Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sp/108/2014 z 26. 2. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 26. februára 2017, sp. zn. 23Sp/108/2014, ECLI:SK:KSNR:2017:4014201018.3 Krajský súd Nitra | 23Sp/108/2014 | ECLI:SK:KSNR:2017:4014201018.3 | 2017-02-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/388a2b5c-659c-4a8c-819b-750353d0d82d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4014201018.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sp/108/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014201018
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4014201018.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: 1./ A. E., bytom F. Q., N. Q. XXX, zastúpený Mgr. Ivetou
Žerebákovou, advokátkou, so sídlom Ružomberok, Nám. A. Hlinku 54, X./ Z. C., bytom F. Q., N. Q.
XXX, 3./ A. E., naposledy bytom Banská C., Z. 6439, zastúpený opatrovníkom A. E., bytom N. Q. XXX,
F. Q., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Komárne, Senný trh 4, Komárno, o preskúmanie
rozhodnutia č. OU-KN-PLO-2014/004093/16 zo dňa 28. 08. 2014 sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Nitre z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. OU-KN-PLO-2014/004093/16 zo dňa 28. 08.
2014 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O. s. p. a vec vracia odporcovi na nové konanie.

Krajský súd navrhovateľom nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. OU-KN-PLO-2014/004093/16 zo dňa 28. 08. 2014, odporca nepriznal oprávneným
nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom a ani právo na náhradu za pozemky v kat. území U.
zapísaný v PKV č. 1, parc.č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX stavebný pozemok o výmere 4000m2, v PKV
č. 1, parc.č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X-X roľa a lúka o výmere 129256m2, v PKV č. 1 parc.č. XXXX-
XXXX, XXXX-XXXX/X-X, XXXX zo spoločného majetku v úhrnnej výmere 169655m2 v podiele 1/6-ina.

V odôvodnení správny orgán poukázal, že dňa 13. 12. 2004 si právni predchodcovia navrhovateľov M.
M. a manželka Z. M., rod. D. uplatnili prostredníctvom právneho zástupcu Z.. Z. F. reštitučný nárok za
nehnuteľnosti v kat. území U., ktoré boli pridelené vlastníkom M. M. a Z. M., rod. D. výmerom o vlastníctve
pôdy č. 1399/48-11 zo dňa 01. 04. 1948 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy v Bratislave.

Správny orgán po získaní potrebných dôkazných materiálov dospel k záveru, že v danom prípade nie je
možné navrátiť vlastnícke právo žiadateľom, pretože nie je preukázaný prechod majetku z pôvodného
vlastníka na štát. Navrhovatelia tvrdia, že právni predchodcovia nadobudli nehnuteľnosti do vlastníctva
na základe výmeru a tieto aj užívali, avšak ich vlastníctvo nebolo zapísané v pozemkovom katastri.
Nadobudnutie vlastníckeho práva bolo možné na základe prídelovej listiny, resp. výmeru o prídele do
vlastníctva za predpokladu, že tieto boli vydané orgánom k tomu oprávneným a boli vkladuschopné.
Predpokladom vkladuschopnosti týchto listín bola ich právna perfektnosť, čo okrem iného znamená, že
listinu vydal orgán k tomu oprávnený a listina je opatrená pečiatkou orgánu, ktorý ju vydal ako i podpisom
oprávnenej osoby. Predmetný výmer o prídele nie je vkladuschopná listina, pretože nebola opatrená
pečiatkou. Jedná sa o neplatnú listinu, ktorá nemohla spôsobiť vznik vlastníctva k nehnuteľnostiam.
Grafický prídelový plán nebol zapracovaný do pozemkového katastra, čo znamená, že nie je možné
vyhotoviť ani identifikáciu uvedeného výmeru.



Správny orgán rozhodnutím zo dňa 06. 09. 2012 neuznal reštitučný nárok, pretože navrhovatelia
nespĺňajú ustanovenia § 3 zákona.

Proti tomuto rozhodnutiu podal právny zástupca návrh na preskúmanie rozhodnutia, s tým, že sa
nestotožňujú navrhovatelia s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a Krajský súd v Nitre rozsudkom č.
23Sp/101/2012-35 zo dňa 11. 02. 2013 zrušil rozhodnutie odporcu a vec vrátil na nové konanie.

