Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/232/2018 z 1. 10. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. októbra 2018, sp. zn. 11CoP/232/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1514220751.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/232/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1514220751.1 | 2018-10-01 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: CSP, § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9f4ef58-b11c-4cbd-8ee4-6c76241bf33b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1514220751.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/232/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514220751
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514220751.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a
členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: X.. J. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX D., zastúpená JUDr. Jarmilou Záhradníkovou, advokátkou
so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti manželovi: K.. T. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom S. XX, XXX XX D., toho času bytom V. XX, XXX XX D., zastúpený PROVENTUS, advokáti,
s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k
maloletým deťom: A. A., nar. XX.XX.XXXX, I. A., nar. XX.XX.XXXX a Z. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16
Bratislava, na čas po rozvode, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V,
č.k. 20P/299/2014-288 zo dňa 29.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že
Otec je povinný platiť výživné na maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne, na
maloletého I. A., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne a na maloletého Z. A., nar. XX.XX.XXXX
sumou XXX eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva, vždy
do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 20P/299/2014-288 zo dňa 29.09.2015 rozviedol manželstvo
účastníkov X.. J. O. (predtým A.), nar. XX.XX.XXXX a K.. T. A., nar. XX.XX.XXXX uzavreté
dňa XX.XX.XXXX v U., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Žilina, vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Maloleté deti A. A., nar. XX.XX.XXXX, I. A., nar.
XX.XX.XXXX a Z. A., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti
manželky (ďalej len matka), oboch rodičov oprávnil zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok,
manželovi (ďalej len otec) určil povinnosť platiť výživné v sume XXX eur mesačne na každé dieťa počnúc
dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám
matky a styk otca s maloletými deťmi upravil na každý nepárny týždeň od pondelka od 16.30
hodiny do stredy do 08.00 hodiny a každý nepárny týždeň od soboty od 09.00 hodiny do nasledujúceho
utorka párneho týždňa do 08.00 hodiny s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí bude
predškolské prípadne školské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú a v prípade neprítomnosti detí
v predškolskom alebo školskom zariadení bydlisko matky. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 18, § 23 ods. 1, 2 a 3, § 24
ods. 1, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 63 ods. 3 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a § 113 ods. 1, § 154
ods. 1 a § 144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) platného do 30.06.2016. Skonštatoval,



že po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne,
manželstvo účastníkov konania neplní svoje spoločenské funkcie, manželia spolu nežijú intímne ani
ekonomicky, nebývajú v spoločnej domácnosti, pre svoje deti nevytvárajú spoločnými silami zdravé
rodinné prostredie, pričom nie je predpoklad obnovenia ich spolužitia a obaja sú rozhodnutí ukončiť
manželstvo rozvodom. Príčiny rozvratu manželstva videl v nezvládnutí zmenenej situácie v rodine, ktorá
nastala po narodení troch detí v krátkom časovom rozpätí, v nezhodách vo financovaní domácnosti a
hospodárení s finančnými prostriedkami a v porušení manželskej vernosti zo strany manžela, čo naďalej
pretrváva, a čo viedlo k citovému odcudzeniu a v konečnom dôsledku k ukončeniu spolužitia. Tiež
skonštatoval, že rozvod manželstva je v záujme maloletých detí, ktoré takto nebudú svedkami neustálych
hádok a konfliktov rodičov. Na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti
matky s tým, že zastupovať ich a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, keď v starostlivosti matky
