Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/42/2014 z 22. 7. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 22. júla 2014, sp. zn. 24CoP/42/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2713208402.1 Krajský súd Trnava | 24CoP/42/2014 | ECLI:SK:KSTT:2014:2713208402.1 | 2014-07-22 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti, Iné Citované ustanovenia: § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3848caeb-fafb-4179-bb46-58867abad856 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2713208402.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/42/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713208402
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2713208402.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: T. T., nar. XX.XX.XXXX a P. T., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, deti zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, deti rodičov - matka: H. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, V., v konaní zastúpená: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, V., a
otec: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. P. XXX, P. - U., v konaní zastúpený: V. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XX, V., ČR, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca maloletých detí proti rozsudku Okresného
súdu Skalica zo dňa 9. apríla 2014, č.k. 6P/240/2013-54, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zvýšil výživné otca na mal. T. zo sumy 33,19 Eur (1.000,-
Sk) mesačne na sumu 50,- Eur mesačne s účinnosťou od 13.11.2013, ktoré výživné je otec povinný
platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, čím súd mení rozsudok Okresného
súdu Senica, č.k. 10P/44/2007-38 zo dňa 16.10.2007 v časti výšky výživného otca na mal. T., a tiež
zvýšil výživné otca na mal. P. zo sumy 39,83 Eur (1.200,- Sk) mesačne na sumu 50,- Eur mesačne s
účinnosťou od 13.11.2013, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky, čím súd mení rozsudok Okresného súdu Senica, č.k. SI-4C/6/2004-34 zo dňa
09.03.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 11Co/406/2005-80 zo dňa 29.03.2006
v časti výšky výživného otca na mal. P.. Nedoplatok na výživnom na mal. T. za čas od 13.11.2013 do
31.03.2014 v sume 77,33 Eur súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- Eur splatných
spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku. Nedoplatok na výživnom na mal. P. za čas od
13.11.2013 do 31.03.2014 v sume 46,78 Eur súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 10,-
Eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol
ta, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods.
1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 a 2 O.s.p. vecne odôvodnil tým, že
z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na
zvýšenie výživného bol dôvodný sčasti a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu
závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je



potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté deti. V konaní bolo preukázané, že naposledy
bola výška výživného na mal. T. určovaná v rozhodnutí Okresného súdu Senica, č.k. 10P/44/2007-38
zo dňa 16.10.2007, pričom od tohto času uplynula doba viac ako šesť rokov a na mal. P. bola naposledy
určovaná v rozhodnutí Okresného súdu Senica, č.k. SI-4C/6/2004-34 zo dňa 09.03.2005 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/406/2005-80 zo dňa 29.03.2006, pričom od tohto
času uplynula doba viac ako osem rokov, kedy výška výživného nebola menená a naposledy určené
výživné je v súčasnej dobe pre maloleté deti absolútne nedostačujúce, nezohľadňujúce ich zvýšené
životné náklady. K zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom
došlo na strane oprávnených, teda mal. T. a mal. P. a to v súvislosti s ich prechodom na vyšší stupeň
školského systému. Mal. T. pri poslednej úprave výživného navštevovala 3. ročník ZŠ, v súčasnosti
je už žiačkou 9. ročníka ZŠ, teda v medziobdobí nastal prechod z I. stupňa na II. stupeň školského
systému. Zdravotný stav mal. T. je naďalej dobrý. Mal. P. pri poslednej úprave výživného bol v celodennej
starostlivosti matky, v súčasnosti je už žiakom 7. ročníka ZŠ, teda maloletý taktiež medzičasom už prešiel
na vyšší stupeň školského systému. Jeho zdravotný stav sa nezmenil, stále je astmatikom. Mal. deti
záujmové krúžky nenavštevujú. V súvislosti s prechodom maloletých detí na vyšší stupeň školského
systému nepochybne vzrástli náklady na ich výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku,
osobné potreby a celkový rozvoj maloletých. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami
školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene
pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na
strane otca maloletých detí nastala zmena pomerov v tom, že zmenil zamestnávateľa, pričom naposledy
pracoval u Ing. I. L. v období od 01.09.2008 do 01.02.2009, kde otec sám ukončil pracovný pomer
z osobných dôvodov, pričom u tohto zamestnávateľa dosahoval príjem vo výške 260,- Eur mesačne.
Momentálne je otec dlhodobo nezamestnaný, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 28.08.2009.
Otec poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 51,- Eur mesačne, od 01.03.2014 znížené na výšku 29,50
Eur mesačne. Otec je síce momentálne nezamestnaný ,ale súd poukázal na skutočnosť, že na strane
otca nie sú objektívne dôvody, pre ktoré je nezamestnaný. Pracovný pomer bol ukončený zo strany
otca, je zdravý, nemá žiadne pracovné obmedzenia, je schopný práce a preto súd uvedené skutočnosti
(stratu zamestnania, resp. jeho aktuálnu nezamestnanosť) nezohľadnil ako relevantný dôvod, pre ktorý
by nemalo dôjsť k zvýšeniu výživného. Výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále, dieťa nemôže
„doplácať“ na to, že jeho rodič je napr. dlhodobo nezamestnaný, a pod.. Naviac súd opätovne pripomína,
tak ako to bolo konštatované aj v predchádzajúcom rozhodnutí (odôvodnenie rozsudku Krajského súdu
v Trnave, č.k. 23CoP/62/2010-94 zo dňa 17.01.2011), že otec sa sám vzdal majetkového prospechu
tým, že sa bezdôvodne vzdal predchádzajúceho zamestnania u Ing. I. L., kde otec sám ukončil pracovný
pomer z osobných dôvodov, pričom u tohto zamestnávateľa dosahoval príjem vo výške 260,- Eur
mesačne, pri určovaní výšky výživného nemohol vychádzať len z toho, že je poberateľom dávky v
hmotnej núdzi, ale z príjmu dosahovaného v pracovnom pomere, nakoľko otec sa tohto bezdôvodne
vzdal. Otec má celkom tri vyživovacie povinnosti k mal. T., mal. P. a mal. W. a i keď podľa vyjadrenia
otca očakáva tento narodenie ďalšieho dieťaťa, ale súd vychádzal z aktuálnych okolností, ktoré sú tu
v čase rozhodovania súdu, teda celkový počet vyživovacích povinností sa otcovi zatiaľ nezmenil. Na
strane matky súd zistil, že prišlo k zmene pomerov, nakoľko kým pri rozhodovaní súdu v r. 2006 bola
na predĺženej rodičovskej dovolenke, poberajúca rodičovský príspevok vo výške 4.100,- Sk a v r. 2007
nezamestnaná, poberajúca dávky v hmotnej núdzi vo výške 3.610,- Sk, momentálne je poberateľkou
invalidného dôchodku vo výške 193,90 Eur mesačne, naďalej poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške
85,50 Eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 69,08 Eur mesačne, teda na strane matky nastal nárast
v jej príjmoch o invalidný dôchodok. Matke sa taktiež počet vyživovacích povinností nezmenil, má naďalej
dve vyživovacie povinnosti. Súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o
maloleté deti, čím sa podieľa tiež na výžive maloletých detí. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov,
pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného
neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.

Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. T. zo sumy
33,19 Eur (1.000,- Sk) mesačne na sumu 50,- Eur mesačne a na mal. P. zo sumy 39,83 Eur (1.200,- Sk)
mesačne na sumu 50,- Eur mesačne s účinnosťou od 13.11.2013, teda od podania návrhu. Vzhľadom
na zvýšenie výživného od 13.11.2013, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom na mal. T. za čas od
13.11.2013 do 31.03.2014 v sume 77,33 Eur, ktorý súd otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach



po 10,- Eur. Súd pri určení nedoplatku na mal. T. vychádzal z nesporných skutočností uvádzaných
rodičmi, keď otec mal výživné riadne uhradené, nemal žiadny nedoplatok. Otcovi tak vznikol nedoplatok
na výživnom za 18 dní mesiaca 11/2013 v sume 10,09 Eur (50-33,19/30x18), za mesiace 12/2013 až
3/2014 v sume 67,24 Eur (50-33,19x4), čo spolu predstavuje sumu 77,33 Eur. Rovnako vznikol otcovi
nedoplatok na výživnom aj na mal. P. za čas od 13.11.2013 do 31.03.2014 v sume 46,78 Eur, ktorý súd
otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- Eur. Súd pri určení nedoplatku na mal. P. vychádzal
z nesporných skutočností uvádzaných rodičmi, keď otec mal výživné riadne uhradené, nemal žiadny
nedoplatok. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za 18 dní mesiaca 11/2013 v sume 6,10 Eur
(50-39,83/30x18), za mesiace 12/2013 až 3/2014 v sume 40,68 Eur (50-39,83x4), čo spolu predstavuje
sumu 46,78 Eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal otec maloletých detí odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zvýši jeho vyživovaciu povinnosť na obe maloleté
deti po 40,- Eur. Nesúhlasil so zvýšením výživného na sumu 50,- Eur na každé dieťa, súd nesprávne
vychádzal z príjmu, ktorý dosahoval u posledného zamestnávateľa Ing. I. L., pracoval tam od 01.09.2008
do 31.01.2009 na dobu určitú, pracovný pomer bol ukončený uplynutím doby a nie z osobných dôvodov
otca, nemožno mu preto dávať za vinu, že sa vzdal majetkového prospechu. Súd by mal preto vychádzať
len z aktuálneho príjmu otca, ktorý je nezamestnaný, poberá iba dávku v hmotnej núdzi, ktorá mu bola
znížená na sumu 29,50 Eur, nakoľko mal v marci 2014 vyplatenú čistú mzdu 42,93 Eur. Otec má snahu
sa zamestnať, hľadá si prácu, má však iba základné vzdelanie, nemôže zohnať primeranú prácu na
trvalý pomer. Nie je preto schopný platiť zvýšené výživné 50,- Eur na každé dieťa. Býva u matky, ktorá
mu pomáha aj s platením výživného. S priateľkou očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa, ku ktorému mu
vznikne vyživovacia povinnosť. Pri určení výživného je v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine potrebné
prihliadnuť na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Matka maloletých detí a ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali a ani sa k doručenému odvolaniu
otca nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací
dôvod (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212
ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok
súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny a boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový
stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zvýšenie výživného, a
pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, keď uplatnený nárok správne právne
posúdil, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového
súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ v odvolaní neuplatnili žiadne
podstatné nové skutočnosti, dôkazy a argumenty než tie, s ktorými sa vyčerpávajúcim spôsobom
vysporiadal už súd prvého stupňa, preto odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len na podporu správnosti
prvostupňového rozhodnutia uviesť nasledovné:

V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s
ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie
dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou
podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov,
ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky,
že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase



predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne -
okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných
nákladov.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je
potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,
ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú
napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a
výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane
povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu
a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho
domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bolo nesporne preukázané, že v danom prípade došlo
najmä na strane maloletých detí k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšiť výšku
doteraz stanoveného výživného. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného na
mal. T. určovaná v rozhodnutí Okresného súdu Senica, č.k. 10P/44/2007-38 zo dňa 16.10.2007, pričom
od tohto času uplynula doba viac ako šesť rokov a na mal. P. bola naposledy určovaná v rozhodnutí
Okresného súdu Senica, č.k. SI-4C/6/2004-34 zo dňa 09.03.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trnave, č.k. 11Co/406/2005-80 zo dňa 29.03.2006, pričom súd prvého stupňa správne skonštatoval,
že od tohto času uplynula doba viac ako osem rokov, kedy výška výživného nebola menená a naposledy
určené výživné je v súčasnej dobe pre maloleté deti absolútne nedostačujúce, nezohľadňujúce ich
zvýšené životné náklady. K zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia
o výživnom došlo na strane oprávnených, teda mal. T. a mal. P. a to v súvislosti s ich prechodom
na vyšší stupeň školského systému. Mal. T. pri poslednej úprave výživného navštevovala 3. ročník
ZŠ, v súčasnosti je už žiačkou 9. ročníka ZŠ, teda v medziobdobí nastal prechod z I. stupňa na
II. stupeň školského systému. Mal. P. pri poslednej úprave výživného bol v celodennej starostlivosti
matky, v súčasnosti je už žiakom 7. ročníka ZŠ, teda maloletý taktiež medzičasom už prešiel na vyšší
stupeň školského systému. Jeho zdravotný stav sa nezmenil, stále je astmatikom. Už len v súvislosti
s prechodom maloletých detí na vyšší stupeň školského systému nepochybne vzrástli náklady na ich
výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby a celkový rozvoj maloletých.



