Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/881/2013 z 21. 4. 2014
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. apríla 2014, sp. zn. 13Co/881/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6812206877.1
Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/881/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6812206877.1 | 2014-04-21 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc233efa-5b68-4159-bac0-9167a0b0535f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6812206877.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/881/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812206877
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6812206877.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci
žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, proti
žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 813 11
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu zo
dňa 01. 10. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 3C/386/2012-47 zo dňa 09. 09. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol, žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V
odôvodnení uviedol, že navrhovateľ si uplatnil z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Revúca nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla tým, že  súd
nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

Okresný súd uviedol, že v danom prípade ide o konanie v ktorom si žalobca uplatňuje voči žalovanému
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorej hodnota neprevyšuje sumu 1 000,- eur, potom
ide o drobný spor. Súd preto vo veci nenariadil pojednávanie a verejne vyhlásil rozsudok.

Z vykonaného dokazovania a to exekučného spisu mal súd preukázané, že dňa 24. 08. 2009 sa začalo
exekučné konanie na základe návrhu oprávneného, teda žalobcu proti povinnej. Dňa 25. 09. 2009 bola
súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd bol povinný dôsledne skúmať, či sú splnené  formálne a materiálne predpoklady pre
vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie. V prípade zistenia, že nie sú splnené
podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musel súd v exekučnom
konaní aj adekvátne procesne zareagovať.

Exekučný súd uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu,
vzhľadom na zložitosť veci význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia
exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi Európskej únie,
preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia do vydania rozhodnutia, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do
vydania poverenia nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.



Súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v konaní) ako jeden z
predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Súd
potom návrh žalobcu zamietol.

Súd tiež uviedol, že ohľadom žalobcom tvrdeného prieťahu sa neviedlo žiadne  disciplinárne konanie,
neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval ani Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky
súd pre ľudské práva. Poukázal na ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Uviedol, že
postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho
právneho zástupcu, postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 OSP preto, že sa žalobca bez ospravedlnenia
na pojednávanie nedostavil. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvody a predložil súdu listiny spojené s označenými dôkazmi. Súd preto nemohol postupovať podľa §
101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu.

Žalobca uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte  žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na
prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v
označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a
objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.

Súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust.
§ 109 ods. 2 písm. c) OSP proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Žalobca podáva proti rozhodnutiu
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí
žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Dôsledok správania
súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení
konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu zakladajú porušenie práva žalobcu na
súdnu ochranu. Meritórne rozhodnutie súdu je prinajmenšom predčasné.

Súd ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, vychádzal z
mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti, nesprávne
aplikoval ust. § 101 ods. 2 OSP a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne
rozhodol. Žalobca trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Žalobca sa nemal možnosť
vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v
odôvodnení svojho rozhodnutia.

Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k
týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení.

Žalobca ďalej tvrdil, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Tým bolo
porušené právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Koncepcia spravodlivého súdneho konania
zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť nie len predložiť dôkazy
nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými
dôkazmi alebo stanoviskami  a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.

Ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle
ust. § 114 ods. 3 OSP mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b OSP.



Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k
presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Rozhodnutie nie je presvedčivé. Žalobca mienil
v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkaz o výške majetkovej
škody a to prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd nepoučil žalobcu
podľa ust. § 120 ods. 4 OSP, neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal
priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy.

Súd v rozhodnutí nevysvetlil prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práv na
prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Súd zistil, že o návrhu
nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup
nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Rozhodnutie súdu je vnútorne rozporné.
Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie
o nepriznaní nemajetkovej ujmy.

Žiadal rozsudok okresného súdu  zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil z týchto dôvodov.

Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 OSP).

Okresný súd o žalobe rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP) v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci.

Odvolací súd nezistil, že žalobcovi bola prípadne postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom,
že vo veci rozhodol vylúčený sudca, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, prípadne, že
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani že by súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v
odôvodnení rozhodnutia dbal na presvedčivosť.

O námietkach zaujatosti vznesenej žalobcom rozhodol krajský súd, ako súd nadriadený tak, že
uznesením č. k. 13NcC/227/2012 zo dňa 11. 10. 2012  vo veci Okresného súdu Revúca vedenej pod sp.
zn. 3C/386/2012 bol vylúčený sudca JUDr. Rastislav Sikorjak. Sudca JUDr. Peter Csank nebol vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci. Potom otázka zákonného sudcu  bola vyriešená uznesením
krajského súdu ako súdu nadriadeného.

Neobstojí tvrdenie žalobcu, že meritórnemu rozhodnutiu vo veci súdom nepredchádzalo  v čase jeho
vydania rozhodovanie o prerušení konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne
pripustil odvolanie; žalobca podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
odvolanie, pričom v čase podania odvolania a zamietnutí žaloby  nebolo právoplatne  rozhodnuté o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že vo veci vedenej na
Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 3C/386/2012 nebol podaný návrh zo strany žalobcu o prerušenie
konania. Potom nemohol okresný súd o takomto návrhu rozhodnúť.

Neobstojí ani ďalšie tvrdenie žalobcu uvedené v podanom odvolaní, že súd prejednal vec v neprítomnosti
žalobcu a jeho právneho zástupcu, postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 OSP, pretože sa žalobca bez
ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil.