nezistil žiadne závady alebo nedostatky. Súd prvej inštancie zaviazal otca povinnosťou platiť na každé
dieťa výživné v sume XXX eur mesačne, ktorú považoval za primeranú jednak veku a odôvodneným
potrebám maloletých detí, ale aj možnostiam a schopnostiam otca a celkovým príjmovým
a majetkovým pomerom zisteným na strane oboch rodičov. Zohľadnil predovšetkým minimálny vekový
rozdiel medzi dvojičkami A. a I. a ich bratom Z., keď celkové náklady detí sú vysoké, nakoľko matka musí
všetky potrebné veci pre ne kupovať naraz. U matky zobral na zreteľ, že aj keď má vyživovaciu povinnosť
k maloletým deťom, vzhľadom na ich vek ju takmer v celom rozsahu kompenzuje svojou osobnou
starostlivosťou. Mal preukázané, že ani jeden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, obaja majú
vysokoškolské vzdelanie, matka poberala rodičovský príspevok vo výške XXX,XX eur mesačne, od
apríla 2014 pracuje s priemerným čistým mesačným príjmom X.XXX,XX eur a do dvoch rokov maloletého
Z. mala vyplácaný príspevok na starostlivosť vo výške XXX eur mesačne, otec pracuje v W. s priemerným
netto príjmom X.XXX,XX eur, mzdu má vyplácanú 14x ročne. Súd prvej inštancie len čiastočne prihliadol
na skutočnosť, že matka bude poberať prídavky na maloleté deti vyplácané z rakúskeho sociálneho
systému, výplata ktorých je momentálne pozastavená a príspevok zamestnávateľa otca na maloleté
deti, nakoľko tieto finančné čiastky slúžia na zabezpečenie potrieb maloletých detí, nemajú nahrádzať
vyživovaciu povinnosť rodičov. Dal do pozornosti, že výživné sa určuje podľa zákonných ustanovení
(možností, schopností, majetkových pomerov povinného, počet jeho vyživovacích povinností) a nie
podľa výšky príspevkov a prídavkov vyplácaných štátom a zamestnávateľom. Ohľadne majetkových
pomerov rodičov zistil, že matka je vlastníčkou 4-izbového bytu, v ktorom s deťmi býva, otec nie je
vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, býva v 3,5-izbovom prenajatom byte, za ktorý sám platí mesačne XXX
eur napriek tomu, že tam s ním býva aj jeho partnerka so 16 ročnou dcérou. Prihliadal aj na právo
maloletých detí na životnú úroveň rodičov a výšku výživného stanovil aj vzhľadom na počet dní v mesiaci,
počas ktorých budú maloleté deti v rámci styku v starostlivosti otca. Styk otca s maloletými deťmi upravil
v rozsahu, na ktorom sa rodičia v podstate dohodli. O trovách konania rozhodol v súlade s § 144 O.s.p.
tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.
3. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o výživnom podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného
právneho zástupcu odvolanie otec maloletých detí, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie s pokynom, aby došlo
k precíznemu posúdeniu všetkých rozhodujúcich kategórií vyživovacej povinnosti rodičov k deťom a
svoje rozhodnutie, aby následne riadne a zákonne zdôvodnil. Alternatívne navrhol rozsudok vo výroku
o výživnom zmeniť tak, že určí výživné na maloleté deti v sume 100 eur mesačne na každé dieťa
počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Rozsudok v napadnutej časti považoval za
nepreskúmateľný, arbitrárny a nesprávny a jeho závery za nevyplývajúce z vykonaného
dokazovania, keď súd pri určovaní výživného absolútne nezohľadnil všetky podstatné skutočnosti,
predovšetkým v podobe rodinných dávok z Rakúska. Podľa neho napádaný rozsudok je vo výroku o
výživnom a zároveň v odôvodnení k tomuto výroku nesprávny a trpí viacerými vadami, pre ktoré je
možné konštatovať, že mu bolo zo strany konajúceho súdu odopreté právo na spravodlivý súdny proces.
Pokiaľ ide o vlastníctvo k 4-izbového bytu uviedol, že tento patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a poukázal aj na skutočnosť, že mzda je mu vyplácaná iba 12x ročne. Nie je pravdou, že
matka musí všetky potrebné veci pre deti kupovať naraz, a že zakúpené veci sa nedajú použiť pre
mladšieho syna, čo netvrdila ani matka. Za podstatnú otázku pre určenie výšky výživného považoval
existenciu nároku na rodinné dávky z dvoch sociálnych systémov z dôvodu výkonu jeho práce v
Rakúsku. Uviedol, že sa v ich prípade aplikujú pravidlá prednosti pri súbehu rodinných dávok a počas
obdobia, kedy bude v Rakúsku zamestnaný, bude existovať súbežne nárok na rodinné prídavky podľa
slovenského právneho poriadku a nárok na rozdielový doplatok vo výške rodinných dávok podľa
rakúskeho právneho poriadku prevyšujúcich rodinné prídavky podľa slovenského právneho poriadku.
