Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6CoE/13/2012 z 30. 1. 2011 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. januára 2011, sp. zn. 6CoE/13/2012, ECLI:SK:KSNR:2011:4110229726.1 Krajský súd Nitra | 6CoE/13/2012 | ECLI:SK:KSNR:2011:4110229726.1 | 2011-01-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3d4711d-ee82-41f4-af9b-2bc116e667ee Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2011:4110229726.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/13/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110229726
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2011:4110229726.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom: Bratislava,
Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpený advokátkou: JUDr. Andrea Cviková, so sídlom:
Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému: U. D., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko: A., F. XX/
XX, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra z 08. júna 2011 pod č. k. 19Er/878/2010-12 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou súd prvého stupňa zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor žiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného
v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom, ktorým bola povinnej uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 2.089,74 eura spolu s úrokom vo výške 9 % ročne od 20. 10. 2009
do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania v sume 49,79 eur. V napadnutom rozhodnutí
súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a najmä na ustanovenie
§ 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Posúdil predmetný právny vzťah
ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z Obchodného registra, ako
aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch
vystupuje opätovne. Na základe uvedeného považoval za potrebné na predmetnú spotrebiteľskú
zmluvu aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré majú kogentné povahu. Zistil,
že uvedená zmluva obsahuje neprimerané podmienky v zmysle § 53 OZ a tie spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto sú absolútne
neplatné. Výšku priznaných zmluvných pokút v sume 736,50 eura považoval za neprimeranú, priečiacu
sa dobrým mravom a zákonu. Jednalo sa teda o neprijateľnú a absolútne neplatnú podmienku. Výška
zmluvných pokút bola uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach na predtlačenom tlačive a
tie sú koncipované pre veľký počet spotrebiteľov, ktorí nemali možnosť tieto podmienky zmeniť.

Oprávnený napadol uznesenie súdu prvého stupňa odvolaním podaným v zákonnej lehote a napadnuté
uznesenie žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 1
písm. h) OSP. Odôvodnil ho tým, že § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní obmedzuje
rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu výlučne na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu
a jeho skúmanie ako objektívne nemožné, nedovolené či v rozpore s dobrými mravmi a exekučný
súd nemá právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie
uplatnilo. Podľa jeho názoru je postup súdu v rozpore so zákonom, keď posudzuje podmienky zmluvy za
účelom posudzovania súladu plnenia priznaného exekučným titulom, nakoľko nie je oprávnený o takejto
otázke konať a rozhodovať a porušuje tým aj dispozičnú zásadu a zásadu kontradiktórnosti sporového
konania. Tvrdenia o neprijateľnosti ustanovení zmluvy o zmluvných pokutách považoval za právne



neopodstatnené a poukázal na to, že kumulatívnosť zmluvných pokút nespôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko zmyslom zmluvnej
pokuty bolo pohroziť citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť
z hlavného záväzkového vzťahu a v zabezpečení veriteľa proti prípadnej ujme. Mal za to, že súd svojím
uznesením zaviedol z právneho a skutkového hľadiska neprijateľný stav, kedy legalizuje tú skutočnosť,
že povinný napriek dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov nemusí zaplatiť oprávnenému žiadne
sankcie za omeškanie.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko rozhodnutie
vyššej súdnej úradníčky považovala za správne a odvolaniu nemienila vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že síce exekučný súd pri
rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený preskúmať exekučný
titul len z formálnej stránky, avšak v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok,
exekučný súd je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona
o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský
rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či
nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými
mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov
uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup, kedy by exekučný súd najprv udelil poverenie na
vykonanie exekúcie, aj keď by vedel o nedostatkoch exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní, a následne pre tieto nedostatky exekúciu zastavil, by bol v rozpore so zásadou
hospodárnosti exekučného konania.

Súd prvého stupňa správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a správne postupoval,
keď preskúmal v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách rozhodcovskú doložku. V zmysle rozhodnutia C - 40/08 Asturcom exekučný súd má povinnosť
preskúmať rozhodcovskú doložku ihneď, ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to v
tom zmysle, či nejde o nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú
doložku ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou je
zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného
(spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podá žalobu na dohodnutom
rozhodcovskom súde. Možno povedať, že takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú
jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu dodávateľom nemal spotrebiteľ
možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola
vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad
tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Odvolací súd navyše zastáva názor, že



už samotná forma, v akej sú Zmluvné dojednania napísané - a to drobným, ťažko čitateľným husto
popísaným textom - sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom
dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže
ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ,
ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodca bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko
spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraného rozhodcu zdrojom príjmov, preto
je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Rozhodcovskú
doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 18 Zmluvných dojednaní o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT, prvostupňový súd správne právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom
na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku
obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Následkom tejto neplatnosti
je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej
doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za
spôsobilý exekučný titul.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že bol v odvolacom konaní
úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.