Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/95/2019 z 29. 10. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. októbra 2019, sp. zn. 10Co/95/2019, ECLI:SK:KSZA:2019:5917200065.1
Krajský súd Žilina | 10Co/95/2019 | ECLI:SK:KSZA:2019:5917200065.1 | 2019-10-29 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8be4ed6-b533-4661-b34a-5ed917aa3c55
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5917200065.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/95/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917200065
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5917200065.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej
a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - Z. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, Y., v zastúpení právne - Mgr. Monika Dubská, advokátka so sídlom I.
XXX/XX, XXX XX V., proti žalovanej - M. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, v zastúpení právne
- JUDr. Milan Hodana, advokát so sídlom M. G. XX, V., o určenie neplatnosti odstúpenia od darovacej
zmluvy, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 5C/1/2017-108
zo dňa 12.02.2019, takto

r o z h o d o l :

M e n í    rozsudok súdu prvej inštancie tak, že

U r č u j e   za neplatné odstúpenie žalovanej zo dňa 11.3.2016 a zo dňa 7.4.2016 od darovacej zmluvy
uzavretej dňa 3.11.2015 medzi žalobcom ako obdarovaným a žalovanou ako darkyňou, predmetom
ktorej zmluvy bola nehnuteľnosť - pozemok parc. č. KN-E 1986, orná pôda o výmere 3674 m2, zapísaný
na LV č. XXXX pre kat. územie Y. v spoluvlastníckom podiele 1/6.
Žalobcovi   p r i z n á v a  nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej iba „okresný súd“) zamietol žalobu, ktorou sa
domáhal žalobca o určenie neplatnosti odstúpenia žalovanej zo dňa 11.3.2016 a 7.4.2016 od darovacej
zmluvy uzavretej dňa 3.11.2015 medzi ním - žalobcom ako obdarovaným a žalovanou ako darcom,
predmetom ktorej bola nehnuteľnosť, pozemok parc. č. KN-E 1986 - orná pôda o výmere 3674 m2
zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. Y. v spoluvlastníckom podiele 1/6.

2. Okresný súd konštatoval, že  žalobca podal v súdenej veci určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm.
c) Civilného sporového poriadku, na požadovanom určení má aj naliehavý právny záujem. Predmetnou
žalobou  sa domáha žalobca ochrany svojho vlastníckeho práva, ktoré má nadobudnúť na základe
právneho úkonu - darovacej zmluvy, ktorý v dôsledku napadnutého odstúpenia od tohto právneho úkonu
má byť od počiatku zrušený, z tohto dôvodu je právne postavenie žalobcu neisté a žalobou možno túto
neistotu odstrániť. Navyše,  žalobca bol aj v rámci správneho konania Okresným úradom Ružomberok,
odbor katastrálny odkázaný na podanie takejto určovacej žaloby, pretože  platnosť odstúpenia žalovanej
od darovacej zmluvy rozporuje.

3. Pri svojich skutkových zisteniach vychádzal súd najmä z výsluchu žalovanej,  svedkov ( O. O.,
Mgr. S. M.) z listinných dôkazov ( darovacia zmluva uzatvorená dňa 3.11.2015 medzi žalovanou a
žalobcom, list žalovanej zo dňa 11.3.2015 - označený ako zrušenie darovacej zmluvy V - 2645/2015,
list zo dňa 7.4.2016 - označený ako rozhodnutie o prerušení konania V 2645/2015 - vyjadrenie, výpis