Súdu prvej inštancie vytkol, že počas konania výšku prídavkov v Rakúsku a podmienky ich čerpania



pre prípad rozvodu vôbec nezisťoval, napriek jeho výslovnej žiadosti. Z odôvodnenia rozsudku sa
podsúva záver, že aj keby súd všetky okolnosti ohľadom rodinných dávok z Rakúska zistil, tieto by
pri určovaní výživného aj tak nezohľadnil, a to z dôvodu, že „nemajú nahrádzať vyživovaciu povinnosť
rodičov“. Voči danému zjednodušujúcemu konštatovaniu sa ohradil, nakoľko nikdy netvrdil, že rodinné
prídavky z Rakúska majú nahrádzať vyživovaciu povinnosť rodičov. Mal za to, že výživné sa má určiť
zistením odôvodnených potrieb dieťaťa, zistením pomerov a životnej úrovne rodičov, po ustálení sumy
priemerných opodstatnených mesačných výdavkov na dieťa sa pristúpi ku skúmaniu reálnych zdrojov
ich financovania, štátne sociálne dávky od sumy zistených mesačných výdavkov na dieťa sa odpočítajú
a zvyšok výdavkov sa rozdelí medzi rodičov, ktorých súd zaviaže výživným. V jeho prípade rodinné
prídavky poskytované oboma štátmi spolu predstavujú sumu cca XXX eur mesačne na každé dieťa,
túto sumu je preto súd povinný odrátať od pravidelných mesačných výdavkov na každé z detí ešte
pred určením výživného. Vyjadril názor, že opodstatnené výdavky na každé z detí predstavujú sumu
maximálne XXX eur mesačne, a to aj po zohľadnení životnej úrovne oboch rodičov, od tejto sumy je
nevyhnutné odpočítať sumu rodinných dávok XXX eur mesačne. Ako rodičia by si teda s matkou detí
mali medzi sebou rozdeliť financovanie výdavkov vo výške XXX eur mesačne na každého zo synov,
aktuálne mu však súd určil výživné vo výške XXX eur na každé dieťa, to znamená, že nielenže všetky
zostávajúce opodstatnené výdavky detí bude hradiť výlučne on, ale dokonca bude financovať sumou 3 x
90 eur mesačne samotnú matku detí, čo považuje za absolútne neprípustné, nesprávne a nezákonné. Je
zrejmé, že konajúci súd rodinné dávky z Rakúska určené na výživu a výchovu detí pri určovaní výživného
nezohľadnil, hoci tak podľa zákona jednoznačne urobiť mal. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za
nepreskúmateľný, nakoľko v ňom nie je uvedená konkrétna suma opodstatnených mesačných výdavkov
na každé dieťa a nie je v ňom číselne vyjadrený podiel kompenzácie vyživovacej povinnosti matky
osobnou starostlivosťou, keď pracuje každý deň do večera a dennú starostlivosť o deti zabezpečuje
prostredníctvom predškolského zariadenia a svojej matky, pričom deti trávia desať dní z mesiaca u neho.
Namietal výdavky matky vo vzťahu k výške jej zárobku a poukázal na svoj mesačný príjem, z ktorého
si musí zabezpečovať bývanie.
4. Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti potvrdiť ako vecne a právne správne. Súhlasila s tvrdením otca, že byt, v ktorom s
deťmi žije je v BSM, z uvedeného však vyplýva, že jeho majetkové pomery sú v konečnom dôsledku
lepšie. Poukázala na predložené výplatné pásky otca, z ktorých je zrejmé, že dostáva mzdu 14x do roka
a v jeho možnostiach a schopnostiach je určené výživné uhrádzať. Zároveň poukázala na skutočnosť, že
otec sám platí celé nájomné za byt, v ktorom žije on, jeho partnerka a jej maloletá dcéra. Otec dobrovoľne
prispieva na výživu priateľkinej dcéry minimálne XXX eur, keďže hradí celé náklady na bývanie, ale v
prípade jeho detí sa mu suma XXX eur zdá neprimerane vysoká. K nákladom na deti uviedla, že nie je
možné robiť medzi deťmi rozdiely a nové veci kupovať len starším. Odmietla tvrdenia otca, že sa o deti
osobne nestará, resp. že starostlivosť za ňu vykonáva jej matka tým, že jej pomôže vyzdvihnúť deti zo
škôlky. Mala za to, že vyživovacia povinnosť patrí rodičom dieťaťa, štát ju má suplovať iba výnimočne, ak
rodič z objektívnych a závažných príčin nie je schopný si túto povinnosť plniť. Subjektívny pocit otca, že
je nespravodlivé, aby musel prispievať na výživu svojich detí, keď to rakúsky štát de facto urobí za neho,
nie je dôvodom pre určenie vyživovacej povinnosti na dolnej hranici. Dôvodila, že slovenský súd nemá
právomoc určiť rakúskemu štátnemu orgánu povinnosť prídavky vyplácať alebo ich vyplácať konkrétnej
osobe, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď možnosť získania štátnych sociálnych dávok
z Rakúska nebral do úvahy. Uviedla, že ak otec trvá na tom, aby sa prídavky na deti poskytované
z rakúskeho sociálneho systému zohľadňovali pred určením rozhodnutia o výške výživného, potom
navrhuje, aby boli tieto prídavky považované ako príjem otca, z dôvodu, že otec je oprávnenou osobou
na poberanie prídavkov na deti, keďže je zamestnaný v Rakúsku.
