{"guid": "1290c466-7f7c-4e72-96c6-38e31b904242:0d3d7ab2-3fb6-4c34-83a8-7b19fac2dc22", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7515205551.1", "spisova_znacka": "13CoE/471/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/471/2016 z 7. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 7. decembra 2016, sp. zn. 13CoE/471/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7515205551.1", "identifikacne_cislo": "7515205551", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mária Dubcová", "sudca_id": 87, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-dubcova-87", "datum_vydania": "2016-12-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d3d7ab2-3fb6-4c34-83a8-7b19fac2dc22", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7515205551.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7515205551.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7515205551.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/471/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515205551
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7515205551.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a
členov JUDr. Jána Slebodníka a JUDr. Andreja Šalatu a v exekučnej veci oprávneného PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpený JUDr. Andreou
Cvikovou, s.r.o., advokátkou, Bratislava, Kubániho 16, proti povinnej Y. Q., W.. XX.XX.XXXX, L. XXX, o
vymoženie pohľadávky vo výške 2.319,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
12Er/1453/2015-19 z 5.4.2016 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie z 5.4.2016.
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave, sp.
zn. 16471/14. Dňa 7.4.2015 doručil súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“),
§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, § 1, 2 zákona č. 129/2010 z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj podľa Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z predložených
dôkazov zistil, že medzi účastníkmi bola 21.10.2013 uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č.
8500033653. Súčasne so Zmluvou o revolvingovom úvere bola uzavretá Rozhodcovská zmluva, ktorá
upravuje riešenie sporov formou rozhodcovskej doložky.

3. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o revolvingovom úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko
zmluvnými stranami sú na jednej strane oprávnený, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov, čiže koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane
druhej subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na uvedenú zmluvu je preto potrebné aplikovať všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Základnou zásadou spotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke
je, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v
prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Súd prvej inštancie mal za to, že ustanovenie
bodu 5 uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na



rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd prvej inštancie
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v
celom rozsahu a vrátiť na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške
130,16 Eur.

5. Oprávnený v odvolaní uviedol, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná alternatívne, teda v
prípade sporu mali zmluvné strany možnosť domáhať sa svojich práv voči druhej strane buď na
všeobecnom súde alebo na rozhodcovskom súde. Poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej, ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, nemá to za následok zrušenie platnosti
celej rozhodcovskej doložky. Ďalej oprávnený uviedol, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne
zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového
stavu a neobstojí ani jeho právne posúdenie. Rozhodcovská zmluva  predstavuje individuálnu dohodu,
ktorá nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy
výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej
zmluvy. Podľa bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14
kalendárnych dní od jej uzavretia. Povinný teda mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy dvakrát
- pred a po jej uzavretí. Povinný bol riadne poučený o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy,
čo svojím podpisom aj potvrdil. Otázku jednostranného zrušenia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom
posudzoval aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 22.11.2012. sp. zn. 3M Cdo 14/2011. Rozhodcovská
zmluva nebola súčasťou nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy, pričom povinný mal pri
odmietnutí  možnosť ju uzavrieť bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom
úvere. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na uznesenie Krajského  súdu  v Banskej Bystrici sp.
zn. 43 CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013,  na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013,  uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa
31.01.2014.

6.  Podľa  § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Krajský súd ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)]
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania. (§ 385
ods. 1 CSP). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie
je dôvodné.

9. Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
rozhodcovskej zmluve č. 8500033653 z 21.10.2013 ako neprijateľnej podmienky a že rozpor
rozhodcovskej doložky s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nemá za následok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky.

10. Podľa  §  387 ods. 2  CSP odvolací súd sa  v celom  rozsahu stotožňuje s odôvodnením  rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

11. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli 21.10.2013 Zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8500033653, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške
1.170,- Eur, ktorú sumu sa povinná zaviazala vrátiť v 42 mesačných splátkach po 62,69 Eur. Celková
čiastka, ktorú mala povinná zaplatiť, predstavovala sumu 2.632,98 Eur. V posudzovanom prípade je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave z 29.12.2014, sp. zn.
16471/14. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť 4.2.2015 a vykonateľnosť 8.2.2015.



12. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V
danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
č. 8500033653 uzavretej medzi účastníkmi. Preto základnou otázkou bolo určenie, či rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

13. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09.02.2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05.12.2012, sp. zn. 6 Cdo
135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej
zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať
rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie,
je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola
medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo
dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu.

14. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 5 Rozhodcovskej zmluvy č.
8500033653 z 21.10.2013 uzavretej medzi oprávneným a povinnou.

15. Podľa bodu 2 Rozhodcovskej zmluvy, veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy
nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a
dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom
vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

16. Podľa bodu 3 Rozhodcovskej zmluvy, veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil
dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej
zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o
revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú
veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v
rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia
sporov spočíva na žalobcovi.

17. Podľa bodu 5 Rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: 1/ Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak
arbitriation court, s.r.o., IČO: 44 130 481; 2/ Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri
Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec
prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.



19. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

23. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi
všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka
nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného stotožňuje
s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto
formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľom, teda povinnej, bola fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na
rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v Rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej
spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

24. Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že rozhodcovská doložka má všetky znaky individuálne
dojednaného ustanovenia, a to s poukazom na body 2 a 3 Rozhodcovskej zmluvy.

25. Odvolací súd však zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej
zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľom predložená spolu s ostatnými
všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o
zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú
zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu
súdnej kontroly.  Je otázne, či by oprávnený poskytol povinnej úver aj bez podpísania Rozhodcovskej
zmluvy. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v Rozhodcovskej zmluve,
resp., že by si povinná osobitne vymienila jej dojednanie. Naopak, Rozhodcovská zmluva je formulárová
zmluva, ktorú povinná nemohla nijako ovplyvniť, mohla ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, ale
stotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa, ktorý ju považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53
ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.

26. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

27. Čo sa týka námietky odvolateľa týkajúcej sa vydania poverenia na vykonanie exekúcie aspoň na
časť plnenia, ktoré je súladné so zákonom, odvolací súd uvádza, že toto nie je možné, nakoľko dôvodom
na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd v celej veci konať a  rozhodcovský
rozsudok vydať. Ak napriek tomu rozhodcovský súd konal a vydal rozhodcovský rozsudok v celom
rozsahu, ide o rozsudok vydaný neoprávnenou osobou, a teda je paaktom, nespôsobilým na jeho výkon.

28. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
uznesenia a v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.



29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP  v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej preukázateľne
žiadne trovy konania nevznikli.

30. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.



V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Er/1453/2015", "guid": "ede2e2c3-bd07-40a0-ba98-909cf4f08b4c:fb3c783e-92cc-4e9e-b27e-318d3d389205", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "85bc7b82-799d-44d8-afab-b18909fa0472:465295f4-59d4-4748-8509-fe493945d82a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5613207871.1", "spisova_znacka": "8CoE/4/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoE/4/2014 z 30. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5613207871.1"}, {"guid": "314d9494-697a-480f-8dac-a270884131f1:9069de38-1545-4fa6-8f82-d3aee0cf92c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6113216105.1", "spisova_znacka": "43CoE/372/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/372/2013 z 20. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6113216105.1"}], "citovane_v": []}