z listu vlastníctva č. XXXX v k.ú. Y. ) a aj z obsahu pripojeného spisu Okresného úradu Ružomberok,
katastrálny odbor V 2645/2015. Z obsahu tohto spisu zistil, že  dňa 1.12.2015 bol Okresnému úradu
Ružomberok, katastrálny odbor doručený  navrhovateľom Mgr. S. M. návrh na vklad vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti  na základe darovacej zmluvy zo dňa 3.11.2015. Okresný úrad rozhodnutím zo dňa
22.12.2015 prerušil katastrálne konanie za účelom odstránenia nedostatkov ( nesúlad údajov - adresy
trvalého pobytu darkyne v darovacej zmluve a v osvedčení podpisu ). Dňa 11.3.2016 bolo Okresnému
úradu Ružomberok katastrálny odbor doručené podanie žalovanej zo dňa 11.3.2016 označené ako
„ Zrušenie darovacej zmluvy - V 2645/2015 - oznámenie“ v ktorom žalovaná uviedla, že  1/6 svojho
spoluvlastníckeho podielu mienila predať, a to nie jednej osobe Z. O. ale trom osobám, okrem Z. O. aj
S. O. a O. O., neuvedomila si však, že jej na podpis bola predložená darovacia zmluva, ktorú podpísala,
preukázateľne bola uvedená do omylu a ide o neplatný právny úkon. Na základe uvedeného podania
Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor, rozhodnutím zo dňa 17.3.2016 prerušil konanie za účelom
odstránenia zistených nedostatkov. V zmysle uvedeného rozhodnutia žalovaná listom zo dňa 7.4.2016
doručeným Okresnému úradu Ružomberok, katastrálny odbor oznámila, že odstupuje od darovacej
zmluvy V 2645/2015 z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení zo dňa 11.3.2016.

4. Z obsahu z výpisu  listu vlastníctva č. XXXX súd považoval za preukázané, že žalobca aj jeho bratia
O. O. a K. O. sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej ako parcela registra KN E č. 1986 o výmere
3674 m2 - orná pôda v k. ú. Y. v podiele 5/18-in a žalovaná v podiele 1/6 k celku. Na predmetnom
liste vlastníctva pod B2 je vyznačená plomba na základe V 2645/2015 z dôvodu, že Okresný úrad
Ružomberok, katastrálny odbor  rozhodnutím zo dňa 13.1.2017 prerušil vkladové konanie, ktoré sa
začalo na návrh Mgr. S. M. na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe darovacej
zmluvy, uzavretej medzi žalovanou ako darkyňou a žalobcom ako obdarovaným dňa 3.11.2015,-  a to
až do právoplatného ukončenia súdneho sporu  o neplatnosť odstúpenia od darovacej zmluvy, nakoľko
žalovaná ako darkyňa listom zo dňa 6.5.2016 doručeným žalobcovi ako obdarovanému dňa 20.5.2016
mu oznámila, že odstúpila od darovacej zmluvy V 2645/2015  v celom rozsahu z dôvodu, že bola
uvedená do omylu.

5. Okresný súd  darovaciu zmluvu zo dňa 3.11.2015 uzatvorenú medzi stranami sporu ( zároveň účastníci
zmluvy ) kvalifikoval za platný právny úkon obsahujúci všetky zákonom vyžadované náležitosti. Žalovaná
pri podpise uvedenej listiny konala podľa názoru súdu síce v omyle v pohnútke, čo ale  bez ďalšieho
nemá vplyv na platnosť právneho úkonu, ale zakladá možnosť žalovanej odstúpiť od zmluvy podľa §
48 Občianskeho zákonníka.