Okresný súd  o veci rozhodol bez pojednávania podľa ust. § 115a ods. 2 OSP a tak ako správne okresný
súd konštatoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súdenej veci ide o drobný spor (§ 115a ods. 2
OSP). Okresný súd  v odôvodnení napadnutého rozsudku nepochybne konštatuje „vzhľadom k tomu, že
v danom prípade ide o konanie, v ktorom si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi zaplatenie majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, ktorého hodnota neprevyšuje sumu 1 000 €, súd konštatuje, že ide o drobný
spor, preto súd vo veci nenariadil pojednávanie a dňa 09. 09. 2013 vo veci verejne vyhlásil rozsudok“.



Podľa ust. § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa
ust. § 200ea ods. 1 OSP ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 €, od toho
okamihu, ide o drobný spor. V súdenej veci si žalobca uplatňoval zaplatenie majetkovej škody v sume
125 € a nemajetkovej ujmy v sume 385 €. Nepochybne potom ide o drobný spor. Okresný súd urobil
oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku zákonným spôsobom, najmenej 5 dní pred
jej verejným vyhlásením (č. l. 44 spisu).

Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že okresný súd porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces,
pretože žalobca pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k
žalobe. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa
so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne
konanie. Tvrdenie žalobcu, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného je nepravdivé. Žalovaný podal
vo veci vyjadrenie na základe výzvy súdu a toto došlo okresnému súdu dňa 05. 03. 2013 (č. l. 16 - 24
spisu). Okresný súd doručil žalobcovi (splnomocnenému právnemu zástupcovi) vyjadrenie žalovaného,
ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22. 04. 2013 tak ako o tom svedčí doručenka
nachádzajúca sa v spise (č. l. 29 p. v. spisu). Okresný súd  urobil  oznámenie o mieste a čase verejného
vyhlásenia rozsudku dňa 02. 09. 2013 (č. l. 47 spisu). Potom je zrejmé, že žalobca mal dostatočný
priestor a možnosť oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to vrátane
aj exekučného spisu, ktorý je súčasťou spisu. Do dňa   verejného vyhlásenia rozsudku mal možnosť
prípadne reagovať na vyjadrenie žalovaného.

Žalobca v návrhu na začatie konania tvrdil, že exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol,
že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci,
význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho
súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi EÚ, preskúmal (exekučný súd)  predložený
rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tiež
okresný súd poukázal na to, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia do vydania poverenia na vykonanie exekúcie, vzhľadom na tú skutočnosť, že bolo
potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie (vyžadujúca osobitnú právnu úvahu), nie je takej povahy,
aby bolo možné v danej veci vysloviť  porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Nemal teda preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v konaní) ako jeden
z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

V súdenej veci okresný súd na základe vykonaného dokazovania (nahliadnutím do exekučného spisu)
zistil že exekučné konanie sa začalo na základe návrhu oprávneného dňa 24. 08. 2009. Dňa 25. 09.
2009 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd
poveril exekútora vykonaním exekúcie dňa  09. 03. 2010.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku  uviedol, prečo nepovažuje lehotu, v ktorej
zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie za neprimeranú a teda nie sú splnené
hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu v zmysle ust. § 9   ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

Odvolací súd poukazuje na závery okresného súdu, keď okresný súd mal za to, že s prihliadnutím
na činnosť exekučného súdu a to osobitne vo veciach, v ktorých exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok týkajúci sa spotrebiteľských vecí je táto činnosť náročnejšia a ako taká vyžaduje si táto činnosť
aj tomu zodpovedajúci časový priestor pre správne posúdenie veci.

Navrhovateľ ale nenamietal uvedené závery okresného súdu.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti  je v súdenej veci vytýkaný nesprávny úradný postup
okresného súdu, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.
Prvým aj zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je nesprávny úradný
postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003
Z. z.  za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom. Prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu a to nesprávny
úradný postup v konaní nebol zistený. Vykonaným dokazovaním   nebolo preukázané,  že okresný súd
rozhodoval vo veciach so zbytočnými prieťahmi. Nedošlo teda k vzniku zodpovednosti štátu za škodu,



ktorá by prípadne mohla byť  spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom. Nebol teda zistený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti.
Potom sa okresný súd dôvodne nezaoberal ďalšími predpokladmi, teda existenciou škody, príčinnou
súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou.

Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že nebol poučený podľa ust.  § 120 ods. 4 OSP. Právnemu zástupcovi
žalobcu bolo dané poučenie okresného súdu podľa ust. § 120 ods. 4 OSP  a to doručenkou tak ako sa
dôkaz o doručení nachádza na čl. l. 33a spisu.

Z tvrdení žalobcu vyplýva, že tento sa neoboznámil dostatočne s rozsudkom prvostupňového súdu keď
v odvolaní tvrdí skutočnosti, ktoré zo súdneho spisu ani z rozsudku okresného súdu nevyplývajú. V
tomto smere odvolací súd poukazuje najmä na skutočnosť, že vo veci nebol podaný návrh na prerušenie
konania, nebol potom dôvod o tomto návrhu rozhodnúť; vo veci nebolo vytýčené pojednávanie, nemohla
byť potom vec prejednaná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust.
§ 101 ods. 2 OSP; v konaní a ani v rozsudku súd netvrdí, že náklady na správu pohľadávky počas
nečinnosti súdu zapríčinil dlžník.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože žiaden z účastníkov konania si
právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje
súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 1 prvá veta OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.