5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca odporúčal rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť, pretože určená výška výživného zodpovedá potrebám maloletých detí a
finančným možnostiam a schopnostiam otca.
6. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 11CoP/735/2015-358 zo dňa 28.02.2017 zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom tak, že otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého
A. A., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne, na maloletého I. A., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX
eur mesačne a na maloletého Z. A., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne, počnúc dňom
právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
matky. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
7. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/735/2015-358 zo dňa 28.02.2017 podal otec
dňa 09.05.2017 dovolanie.



8. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 4Cdo/96/2017-402 zo dňa 23.05.2018 zrušil
rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28.02.2017 sp. zn. 11CoP/735/2015 a vec vrátil na ďalšie
konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že po posúdení prípustnosti
dovolania dospel k záveru, že v danom prípade je uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 421 CSP
a konštatoval, že otec v dovolaní nielenže a/ riadne označil právnu otázku, vyriešenie ktorej malo
v danom prípade určujúci význam pre rozhodnutie, ale tiež b/ opodstatnene vyvodzuje prípustnosť
dovolania z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Poukázal na ust. § 62 ods. 1, 2 a 4 a § 75 ods. 1 Zákona
o rodine. Konštatoval, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je zákonnou povinnosťou
zaťažujúcou oboch rodičov a zahŕňa v sebe komplexné uspokojovanie životných potrieb dieťaťa, ktoré
sú pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj a trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Rozvod alebo rozchod rodičov nemení nič na tom, že ich vyživovacia povinnosť k deťom pretrváva
v zásade v rovnakom rozsahu. Rozsah tohto druhu vyživovacej povinnosti je daný právom dieťaťa
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Kritériá pri určení výživného vychádzajú z odôvodnených potrieb
oprávneného a schopností, možností a majetkových pomerov povinného. Pokiaľ sú tieto potreby
hradené z iných zdrojov, napríklad zo štátnych sociálnych dávok, v žiadnom prípade to neznamená
zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Vyživovaciu povinnosť si nemožno splniť poskytnutím či
už tuzemskej alebo zahraničnej štátom vyplácanej sociálnej dávky účelovo určenej, pretože tieto nie sú
náhradou rodinných príjmov, ale majú pomáhať riešiť štátom uznané sociálne situácie. Nesprávny by
bol názor, podľa ktorého po priznaní sociálnych dávok by už maloleté dieťa nemalo mať právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov (že by nemalo právo na výživné zo strany rodičov). Prídavok na
dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi, či inej oprávnenej osobe, na výchovu a
výživu nezaopatreného dieťaťa. Aj keď vyplácanie rodinných dávok nenahradzuje plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom, predsa len ide o plnenia, ktoré sa musia dostať do sféry maloletého dieťaťa
a sú spôsobilé zabezpečiť časť jeho odôvodnených potrieb, ktoré potom nemusia byť pokryté výživným
zo strany rodičov. Súd pri určovaní výšky výživného pre maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na
to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov. Právny názor odvolacieho súdu,
v zmysle ktorého v konaní o výživné na maloleté deti nemá súd prihliadať na skutočnosť, že úrady
(inštitúcie) Slovenskej republiky alebo cudzieho štátu vyplácajú rodičom rodinné prídavky, nemožno
preto považovať za správny. Dovolaním napadnuté rozhodnutie, ako opodstatnene namieta dovolateľ,
spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
9. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením č.k. 4Cdo/96/2017-401 zo dňa
23.05.2018, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/735/2015 zo dňa
28.02.2017 a vec vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, odvolací súd opätovne preskúmal vec v
napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zákona č. 161/15 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods.