6.  Podľa názoru súdu vada v prejave vôle žalovanej spočíva v tom, že sa domnievala, že podpisuje
kúpnopredajnú zmluvu, ktorou svoj spoluvlastnícky podiel 1/6 na predmetných nehnuteľnostiach
prevádza žalobcovi a jeho súrodencom O. O. a S. O.. Žalovaná, aj svedok O. O. zhodne vypovedali,
že medzi stranami sporu prebiehali rokovania ohľadne uzavretia kúpnopredajnej zmluvy, žalovaná však
nikdy neuvažovala o darovaní svojho spoluvlastníckeho podielu výlučne žalobcovi. Rovnako žalobca
netvrdil, ani nepreukázal, žeby pred podpísaním samotnej darovacej zmluvy prebiehali medzi ním a
žalovanou  ako darkyňou dojednania ohľadne uzatvorenia darovacej zmluvy.  Sporové strany  ohľadne
darovacej zmluvy ani nekomunikovali, čo možno vyvodiť i z toho, že samotný obdarovaný ktorý poveril
vypracovaním predmetnej zmluvy Mgr. S. M. nemal k dispozícii ani správne osobné údaje darkyne,
keď v úvodnej časti darovacej zmluvy sa uvádza nesprávny údaj o jej trvalom bydlisku. Po vykonanom
dokazovaní súd uzavrel, že  žalovaná nebola oboznámená s obsahom listiny ktorú dňa 3.11.2015
podpísala na Obecnom úrade v Ľubochni, sama  priznala, že si obsah listiny neprečítala, podpísala len
stranu, ktorú jej predložil obdarovaný Z. O., pričom okolnosť, že žalovaná si nepreverila listinu, ktorú
podpisuje súd  nepričítal na jej ťarchu, nakoľko žalovaná vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah ( ktorý sa
deklaruje i v čl. III. bod 3.3 zmluvy ) dôverovala žalobcovi a nemala  potrebu si  obsah listiny preverovať.
Za nepreukázané vyhodnotil súd  tvrdenie svedka Mgr. S. M. o tom, že pri podpise zmluvy mal žalovanú
s obsahom  darovacej zmluvy oboznámiť, vzhľadom na zistené rozpory vo výpovedi tohto svedka a
žalovanej. Žalovaná tvrdila, že pri podpisovaní darovacej zmluvy bola sama so žalobcom a svedok
čakal vonku pred obecným úradom a z výpovede svedka vyplynulo, že tento mal prísť pre žalovanú a
spolu sa mali dostaviť na obecný úrad, kde jej mal vysvetliť náležitosti predmetnej listiny. Druhý účastník
zmluvného vzťahu -  žalobca sa na pojednávanie nedostavil zo zdravotných dôvodov, predložil písomné
vyjadrenie v ktorom uviedol, že si podrobnosti a okolnosti podpisu predmetnej listiny nepamätá a nevedel
sa jednoznačne vyjadriť ani k tomu, či bol na obecnom úrade pri podpise listiny sám alebo s S. M. alebo
s M. E..



7.  Okresný súd vyhodnotil za preukázané, že u žalovanej došlo k omylu v pohnútke pri uzatváraní
právneho úkonu - darovacej  zmluvy, čo nespôsobuje síce neplatnosť samotného právneho úkonu
ale zakladá možnosť odstúpenia od zmluvy, túto možnosť žalovaná aj využila, od zmluvy odstúpila,
následne sa zmluva od začiatku zrušuje. Okolnosť, že  k odstúpeniu žalovanou od darovacej
zmluvy došlo s odstupom času niekoľkých mesiacov od podpisu  zmluvy, považoval súd za právne
bezvýznamnú.  Dôvod žalobcom namietanej neplatnosti odstúpenia žalovanej od predmetnej darovacej
zmluvy preukázaný nebol.  Žalovaná od darovacej zmluvy  odstúpila platne,  jej odstúpenie od  zmluvy
má záväzkovo  aj vecno - právne účinky v dôsledku čoho sa obnovuje pôvodný stav, t.j. zo zákona sa
obnovuje vlastnícke právo prevodcu.

8. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku okresný súd priznal náhradu trov prvoinštančného konania
úspešnej žalovanej voči žalobcovi a dodal, že o jej výške rozhodne  samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhal sa zmeny, v rámci nej vyhovieť
žalobe, alternatívne žiadal zrušiť rozsudok  a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

10. Odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci, mal za to, že súd vo svojej argumentácii
vychádzal z právnej teórie a judikatúry zohľadňujúcej právny stav a znenie § 48 a § 49 Občianskeho
zákonníka do 31.12.1991. Podľa názoru odvolateľa konanie v omyle podľa  § 49 Občianskeho zákonníka
v znení platnom do 31.12.1991 malo úplne iné právne účinky ako konanie v omyle v zmysle § 49a
Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.1.1992 prijatého novelou Občianskeho zákonníka  č.
509/1991 Zb.  Právna úprava v § 48 a § 49 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991
zakotvuje v prípade omylu právo odstúpiť od zmluvy, právna úprava  podľa § 49a  Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 a platná až do súčasnosti upravuje právo dotknutého účastníka
dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy.

11. Ak súd považoval konanie žalovanej za konanie v omyle a z tohto dôvodu odvodzuje jej právo
od zmluvy odstúpiť poukazujúc na § 48 a § 49a Občianskeho zákonníka v aktuálne platnom znení,
evidentne ide o nesprávne právne posúdenie.