Súd prvého stupňa v konaní dostatočne skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných,
teda oboch rodičov. Na strane otca maloletých detí nastala zmena pomerov v tom, že zmenil
zamestnávateľa, pričom naposledy pracoval u Ing. I. L. v období od 01.09.2008 do 01.02.2009, kde otec
ukončil pracovný pomer, pričom u tohto zamestnávateľa dosahoval príjem vo výške 260,- Eur mesačne.
Momentálne je otec dlhodobo nezamestnaný, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 28.08.2009.
Otec poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 51,- Eur mesačne, od 01.03.2014 znížené na výšku 29,50
Eur mesačne. Otec je síce momentálne nezamestnaný, no súd prvého stupňa správne zároveň poukázal
na skutočnosť, že na strane otca nie sú objektívne dôvody, pre ktoré je nezamestnaný, je zdravý, nemá
žiadne pracovné obmedzenia, je schopný práce a preto súd uvedené skutočnosti (stratu zamestnania,
resp. jeho aktuálnu nezamestnanosť) nezohľadnil ako relevantný dôvod, pre ktorý by nemalo dôjsť k
zvýšeniu výživného. Výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále, dieťa nemôže „doplácať“ na to,
že jeho rodič je napr. dlhodobo nezamestnaný, a pod.. I keď otec spolu s odvolaním doložil doklad
preukazujúci, že jeho posledný pracovný pomer neskončil z dôvodov na jeho strane ale uplynutím doby,
nakoľko išlo o pracovný pomer na dobu určitú, a teda v jeho prípade nemožno vychádzať z toho, že sa
vzdal majetkového prospechu, napriek tomu treba vychádzať z objektívnych možností otca, ktorý má
možnosť zamestnať sa aspoň na príležitostné alebo brigádnické práce.

Otec má celkom tri vyživovacie povinnosti k mal. T., mal. P. a mal. W., a i keď podľa vyjadrenia otca
očakáva tento narodenie ďalšieho dieťaťa, súd prvého stupňa správne poukázal na to, že súd rozhoduje
podľa aktuálnych okolností, ktoré sú tu v čase rozhodovania súdu, teda celkový počet vyživovacích
povinností sa otcovi zatiaľ nezmenil. Na strane matky súd zistil, že prišlo k zmene pomerov, nakoľko
kým pri rozhodovaní súdu v r. 2006 bola na predĺženej rodičovskej dovolenke, poberajúca rodičovský
príspevok vo výške 4.100,- Sk a v r. 2007 nezamestnaná, poberajúca dávky v hmotnej núdzi vo výške
3.610,- Sk, momentálne je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 193,90 Eur mesačne, naďalej
poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 85,50 Eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 69,08 Eur
mesačne, teda na strane matky nastal nárast v jej príjmoch o invalidný dôchodok. Matke sa taktiež
počet vyživovacích povinností nezmenil, má naďalej dve vyživovacie povinnosti. Súd správne prihliadal
i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloleté deti, čím sa podieľa tiež na výžive
maloletých detí. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, súd prvého stupňa správne poznamenal, že
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli
pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému
zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže
nie sú schopné samé sa živiť.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je i odvolací súd toho názoru, že je dôvodné zvýšiť výživné
otcovi na mal. T. zo sumy 33,19 Eur (1.000,- Sk) mesačne na sumu 50,- Eur mesačne a na mal. P. zo
sumy 39,83 Eur (1.200,- Sk) mesačne na sumu 50,- Eur mesačne s účinnosťou od 13.11.2013, teda od
podania návrhu. Pri posúdení primeranosti zvýšenia výživného bolo potrebné prihliadnuť tiež na to, že
otec má vyživovaciu povinnosť k mal. W., nar. XX.XX.XXXX vo výške 40,- Eur, ktorá je o 5 a pol roka
mladšia od mal. T. a mal. P., preto je dôvodné určiť výživné na mal. T. a mal. P., ktorých potreby sú
objektívne vyššie, aspoň o 10,- Eur vyššie ako na mal. W..

Vzhľadom na zvýšenie výživného od 13.11.2013, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom na mal. T. za
čas od 13.11.2013 do 31.03.2014 v sume 77,33 Eur, ktorý súd otcovi povolil zaplatiť v mesačných
splátkach po 10,- Eur. Rovnako vznikol otcovi nedoplatok na výživnom aj na mal. P. za čas od 13.11.2013
do 31.03.2014 v sume 46,78 Eur, ktorý súd otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- Eur.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako
vo výroku vecne správny, s použitím ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p., potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c), v spojení s ustanovením
§ 81 ods. 1 O.s.p., s použitím § 224 ods. 1 O.s.p..

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.