1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením
rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí v napadnutej
časti nie je dôvodné.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 395 ods. 1 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

12. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodnutím, č.k.
20P/299/2014-288 zo dňa 29.09.2015 podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 rozviedol manželstvo účastníkov,
maloleté deti A., I. a Z. A. zveril do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A., I. a Z.
výživným na každé dieťa vo výške XXX eur mesačne a upravil styk otca s maloletými deťmi. Rozsudok
bol napadnutý otcom len vo výroku o výživnom.

13. Súd prvej inštancie správne pri určovaní výživného na maloleté deti vychádzal z kritérií rozhodných
pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, t.j. správne prihliadol na strane maloletých na ich odôvodnené potreby, na strane rodičov na
ich zistené zárobkové a majetkové pomery, ako aj na výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého
A., I. a Z..



14. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to
vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy
na jej budúce povolanie a pod. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre
hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie
ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá
ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym,
lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v
širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti (resp. pri rozhodovaní
o zmene výšky už určeného výživného) má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo
skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav,
spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych
možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma
kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov
platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť
na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú
celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere
zmierňujúce zdravotný hendikep a pod. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je
teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich
zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.

15. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, v časti určenia výšky výživného na
maloleté deti vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli
uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo
výroku o výške stanoveného výživného na každé z detí sumou po 200 eur mesačne. Vzhľadom
na nesprávnosť výroku napadnutého rozhodnutia, v ktorom absentuje určenie výšky výživného ku
každému dieťaťu konkrétne a individuálne, vznikla potreba zmeniť výrok napadnutého rozhodnutia tak,
aby smeroval ku každému z maloletých detí osobitne. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď
zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o určení výšky výživného na maloleté deti zo
strany otca z hľadiska odôvodnených potrieb detí, príjmu rodičov, ako aj z hľadiska ich schopností a
možností. Pod odôvodnenými potrebami maloletých detí treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb
detí týkajúcich sa stravovania, ošatenia, zabezpečenia hygienických potrieb, zdravotnej starostlivosti,
školskej a mimoškolskej činnosti a mimoriadne výdavky. Výšku nákladov na bežné potreby maloletých
detí je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na vek detí a ich potreby (či už denné alebo
mimoriadne). V danom konaní matka výdavky na deti riadne vyčíslila a preukázala (potvrdenie o
návšteve predškolského zariadenia, poplatok za škôlku 13,60 eur/na dieťa, strava v škôlke 29,70 eur/na
dieťa, fond detí 12 eur/na dieťa, lekárska správa o zdravotnom stave maloletého Z. - opakované infekty).
Pokiaľ otec v odvolaní namieta nedostatočnosť preukázania výšky nákladov na zabezpečenie potrieb
detí, odvolací súd dáva do pozornosti otca, že nákup stravy, ošatenia, hygienických potrieb a výdavkov
súvisiacich so zabezpečením zdravotnej starostlivosti o deti je nesporný. Výdavky na zabezpečenie
týchto bežných potrieb maloletých detí netreba preukazovať pokladničnými blokmi, nakoľko súdu sú
tieto výdavky známe a vychádzajú zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti
ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom,
ktoré sú pre neho špecifické, súkromná škola, zdravotný stav atď. Pod výdavkom detí treba rozumieť
aj pomer nákladov na platby za bývanie, čo v danom prípade predstavuje sumu 76 eur mesačne na
každé dieťa. Pokiaľ otec spochybňuje vyjadrenia matky o potrebe kupovať deťom veci naraz, odvolací
