Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/12/2013 z 12. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 12. marca 2013, sp. zn. 24CoP/12/2013, ECLI:SK:KSTT:2013:2712205174.2 Krajský súd Trnava | 24CoP/12/2013 | ECLI:SK:KSTT:2013:2712205174.2 | 2013-03-12 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-78.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1bb7911b-a59d-48ea-846e-b83041728bc6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2712205174.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/12/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712205174
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2712205174.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov
senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Andrea Dudášová vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
F. J., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny v Senici, dieťa rodičov - matky: Z. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, R. a otca: G. J., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. XXX, Y., o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného
súdu Skalica zo dňa 5.12.2012 č.k. 6P/173/2012-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že výživné otca voči maloletej F.
zvyšuje s účinnosťou od 23.7.2012 z pôvodnej sumy 83,- Eur na 150,- Eur mesačne, ktoré výživné je
otec povinný platiť do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

Tým sa m e n í predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Skalica zo dňa 9.4.2009, č.k. 5P/61/2008-74
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 9.4.2009, č.k. 24CoP/36/2009-14 v časti výšky
výživného.

Nedoplatok, ktorý vznikol zvýšením výživného za čas od 23.7.2012 do 28.2. 2013 vo výške 482,45
Eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 30,- Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným
počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok
zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné otca na maloletú F. zo sumy 83,- Eur mesačne
na sumu 120,- Eur mesačne s účinnosťou od 23.7.2012, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy
do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od
23.7.2012 do 30.11.2012 na maloletú F. v sume 150,16 Eur, uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do
jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že týmto mení rozsudok Okresného súdu Skalica
zo dňa 9.4.2009 č.k. 5P/61/2008-74 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.9.2009
č.k. 24CoP/36/2009-109. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75
ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 a 2 O.s.p. a vecne
potom výsledkami dokazovania, ktorými zistil zmenu pomerov od posledného rozhodnutia. Konštatoval,
že od času posledného rozhodnutia, kedy súd zvýšil výživné na maloletú F. zo sumy 1.200,- Sk na
83,- Eur mesačne, uplynula doba viac ako troch rokov, počas ktorej výška výživného nebola menená,
pričom na strane maloletej F. došlo k takej zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho
rozhodnutia. Maloletá F. pri predchádzajúcom rozhodovaní navštevovala prvý stupeň základnej školy a v



