Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/644/2016 z 27. 9. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 27. septembra 2017, sp. zn. 9Co/644/2016, ECLI:SK:KSNR:2017:4411226146.4 Krajský súd Nitra | 9Co/644/2016 | ECLI:SK:KSNR:2017:4411226146.4 | 2017-09-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. b) CSP, § 391 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7008bc5c-d72c-4403-b9b7-5d05e9a55a1c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4411226146.4 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/644/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411226146
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4411226146.4

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne:
X. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., X.. sv. O. XXX/XX, zastúpená Mgr. Róbertom Kučerom, advokátom,
so sídlom Žilina, Veľká Okružná 39, proti žalovanému: E.. U. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. B., X.
R. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. júna 2016 č. k. 9C/268/2011-595 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že do predmetu BSM patria: nehnuteľnosť zapísaná
na Okresnom úrade Nové Zámky, odbore katastrálnom, na LV č. XXXX, kat. územie X. B., okres X.
B., obec X. B., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 4976 vo výmere 525 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, na tejto parcele postavený rodinný dom so súpisným číslom XXXX, patriaci
žalobkyni v podiele 1 k celku so všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti v hodnote 36.500 eur; hnuteľnosti:
1. záhradná kosačka zn. Mountfield 1 ks so zostatkovou hodnotou 67,68 eura, 2. televízny prijímač
zn. Philips 1 ks so zostatkovou hodnotou 34,70 eura, 3. chladnička zn. Gorenje 1 ks so zostatkovou
hodnotou 119,11 eura, 4. počítačová zostava (hard disk, monitor, klávesnica, myš) so zostatkovou
hodnotou 10 eur, 5. vysávač zn. ZEPTER 1 ks so zostatkovou hodnotou 160,68 eura, 6. kuchynský
stôl + 2 ks stoličiek so zostatkovou hodnotou 1 euro, 7. biolampa zn. ZEPTER 1 ks so zostatkovou
hodnotou 100 eur, 8. čistička vzduchu zn. ZEPTER 1 ks so zostatkovou hodnotou 459,68 eura, 9.
hodnota osobného motorového vozidla zn. AUDI A3, 1 ks 1.200 eur, 10. čistiaca technika zn. RAYPATH
0 eur, spolu v hodnote hnuteľných vecí v sume 152,82 eura, aktíva: 1. osobný účet zriadený vo Y., a.
s. Bratislava na meno „X. H.“ č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom ku dňu 08. 06. 2010 17,26
eura, 2. podnikateľský účet zriadený vo Y., a. s. Bratislava pod názvom: „E.. U. Y. - U. I.“, č. účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom ku dňu 08. 06. 2010 25,96 eura, 3. osobný účet zriadený v R., a.
s. Bratislava na meno „Y. U., r. č. XXXXXXXXX“ s názvom Balík EXTRA č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX
so zostatkom ku dňu 08. 06. 2010 8,12 eura, 4. osobný účet zriadený v J. banke, a. s. Bratislava na
meno „E.. U. Y., nar. XX. XX. XXXX“, č. účtu: XXXXXXXX/XXXX so zostatkom ku dňu 08. 06. 2010
9,18 eura, spolu hodnota aktív 60,52 eura. Súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne hodnotu
nehnuteľnosti pod bodom I. patriacu do BSM v 1/2 v hodnote 18.250 eur, hnuteľnosti pod položkami 5.,
7., 8., 9. v hodnote 600 eur a položku 10., v celkovej hodnote 1.320,36 eura, aktíva pod položkou 1. so
zostatkom ku dňu 08. 06. 2010 v hodnote 17,26 eura. Súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného
hodnotu nehnuteľnosti pod bodom I. patriacu do BSM v 1/2, v hodnote 18.250 eur, hnuteľnosti pod
položkami 1., 2., 3., 4., 6., 9. v hodnote 600 eur, v celkovej hodnote 832,49 eura, aktíva pod položkami
2., 3. a 4. so zostatkom ku dňu 08. 06. 2010 v celkovej hodnote 43,26 eura. Žalobkyni súd uložil
povinnosť vyplatiť žalovanému titulom úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sumu 461,51 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet



tunajšieho súdu titulom trov štátu znaleckého dokazovania sumu 841,95 eura do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobkyni a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z
vyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu každý po 580,70 eura do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 2, 3 a § 150 Občianskeho zákonníka
a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania bolo súdu preukázané, že návrh žalobkyne bol
dôvodný, nakoľko pred podaním žaloby neuzavreli žiadnu mimosúdnu dohodu ohľadom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že manželstvo
účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 9C/24/2010-57 dňa
19. 05. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 06. 2010, a teda k tomuto dňu účastníci konania
svoj majetok nevyporiadali a v prekluzívnej trojročnej lehote odo dňa právoplatnosti rozvodu žalobkyňa
podala v predmetnej veci návrh v lehote dňa 27. 12. 2011. V priebehu konania podľa návrhu súd zisťoval
masu BSM a zistil, že túto tvoria nehnuteľnosť, hnuteľnosti a aktíva tak, ako sú bližšie špecifikované
pod bodmi I., II. a III. výroku rozsudku s tým, že žalobkyňa uviedla pôvodne väčší obsah masy BSM
a v priebehu konania uviedla, že netrvá na tom, aby do masy BSM patrili tie hnuteľnosti, o ktorých sa
žalovaný vyjadril, že nesúhlasí s tým, aby tvorili predmet BSM. Jedná sa o mrazničku tzv. box 1 kus,
o ktorej žalovaný uviedol, že je stará, dvadsaťročná a bola zakúpená ešte pred uzavretím manželstva,
starožitný nábytok, ktorý mal žalovaný ešte v byte na X. ulici a mal ho ešte pred uzavretím manželstva
so žalobkyňou a čo sa týka štvorkolky - motocykla, túto zakúpil synovi z prvého manželstva a on ju
aj užíva, tak isto aj bicykel, ktorý bol zakúpený pre ich spoločného maloletého syna a ktorý je už v
čase vyporiadania nefunkčný, bez akejkoľvek hodnoty. Neskôr žalobkyňa súhlasila s tým, že tieto veci
netvoria BSM a netrvala na nich, aby ich súd zahrnul do masy BSM práve z tých dôvodov, ktoré uviedol
žalovaný. Čo sa týka hnuteľností, čistiacej techniky značky Raypath, žalobkyňa navrhovala, aby netvorila
predmet BSM, lebo neexistuje, keďže ju dala už dávnejšie do opravy, a keď pre ňu išla, už sa v oprave
nenachádzala. Známa, ktorej dala túto čističku na opravu jej uviedla, že čistička sa nedala opraviť, a
preto ju vyhodila. Žalobkyňa mala za to, že pokiaľ táto hnuteľná vec neexistuje, nemôže tvoriť predmet
BSM. Žalovaný zastával ten názor, že táto bola zakúpená počas trvania manželstva, čo nenamietala
žalobkyňa, a preto sa súd tiež stotožnil s návrhom žalovaného, že čistiaca technika tvorí predmet BSM,
lebo bola nadobudnutá počas trvania manželstva, ale určil jej hodnotu 0 eur, keďže ju nebolo možné dať
ohodnotiť znalcovi, lebo neexistovala. Ostatné hnuteľné veci boli ohodnotené znalcami tak, ktorí znalci
určili zostatkové hodnoty hnuteľných vecí s tým, že čo sa týka televízneho prijímača značky Philips 1
kus so zostatkovou hodnotou 34,70 eura, účastníci konania sa vyjadrili, že iba tento TV prijímač tvorí
predmet BSM, druhý takéhoto istého popisu a značky netvorí predmet BSM, preto ho súd nezahrnul
do predmetu BSM. Znalci určili hodnoty hnuteľných vecí, preto nebolo potrebné vykonať dokazovanie v
tomto smere a súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného ohľadom záhradnej kosačky značky Mountfield
1 kus, že ju znalec ohodnotil bez toho, aby ju videl, nakoľko je možné, že dospel na základe predložených
listinných dôkazov od tejto kosačky k takému záveru, že ju ohodnotil bez toho, aby ju videl s tým, že
viackrát bol znalcom vyzvaný, aby zabezpečil kosačku tam, kde znalec ju pôjde ohodnotiť, teda bolo
povinnosťou žalovaného ju priniesť z toho miesta, kde ju mal odloženú u známeho na to miesto, kde
sa mala vykonať obhliadka a ohodnotenie hnuteľnej veci. Čo sa týka prikázania hnuteľných vecí, o
nich rozhodol súd tak, že žalobkyni prikázal vysávač značky Zepter, biolampu značky Zepter, čističku
vzduchu značky Zepter a čistiacu techniku značky Raypath a hodnotu osobného motorového vozidla
značky Audi A3 1 kus v hodnote 60 eur, teda polovicu kúpnej ceny, za ktorú predala žalobkyňa toto
vozidlo kupujúcemu pánovi Z.. Súd pri hodnote motorového vozidla vzal do úvahy jeho predajnú cenu,
pretože vozidlo už nebolo možné ohodnotiť, jednak preto, že ho žalobkyňa predala, ale aj z dôvodu, že
už ani u kupujúceho pána Z. sa nenachádza, lebo on ho tiež predal. V tomto smere sa nestotožnil s
návrhom žalovaného, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru zostatková hodnota vozidla bola 4.000 eur v
čase predaja. Túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Tieto hnuteľné veci pod položkami 5.,
7., 8., 9. a 10. súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, lebo tieto veci sa nachádzali u nej a nemal
žiadny dôvod, aby všetky hnuteľné veci prikázal podľa jej návrhu do výlučného vlastníctva žalovaného,
tobôž, keď tieto sa u žalovaného ani nenachádzali. Súd žalovanému prikázal do výlučného vlastníctva,
čo sa týka hnuteľností, záhradnú kosačku, TV prijímač značky Philips, chladničku značky Gorenje,
počítačovú zostavu, kuchynský stôl + 2 kusy stoličiek, polovicu hodnoty osobného motorového vozidla
značky Audi A3, nakoľko tieto hnuteľné veci sa nachádzajú a zostali u žalovaného, on ich nenamietal,
žalobkyňa nenamietala, že ich žalovaný u seba má a že mu ich súd prikáže do výlučného vlastníctva.
Z týchto dôvodov rozhodol tak, ako uviedol vo výroku rozsudku, takéto rozdelenie hnuteľných vecí súd
považoval za spravodlivé a správne s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, s poukazom aj
na kompromis zo strany žalobkyne na námietky žalovaného, keď sa vyjadril, ktoré hnuteľné veci podľa



