{"guid": "126cce7d-81c9-4a8d-876b-d9f2b4fec2fd:6436a499-98e2-4755-80ff-0e4881c68795", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3814215624.1", "spisova_znacka": "17Co/1002/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/1002/2015 z 27. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. septembra 2016, sp. zn. 17Co/1002/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3814215624.1", "identifikacne_cislo": "3814215624", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2016-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6436a499-98e2-4755-80ff-0e4881c68795", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3814215624.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3814215624.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3814215624.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1002/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215624
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814215624.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: Z. L. a.s., so sídlom v F., T.
7, IČO: 35 787 783, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou v Martine,
Hviezdoslavova 7, proti žalovanému: M. V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T., Z. cesta XXXX/
XB, t.č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou X. T., zamestnankyňou Okresného súdu v
Prievidzi, o zaplatenie 501,49 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 04. mája 2015 č. k. 5C/155/2014-80, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti    p o t v r d z u j e .

Žalovaným má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 449,10 eur s
8,5% ročným úrokom z omeškania od 03.07.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia v sume 122,16 eur a iných trov v sume 23,73 eur na účet právnej zástupkyne
žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal zaplatenia sumy 501,49 eur s prísl. z dôvodu, že so žalovaným uzavrel zmluvu o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume
449,10 eur na nákup spotrebného tovaru. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 20 mesačných
splátkach po 28,24 eur vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15.1.2013. Svoje povinnosti zo zmluvy si
žalovaný riadne neplnil, z dlžnej sumy neuhradil vôbec nič. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností
žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 02.07.2013 v sume 501,49 eur. Dlžná suma predstavuje
neuhradenú úverovú istinu v sume 449,10 eur, dlžné zmluvné úroky a poplatky za poistenie z dlžných
mesačných splátok úveru po lehote splatnosti v sume 52,39 eur (46,93 eur zmluvné úroky a 5,46 eur
poistné).

2. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná sčasti. Z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere
dňa 16.12.2012. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému sumu 449,10 eur na nákup tovaru tak,
že žalovaný uhradil časť ceny tovaru vo výške 49,90 eur a zvyšnú časť 449,10 eur uhradil žalobca
priamo na účet predajcu. Dlžnú sumu sa žalovaný zaviazal splatiť v 20 mesačných splátkach po 28,24
eur počnúc 15.01.2013 vždy k 15. dňu v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň
15.08.2014. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá ako fixná 23,40% ročne, RPMN je v zmluve uvedená
vo výške 26,06%, priemerná RPMN vo výške 46,35%, celková čiastka k zaplateniu je uvedená vo výške
546,60 eur. Okrem toho je v zmluve dohodnuté aj poistenie ako základný súbor poistenia s poplatkom vo



výške 3,33%. Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako spotrebiteľský vzťah a uzavretú zmluvu
ako o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného dôvodu skúmal, či predmetná zmluva obsahuje obligatórne
náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia
zmluvy. Zistil, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje správny údaj RPMN, RPMN
je uvedená vo výške 26,06%. Správne však RPMN v danej veci predstavuje 31,22%, keď pri výpočte
RPMN žalobca nezahrnul do nákladov splátky poistenia vo výške 0,91 eur. Takýto postup žalobcu
nebol správny, nakoľko podľa § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere je do celkových nákladov úveru potrebné započítať aj poistné, pokiaľ dojednanie o
poistení bolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru. V danej veci je zrejmé, že dojednanie
poistenia bolo podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko znenie ustanovenia bodu 1.1. v časti
3 zmluvy je naformulované tak, že predpokladá výber jedného zo súborov poistenia v tomto bode
uvedeného. Z formulácie textu zmluvy v uvedenom bode nevyplýva, že by žalovaný mohol poistenie
aj odmietnuť, prípadne uzavrieť zmluvu aj bez poistenia. Je pritom zrejmé, že ide o formulárový text
zmluvy, ktorý pripravil žalobca pre neurčitý počet spotrebiteľov a žalovaný nemal možnosť do tohto
textu zasiahnuť. Za takéhoto stavu bolo teda potrebné náklady na poistenie započítať do celkových
nákladov spotrebiteľa. Žalobca tak neurobil, preto výška RPMN v zmluve je uvedená v nesprávnej výške
v neprospech spotrebiteľa. V súvislosti s tým je potom potrebné zmluvu podľa § 11 ods. 1 písm. b/
zákona č. 129/2010 Z.z.  považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Na základe uvedeného zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi len sumu istiny, ktorá mu bola poskytnutá, t. j. sumu 449,10 eur, spolu
s príslušným úrokom z omeškania. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