súčasnosti je žiačkou sekundy 8-ročného gymnázia v R.. Maloletá aj naďalej navštevuje ZUŠ R. výtvarný
odbor, trpí alergiou na plesne a trávu. Na strane otca nastala výrazná zmena, nakoľko od poslednej
úpravy výživného od novembra 2006 do júna 2008 pracoval vo Veľkej Británii ako cvičiteľ psov, od roku
2009 bol evidovaný ako nezamestnaný , príjem z brigád zameraných na výcvik psov uznal vo výške
12.000,- Sk až 13.000,- Sk (431,- Eur) mesačne. V súčasnosti je riadne zamestnaný na OR PZ Skalica,
má stály príjem, ktorý predstavuje jeho priemerná čistá mesačná mzda 621,43 Eur. Pokiaľ ide o jeho
príjem z lekcií psov, tieto činia 40,- Eur mesačne a on ako figurant dostáva 15,- Eur za jednu akciu. Tieto
príjmy neboli dokladované a otcom preukázané, preto súd vychádzal z toho, že oproti poslednej úprave
výživného v čase príjmov otca z brigád, zmena pomerov nastala, nakoľko otec má v súčasnosti stály
príjem predstavujúci 621,43 Eur mesačne. Matka pri poslednej úprave výživného poberala rodičovský
príspevok vo výške 296,81 Eur a preto u nej nastal nárast v príjmoch o 138,14 Eur mesačne. Matka
medzičasom od poslednej úpravy výživného ovdovela, poberá vdovský dôchodok vo výške 263,70 Eur
mesačne a pracuje ako živnostníčka. Príjem z vdovského dôchodku však súd nezapočítal do nárastu
príjmov, nakoľko vdovský dôchodok nahradil výpadok príjmu jej manžela. Okrem príjmov zo živnosti a
vdovského dôchodku poberá matka sirotský dôchodok pre maloletého J., ktorý pochádza z manželstva
s jej zomrelým manželom a to vo výške 176,- Eur mesačne a rodinné prídavky 44,- Eur mesačne.
Rodičom vyživovacia povinnosť od poslednej úpravy výživného nepribudla. Vzhľadom na tieto okolnosti
a skutočnosti mal súd potom za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na maloletú F. na sumu 120,- Eur
mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd. V danom konaní sa totiž jedná o konanie, ktoré možno
začať aj bez návrhu a súd nie je viazaný len požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného
času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd potom nevyhovel matke v plnom rozsahu, keď
sa domáhala zvýšenie výživného na 150,- Eur mesačne, pretože prihliadol nielen na zmenu pomerov
na strane maloletého dieťaťa a zvýšenie nákladov, ale aj na zmenu pomerov na strane matky, ktorá sa
stala živnostníčkou, jej príjem oproti ostatnému rozhodnutiu sa zvýšil a aj matka je povinná sa podieľať
vo zvýšenej miere na potrebách maloletej. Výživné potom zvýšil od 23.7.2012, teda od podania návrhu
matky na zvýšenie výživného. Konštatoval, že súd má za to, že otec je vzhľadom na jeho súčasný príjem
schopný platiť výživné v stanovenom rozsahu. Zaostalé výživné predstavujúce nedoplatok na výživnom
za obdobie od 23.7.2012 do 30.11.2012 v sume 150,16 Eur otcovi uložil zaplatiť matke do jedného
mesiaca odo dňa právoplatnosti rozsudku, pričom vzniknutý nedoplatok riadne vyčíslil. Rozhodnutie v
časti trov konania odôvodnil s použitím § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. s tým, že sa jedná o konanie, ktoré
mohlo byť začaté aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletej a navrhla, aby odvolací súd vyhovel jej návrhu
v plnom rozsahu. S rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí, nakoľko súd pri svojom rozhodovaní
nezobral do úvahy všetky skutočnosti, pre ktoré podala návrh na zvýšenie výživného. Životné potreby
maloletej vzrástli tak na jej výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby,
záľuby a celkový rozvoj maloletej. Maloletá F. je pomerne vyspelé dievča, má 175 centimetrov výšku,
váži 63 kilogramov a číslo obuvi má 42. Je teda zrejmé, že značne sa zvýšili náklady na zabezpečenie jej
osobných potrieb, hlavne oblečenia. Na letné obdobie boli tieto náklady vo výške 200,- Eur, na začiatku
školského roka na jesenné a zimné obdobie takisto 200,- Eur. Za zošity a ostatné potreby zaplatila
15,- Eur, okrem toho sa zúčastní školy v prírode, kde má byť zaplatený poplatok vo výške 83,- Eur. Jej
spolužiaci absolvujú poznávací výlet do Španielska, kde je poplatok 250,- Eur, na tento zájazd však
maloletá F. nepôjde, pretože jej to finančné pomery neumožňujú. Maloletej urobila úpravu jej izby, aby
mala čo najlepšie možnosti na štúdium a tieto úpravy ju vyšli na 1.000,- Eur. Maloletá F. potrebuje v
škole rôzne prezentácie a potrebovala by novší počítač, nakoľko ten, ktorý používa, je zastaralý. Okrem
toho s maloletou musí navštevovať zubnú lekárku, ktorá jej navrhla zubný strojček, ktorý ju vyjde okrem
doteraz zaplatených poplatkov 70,- Eur za vypracovanie a posúdenie, za strojček na jednu sánku 150,-
Eur, približne 600,- Eur. Za následnú starostlivosť a kontroly bude platiť 20,- Eur mesačne. Okrem
toho maloletá má alergiu na plesne a trávy. Za lieky jej dopláca 8,- Eur za štvrťrok. Otec sa žiadnym
spôsobom nepodieľa na nákladoch spojených so zabezpečením oblečenia pre maloletú F., ani na iných
nákladoch. Síce jej prisľúbil, že prispeje na zakúpenie jej potrieb, ale kúpil jej iba drobné darčeky na
Vianoce a na sviatky. Zdôraznila, že XX.XX.XXXX zomrel jej manžel. V tom čase poberala materský
príspevok, následne vdovský príspevok. Na syna J., nar. X.X.XXXX poberá sirotský dôchodok 170,- Eur
mesačne a rodinné prídavky spolu na obe deti 44,- Eur. Nájomné platí vo výške 154,- Eur, za elektrinu
25,- Eur, za internet 11,- Eur, hypotéku 240,- Eur mesačne. Od septembra 2010 začala pracovať na
živnosť iba z toho dôvodu, že nebola možnosť reálne sa zapojiť do pracovného procesu tak, že by mohla
zabezpečovať starostlivosť o obidve deti, preto pracuje v Holíči a dochádza autom. Má za to, že súd
prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil skutočnosť, ktorá spočíva v zmene pomerov predovšetkým v