neho netvoria predmet BSM. Čo sa týka nehnuteľnosti, súd zahrnul do predmetu BSM nehnuteľnosť
bližšie špecifikovanú vo výroku I. rozsudku, aj keď táto patrí žalobkyni, podielovej spoluvlastníčke v
podiele 1 k celku, pretože obaja účastníci konania potvrdili súdu svojimi výpoveďami, ako aj spisom
Okresného úradu, odboru katastrálneho pod č. V 4937/06, že túto nehnuteľnosť žalobkyňa ako podielová
spoluvlastníčka kúpila počas trvania manželstva, preto jej podiel k tejto nehnuteľnosti musí byť zo
zákona zahrnutý do predmetu BSM, nakoľko ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ako účastníkov
konania ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy nebolo zrušené, ani zúžené, teda jednalo sa o spoločné
finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa vynaložila na kúpu tejto nehnuteľnosti, nakoľko aj sám žalovaný
potvrdil, že v tom čase nemala mať žalobkyňa odkiaľ peniaze na kúpu tejto nehnuteľnosti, lebo nebola
nikde zamestnaná a peniaze na kúpu tejto nehnuteľnosti jej poskytol žalovaný zo svojich zarobených
peňazí, ktoré ale je potrebné posudzovať, že ide o spoločné finančné prostriedky nadobudnuté počas
trvania manželstva. Keďže na všeobecnej hodnote tejto nehnuteľnosti v podiele 1 k celku, v podielovom
spoluvlastníctve žalobkyne sa účastníci konania nevedeli dohodnúť, súd nariadil znalecké dokazovania
a znalkyňa posudkom č. 77/2015 zo dňa 19. 06. 2015 určila všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti - 1
podielu žalobkyne v hodnote 36.500 eur, preto túto hodnotu súd zahrnul do masy BSM, a preto každému
z účastníkov konania súd prikázal polovicu tejto všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, teda v sume 18.250
eur v súlade s ustanovením § 150 OZ. Čo sa týka aktív, ktoré tvorili predmet BSM pod bodom III.
výroku, tie predstavujú osobné účty účastníkov a 1 podnikateľský účet žalovaného, zriadený v čase,
keď vykonával exekútora. Súd zistil dotazom na bankové inštitúcie zostatky na týchto účtoch ku dňu
právoplatnosti rozvodu účastníkov a vyporiadal tieto aktíva tak, že každému ponechal zostatky na tých
osobných účtoch, ktoré boli zriadené na meno toho-ktorého účastníka. U žalobkyne išlo o osobný účet
zriadený vo Y., a. s. na meno „X. H.“ so zostatkom 17,26 eura a u žalovaného išlo o jeden podnikateľský
účet zriadený vo Y., a. s. s názvom „E.. U. Y. - U. úrad“ so zostatkom 25,96 eura, o osobný účet
zriadený v R., a. s. na meno: „Y. U., r. č. XXXXXXXXX“ so zostatkom 8,12 eura a o osobný účet zriadený
v J. banke na meno: „E.. U. Y., nar. XX. XX. XXXX“ so zostatkom 9,18 eura. Ani jednu položku z
aktív účastníci konania nenamietali. Čo sa týka osobného účtu, ktorý mala zriadený navrhovateľka v
O., tento súd nepojal do aktív, lebo v priebehu manželstva tento účet žalobkyne bol zrušený a banka,
vzhľadom na údaje staršie ako 5 rokov podľa § 42 ods. 1 Zákona o bankách nepredložila súdu výpisy
z tohto účtu za obdobie, odkedy bol otvorený do jeho zrušenia. Vyporiadanie súd určil tak, že žalobkyni