12. Odvolateľ cituje znenie § 49 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 a jeho znenie
účinné od 1.1.1992 ako § 49 a § 49a. Zdôraznil, že od 1.1.1992 konštantná súdna prax v prípade konania
v omyle odkazuje na dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy a omyl v pohnútke je hodnotený ako
právne irelevantný. Prvostupňový súd iba v bode 25, prvá veta odôvodnenia  s odkazom na § 48 a § 49
OZ  tvrdí možnosť konajúceho v omyle od zmluvy odstúpiť, čo zjavne nie je tak podľa znenia zákona
účinného od 1.1.1992.

13. V súčasnosti platný Občiansky zákonník neobsahuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo jednej zo
zmluvných strán od zmluvy odstúpiť z dôvodu omylu, vychádzajúceho zo skutočnosti, ktorá je pre
uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca alebo z dôvodu omylu v pohnútke. Naopak, Občiansky
zákonník v § 49a určuje, že právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny
úkon určený tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Pritom podľa § 40a Občianskeho zákonníka
sa aj takýto právny úkon považuje za platný dovtedy, pokiaľ sa neplatnosti osoba nedovolá. Čo sa
týka samotného posúdenia neplatnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy, konanie v omyle ako dôvod
odstúpenia prezentovaný žalovanou nie je zákonným dôvodom na odstúpenie od zmluvy podľa v
súčasnosti platnej právnej úpravy, následne jej odstúpenie od predmetnej zmluvy je neplatným právnym
úkonom. Z vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, že v darovacej zmluve uzatvorenej 3.11.2015
si strany zmluvne nedohodli možnosť jednostranným právnym úkonom od nej odstúpiť. Hoc žalovaná
namietala, že konaním žalobcu bola pri uzatváraní darovacej zmluvy uvedená do omylu, o ktorom keby
vedela, zmluvu by nikdy neuzavrela, napriek tejto skutočnosti sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy
v zmysle ust. § 40a OZ na súde nedomáha.

14. Odvolateľ považuje za nesprávny aj záver okresného súdu o tom, že u žalovanej došlo k omylu
v pohnútke pri uzatváraní právneho úkonu. Žalovaná pred súdom tvrdila, že zmluvu si neprečítala,



myslela si, že uzatvára kúpnu zmluvu dokonca s viacerými osobami, dôverovala žalobcovi. Ak sa aj
pripustí, že si žalovaná zmluvu pred jej podpísaním neprečítala, buď vedela, že sa jedná o darovaciu
zmluvu a až neskôr si uvedomila následky svojho konania (ktoré chcela zvrátiť), alebo nevedela, že
sa jedná o darovaciu zmluvu, takýto záver je ale veľmi nepravdepodobný,  aj úplne vylúčený najmä
preto, že  darovacia zmluva zo dňa 3.11.2015 pozostáva z dvoch listov, ktoré boli zviazané na titulnej
strane, je hneď v záhlaví hrubým písmom uvedené, že sa jedná o darovaciu zmluvu, následne pod
tým je uvedené, že darkyňou je žalovaná a obdarovaným je žalobca. Pod označením  zmluvných
strán je hrubým písmom zvýraznená nehnuteľnosť, ktorá je predmetom darovania. Darovacia zmluva
je úplne prehľadná a písaná dostatočne veľkým písmom. Na poslednej strane zmluvy je nad menom a
priezviskom žalovanej uvedené čitateľne a dostatočne veľkým a hrubým písmom slovo „Darca“, pričom
hneď vedľa nad menom a priezviskom žalovaného uvedené čitateľne a dostatočne veľkým a hrubým
písmom slovo „Obdarovaný“. Tvrdenia žalovanej označuje odvolateľ za nevierohodné, ktoré predstavujú
iba jej účelovú obranu v stave  akútnej dôkaznej núdze. Z jej výsluchu napokon vyplýva, že vedela, čo
znamená darovacia zmluva a aké sú následky takého úkonu. S týmto vedomím osvedčila svoj podpis
na listine o ktorej tvrdí, že si neprečítala, respektíve, že mala k dispozícii len druhú stranu, čo nie je
pravdivým tvrdením a súd uvedené jej tvrdenie nemal v konaní ani preukázané. Žalovaná mala možnosť
sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou a aspoň minimálnym zodpovedným prístupom
(prečítaním zmluvy a označenia zmluvnej strany hrubým písmom ako darkyňa priamo pri svojom
podpise). Okolnosť, že si žalovaná podpisovanú listinu neprečítala je správaním, ktoré nepredstavuje
ani obvyklú mieru starostlivosti, ktorú možno vyžadovať. Takýto prístup žalovanej k vykonaniu právneho
úkonu nemôže požívať vyššiu právnu ochranu ako dobromyseľnosť druhej zmluvnej strany. Aj Mgr. S. M.
vypočutý ako svedok  uviedol vo svojej svedeckej výpovedi, že žalovanú poučil o následkoch spojených
s uzatvorením darovacej zmluvy ako aj o tom, že nehnuteľnosť daruje žalobcovi v podiele 1/6. Potvrdil aj
motiváciu prečo sa žalovaná rozhodla nehnuteľnosť darovať žalobcovi a prečo neskôr zmenila názor na
nátlak svedka O. O., ktorý na výsledku tohto konania má záujem, pretože mal byť podľa slov žalovanej
medzi kupujúcimi predmetného pozemku. Svedok M. potvrdil,  že už 4 mesiace pred podpisom zmluvy
sa dohodli na uzatvorení darovacej zmluvy z dôvodu nevhodného správania sa bratranca žalovanej - O.
O. voči žalobcovi, ďalej potvrdil, že žalovaná si zmluvu prečítala ešte pred jej podpisom, pretože ešte
čakali na pracovníčku úradu, ktorá aj jej podpis overovala dlhší čas. Iba žalovaná tvrdila niečo iné, avšak
bolo to jej skutkové tvrdenie, následne ju zaťažovala povinnosť svoje skutkové tvrdenie preukázať, tak
sa ale nestalo, v spore dôkazné bremeno neuniesla.