tom, že otec je v riadnom pracovnom pomere a okrem príjmov, ktoré má ako cvičiteľ psov v sume 431,-
Eur, má pravidelný mesačný príjem 621,43 Eur. Je zrejmé, že najmä táto skutočnosť je dôvodom pre to,
aby bolo otcovi zvýšené výživné na sumu 150,- Eur mesačne. Je nepochybné, že v tomto smere sa u
otca podstatne zmenili pomery, tzn. má podstatne vyšší mesačný zárobok, ako mal v čase posledného
rozhodnutia o výživnom. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že výživné
pre otca zvýši na sumu 150,- Eur mesačne od podania návrhu.

Otec a kolízny opatrovník odvolanie nepodali a k doručenému odvolaniu matky sa písomne nevyjadrili.
V priebehu odvolacieho pojednávania kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení navrhol napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Riadne a včas predvolaný kolízny opatrovník sa na pojednávanie odvolacieho súdu bez ospravedlnenia
nedostavili. Odvolací súd s použitím § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti výživného bez ohľadu
na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.) a po uskutočnení
odvolacieho pojednávania, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie, dospel k záveru, že odvolanie
matky maloletej je dôvodné.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Minimálne výživné podľa tohto ustanovenia činilo od 1.9.2012 26,65 Eur. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu (§ 76
ods. 1 Zákona o rodine).

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznal len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno zmeniť ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.



Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné
previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného, tak v dobe skoršieho, ako i
nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom
potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak
sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne
okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných
nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je
objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky
výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať aj na článok 27 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý garantuje právo každého dieťaťa na životnú
úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj, pričom základnú
zodpovednosť na zabezpečenie životných podmienok, nevyhnutný pre rozvoj dieťaťa nesú v rámci
svojich schopností a finančných možností rodičia prípadne ďalšie osoby ktoré sa o dieťa starajú.

Z pripojeného rozsudku rozsudok Okresného súdu Skalica zo dňa 9.4.2009 č.k. 5P/61/2008-74 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.9.2009 č.k. 24CoP/36/2009-109 bolo zistené, že
vyživovacia povinnosť otca k maloletej F. bola naposledy upravená tak, že bola zvýšená zo sumy 1.200,-
Sk na 83,- Eur mesačne od 1.9.2006.

V čase tohto rozhodnutia matka bola na rodičovskej dovolenke dňa X.X.XXXX jej pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť k synovi. Poberala rodičovský príspevok vo výške 158,67 Eur mesačne a
prídavky na dve deti vo výške 35,85 Eur mesačne. Z potvrdení zamestnávateľov bolo zistené, že i počas
rodičovskej dovolenky si v období od marca 2009 do júla 2009 privyrábala prácou na skrátený úväzok s
príjmom 19,60 Eur mesačne za obdobie marec - júl. Dňa 3.3.2007 matka maloletej uzavrela manželstvo
s J. K.. Priemerný čistý mesačný zárobok manžela matky maloletej predstavoval sumu 806,75 Eur
(24.304,- Sk). Otec maloletej bol od júna 2006 do júna 2008 vo Veľkej Británii. Peniaze, ktoré tam zarobil
použil na vyplatenie BSM matke maloletej v rozsahu asi 400.000,- Sk. Následne bol nezamestnaný
a podľa vlastnej výpovede žil iba z toho, čo si zarobil výcvikom psov na brigádach v sume 10.000,-
Sk resp. 12.000,- Sk. Maloletá F. navštevovala 3. ročník základnej školy a výtvarný odbor ZUŠ, ako
aj volejbalový krúžok.