Po doplnení dokazovania správny orgán doplnil šetrenie, vyhodnotil dôkazy a opätovne nepriznal právo
žiadateľom o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré neprešli na štát alebo inú právnickú osobu.
Poukázal na to, že právnym predchodcom žiadateľov bola pridelená do držby a úžitku poľnohospodárska
pôda, na ktorej mali riadne hospodáriť od 15. 10. 1946. Po udalostiach v r. 1948 sa niektorí kolonisti
vrátili do svojich rodných obcí. Správny orgán ďalej zistil, že predmetný výmer č. 1399/48 nebol
nikdy zapísaný do pozemkovej knihy. V pozemnoknižnej vložke č. 640 je vyznačená konfiškácia tam
uvedených nehnuteľností v celosti na pôvodného pozemnoknižného vlastníka grófa E. a následne v
pozemnoknižnej vložke č. 1 a č. 640 je poznačené vlastníctvo v prospech Československého štátu - v
operatívnej správe Štátneho majetku n.p. v U.. Zápis je zo dňa 09. 08. 1955.

Navrhovatelia si odvodzujú vlastnícke právo výmerom o prídele, ktorý však podľa stanoviska správneho
orgánu neobsahuje všetky náležitosti v zmysle platnej judikatúry NSSR. Chýba v ňom konkrétne
pečiatka. Ďalej poukazuje na to, že podmienkou osídlenia príslušných obcí bolo to, že zásadne vstupujú
do úžitku majetku koncom hospodárskeho roka. Podľa názoru správneho orgánu až po zaplatení
prídelovej, resp. kúpnej ceny, sa prídelcovia považovali za plnohodnotného vlastníka nadobudnutej
veci. Podľa zistenia z prídelového plánu miestnej roľníckej komisie č. 1358/48-11 zo dňa 19. 03.
1948, ktorý preskúmalo povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 25. 03. 1948 nebola
právnym predchodcom určená prídelová cena a podľa všetkého títo v 50 rokoch opustili obec U. a
odsťahovali sa späť na F. a predmetná pôda bola pridelená v prospech presídlencov z Maďarska S.
N. a A. N., obyvateľov v Trávniku. Vzdanie sa prídelu podpísal osobne M. M. dňa 08. 12. 1949. Čo
považoval správny orgán, že sa M. M. a manželka Z. týmto úkonom vzdali vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam. Navrhovatelia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, že by prídelcovia M. a
manželka Z. vzdali predmetných nehnuteľností pod nátlakom. V r. 1958 ONV v U. vykonalo revíziu a
zistilo, že občania, ktorým bola táto pôda pridelená opustili obec U., a preto rozhodli o odňatí prídelu
v r. 1958 rozhodnutím č. Pôd 4096/1958 zo dňa 02. 07. 1958, a taktiež prídelcovia riadne nesplácali
prídelovú cenu, a preto bolo možné tento majetok odňať.

Z vykonaného dokazovania mal správny orgán za preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľov
sa dobrovoľne vzdali prídelu v prospech tretej osoby. Podľa právneho názoru správneho orgán,
vydanie rozhodnutia o odňatí alebo zrušení výmeru v r. 1958 bol dôsledok aplikácie prídelových
predpisov na vzniknutú situáciu, t.j. opustenie majetku, odsťahovanie sa a nedodržanie podmienok
prídelu, ako aj vzdanie prídelu v prospech ďalšej osoby a nie je dôsledok politickej perzekúcie alebo
prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, pričom ďalej podľa právneho názoru správneho orgánu
rozhodnutie č. 4096/1958 zo dňa 02. 07. 1958 bolo adresované aj navrhovateľom, pričom z obsahu
spisového materiálu nevyplýva, že by počas svojho života urobili akékoľvek úkony na navrátenie
predmetných nehnuteľností, resp. spochybnili odňatie týchto nehnuteľností.

Ďalej podľa právneho názoru správneho orgánu keď navrhovatelia opustili obec U., dali jasne najavo,
že nemajú záujem o hospodárenie na pridelených pozemkov ako aj ich vlastníctvo, t.j. opustili vec
(derelikcia). Podľa slovníka slovenského práva na str. 411 sa uvádza, že opustenie veci (derelikcia) je
spôsob zániku vlastníckeho práva. Na rozdiel od straty veci dochádza k opusteniu veci z vôle vlastníka.
Opustenie veci je jednostranný právny úkon, ktorý vlastník veci môže urobiť aj konkludentným činom.
Ide o prejavenie úmyslu vzdať sa vlastníckeho práva k veci. Pričom opustenie veci bolo len potvrdenie
toho, čo bolo spísané v záväznom prehlásení zo dňa 03. 12. 1949, ktoré podpísali navrhovatelia.

Čo bolo potvrdené aj zápisom z r. 1955 č.d. 479/55 č. PF-14/69-55 zo dňa 06. 06. 1955, na základe
ktorého sa nehnuteľnosti prideľujú do vlastníctva štátu správe Štátneho majetku U. dňa 10. 03. 1950.

Zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Žiadala
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Poukázala na to, že právni predchodcovia



navrhovateľov by sa nikdy neboli nevzdali nehnuteľností, ktoré dostali do vlastníctva. Spochybnila aj
rozhodnutie ONV o odňatí výmeru, pretože tento orgán nebol oprávnený o tom rozhodovať. Predmetné
nehnuteľnosti v r. 1946 začali právni predchodcovia riadne užívať a hospodáriť na nich a nehnuteľnosti
prešli na štát až na základe výmeru ONV v U..

Zástupca odporcu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd ako vecne a miestne príslušný podľa § 346 ods. 1 a § 246a O. s. p. a podľa § 250l ods. 1 O.
s. p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 a § 3 zákona č. 503/2003 Z. z., dospel k záveru, že návrh navrhovateľov
je dôvodný.

Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona
NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach, na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané
podľa osobitného predpisu (zákon 229/91 Zb. v znení neskorších prepisov) vlastnícke právo sa vracia
k pozemkom, ktoré tvoria
a/ poľnohospodársky pôdny fond, alebo do nej patria,
b/ lesný fond.

Podľa § 2 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť
oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát,
alebo inú právnickú osobu v období od 25.2.1948 do 1.1.1990, spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

Podľa ods. 2, ak osoba, ktorej vlastníctva k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu,
alebo inej právnickej osoby, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, alebo bola pred
uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby
v tomto poradí:

a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania,
c/ deti a manžel osoby uvedené v ods. 1 všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty
uvedenej v § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
d/ rodičia osoby uvedené v ods. 1,
e/ súrodenci, osoby uvedené v ods. 1 a ak niektorých z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.

Podľa § 5 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31.
12. 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v obvode ktorého vlastnila pozemok a zároveň preukáže
skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku, alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa
§ 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.

Na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu
obvodného pozemkového úradu podľa ods. 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde.

V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu ako i správnosť
jeho právnych záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia.

Krajský súd z administratívneho spisu odporcu zistil, že právni predchodcovia navrhovateľov si uplatnili
dňa 31. 12. 2004 prostredníctvom právneho zástupcu Z.. Z. F. žiadosťou nárok na navrátenie vlastníctva
k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v kat. územiach U. o celkovej výmere 161532m2, ktoré boli pridelené
vlastníkom M. M. a Z. M., rod. D., na základe o výmeru č. XXXX/XX-XX zo dňa 01. 04. 1948 vydaného
povereníctvom Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave po pôvodnom vlastníkovi B. E.,
ktoré sa nachádzajú vo vl. č. 1. V správnom konaní navrhovatelia aj napriek výzvam správneho orgánu
nepreukázali vlastníctvo právnych predchodcov a ani nepreukázali prechod majetku z pôvodného



vlastníka na štát. Navrhovatelia poukazujú a uvádzajú ako reštitučný titul prechod pozemkov do družstva
koncom 50-tych rokov a následne právni predchodcovia opustili Obec U. a pozemky zostali v užívaní
družstva. Po opustení pozemkov pôvodným vlastníkom im bola táto pôda odňatá rozhodnutím ONV v
U., odborom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vydaného pod č. 4096/1958 zo dňa 02. 07.
1958. Podľa správneho orgánu tento výmer mohlo odňať len povereníctvo pôdohospodárstva, a preto
správny orgán mal za to, že rozhodnutie o zrušení výmeru bolo vydané nad rámec právomoci ONV, teda
v skutočnosti nedošlo k zrušeniu výmeru.

Zákon č. 503/2003 Z. z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa
osobitného predpisu aj cieľom tohto zákona spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi je zabezpečiť
tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone v presne
ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne
ustanovených prípadov straty majetku. Rozhodujúcu právomoc zákon zveril obvodným pozemkovým
úradom, ktorých povinnosťou je postupovať v správnom konaní podľa jednotlivých ustanovení zákona č.
71/1967 Zb. a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania tak, ako sú zakotvené
v ustanovení § 3 citovaného zákona. Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti, teda je povinný v
konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať
v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v
nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Jedná sa o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej
úpravy konkrétnej veci.

V danom prípade sa správny orgán zaoberal otázkou, či navrhovatelia splnili podmienky § 2 zákona č.
503/2003 Z. z., teda skutočnosti, či nehnuteľnosti, ktoré žiadajú žiadatelia vydať prešli na štát alebo inú
právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 spôsobom uvedeným v § 3. Podľa správneho
orgánu žiadatelia na túto skutočnosť nepredložili žiaden dôkaz a ani nepredložili dôkaz ani o vlastníctve
ich právnych predchodcov.