súd poukazuje na blízky vek detí, kedy má matka možnosť využiť oblečenie starších detí pre mladšie
dieťa, avšak je nepochybné, že výdavky na staršie deti, dvojičky, sa navyšujú, keďže musí zabezpečiť
ich potreby duplicitne. Napokon matka doložila do spisu množstvo pokladničných blokov o nákupoch
bežných vecí pre deti. Nie je však možné predpokladať, že použitie všetkých odevov po starších
deťoch pre mladšie dieťa, bude pravidlom. Správne súd prvej inštancie určil výšku výživného na každé
dieťa po XXX eur mesačne. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedená suma zodpovedá príjmu
otca, ktorý činí v priemere mesačne cca X.XXX eur netto vrátane prídavkov na deti vo výške XXX
eur mesačne. Odvolací súd neprihliadal na námietku otca vo vzťahu k uvedeniu vyplácaného príjmu
14x ročne, keď výška príjmu bola vypočítaná z otcom predložených dokladov za obdobie od februára
2014 do januára 2015, za každý mesiac samostatne. Práve táto skutočnosť je významná a zakladajúca



dôvod pre určenie výživného vo výške ako rozhodol súd prvej inštancie. Zároveň treba poukázať na
nepomer príjmov rodičov, keď na strane matky je mesačný príjem podstatne nižší. Odvolací súd sa
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zohľadnil pri stanovení výšky výživného aj podiel
matky na zabezpečení osobnej starostlivosti o deti, vzhľadom na vek detí. Je nesporné, že matka sama
žijúca s tromi deťmi v predškolskom veku, ktorá je riadne zamestnaná, aj popri plnení pracovných
povinností poskytuje deťom osobnú starostlivosť a nemožno jej vyčítať, že počas pracovnej doby je
opatera detí zabezpečená materskou školou a následne do jej príchodu zo zamestnania, resp. počas
choroby detí, ich starou matkou. V opačnom prípade by matka nemohla dosahovať súčasný zárobok,
resp. pri skrátení pracovného úväzku v dôsledku starostlivosti o deti by jej zárobok bol nižší, a tým
povinnosť participácie otca na výžive detí väčšia. Samotnú starostlivosť o dieťa nie je možné chápať len
v úzkom slova zmysle, nakoľko zahŕňa nielen osobnú prítomnosť rodiča pri dieťati, ale tiež nákupy pre
dieťa a domácnosť, údržbu detského ošatenia, údržbu samotnej domácnosti, príležitostné vybavovanie
záležitostí týkajúcich sa dieťaťa a domácnosti a iné. Tieto aktivity musia vždy tvoriť istú kompenzáciu
finančnej povinnosti rodiča vo vzťahu k starostlivosti o dieťa, keďže si vyžadujú nielen čas, ale najmä
osobnú zainteresovanosť, ktorá nemá číselný ekvivalent. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem,
môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, formou
vecných plnení, napr. bývanie alebo stravovanie a formou platenia výživného ako peňažného príspevku
na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa stará osobne, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia a zabezpečenie zdravotnej
starostlivosti) a osobnou starostlivosťou a rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu
výživným určeným súdom. Pokiaľ ide o námietky otca vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu majetkových
pomerov rodičov súdom prvej inštancie, odvolací súd zohľadnil uvedené námietky. Zároveň dáva otcovi
do pozornosti, že skutočnosť, že obaja rodičia majú 4-izbový byt v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov nezakladá dôvod pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Po rozvode manželstva dôjde
k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom aktuálne je podiel vlastníctva k
predmetnej nehnuteľnosti stanovený medzi rodičmi každému v 1. Správne súd prvej inštancie skúmal a
posúdil aj náklady rodičov titulom bývania. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,
ktorý tento výdavok otca vyhodnotil s prihliadnutím na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Tu je potrebné
uviesť, že otec uhrádza poplatok za prenájom bytu v plnej výške 600 eur mesačne, avšak v byte býva s
ďalšími dvomi osobami (partnerka s jej dcérou), jeho podiel nákladov na bývanie sa preto odvodzuje od
počtu bývajúcich osôb v byte. Prvoradou povinnosťou otca je prispievať na výživu maloletých detí, ktoré
nie sú schopné samé sa živiť. Výživné tak, ako bolo určené rozhodne nie je nadštandardné, vzhľadom na
príjem a možnosti otca. Otcovi vyplýva zákonná povinnosť platiť výživné, pričom sa nerozlišuje platenie
výživného v čase, keď sú deti počas styku v jeho starostlivosti alebo nie, takú istú povinnosť má aj
matka maloletých detí. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že pri určení výživného na maloleté deti
treba prihliadať okrem odôvodnených potrieb detí i na príjem, schopnosti, možnosti a životnú úroveň
oboch rodičov.