Matka maloletej sa návrhom doručeným prvostupňovému súdu dňa 23.7.2012 domáhala zvýšenia
výživného na maloletého zo sumy 83,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne od 1.10.2012.

Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom zopakovaného a doplneného odvolacím súdom bolo
zistené, že aktuálne má maloletá F. takmer 13 rokov, dňa 1.9.2011 je žiačkou sekundy osemročného
Gymnázia v R. . Podľa výpovede matky pred odvolacím súdom naďalej sa venuje kresleniu a navštevuje
LŠU a badminton, zúčastňuje sa rôznych akcií (školské výlety, návštevy divadla, lyžiarsky výcvik a
pod). V škole má veľmi dobré študijné výsledky, mieni študovať na vysokej škole odbor právo, alebo
žurnalistiku. Je vyspelej vysokej postavy a matka jej musí kupovať oblečenie a obuv ako pre dospelú.
V súčasnosti maloletá F. má okrem bežných výdavkov spojených s každodennými životnými potrebami
a štúdiom zvýšené náklady v súvislosti s potrebou fixného zubného strojčeka na obidve sánky s
predpokladaným výdavkom 600,- Eur, pričom matka s ňou doteraz absolvovala vstupné a diagnostické
vyšetrenia, vrátane odtlačkov na strojček.

K podstatným zmenám pomerov došlo i na strane matky maloletej, ktorej medzičasom dňa XX.XX.XXXX
zomrel manžel, a matka po ukončení čerpania materskej dovolenky, pracuje na živnosť pre súkromnú
firmu, ktorej vedie webovú stránku. Pracuje v Holíči, kam dochádza autom. Jej priemerný mesačný
príjem je 300 Eur. Okrem maloletej má aj teraz vyživovaciu povinnosti k synovi mal. J. K.. Spolu s deťmi
obýva byt, na ktorý spláca hypotéku 241,- Eur a nájomné 154,- Eur, 25,- Eur elektrina a 11,- Eur internet.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, Ústredie bolo zistené, že matka maloletej je poberateľkou vdovského
dôchodku vo výške 271,- Eur a na maloletého J. poberá sirotský dôchodok 179,90 Eur mesačne .
Matka tiež na obe deti poberá rodinné prídavky 45,- Eur.

Otec maloletej je zamestnaný na ORPZ Skalica s priemerným mesačným zárobkom 630,- Eur, vrátane
odmeny za nadčasy. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, je vlastníkom 4-izbového rodinného domu, v



ktorom býva sám. Vo voľnom čase sa naďalej venuje výcviku psov, z tejto činnosť však má len taký
príjem, ktorý mu vystačí na chov 2 psov, účasť na školeniach a na vzdelávanie sa v oblasti kynológie.
Predaj kynologických potrieb, krmiva pre psov a prevádzkovanie hotelov pre psov poprel, pripustil len,
že rozšíril 2 pôvodné koterce prístavbou tak, že teraz ich má 6. Navrhol upraviť výživné v sume 120,-
Eur mesačne tak, aby suma 90 Eur predstavovalo bežné výživné a 30.- Eur bolo určených na tvorbu
úspor pre maloletú.

Porovnajúc pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy a aktuálne odvolací súd dospel k záveru,
že na strane každého zo zúčastnených došlo k podstatnej zmene pomerov.

Maloletá za obdobie takmer štyroch rokov od predchádzajúcej úpravy vyrástla, fyzicky dospieva, je
žiačkou sekundy osemročného gymnázia, kde dosahuje výborné študijné výsledky. Už v dôsledku tejto
zmeny jej potreby podstatne vzrástli a bolo nutné prihliadnuť a zohľadniť i náklady, v súvislosti s korekciou
chrupu a nutnosťou nosenia zubného strojčeka.

K podstatným zmenám pomerov došlo i na strane matky maloletej, ktorá ovdovela a v súčasnosti má
príjem ako živnostníčka. Matke tým stúpol príjem oproti príjmu v čase predchádzajúcej úpravy o 141,33
Eur, pričom prínos jej nebohého manžela do domácnosti je nahradzovaný len priznaným vdovským
dôchodkom.