prikázal hodnotu, čo sa týka nehnuteľnosti, 18.250 eur, z hnuteľností hodnotu 1.320,36 eura + hodnotu
aktív 17,26 eura zostatku na jej účte, čiže celkove získala a bola jej súdom prikázaná hodnota vrátane
nehnuteľnosti, hnuteľností a aktív v sume 19.587,26 eura a žalovanému prikázal hodnotu, čo sa týka
nehnuteľnosti 18.250 eur, z hnuteľností hodnotu 832,49 eura + hodnotu aktív 43,26 eura zostatku na
jeho účtoch, čiže celkovo získal a bola mu súdom prikázaná hodnota vrátane nehnuteľnosti, hnuteľností
a aktív v sume 19.125,75 eura. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že celkovú masu BSM a
majetok účastníkov konania nadobudnutý počas trvania manželstva je potrebné vyporiadať podľa zásad
uvedených v § 150 OZ s poukazom na to, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Účastníci konania takto
nadobudli počas trvania manželstva ku dňu právoplatnosti ich rozvodu k 08. 06. 2010 majetok v hodnote
38.713,34 eura s tým, že žalobkyňa nadobudla majetok v hodnote 19.587,26 eura a žalovaný majetok
v hodnote 19.125,75 eura a titulom úplného vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému sumu 461,51 eura, teda rozdiel sumy 19.587,26 eura - 19.125,75
eura, ktorú sumu je povinná zaplatiť žalovanému do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd zaviazal
žalovaného k povinnosti zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu znaleckého dokazovania podľa
ustanovenia § 148 ods. 1 OSP v sume 841,95 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, keď žalobkyňa
bola v tomto konaní oslobodená od zaplatenia trov štátu znaleckého dokazovania uznesením zo dňa
19. 08. 2013, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 10. 2013 a v predmetnom konaní bolo
nariadené znalecké dokazovanie a znalci predložili súdu 3 znalecké posudky a súd každému znalcovi
vyplatil odmenu za vypracovanie znaleckého posudku A. uznesením č. k. 9C/268/2011-412 zo dňa 30.
04. 2014 v hodnote 278,68 eura, A.. A. Z. uznesením č. k. 9C/268/2011-459 zo dňa 02. 10. 2014 v
hodnote 267,79 eura a A.. Y. F. uznesením č. k. 9C/268/2011-531 zo dňa 26. 06. 2015 v hodnote 295,48
eura a všetky tieto odmeny súd vyplatil z rozpočtových prostriedkov súdu, lebo žalovaný nezložil žiadny
preddavok na znalecké dokazovanie, aj keď ho súd na to vyzval uzneseniami, ktorými ustanovoval
vo veci jednotlivých znalcov a odvolací súd v Nitre rozhodol uzneseniami č. k. 6Co/220/2013-386,
6Co/221/2013-386, 6Co/222/2013-386 tak, že napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa z 26. 06. 2013
č. k. 9C/268/2011-333, uznesenie z 26. 06. 2013 č. k. 9C/268/2011-335 a uznesenie z 26. 06. 2013 č. k.
9C/268/2011-337 potvrdil, podľa ktorých bol povinný žalovaný zložiť preddavok za znalecké dokazovanie
v sume 150 eur, 50 eur a 200 eur, nezložil ani jednu zálohu. Z týchto dôvodov je povinný zaplatiť všetky
trovy štátu znaleckého dokazovania, ktoré súd vyplatil z rozpočtových prostriedkov súdu vo výške 841,95