Krajský súd zvážil námietky navrhovateľov uvedené v odvolaní a dospel k záveru, že správny
orgán nerozhodol správne, pretože z vykonaného dokazovania aj zo spisov reštitučných konaní
iných účastníkov konania, ktoré žiadali o navrátení vlastníctva nehnuteľností v kat. území U. bolo
preukázané, že právnym predchodcom navrhovateľov, starým rodičom M. M. a manželke Z. M., rod.
D. boli predmetné nehnuteľnosti pridelené do vlastníctva, o čom svedčí výmer vydaný Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 01. 04. 1948, ktorým na základe prídelového plánu
vypracovaného Miestnou roľníckou komisiou v U., potvrdeného Okresnou roľníckou komisiou v Komárne
a schváleného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 25. 03. 1948 pod č.
1358/48-14 boli pridelené nehnuteľností v kat. území U. zapísané vo vl. č. 1 v celkovej výmere 161532ha.
Nehnuteľnosti boli pridelené za podmienky, že prídelová cena bude určená k prídelovej listine, ktorú
vydá povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy.

Na základe tohto výmeru na pridelenej pôde prídelcovia M. M. a manželka Z., hospodárili ako maloroľníci,
avšak v čase zakladania JRD, museli takto pridelenú pôdu odovzdať do JRD. Čestným prehlásením, na
ktoré poukazuje správny orgán sa prídelcovia M. M. a manželka Z. M., rod. D. dňa 03. 12. 1949 vzdávajú
prídelu pozemkov z majetku bývalého vlastníka B. E. v prospech uchádzača S. N. a A. N., presídlencov
z Maďarska, obyvateľov Trávnika. Majetku sa vzdávajú z dôvodu, že M. M. je chorý v dôsledku klímy,
ktorá tiež nevyhovuje ich deťom.

Posudzujúc zákonnosť rozhodnutia odporcu, súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že správny
orgán pred vydaním rozhodnutia nezistil riadne skutočný stav veci, aby mohol vo veci správne
rozhodnúť. Odporca vychádzal len z čestného prehlásenia a zaoberal sa platnosťou výmeru o prídele.
Úlohou správneho orgánu bude doplniť dokazovanie tak ako aj v ostatných obdobných prípadoch,
zabezpečením prídelového plánu s návrhom na prídelovú cenu, ktorý vypracovala miestna roľnícka
komisia a ktorú predložila na schválenie Okresnej roľníckej komisii, alebo si zabezpečí prídelový plán s
rozvrhmi prídelových cien pre celý okres, ktorý preskúmala Okresná roľnícka komisia.

Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR je uvedený výmer o vlastníctve pôdy verejnou listinou
dokazujúcou vlastnícke právo k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti. Rozhodnutie ONV v U. zo
dňa 02. 07. 1958 o odňatí prídelu je podľa názoru súdu nezákonné. Podľa nariadenia SNR č. 104/1945
Sb.n. SNR, pridelený majetok mohlo odňať len Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, a



to v lehote najneskôr 10 rokov od dňa ujatia sa držby prídelu ak prídelca nehospodáril na pridelnej pôde
so starostlivosťou riadneho hospodára. ONV vydávali rozhodnutia o zrušení prídelov i napriek tomu, že
na ne neprešla právomoc odnímať prídely. Navyše toto rozhodnutie neobsahuje konkrétne ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa prídel zrušil. Vzhľadom na tieto skutočnosti prešli nehnuteľnosti
do vlastníctva štátu bez právneho dôvodu.

Súd má za to, že navrhovatelia splnili podmienky na vydanie nehnuteľnosti podľa § 3 ods. 1 písm. o/
zákona č. 503/2003 Z.z.

V prípade súbehu oprávnených osôb podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z., prislúcha
právo na vydanie pôvodných nehnuteľností tej z nich, ktorá svoje vlastnícke právo stratila v dôsledku
jednostranného aktu štátu. Pokiaľ týmto spôsobom stratilo svoje vlastníctvo postupne viac oprávnených
osôb, prislúcha toto právo tej z nich, ktorá vlastníctvo stratila skôr, pokiaľ sa nedohodnú inak. Ostatné
oprávnené osoby majú v takomto prípade právo na prevod pozemkov alebo na finančnú náhradu.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil podľa
§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože zistenie skutkového stavu správnym orgánom je nedostačujúce
pre posúdenie veci.

Krajský súd nepriznal úspešným navrhovateľom náhradu trov konania, pretože si ich nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.