekučný titul z hľadiska ustanovení
Exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
nakoľko nebolo možné zistiť, či exekučný titul nepriznáva plnenia právom nedovolené, objektívne
nemožné, resp. ktoré by boli v rozpore s dobrými mravmi, a to preto, lebo rozhodcovský rozsudok nebol
dostatočne odôvodnený, najmä nebola vysporiadaná problematika spotrebiteľských zmlúv a otázka
rešpektovania dobrých mravov.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom odvolania bolo nesprávne právne posúdenie veci a to, že došlo k
inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúcej v nedostatočnom
odôvodnení napadnutého uznesenia. Toto zakladá jeho nepreskúmateľnosť, ktorá má povahu inej vady
konania a tá spôsobuje jeho nesprávnosť.



Povinná sa na odvolanie oprávneného nevyjadrila.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

Súd prvého stupňa sa pri svojom rozhodovaní riadil ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ust. §
45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Konštatoval, že súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský
rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Z tohto ustanovenia vyplýva pozitívne zistenie súdu, že rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd prvého stupňa však v dôvodoch svojho rozhodnutia
vychádzal z opačnej premisy, a teda že nemohol zistiť, či takéto rozhodnutie nepriznáva plnenie právom
nedovolené, objektívne nemožné alebo ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Takýto záver nie je
v súlade s ust. § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a preto rozhodnutie súdu prvého
stupňa je nesprávne. Z tohto dôvodu odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. uznesenie
súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS
322/2010-37, ktorý súvisí s vylúčením súdneho exekútora a z tohto hľadiska je treba súdneho exekútora
vyzvať, či so zreteľom na tento nález nie je vylúčený z vykonávania exekúcie v zmysle § 30 zák. č.
233/1995 Z.z. a súčasne aj povinná či takýto návrh na vylúčenie exekútora z vykonávania exekúcie
nepodáva.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu odvolanie nie je prípustné.