Podstatne sa zmenili pomery i na strane otca maloletej, ktorý je riadne zamestnaný, má stabilný príjem
v priemere 621,43 Eur, pričom príjem z činnosti, ktorú v minulosti vykonával ako brigádnicku činnosť, z
ktorej vyžil a plnil si pritom i vyživovaciu povinnosť popiera, s tým, že psom sa venuje len ako záľube
a koníčku, v práci je vyťažený musí robiť aj „ cez časy“, takže ani z časového hľadiska sa nemôže
výcviku psov venovať v pôvodnom rozsahu. Otec pritom inú vyživovaciu okrem mal. F. nemá.

Zohľadniac všetky vyššie uvedené zmeny pomerov na strane zúčastnených, odvolací súd dospel k
záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky na zvýšenie výživného otca voči maloletej F.. Za
primerané potom jednak odôvodneným potrebám dieťaťa a na druhej strane možnostiam, schopnostiam
a majetkovým pomerom otca s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky i na jej
osobnú starostlivosť o dieťa, potom odvolací súd považoval zvýšenie výživného z pôvodnej sumy 83,-
Eur na sumu 150,- Eur mesačne. Takéto výživné potom spolu s prídavkami na dieťa a primeraným, i
keď obmedzeným výživným zo strany matky umožní uspokojiť základné potreby maloletej F.. Na druhej
strane zaplatenie výživného na dieťa v takejto výške neohrozí uspokojovanie základných potrieb otca
dieťaťa. V danom prípade súd zohľadnil i tú skutočnosť, že otec má upravený styk s maloletou, ktorý i
využíva, maloletej sa venuje a zaujíma sa o ňu. Okrem toho sa žiada poukázať tiež na súdom zaužívanú
súdnu prax, že výška výživného na dieťa resp. deti by mala dosahovať podľa okolností prípadu približne
25% z príjmu povinného rodiča, čo v danom prípade predstavuje 155,- Eur. S poukazom na uvedené,
potom odvolací súd považoval zvýšenie výživného prvostupňovým súdom len na sumu 120,- Eur za nie
primerané možnostiam otca.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým, považoval za dôvodné zvýšenie výživného od podania návrhu
matkou, kedy už vyššie popísaná zmena pomerov bolo aktuálna a maloletá nastupovala do školského
roku 2012/2013 na osemročnom gymnáziu, s čím je spojené zvýšenie nákladov. Čo sa týka návrhu
otca , aby časť výživného bola určená na tvorbu úspor pre maloletej, súd je názoru, že pri takejto výške
výživného, by takéto riešenie nebolo v záujme maloletej. Tvorba úspor prichádza do úvahy v prípadoch,
ak výživou povinný rodič má možnosť platiť výživné v rozsahu prevyšujúcom uspokojovanie potrieb
výživou oprávneného dieťaťa, ktorá podmienka v danom prípade u otca splnená nie je. Výživné v sume
150,- Eur mesačne je výživným, ktoré maloletá potrebuje k uspokojovaniu jej odôvodnených bežných
potrieb, teda má spotrebný charakter.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s
použitím § 220 O.s.p. zmenil spôsobom uvedeným vo výroku.

Spätným zvýšením výživného vznikol otcovi maloletej nedoplatok na výživnom. Zo zhodných výpovedí
oboch rodičov pred odvolacím súdom bolo zistené, že v priebehu celého rozhodného obdobia otec na
dieťa platil výživné vo výške 83,- Eur , len počas troch mesiacov zaplatil výživné vo výške 85,- Eur.
Zvýšením výživného o sumu 67,- Eur mesačne (150,- Eur - 83,- Eur) vznikol otcovi nedoplatok. Zvýšené



výživné malo byť hradené počas 7 mesiacov a 9 dni (od 23.7.2012 do 28.2.2013). Zvýšením výživného
tak vznikol nedoplatok na výživnom vo výške 488,45 Eur (7 mesiace x 67 Eur) + za 9dní 19,45 Eur
(67:31x9). Keďže ale otec maloletej hradením vyššieho, ako pôvodne súdom určeného výživného o
sumu 3x 2 Eur mesačne uhradil naviac sumu 6,- Eur, skutočný nedoplatok na výživnom predstavuje
sumu 482,50 Eur.

S prihliadnutím na výšku nedoplatku, bežné výživné a pomery otca, odvolací súd s použitím § 160 ods.
1 O.s.p. povolil tento dlh otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 30,- Eur splatných, ako bežné
výživné počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p. a v
odvolacom konaní s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.