Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoP/12/2013 z 11. 6. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. júna 2013, sp. zn. 1CoP/12/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8112227671.1
Krajský súd Prešov | 1CoP/12/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8112227671.1 | 2013-06-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 62 ods. 1 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/14be795f-7601-41fd-80ef-e9e0f0bd695d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8112227671.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoP/12/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112227671
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8112227671.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej vo veci navrhovateľky: E. V., rod. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O., Ul. U. č. X, zastúpenej JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou v Prešove, Ul. Plzenská č.
2, proti odporcovi: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Y. č. XX, O., zastúpenému JUDr. Ladislavom
Pribulom, advokátom v Prešove, Ul. Levočská č. 77, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
rodičov k mal. O. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. X, O., v konaní zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 27 P 368/2012 - 64 zo 16.01.2013 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zverení mal. O. do výchovy navrhovateľky, vo výroku o úprave styku
a vo výroku o zamietnutí návrhu odporcu na striedavú starostlivosť.

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky v prevyšujúcej časti, vo výroku o
výživnom pre mal. O. a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov E. V., rod. R. a M. V.,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX. Zveril mal. O. V. do osobnej starostlivosti matky. Zaviazal odporcu - otca
prispievať na jeho výživu sumou 60 Eur mesačne vždy do 15 -teho dňa v mesiaci vopred počnúc
právoplatnosťou rozsudku. Upravil styk odporcu s mal. O. tak, že tento je oprávnený sa stretávať s mal.
O. každý štvrtok v roku v čase od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny, každý párny víkend v roku od soboty od
9.00 hodiny do nedele do 18.30 hodiny, počas letných prázdnin jeden týždeň v mesiaci júl od pondelka
od 9.00 hodiny do nedele do 18.30 hodiny, jeden týždeň v mesiaci august od pondelka od 9.00 hodiny
do nedele do 18.30 hodiny s tým, že odporca v lehote najneskôr do 31.05. toho ktorého roka oznámi
navrhovateľke presný termín prevzatia maloletého, počas vianočných sviatkov od 24.12. toho - ktorého
roka od 9.00 hodiny do 12.00 hodiny, dňa 25.12. každý párny rok od 9.00 hodiny do 18.30 hodiny, dňa
26.12. každý nepárny rok od 9.00 hodiny do 18.30 hodiny, počas veľkonočných sviatkov každý rok vo
Veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 18.30 hodiny. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky a odporcu
zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vychádzal zo zistenia, že manželstvo účastníkov je trvale rozvrátené, a preto je potrebné ho rozviesť.



Pokiaľ ide o zverenie mal. O., tento sa nachádza v starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa riadne stará,
a preto bolo potrebné maloleté dieťa zveriť do výchovy navrhovateľky, pričom obaja rodičia s týmto v
závere konania súhlasili.

Pokiaľ ide o úpravu styku, poukázal súd prvého stupňa na to, že takáto úprava styku je vhodná pre mal.
O. a s touto úpravou v podstate súhlasila aj matka - navrhovateľka, pričom počas prázdnin bude tento
styk upresnený na základe vzájomnej dohody rodičov.

Pri určovaní výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z možností a
schopností oboch rodičov. Mal. O. navštevuje materskú školu, s čím má matka spojené výdavky najmä
na úhradu školného a stravného, tiež navštevuje tanečný krúžok, kde mu matka pravidelne platí po 6
Eur mesačne. Okrem toho má výdavky na bežné ošatenie, obuv a stravu. U matky súd vzal do úvahy
to, že je zamestnaná a pracuje ako zdravotná sestra s priemerným čistým mesačným príjmom okolo
330 Eur mesačne, okrem toho poberá daňový bonus na dieťa a rodinné prídavky. Súd zohľadnil aj jej
osobnú starostlivosť o maloletého, keďže žijú v spoločnej domácnosti. U otca súd vychádzal najmä z
jeho majetkových pomerov, keďže v priebehu konania nemal preukázaný u otca žiaden jeho pravidelný
príjem, nakoľko je nezamestnaný a toho času je na predĺženej materskej dovolenke s mal. O.. Súd
vychádzal z toho, že je vlastníkom a spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností, ako aj vlastníkom bytu,
v ktorom v súčasnej dobe býva so svojou matkou. Keďže nemá žiadne zvýšené výdavky, úvery alebo
pôžičky, okrem dlhu v sociálnej poisťovni, ktorý spláca v minimálnej sume po 10 Eur mesačne a vlastní
nehnuteľný majetok, považoval súd výživné vo výške 60 Eur mesačne za primerané.