16. Súd prvej inštancie správne postupoval aj pri posudzovaní výšky výživného v súvislosti s vyplácanými
prídavkami na deti rakúskymi úradmi. Odvolací súd zdôrazňuje, že na zabezpečení úhrad potrieb
maloletých detí sa majú primárne podieľať obaja rodičia. Ustanovenia § 62 a § 75 Zákona o rodine
upravujú kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti (príjem, schopnosti a možnosti
rodičov, majetkové pomery a ich životná úroveň), z ktorých je súd povinný vychádzať. Prídavok na dieťa
je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi, či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu
nezaopatreného dieťaťa a táto slúži na zabezpečenie odôvodnených potrieb detí. Otcovi vyplácané
prídavky na deti z rakúskeho sociálneho systému, nemôžu byť posudzované ako prioritná platba titulom
výživného na deti a nezakladajú dôvod, aby súd pri určení výšky výživného nezohľadňoval reálny príjem
povinného rodiča, jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery v kontexte s ekonomickými pomermi
v mieste jeho aktuálneho bydliska. Je prirodzené, že ak matka obdrží prídavky na deti poskytované
cudzím štátom, t.j. štátom, v ktorom otec žije, tieto použije na zabezpečenie potrieb detí. V danej
prejednávanej veci považuje odvolací súd za významný práve príjem otca (cca 2.700 eur mesačne netto)
a z toho vyplývajúcu vyššiu životnú úroveň, na ktorej sa majú deti právo podieľať. Výška výživného na
maloleté deti po 200 eur mesačne na každé dieťa je primeraná, aj s ohľadom na vyplácané prídavky
na deti. Za daných okolností výživné nie je možné obmedziť iba na potreby bývania, stravovania
a ošatenia, ale musí slúžiť aj pre kultúrne, športové, rekreačné a iné potreby na zabezpečenie
všestranného vývoja detí. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodovanie o výživnom na maloleté deti je
potrebné posudzovať v každom prípade individuálne a prihliadať na všetky okolnosti daného prípadu.
Odvolací súd neprihliadal na odvolacie námietky otca k nesprávne určenej výške výživného, ktorá
podľa jeho názoru, nezohľadňuje vyplácané prídavky na maloleté deti aj rakúskymi úradmi. Odvolací súd



nerozporuje názor, že na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých detí slúžia i prídavky na deti
vyplácané iným štátom (rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 25CoP/19/2016), avšak je toho názoru,
že vzhľadom na príjem otca v danom konaní, majú deti právo na vyššiu životnú úroveň bez ohľadu na
výšku sociálnych dávok z Rakúska. Pokiaľ ide o judikát R 69/1971, tento sa vzťahuje k určeniu výživného
pre dieťa, ktoré je v učebnom odbore a spornou otázkou je, či mu hradí učilište cestovné a ubytovanie.
V prejednávanej veci odvolací súd nespochybňuje, že peňažné plnenia poskytované iným subjektom
a určené maloletým deťom sa použijú aj na pokrytie ich odôvodnených potrieb, avšak vzhľadom na
otcom dosahovaný mesačný čistý príjem, nemožno vychádzať z úvahy, že tieto dávky zakladajú dôvod
pre určenie nižšieho výživného na maloleté deti. Pokiaľ sú prídavky na dieťa vyplácané iným štátom,
je nesporné, že tieto majú byť použité pre potreby maloletých detí. Tvrdenia otca o tom, že výživné
alebo prídavky na dieťa budú použité pre potreby tretej osoby, nemožno akceptovať. Povinnosťou
matky je použiť finančné prostriedky určené maloletým deťom na ich potreby, t.j. na bežné potreby,
iné mimoriadne výdavky, na zabezpečenie nákladov počas prázdnin. Na námietku otca o porušení
jeho práva na spravodlivý proces spočívajúcom v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia
odvolací súd neprihliadal, keďže podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného
súdu SR, sp.zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na
úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na relevantných skutočnostiach a riadne
ho odôvodnil.
17. S poukazom na uvedené, odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca proti napadnutej časti výroku
rozsudku ako neodôvodnené a súčasne podľa § 388 CSP zmenil napadnutý výrok rozsudku za
účelom jednoznačného a nezameniteľného vyjadrenia nároku na výživné u každého maloletého dieťaťa
samostatne, čím sa ale nedotkol vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje sa
zákonné a spravodlivé.
18. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CMP.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).