Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 21CoE/391/2014 z 25. 5. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. mája 2015, sp. zn. 21CoE/391/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1412218158.1 Krajský súd Bratislava | 21CoE/391/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1412218158.1 | 2015-05-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f07f9400-ce25-4dfb-91c1-c031259c3e78 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1412218158.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/391/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412218158
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1412218158.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Ž. S., Š. T.
XX, J., zast. opatrovníčkou O. N., pracovníčkou Okresného D.K. J. E., pre vymoženie istiny vo výške
369,25 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 275,- Eur od 22.06.2011
do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 275,- Eur od 22.06.2011 do zaplatenia,
trov konania a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad
so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 23998/12, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/6088/2012-44 zo dňa 25.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/6088/2012-44 zo dňa
25.03.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Bratislava IV zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa
16.10.2012 a na základe Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 08833/11 zo dňa 13.09.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku istinu 369,25 Eur spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 275,- Eur od 22.06.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom
vo výške 6 % ročne zo sumy 275,- Eur od 22.06.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského
konania.

Súd mal za preukázané, že oprávnený a povinný uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, ako to vyplýva z §
52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a to aj s poukázaním na § 54 ods. 1 OZ,
podľa ktorého sa spotrebiteľ nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd mal za to, že aj zmenkový vzťah zabezpečujúci plnenie
z hlavného zmluvného vzťahu, má občianskoprávnu povahu a je teda potrebné skúmať jeho súlad
s dobrými mravmi, keďže na zmenke je doslova uvedené číslo zmluvy: 103600030, je na nej teda
vyjadrená kauza a nejedná sa preto o abstraktný cenný papier.

V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený žiadal vymôcť aj zmenkový úrok 0,25 %
denne (91,25 %) ročne, ktorý má súd za jednoznačne neprimeraný vzhľadom na skutočnosť, že sa
jedná o viac ako 15-násobok zákonného zmenkového úroku v zmysle § 48 ods. 1 zákona
zmenkového a šekového, ktorý je vo výške 6 % ročne (0,016 %) denne, vzhľadom na osobu povinného,
ktorý ručí za svoje záväzky celým svojim majetkom, ako aj vzhľadom na výšku poskytnutého úveru,
ktorá zodpovedá bežnej podnikateľskej činnosti oprávneného. Súd mal za to, že takáto sankcia odporuje
dobrým mravom, ako pravidlám správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a
tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (rozhodnutie ÚS SR č. k. IV.ÚS 55/2011-19), a



tým odporuje aj § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práva (teda aj nútený výkon práva v exekúcii) nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi.

Súd v odôvodnení uznesenia ďalej uviedol, že súdny exekútor v žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie súdu oznámil, že pred začatím vykonávania exekučnej činnosti bol zamestnancom
oprávneného. Súd mal za to, že podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS
322/2010-37 „skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v
danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods.
1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 EP povinný bezodkladne
oznámiť súdu“. Súd mal z vyjadrenia Sociálnej poisťovne vedomosť, že súdny exekútor JUDr. Krutý
bol v minulosti zamestnancom oprávneného (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX), z čoho usúdil, že jeho
žiadosť o udelenie poverenia odporuje § 30 ods. 1 EP.

Súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol
pre rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozpor návrhu na vykonanie exekúcie
so zákonom. Súd zamietol žiadosť v celosti, nakoľko právna úprava v Exekučnom poriadku vyslovene
stanovuje žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť (§ 44 ods. 2) a neumožňuje iba čiastočné zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č.
k. I ÚS 358/06, zverejnené v Zbierke rozhodnutí pod č. 69/2006, podľa ktorého k naplneniu základného
práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy dochádza vtedy, ak príslušný zákon umožňuje,
aby sa právnická osoba alebo fyzická osoba domáhala svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Tohto práva sa však možno domáhať v súlade s čl. 51 ústavy len v medziach zákonov, ktoré ustanovenia
čl. 46 ods. 1 ústavy vykonávajú. Súd mal za to, že medzi zákonné ustanovenia, ktoré v zmysle čl. 51
ústavy vykonávajú čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj ustanovenie § 44 ods. 2 EP, pripúšťajúce iba úplné
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia. Dôležité je aj to, aby v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) konanie pôsobilo výchovne a aby súd svojim rozhodnutím pôsobil
na oprávnených tak, aby v budúcnosti podávali návrhy na vykonanie exekúcie s takým obsahom, ktorý
nebude odporovať zákonu. Súd taktiež podotkol, že poverenie na vykonanie exekúcie nie je súdnym
rozhodnutím, nakoľko v zmysle § 251 ods. 4 OSP sa v exekučnom konaní rozhoduje iba uznesením a po
právoplatnom zastavení tohto exekučného konania nebude oprávnenému nič brániť podať si na základe
rovnakého exekučného titulu nový návrh na vykonanie exekúcie, v rozsahu neodporujúcom zákonu.

V zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený s tým, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne
aplikoval právny predpis s odvolaním sa na ust. § 44 ods. 2 EP a ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK). V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke
nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenia, o
ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že
rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Odvolateľ ďalej
uviedol, že v rámci exekučného konania, súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku
samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú
povahu skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ust. §
45 ods. 2 ZoRK, spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým
strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným
súdom. Súd na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. §
3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine, neprihliadol. V
niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval. Podľa
čl. 2 zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a. s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami. Zmluvné strany podľa čl. 2 ods. 2
druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o
platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t. j. povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa na
všeobecný súd.

Oprávnený k tvrdeniam súdu, ktorý pri rozhodovaní o (ne)vylúčení súdneho exekútora vychádzal aj
z Nálezu Ústavného súdu SR, č. k. III.ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011, uviedol, že nález Ústavného



súdu SR predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa týka konkrétneho konania a zaväzuje teda len
účastníkov tohto konania, nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy SR ním nie sú viazané. Zároveň
poukázal na početné rozhodnutia okresných súdov SR, ktoré vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že
súdny exekútor Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania exekúcií a na rozhodnutia Najvyššieho súdu
ČR a Najvyššieho správneho súdu ČR.

Oprávnený z dôvodu odstránenia akýchkoľvek procesných pochybností zároveň oznámil meno nového
súdneho exekútora, ktorým je JUDr. Ivan Nestor, so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava.
Oprávnený na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa ust. § 10 ods. 1 OSP, preskúmal napadnuté uznesenie
v zmysle ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 OSP a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd v prvom rade uvádza, že odvolanie oprávneného, vypracované ako formulár, použitý
vo väčšom množstve prípadov, sa sčasti vôbec netýka napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa,
ktorý v napadnutom uznesení nepreskúmaval rozhodcovské konanie a nezaoberal sa dojednaním
rozhodcovskej doložky.

Odvolací súd zistil, že v danom prípade bol oprávneným podaný návrh na vykonanie exekúcie zaplatenie
istiny 369,25 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 275,- Eur od 22.06.2011
do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 275,- Eur od 22.06.2011 do zaplatenia a
nahradiť trovy rozhodcovského konania, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR
08833/11 zo dňa 13.09.2011.

Právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol založený Zmluvou o úvere uzatvorenou dňa 18.11.2009
a bol zabezpečený blankozmenkou. Výška poskytnutej čiastky podľa zmluvy bola 350,- Eur. Povinný sa
zaviazal vrátiť túto sumu navýšenú o príslušný poplatok vo výške 346,- Eur v 12 mesačných splátkach po
58,- Eur. Je nesporné, že povinný splátkový kalendár nedodržal a vzhľadom na jeho omeškanie sa podľa
článku 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru stala splatná celá istina pôžičky a oprávnenému
mal vzniknúť nárok na sankcie, medzi ktorými bola aj povinnosť vyplývajúca povinnej zo zmenky.
Ide o povinnosť povinného zaplatiť oprávnenému zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej
sumy vyplnenej podľa dohody o vyplnení zmenky (čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru)
oprávneným (remitentom), pričom predmetom vyplňovacieho práva oprávneného bolo aj určenie dátumu
začiatku úročenia zmenkovej sumy.

Z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, mal odvolací súd za preukázané, že účastníci
konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa
18.11.2009, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Zmenka bola vystavená
ako vistazmenka. Pre neplnenie vlastného záväzku oprávnený dňa 03.05.2011 zmenku vyplnil podľa
dohody o vyplňovacom práve a dňa 09.05.2011 predložil povinnému na zaplatenie.

Predtým ako exekučný súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie, musí okrem iného skúmať, či
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom, a to podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok, ktorý upravuje postup súdu v exekučnom konaní,
pričom sa vzťahuje na všetky zákonom aprobované exekučné tituly a aj s ohľadom na ust. § 45 ods. 1 a
2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý dopĺňa postup exekučného súdu v prípadoch,
kde je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Citované ustanovenia je preto potrebné vykladať vo
vzájomnej súvislosti.

Z ust. § 41 ods. 2 EP vyplýva, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu
zastavená (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 164/1996 zo dňa 27.01.2007
publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997).