3. Proti rozsudku, do zamietavého výroku a do výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok
v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Postup súdu prvej inštancie,
ktorý posúdil zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov s odôvodnením, že RPMN neobsahuje správny
údaj, nakoľko pri výpočte RPMN žalobca nezahrnul do nákladov splátky poistenia vo výške 0,91 eur
považoval za postup v rozpore s § 2 písm. g/ Zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere. V odvolaní tvrdil, že v danom prípade poistenie úveru nebolo predpokladom poskytnutia
spotrebiteľského úveru a úver by bol klientovi poskytnutý za identických podmienok aj v prípade, ak by si
poistenie vôbec nezvolil. Klient mal v súlade so zmluvou možnosť vybrať si päť druhov poistenia, ale mal
možnosť si aj zvoliť, že úver je bez poistenia. V prípade, ak si klient aj zvolil poistenie, mohol v súlade
so zmluvou kedykoľvek toto poistenie ukončiť. Uviedol, že žalobca poskytuje síce aj úvery, pri ktorých
je poistenie povinné, v danom prípade však išlo o výpredajovú akciu, kde bolo poistenie vyslovene
dobrovoľné. Z tohto dôvodu nie je vo výpočte RPMN zahrnuté poistenie úveru, a preto žalobca bol
toho názoru, že poplatok za poistenie je účtovaný v súlade so zmluvou. Ďalej žalobca vyslovil názor, že
rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nakoľko súd vo svojom rozhodnutí presne neuviedol,
akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil a z akých skutočností vychádzal, preto rozhodnutie súdu prvej
inštancie je v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p..

4. Žalovaný  sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd preskúmal vec v napadnutej časti  v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v
napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výroku rozsudku, ktorým bol žalovaný zaviazaný
zaplatiť žalobcovi sumu 449,10 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 03.07.2013 do zaplatenia
sa odvolací súd nedotýkal, pretože proti tomuto výroku odvolanie žalobcu nesmerovalo, a tak rozsudok
v tejto časti nadobudol právoplatnosť (§ 367 CSP).

6. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu
v časti o zaplatenie sumy 52,39 eur s príslušenstvom zamietnutá, odvolací súd podrobne preskúmal
námietky, ktoré boli žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi
súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu tejto časti žaloby žalobcu. Z tohto dôvodu si odvolací súd
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2
CSP a len na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:



7. Ako vyplýva z dokazovania vykonaného vo veci súdom prvej inštancie, žalobca so žalovaným dňa
16.12.2012 uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému sumu
449,10 eur na nákup spotrebného tovaru tým spôsobom, že žalovaný uhradil časť ceny tovaru vo výške
49,90 eur a zvyšnú časť 449,10 eur uhradil žalobca na účet predajcu. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu
žalobcovi splatiť v 20 mesačných splátkach po 28,24 eur počnúc 15.01.2013 vždy k 15. dňu v mesiaci.
Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 15.08.2014. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 26,06%,
priemerná RPMN vo výške 46,35%, celková čiastka k zaplateniu je uvedená vo výške 546,60 eur. V
zmluve je dohodnuté aj poistenie ako základný súbor poistenia s poplatkom vo výške 3,33%.

8. Uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere má charakter formulárovej zmluvy, ktorej obsah vopred
pripravil žalobca ako dodávateľ pre vopred neurčený počet zákazníkov - spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy
vyplýva, že súčasťou takto pripravenej formulárovej zmluvy je aj ustanovenie o poistení poskytnutého
úveru, uvedené v časti 3.1. zmluvy, kde sú uvedené viaceré poskytované súbory poistenia, a to:
základný súbor poistenia, štandardný súbor poistenia, rozšírený súbor poistenia, komplexný súbor
poistenia Istota a komplexný súbor poistenia Istota plus. V bode 1.1. dlžník vyhlásil, že sa oboznámil
s rámcovými zmluvami o poistení a vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Zároveň v
bode 1.2. dlžník zobral na vedomie, že poplatok za poistenie uvedený v základných podmienkach ZoSU/
ZoRSU je vyjadrený percentom z mesačnej splátky úveru/revolvingového úveru a je zahrnutý do výšky
mesačnej splátky. V bode 1.3. dlžník vyhlásil, že má menej ako 65 rokov, je zdravý, nie je v pravidelnej
lekárskej opatere, za posledných 12 mesiacov nebol v pracovnej neschopnosti dlhšie ako 30 po sebe
nasledujúcich dní, netrpí chronickým ochorením, alebo nevyliečiteľnou chorobou, nebol mu priznaný
invalidný dôchodok a spĺňa všetky podmienky pre vznik poistenia uvedené v RZoP a VPP, pričom ďalej
sú uvedené ďalšie podmienky pre vznik a zánik poistenia a rozsah poistenia. V bode 1.6. dlžník zároveň
zobral na vedomie, že poistenie je oprávnený kedykoľvek ukončiť.

9. Z časti 3.1 uzavretej formulárovej zmluvy tak nevyplýva, že by dlžníkovi mohol byť poskytnutý
spotrebiteľský úver bez dojednania poistenia. Z citovaného bodu 1.1. zmluvy naopak vyplýva skutočnosť,
že dlžník si iba mohol vybrať z veriteľom ponúkaných súborov poistenia. Zo zmluvy nevyplýva, že by
dlžník mohol odmietnuť ponúkané poistenie; táto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplynula a
žalobcom nebola v konaní preukázaná. Vychádzajúc z uvedeného je potom potrebné konštatovať, že
dojednanie poistenia v danej veci bolo podmienkou uzavretia zmluvy o úvere.

10. Podľa § 1 ods. 2 písm. g/ Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v
čase uzavretia zmluvy, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v
súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov;
do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej
služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

11. Podľa § 11 ods. 2 písm. b/ cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

12. V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že náklady na poistenie neboli započítané do
celkových nákladov spotrebiteľa v zmysle § 1 ods. 2 písm. g/ Zák. č. 129/2010 Z. z., čoho dôsledkom
bolo, že výška RPMN uvedená v uzavretej zmluve o spotrebiteľskom úvere bola nesprávna, a to v
neprospech spotrebiteľa. V zmysle cit. ust. § 11 ods. 2 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z. sa takto poskytnutý
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto súd prvej inštancie postupoval
správne, keď žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť len sumu istiny, ktorá mu bola poskytnutá, t. j. sumu
449,10 eur s príslušenstvom, a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

13. Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa veci samej tak neboli dôvodné. Za nedôvodné odvolací
súd považoval aj odvolanie žalobcu do výroku o trovách konania, keďže žalobca vo svojom odvolaní
nekonkretizoval dôvody, pre ktoré tento napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie považoval za
nesprávny. Odvolací súd tak viazaný § 379 a § 380 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietavej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.



14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e     j e    p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa  (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/155/2014", "guid": "223d384f-0583-4f50-a560-f3a3fa6bcccd:a26ddde6-6ceb-4bc2-b735-aeb2cfa3f670", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}