eura. Súd zaviazal účastníkov konania k povinnosti zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok
z vyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa položky 6b sadzobníka súdnych
poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení, ak sa konanie skončilo rozsudkom, 3 % z hodnoty
najmenej 66 eur, najviac 16.596,50 eura, hodnota vyporiadaného majetku predstavuje sumu 38.713,34
eura, z toho 3% sú 1.161,40 eura a polovica z tejto hodnoty, ktorá pripadá na každého z účastníkov
konania je 580,70 eura s tým, že ani jeden z účastníkov konania nebol oslobodený od zaplatenia
súdneho poplatku z vyporiadaného majetku manželov. Súdny poplatok je každý z účastníkov osobitne
povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu príkazom k úhrade, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O
trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo, vzhľadom k tomu, že účastníci konania pri vyporiadaní BSM mali úspech pomerný, teda
každý z nich nadobudol majetok určitej hodnoty, a preto súd môže v takýchto prípadoch rozhodnúť tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa okrem
výroku, ktorým súd určil rozsah BSM, odôvodniac ho tým, súd prvej inštancie zahrnul do masy BSM
nehnuteľnosti: pozemok parc. reg. „C“ č. 4976 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 525m2, na
tejto parcele postavený rodinný dom súp. č. XXXX, patriace žalobkyni v 1 k celku, nachádzajúci sa
v kat. úz. X. B., okres X. B., obec X. B., zapísané na LV č. XXXX, ktorý je vedený katastrálnym
odborom Okresného úrad Nové Zámky, všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu 1 žalobkyne
k nehnuteľnosti je vo výške 36.500 eur a vo výroku II. a III. rozsudku súd vyporiadal všeobecnú
hodnotu nehnuteľnosti a samotný spoluvlastnícky podiel 1 k celku opomenul vyporiadať, čo má
za následok, že výrok II. a III. sú nevykonateľné. Z odôvodnenia rozsudku sa môže domnievať,
že súd mal v úmysle vyporiadať nehnuteľnosti tak, že spoluvlastnícky podiel 1/2 k celku prikáže
do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného, avšak v samotnom odôvodnení rozsudku
absentujú konkrétne okolnosti, ktoré by odôvodňovali prikázanie spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku
do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. V konaní na súde prvej inštancie pritom nebola
preukázaná žiadna konkrétna okolnosť, pre ktorú by mal súd prikázať spoluvlastnícky podiel 1/2 k
celku do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. V konaní na súde prvej inštancii boli
predmetom vyporiadania nehnuteľnosti patriace žalobkyni v jednej polovici k celku, pričom žalobkyňa
tieto nehnuteľnosti neužíva. Žalobkyňa sa odsťahovala z rodinného domu a žije v obci Y.. Predmetné
nehnuteľnosti užíva žalovaný s dcérou z predchádzajúceho manželstva, ktorá vlastní spoluvlastnícky
podiel 1/2 tejto nehnuteľnosti. Žalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol, že nesúhlasí s tým, aby
nehnuteľnosť, v ktorej má žalobkyňa podielové spoluvlastníctvo v 1/2 k celku, bol prikázaný do
jeho výlučného vlastníctva, lebo táto nehnuteľnosť je zaťažená úverom, záložným právom a zrejme
bude vydražená. Žalovaný nenavrhol žiaden spôsob vyporiadania. Nie je možné, aby strany sporu
spoločne užívali nehnuteľnosti, vzhľadom na rozpor ich vzťahov. Nedokážu sa spoločne podieľať v
najvyššej možnej miere na prospechu, ktorý spoločne nadobudli. Rozsudok súdu prvej inštancie je v
rozpore s ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka, pričom zmyslom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je ukončenie spoluvlastníckeho vzťahu manželov, čím by za danej situácie
vznikol nový spor a to spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Uviedla, že rozsudok
je nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený v časti vyporiadania spoluvlastníckeho podielu jednej
polovici k celku, čím bolo porušené právo žalobkyne na spravodlivý proces. S poukazom na uvedené
navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že výrok II. napadnutého rozsudku zmení tak,
že súd prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne hnuteľnosti pod položkami 5,7,8,9 v hodnote 600 eur
a položku 10 v celkovej hodnote 1.320,36 eura, aktíva pod položkou 1 so zostatkom ku dňu 08. 06. 2010
v celkovej hodnote 17,26 eura. Výrok III. napadnutého rozsudku zmení tak, že súd prikáže do vlastníctva
žalovaného nehnuteľnosť potom pod bodom I. v hodnote 36.500 eur, hnuteľnosti pod položkami 1, 2, 3,
4, 6 a 9 v hodnote 600 eur, v celkovej hodnote 832,49 eura, aktíva pod položkami 2, 3, 4 so zostatkom
ku dňu 08. 06. 2010 v celkovej hodnote 43,26 eura. Výrok IV. napadnutého rozsudku navrhla zmeniť
tak, že žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sumu 17.788,13 eura do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrok VI. napadnutého
rozsudku navrhla zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky
súdny poplatok z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 1.161,40 eura do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok VII. napadnutého rozsudku navrhla zmeniť tak, že žalobkyňa
má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že navrhuje odvolanie žalobkyne ako
nedôvodné zamietnuť.