Zároveň bolo potrebné zamietnuť návrh odporcu na zverenie maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti, na ktorú neboli zistené podmienky, ako aj návrh matky, ktorá požadovala výživné vo výške
100 Eur mesačne.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, a to len proti výroku o výške výživného na
mal. O..

Poukázal na to, že z nehnuteľností, o ktorých hovorí súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, nemá žiaden reálny úžitok alebo príjem, pretože ide o pozemok pod bytovým domom, v
ktorom býva spoločne so svojou matkou, o samotný byt, ktorý uspokojuje jeho bytovú potrebu, ako aj
bytovú potrebu jeho matky, ornú pôdu a záhrady, pričom ide o poľnohospodársku pôdu, ktorá prináša
len malé ročné nájomné vo výške 4,12 Eur ročne, alebo nie je vôbec využívaná.

Súd prvého stupňa vystavil odporcu svojim rozhodnutím o výške výživného nebezpečenstvu, že nebude
schopný takéto výživné vôbec platiť a jeho vec sa môže dostať do trestnoprávnej roviny. Na základe toho
navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a určil výživné vo výške minimálneho výživného v zmysle
§ 62 ods. 2 Zákona o rodine.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázala na to, že odporca ako otec dieťaťa je rovnako
zodpovedný za výchovu a výživu maloletého dieťaťa, ktoré by malo taktiež mať zabezpečený dôstojný
život. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, nejde tu len o ornú pôdu, ale aj o záhrady, pričom odporca doposiaľ
nepodnikol žiadne kroky, aby tieto nehnuteľnosti sa pokúsil speňažiť. Pokiaľ odporca nebude k plneniu
vyživovacej povinnosti prinútený štátnou autoritou, túto si dobrovoľne plniť nebude a nebude ani hľadať
možnosti ako by ju plniť mohol. Naviac je potrebné vychádzať z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o
rodine, ktoré sankcionuje povinnú osobu v prípade, že táto sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok
ako vecne správny potvrdil.



Opatrovník mal. O. sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné považovať za vecne správne pokiaľ ide o
problematiku zverenia mal. O. do výchovy jedného z rodičov a úpravu styku, avšak vznikajú pochybnosti
o správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa v otázke výživného pre mal. O. a v tomto smere je
rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný.

Nepreskúmateľnosť rozsudku je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred
súdom, pretože tento minimálne v odvolacom konaní nemá možnosť reagovať na nepreskúmateľné
závery súdu prvého stupňa.

So zreteľom na obsah odvolania odporcu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, proti ktorému odvolanie odporcu nesmerovalo,
a preto tento výrok nadobudol samostatne právoplatnosť (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode, to neplatí, ak rodičia styk s maloletým dieťaťom nežiadajú
upraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.



Ako bolo vyššie naznačené, súd prvého stupňa správne postupoval, pokiaľ zveril mal. O. do výchovy
navrhovateľky - matky, ktorá sa o dieťa riadne stará, zabezpečuje jeho potreby po každej stránke a
dbá na zdravý fyzický i morálny vývoj maloletého dieťaťa. Správne konštatuje súd prvého stupňa, že v
konečnom dôsledku rodičia maloletého súhlasili so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky.

Úprava styku, ku ktorej prikročil súd prvého stupňa, je dostatočne komplexná a široká a umožňuje
odporcovi - otcovi podieľať sa na výchove mal. O. a ovplyvňovať formovanie jeho osobnosti. Preto
postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zverení mal. O. do
výchovy matky, vo výroku o úprave styku, ako aj vo výroku o zamietnutí návrhu odporcu na zverenie
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, a to so zreteľom na vyššie uvedený postoj oboch rodičov
deklarovaný v závere konania.