Súd sa pri skúmaní vykonateľnosti exekučného titulu zaoberá predovšetkým tým, či ide o rozhodnutie,
ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku (§ 41 ods. 2), či rozhodnutie je vykonateľné po
formálnej ako aj po materiálnej stránke; ide o hmotnoprávne predpoklady exekúcie, ku ktorým súd
prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov tiež je, že exekučný titul bol vydaný
orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o
právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale
naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp.
zn. 3 M Cdo/20/2008 z 22.04.2009, IV. ÚS 78/2011 zo 17.03.2011).

Ustanovenie § 44 ods. 2 EP ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať
súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť
nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať,
teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného
titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2 EP, zákon č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v ust. § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský
rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.

V súvislosti so zmenkovým vzťahom medzi oprávneným a povinným odvolací súd považuje za nutné
konštatovať, že síce v exekučnom titule bol konštatovaný zmenkový vzťah medzi oprávneným a
povinným, ktorý mal vzniknúť vystavením zmenky na videnie vystaviteľom - povinnou, vyplnenou v časti
zmenkovej sumy a dátumu začiatku úročenia zmenkovej sumy remitentom - oprávneným. V samotnej
úverovej zmluve a ani vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru oprávneného zmenkový úrok
vo výške 0,25 % denne nebol zakotvený. Tento mal vyplynúť iba z obsahu zmenky. Zmenka bola vydaná
na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z úverovej zmluvy. Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, s ktorými mala byť povinná oboznámená, sú síce uvedené na zadnej strane zmluvy o
úvere a v čl. 14 obsahujú text dohody o vyplnení zmenky, avšak bez zmluvného dojednania podpísaného
oboma účastníkmi zmluvy. Oprávnený formulárové Všeobecné podmienky poskytnutia úveru používa
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a podľa názoru odvolacieho súdu
v nich absentuje vôľa vystaviteľa zmenky. Povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť
ich obsah. Odvolací súd preto ustanovenie dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru (čl. 14) nebankovej spoločnosti považuje za neplatné, ktoré je v rozpore
s poctivým obchodným stykom, ale aj v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený na základe takejto dohody
o vyplnení zmenky požaduje od povinného nedovolené plnenie, ktoré (vzhľadom na výšku dlžnej sumy)
neprimerane zaťažuje povinného, ktorý by tak zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jej záväzku. Právo na zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne vo vzťahu k povinnému je
teda plnením nedovoleným zákonom a podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné prisvedčiť aj záveru
prvostupňového súdu, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi. Priznané plnenie ako zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne predstavuje totiž 91,25
% ročne a ročne jeho výška takmer dosahuje výšku rovnajúcu sa vymáhanej istine.

Z kompetencie exekučného súdu preskúmať spôsobilosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
- na jeho nútené vykonanie podľa Exekučného poriadku, vyplýva zvýšený dôraz na kvalitu odôvodnenia
rozhodnutia súdu.

Právo aj bez návrhu preskúmať rozhodcovský rozsudok v rozsahu existencie nedostatkov uvedených v §
40 písm. a) a b) ZoRK, alebo kvalitatívneho preskúmania, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, svedčí exekučnému súdu priamo zo zákona. Z tohto preskúmavania potom vyvstávajú
rôzne varianty ďalšieho postupu exekučného súdu, a to vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v
požadovanom rozsahu, rozhodnutie, ktorým súd v časti poverenie vydá a v časti žiadosť o vydanie
poverenia zamietne, resp. zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia v celom rozsahu. Odvolací súd
preto nemôže prisvedčiť odôvodneniu napadnutého uznesenia v tom smere, že exekučný súd nemá
právomoc rozhodnúť tak, že v časti poverenie vydá a v časti žiadosť o udelenie poverenia zamietne;
samozrejme každé plnenie priznané spôsobilým exekučným titulom musí mať svoj právny dôvod a byť
reálne deliteľné.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu v dôsledku aplikácie