4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania,
ktoré mu predchádzalo, bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala vyporiadania BSM po rozvode manželov, nakoľko
k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi konania nedošlo. Manželstvo účastníkov konania bolo
právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/24/2010-57 zo dňa 19. 05.
2010, právoplatným dňa 08. 06. 2010 s tým, že maloleté dieťa V. Y., pochádzajúci z manželstva, nar.
XX. XX. XXXX, bol zverený do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok a matka dieťaťa bola zaviazaná k povinnosti platiť výživné na maloletého syna vo výške 50
eur mesačne.

6. Podľa ustanovenia § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom, alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

7. Predmetom konania a v dôsledku odvolania podaného žalobkyňou aj predmetom odvolacieho konania
je posúdenie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom prvej inštancie.

8. Občiansky zákonník kladie v ustanovení § 149 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva, na prvé miesto dohodu účastníkov a až po tom, keď sa nerealizuje
vyporiadanie týmto spôsobom, vykoná ho na návrh niektorého z manželov (bývalých manželov)
súd. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, jeho vyporiadanie sa vykoná podľa zásad
uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo
výlučnom vlastníctve každého zo spoluvlastníkov, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve
a s akým podielom pre každého spoluvlastníka. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet
bezpodielového spoluvlastníctva platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú
veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zabezpečenie rovnosti práv a
povinností účastníkov občianskoprávnych vzťahov zabezpečí iba také vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, v ktorom v danom okamihu vyporiadania budú práva a povinnosti, ktoré
prechádzajú na toho ktorého z bývalých manželov, zodpovedať majetkovým hodnotám, za ktoré je
možné inak (v danom mieste a čase) tieto práva (povinnosti) nadobudnúť (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo
9/97- R 25/1998).