15. Ani prípadný prejav vôle ku ktorému došlo v dôsledku omylu ešte neznamená, že vôľa konajúceho
je vadná. Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka upravuje omyl vo vôli, to znamená tzv. vnútorný
omyl. Právna podstata tohto omylu spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu alebo dostatočnú
predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Takáto vada však môže mať za následok relatívnu neplatnosť
a nezakladá  právo od zmluvy odstúpiť ako to uvádza okresný súd na strane 8 s odkazom na § 48 a
§ 49 Občianskeho zákonníka.

16. Vôľa žalovanej darovať nehnuteľnosť žalobcovi je výkladom objektívne pochopiteľná a žalobkyňa
ako typický účastník túto vôľu bez rozumných pochybností o jej obsahu musela aj adekvátne vnímať.
Zmluva obsahuje záverečnú klauzulu v čl. V, nachádzajúcu sa na druhej strane zmluvy bezprostredne
nad podpisom žalovanej, z tejto klauzuly vyplýva, že účastníci si zmluvu prečítali, s jej obsahom
bezvýhradne súhlasia,  vyjadruje ich slobodnú, určitú, zrozumiteľnú a vážnu vôľu, ktorú na znak súhlasu
aj vlastnoručne podpísali. Podpis žalovanej bol riadne overený pred Obecným úradom Ľubochňa,
pričom pod jej podpisom a uvedením mena je táto jednoznačne vymedzená ako strana zmluvy v
postavení darcu. Pokiaľ účastníci zmluvy nedohodli možnosť jednostranného odstúpenia od  darovacej
zmluvy, Občiansky zákonník takúto možnosť pri darovacej zmluve nepripúšťa ( odkazuje odvolateľ aj na
rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 1.3.2012 sp.zn. 16 Co/33/2012).

17. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiada potvrdenie rozsudku pre vecnú správnosť. Podľa
jej názoru bol z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázaný konštatačný záver súdu, že u nej
došlo k omylu v pohnútke pri uzatváraní právneho úkonu, ktorý omyl nespôsobuje neplatnosť samotného
právneho úkonu, ale zakladá možnosť odstúpenia od zmluvy, ktorú možnosť ona - žalovaná využila
a v priebehu vkladového konania listom zo dňa 6.5.2016 doručeným druhému účastníkovi zmluvného
vzťahu - žalobcovi dňa 20.5.2016 aj oznámila, že  odstúpila od darovacej zmluvy, čím sa zmluva od
začiatku zrušuje. V tejto súvislosti je úplne bezvýznamné, že k odstúpeniu od darovacej zmluvy došlo
s odstupom niekoľkých mesiacov od jej podpisu.