princípu "výchovy oprávneného k tomu, aby v budúcnosti podával návrhy na vykonanie exekúcie,
kde požadované plnenie nebude v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi". Je nepochybné, že
princíp "pôsobiť výchovne na účastníkov konania v zmysle zachovávania zákonov, čestného plnenia
povinností a úcty k právam iným osôb" je potrebné v konaní aplikovať, avšak nie takým spôsobom,
že by jeho aplikáciou dochádzalo k porušeniu práva účastníka na spravodlivý súdny proces. Súd
prvého stupňa totiž svojím postupom odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Oprávnený
disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, na základe ktorého bola povinnému
uložená povinnosť uhradiť oprávnenému určitú istinu, jej príslušenstvo a trovy konania. Skutočnosť, že
rozhodcovský rozsudok, ktorý oprávnený pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie, je v danom prípade
exekučným titulom, nebola súdom prvého stupňa nijako spochybnená. Povinný si svoju povinnosť
vyplývajúcu mu z exekučného titulu dobrovoľne nesplnil. Napriek uvedenému, súd prvého stupňa odňal
oprávnenému možnosť domáhať sa svojho práva na nútené vymáhanie svojej pohľadávky v exekučnom
konaní, a to aspoň v rozsahu istiny, ktorá bola oprávneným poskytnutá povinnému na základe zmluvy
o úvere a jej príslušenstva (minimálne v rozsahu zákonného úroku ako odmeny za poskytnutie úveru a
zákonného úroku z omeškania ako sankcie za včasné nesplnenie si svojej povinnosti). Oprávnený
totiž žiadal v exekučnom konaní vymôcť peňažný dlh, ktorý je zásadne dlhom deliteľným a možno ho
plniť čiastočne. Argument súdu prvého stupňa, že po právoplatnosti uznesenia, ktorým exekučný súd
exekúciu zastaví, si oprávnený môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie na podklade toho istého
exekučného titulu v rozsahu neodporujúcom dobrým mravom, neobstojí. Súd prvého stupňa totiž v
odvolaním napadnutom uznesení skonštatoval, že dojednaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je
neprimeraný a výkon práv je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 OZ a s dobrými mravmi, preto zamietol žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu. Po zastavení exekučného konania pôjde
v danom prípade o res iudicata.

Súd prvého stupňa taktiež opomenul aplikovať princíp hospodárnosti konania, t. j. že súd je povinný
v konaní vždy postupovať tak, aby nedochádzalo k zbytočnému navyšovaniu výdavkov účastníkov
konania a aby súd svojím postupom zbytočne nevyvolával vznik ďalších sporov (konaní), čo by v danom
prípade nepochybne nastalo.

Prvostupňový súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému, pre jeho pomer k oprávnenému, a teda pre jeho zaujatosť vo veci, ktorá ho ako
súdneho exekútora vylučuje z možnosti vykonať exekúciu. O vylúčení súdneho exekútora z vykonávania
exekúcie pre pochybnosť o jeho nezaujatosti však súd prvého stupňa nerozhodoval, iba túto skutočnosť
konštatoval ako jeden z dôvodov pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd v tomto smere uvádza, že k záveru o (ne)zaujatosti súdneho exekútora v exekučnom
konaní nepostačuje konštatovanie o jeho (ne)zaujatosti v odôvodnení rozhodnutia exekučného súdu
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale je potrebné o zaujatosti, či
nezaujatosti súdneho exekútora rozhodnúť samostatným uznesením, pričom proti takémuto rozhodnutiu
súdu opravný prostriedok nie je prípustný (§ 30 ods. 10 EP). Napriek tomu, že Exekučný poriadok
rieši rozhodnutie exekučného súdu o vylúčení súdneho exekútora iba vo vzťahu k podanej námietke
zaujatosti (§ 30 ods. 7), z logiky veci vyplýva, že vydanie takéhoto rozhodnutia sa vyžaduje aj v prípade,
ak svoju zaujatosť oznámi súdu priamo súdny exekútor prípadne, ak k záveru o jeho zaujatosti dospeje
exekučný súd zo svojej úradnej činnosti. Až následne exekučný súd rozhodne o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vylúčenému exekútorovi, a to v prípade, ak si oprávnený
nezvolí iného súdneho exekútora.

Odvolací súd však poukazuje na to, že oprávnený v odvolaní uviedol iného súdneho exekútora, ktorého
navrhol poveriť vykonaním exekúcie - JUDr. Ivana Nestora.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.
f) a h) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, pričom opätovne posúdi, či exekučný titul, predložený v tomto prípade
so žiadosťou exekútora o udelenie poverenia, spĺňa formálne a materiálne náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia. V prípade, že medzi účastníkmi sporu
bola rozhodcovská doložka dohodnutá v písomnej forme, preskúma okresný súd súlad dohodnutej



rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv,
a to aj s prihliadnutím na ustanovenia Smernice Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola prevzatá do nášho právneho poriadku, a ktorú
je potrebné používať ako interpretačné pravidlo a na základe zistených skutočností vo veci opätovne
rozhodne.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 druhá veta zákona č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.