9. Ustanovenie § 149 Občianskeho zákonníka svojou širokou formuláciou i exemplifikatívnym výpočtom
zásad, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov umožňuje,
aby majetkové vzťahy manželov k spoločnému majetku upravili čo najspravodlivejšie v súlade s
dobrými mravmi, so záujmami manželov i ich maloletých detí. Súdy pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva môžu teda odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohom použití
§ 143. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv.
širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za
trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba
medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie.
Týmto osobám preto zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z
bývalých spoluvlastníkov.

10. Predmetom vyporiadania BSM v danej veci bola, okrem iného, nehnuteľnosť zapísaná na
Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore, na LV č. XXXX, kat. územie X. B., okres X. B.,
obec X. B., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 4976 vo výmere 525 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, na tejto parcele postavený rodinný dom so súpisným číslom XXXX, patriaci
žalobkyni v podiele 1 k celku so všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti v hodnote 36.500 eur, ktorá aj keď
je evidovaná ako podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a dcéry žalovaného, u každej z nich v 1, a ktorá
bola kúpená za trvania manželstva účastníkov konania a obaja účastníci konania potvrdili, že aj keď ju



kúpila počas manželstva len žalobkyňa do podielového spoluvlastníctva, podiel na nehnuteľnosti v 1 patrí
do BSM. Táto skutočnosť medzi bývalými manželmi nebola sporná. Sporný nebol ani rozsah hnuteľných
vecí patriacich do BSM a ani aktív, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ani nebol napadnutý
odvolaním. Sporným však zostal spôsob vyporiadania BSM v časti nehnuteľnosti v 1 patriacej do BSM,
keď súd v napadnutom rozsudku vyporiadal hodnotu tejto nehnuteľnosti, avšak bez povinnosti jedného
z bývalých manželov vyplatiť druhému z tohto titulu nejakú sumu, pričom v napadnutom rozsudku sa
fakticky nedotkol vlastníctva podielu žalobkyne na predmetnej nehnuteľnosti v 1, teda v skutočnosti
takýmto rozsudkom súdu prvej inštancie k vyporiadaniu nehnuteľnosti (podielu 1) nedošlo.

11. Ak predmetom vyporiadania mal byť podiel na predmetnej nehnuteľnosti v 1, čo nebolo sporné,
potom mal súd prvej inštancie vyporiadať tento podiel, a to prikázaním do vlastníctva jednej zo strán, a to
či už žalobkyni, alebo žalobcovi a takéto rozhodnutie aj náležite odôvodniť, pričom je potrebné zohľadniť
aj ďalšie skutkové okolnosti - ktorá zo strán má o nehnuteľnosť záujem, kto v nej býva, či je nehnuteľnosť
zaťažená úverom, či je na nej záložné právo (ako tvrdil žalovaný) a iné zistenia, ktoré vyplynú z
výpovedí strán. Jedna z možností je aj prikázanie tohto podielu do podielového spoluvlastníctva strán,
teda, že každý z nich by sa stal podielovým spoluvlastníkom v 1 (1/2 z 1/2), čo možno zamýšľal
súd prvej inštancie, avšak aj v takom prípade je potrebné zmenu vlastníctva vyjadriť aj vo výroku
rozsudku tak, aby na jeho základe mohlo dôjsť k zápisu v katastri nehnuteľností. Je však potrebné
podotknúť, že takáto alternatíva sa nejaví ako najvhodnejšia, pretože v takomto prípade by k skutočnému
vyporiadaniu nehnuteľnosti nedošlo a mohlo by to spôsobiť následný spor o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. V prípade vyporiadania BSM prikázaním do vlastníctva (fakticky do podielového
spoluvlastníctva s dcérou žalovaného) niektorej zo strán to následne musí odraziť na povinnosti jednej
zo strán vyplatiť druhej zo strán podiel na vyrovnanie.

12. Keďže súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval, jeho rozhodnutie je zmätočné a
nevykonateľné, aj keď správne ustálil masu BSM (čo strany v odvolaní ani nenapadli), avšak spôsobom,
ako súd prvej inštancie rozhodol, nedošlo k faktickému vyporiadaniu ich BSM. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec
mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Názorom odvolacieho súdu je
súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).