Pochybil však súd prvého stupňa, pokiaľ zamietal návrh matky na určenie výživného v prevyšujúcej časti,
pretože tento výrok je nadbytočný. Pokiaľ súd prvého stupňa uvažuje s nižšou výmerou výživného než
je to požadované v návrhu na začatie konania, nie je potrebné v tomto smere návrh oprávnenej osoby
zamietnuť a takýto výrok je nadbytočný.

Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvého stupňa týkajúci sa určenia výšky výživného zo strany otca na
mal. O., v tomto smere je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný.

Súd prvého stupňa bez bližšej analýzy konkrétnych schopností, možností a majetkových pomerov otca
určil výživné vo výške 60 Eur s paušálnym a všeobecným odvolaním sa na to, že otec maloletého je
vlastníkom bytu a taktiež je vlastníkom viacerých nehnuteľností a jeho dlhy spočívajú iba v dlhu vo
vzťahu k Sociálnej poisťovni, ktorý spláca po 10 Eur mesačne. Zároveň súd prvého stupňa konštatuje,
že príjem v súčasnosti otec maloletého nemá.

Na základe toho nie je možné z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a ani z dokazovania
vykonaného pred týmto súdom v priebehu konania zistiť, na základe čoho dospel k takto určenej výške
výživného a ako analyzoval finančné zdroje, z ktorých môže otec predmetné výživné platiť.

Ako bolo vyššie naznačené, paušálne a nekonkrétne odvolanie sa na vlastníctvo nehnuteľností
neobstojí, najmä nie pokiaľ ide o byt a vlastníctvo k nemu, pretože tento byt upravuje úplne základnú
potrebu otca maloletého, a to bytovú potrebu, a to naviac za situácie, že otec maloletého býva v tomto
byte so svojou matkou. Z tejto nehnuteľnosti, ako aj z nehnuteľnosti - pozemku nachádzajúceho sa
pod bytovým domom, s najväčšou pravdepodobnosťou otec maloletého žiadne príjmy nemá, pretože
dokazovanie vykonané na súde prvého stupňa opak nepotvrdilo.

Pokiaľ ide o ostatné nehnuteľnosti, ako bolo vyššie naznačené, súd prvého stupňa sa nimi vôbec
nezaoberal, hoci výrok o výživnom o ich vlastníctvo zo strany otca oprel a nezistil žiadnym spôsobom,
či má otec maloletého z týchto nehnuteľností nejaký príjem, aká je jeho výška, alebo aká je cena
týchto nehnuteľností a možnosť speňaženia predmetných nehnuteľností, ak by sa súd prvého stupňa
chcel oprieť o ten záver, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, a preto je možné
spravodlivo požadovať od otca maloletého, aby tieto nehnuteľnosti predal a získal finančné prostriedky
na platenie výživného.

Ak by súd prvého stupňa takto uvažoval, hoci svoje myšlienkové postupy súd prvého stupňa v
odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil, musel by mať v zmysle vyššie uvedeného zistené, aká je cena
týchto nehnuteľností a aká je možnosť ich predaja.

Za danej situácie je však výrok o výživnom pre mal. O. vo výške 60 Eur mesačne ničím nepodložený
a odôvodnený len všeobecne a paušálnym spôsobom bez poukázania na konkrétne možnosti a
schopnosti, ako aj majetkové pomery otca maloletého.



Ak bude potrebné vo veci aplikovať ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine v podobe vzdania
sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, v podobe brania neprimeraných
majetkových rizík, ako to naznačuje matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletého, bude
potrebné tieto okolnosti náležite preukázať.

Až po takto vykonanom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

Preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
pokiaľ ide o výšku výživného zo strany otca maloletého a taktiež aj výrok o zamietnutí návrhu matky v
prevyšujúcej časti, pretože ako bolo vyššie naznačené, takýto výrok ne nadbytočný.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.