18. Žalobca v následnej písomnej reakcii  zotrvával na dôvodoch svojho odvolania. Opakovane poukázal
na to, že konanie v omyle, ktorý dôvod pre odstúpenie od zmluvy uviedla žalovaná, nie je zákonným
dôvodom odstúpenia od zmluvy, ale spôsobuje v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka relatívnu
neplatnosť zmluvy, ktorej sa žalovaná v priebehu konania ani nedovolávala. Odstúpenie žalovanej od
zmluvy mu  oznámené dňa 20.5.2016 listom zo dňa 6.5.2016  považuje za neplatné. V priebehu súdneho
konania upozornil tiež na to, že zákon pri právnej úprave záväzkových vzťahov obsahuje presný výpočet
dôvodov pre ktoré je možné od právneho úkonu odstúpiť a taxatívne určuje dôvody pre možnosti
odstúpenia ako adresného jednostranného právneho úkonu, ktorý má ďalekosiahly dopad na právnu
istotu pre účastníkov záväzkovo-právnych vzťahov, v tomto smere poukazoval na obdobné konanie sp.
zn. 10Co/73/2017 Krajského súdu v Žiline. V aktuálne súdenej veci je podstatné posúdenie, či nastali
účinky odstúpenia od zmluvy žalovanou.

19. Žalovaná  na predchádzajúce podanie žalobcu už nereagovala.

20. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“), po
zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote na to oprávnená strana sporu, proti rozsudku, ktorému
odvolanie je prípustné, odvolací súd postupujúc podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP
zmenil rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

21.  Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, aplikovanú hmotnoprávnu
úpravu vyložil odlišne než súd prvej inštancie

22. Vykonané dokazovanie preukázalo, že žalovaná (v postavení darkyne) a žalobca (v pozícii
obdarovaného) podpísali dňa 3.11.2015 darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie pozemku
parc. č. KN-E 1986 - orná pôda o výmere 3674 m2, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. Y.  v podiele 1/6-
ine žalovanou žalobcovi. Žalovaná písomným podaním označeným ako „Zrušenie darovacej zmluvy
pod V 2645/2015 zo dňa 11.3.2016“ oznamuje Okresnému úradu Ružomberok - katastrálny odbor, že
bola uvedená do omylu, pretože „pozemok“ nedarovala, ale mienila tento predať a nie iba jednej osobe,
ale trom.  Žalovaná doručila správnemu orgánu aj ďalšie podanie ňou označené ako „Rozhodnutie o
prerušení konania V 2645/2015“ vyjadrenie zo dňa 7.4.2016, v ktorom uviedla, že od Darovacej zmluvy V
2645/2015 odstupuje z dôvodov, ktoré uviedla prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom
vyjadrení dňa 11.3.2016. Predmetné listiny ( podania ) svojim obsahom preukazujú nespochybniteľný
jednostranný prejav vôle žalovanej ktorou od darovacej zmluvy odstúpila, odstúpenie od zmluvy z
dôvodov uvádzaných v podaniach zo dňa 7.4.2016, 11.3.2016 žalobcovi/adresátovi žalovaná oznámila
podaním zo dňa 6.5.2016 doručeným 20.5.2016.

23. V súdenej veci sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, že ide o určovaciu žalobu
podanú podľa § 137 písm. p) Civilného sporového poriadku,  na takejto žalobe žalobca má  naliehavý
právny záujem, keďže v dôsledku  písomne oznamovaného odstúpenia  od darovacej zmluvy žalovanou
( darkyňou ) katastru, potom aj žalobcovi, existuje spornosť v dôsledku ktorej je  právne postavenie
žalobcu ( jeho vlastníctvo k predmetu darovania ) je  neisté.

24. Prejudiciálny záver  súdu konštatujúci platnosť darovacej zmluvy ani jedna zmluvná strana
nenamietala. Treba súhlasiť  s názorom okresného súdu, že odstúpiť je možné len od platnej zmluvy.

25. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom adresovaným druhej zmluvnej strane,
ktorým sa  ruší zmluvný záväzkový vzťah. Občiansky zákonník v účinnom znení v § 48 ods.1 predpokladá
iba dve situácie,  ktoré umožňujú odstúpenie od zmluvy a to vtedy : a.) ak možnosť odstúpenia od
zmluvy predpokladá zákon alebo b.) ak možnosť odstúpenia zmluvné strany dohodli. Podľa § 48 ods.2
Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak.

26. V súdenej veci je preukázané, že v darovacej zmluve zmluvné strany možnosť jednostranného
odstúpenia od darovacej zmluvy nedohodli.

27. Občiansky zákonník pripúšťa v § 48 ods. 1 odstúpenie od zmluvy ako zákonný dôvod zrušenia
zmluvy z rôznych dôvodov, napr. v § 49 Občianskeho zákonníka  ak účastník uzavrel zmluvu v tiesni za



nápadne nevýhodných podmienok - takýto dôvod odstúpenia od zmluvy žalovaná vo svojich podaniach
ani neuvádzala.

28. Hoc  Občiansky zákonník v § 48  ods.1 zakotvuje možnosť odstúpenia od zmluvy ak to predpokladá
zákon,  avšak konanie zmluvnej strany v omyle ( vrátane  omylu v pohnútke ) podľa názoru odvolacieho
súdu  nezakladá  zákonný dôvod pre jednostranné odstúpenie od zmluvy podľa § 48 ods.1 Občianskeho
zákonníka. Okresný súd konštatuje v súdenej veci vadu v prejave vôle žalovanej spočívajúcu v tom, že sa
domnievala, že podpisuje kúpno-predajnú zmluvu. Aj žalovaná vo svojich podaniach dôvody odstúpenia
vyvodila z toho, že bola uvedená do omylu. Treba dať za pravdu odvolateľovi, že odstúpenie od zmluvy
v dôsledku omylu umožňovala hmotnoprávna úprava v znení účinnom do 31.12.1991. S účinnosťou od
1.1.1992  dôsledky omylu konajúcej osoby  upravuje  Občiansky zákonník v § 49a  v znení „ právny
úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre
jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený tento omyl vyvolala alebo o ňom
musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne“. Napokon vada
vôle v prípade omylu má za následok len jeho relatívnu neplatnosť ( § 40a OZ) a v takomto prípade
dotknutý účastník má právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Pokiaľ ale  dotknutý
účastník  relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa nedovolá, aj za stavu, že by  bol právny úkon urobený
v omyle sa považuje za platný.

29.  Keďže účinná hmotnoprávna úprava neumožňuje odstúpenie od zmluvy pre vadu vôle v prípade
omylu, žalobkyňa inštitút jednostranného odstúpenia od zmluvy z tvrdených dôvodov využiť nemohla.
V prípade konania v omyle ( pre vadu vôle ) právnym prostriedkom ochrany  žalobkyne mohlo byť
iba dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Následne odvolací súd musel dať za pravdu
odvolateľovi, že jednostranný prejav vôle žalovanej zo dňa 11.3.2016 a 7.4.2016 o odstúpení od
darovacej zmluvy uzavretej dňa 3.11.2015, oznamované ňou žalobcovi aj písomne ( dňa 22.5.2016 )
je neplatný úkon a právne účinky jednostranného odstúpenia žalovanou od darovacej zmluvy nenastali
( podľa zákona nastať ani nemohli ).  Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil a
žalobe žalobcu vyhovel v znení ako je uvedené vo výrokovej vete rozsudku.

30. Podľa § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodol odvolací súd o náhrade trov celého
konania (prvoinštančné i odvolacie). Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku riadiac sa
princípom úspechu/neúspechu strán sporu, priznal žalobcovi v konaní plne úspešnému nárok na
náhradu trov konania  v rozsahu 100 % voči žalovanej - neúspešnej v spore. Odvolací súd dodáva, že o
výške náhrady trov rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku okresný súd.

31. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov  3 : 0.

Poučenie:

Proti  tomuto rozsudku  je  prípustné  dovolanie  z  dôvodov  vymedzených  v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).



Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.