Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sa/10/2018 z 1. 4. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 1. apríla 2019, sp. zn. 27Sa/10/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6018200501.1
Krajský súd Banská Bystrica | 27Sa/10/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6018200501.1 | 2019-04-01 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 191 ods. 1 písm. d) SSP, § 102 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., § 44 ZKR, § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 12 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 234 zákona č. 461/2003 Z. z., § 18 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 184 zákona č. 461/2003 Z. z., § 18 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 195 zákona č. 461/2003 Z. z., § 12 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 218 zákona č. 461/2003 Z. z., § 209 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1722484-f7bb-48e5-a3ee-6ff3b8030923
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200501.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sa/10/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200501
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200501.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu:
Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. E. X. XXX, XXX XX X. I., zast. JUDr. Pavlom Halajom, advokátom,
Námestie slobody 2, 050 01 Revúca proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ústredie, Ul. 29. augusta
8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 46358-2/2018-BA zo dňa
10.05.2018 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. 46358-2/2018-BA zo dňa
10.05.2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rimavská Sobota č. 190/2018-RS-DGP zo dňa
19.02.2018  z r u š u j e  a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť
ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania
bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Žalobca žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Rimavská Sobota (ďalej len
„prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 17.10.2017 požiadal o dávku garančného poistenia
z dôvodu neuspokojených nárokov z pracovného pomeru u zamestnávateľa Cestné a stavebné
mechanizmy Tisovec a.s. (ďalej len „zamestnávateľ“) za vzniknutých posledných 18 mesiacov trvania
pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. V
žiadosti o dávku garančného poistenia v časti G - Uplatňované nároky z pracovnoprávneho vzťahu
a ich výška žalobca uviedol, že si uplatňuje neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu za
obdobie od 01.05.2016 do 31.05.2016 v sume 1.478,- €. K žiadosti predložil Pracovnú zmluvu zo
dňa 16.12.2011 a Dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.05.2016. Dňa 17.10.2017 bolo
prvostupňovému orgánu verejnej správy doručené Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na
dávku garančného poistenia vyhotovené O.. M. I., správkyňou konkurznej podstaty úpadcu Cestné
a stavebné mechanizmy Tisovec a.s. Žilina, „v konkurze“. Výzvou z 15.11.2017 doručenou žalobcovi
20.11.2017 prvostupňový orgán verejnej správy žalobcu vyzval na odstránenie nedostatkov podania,
pričom žalobca 30.11.2017 vyhlásil, že dňom vzniku platobnej neschopnosti bývalého zamestnávateľa je
podľa oznámenia Okresného súdu v Žiline deň 31.05.2017. Súčasne bol v žiadosti opravený údaj o trvaní
pracovného pomeru žalobcu od 01.01.2012 do 31.05.2016 u označeného zamestnávateľa. Podaním
zo dňa 14.12.2017 prvostupňový orgán verejnej správy žalobcu upovedomil o predĺžení lehoty na
rozhodnutie s odôvodnením, že správkyňa konkurznej podstaty úpadcu (zamestnávateľa) nepredložila
podklady potrebné k posúdeniu nároku na dávku garančného poistenia. Prvostupňový orgán verejnej
správy žiadosťou z 15.01.2018 vyzval novoustanoveného správcu konkurznej podstaty úpadcu
(zamestnávateľa) I & K Konkurzy a reštrukturalizácie, k.s., Žilina o opravu a doplnenie dokladov o.i. vo
vzťahu k žalobcovi. Prvostupňový orgán verejnej správy následne rozhodnutím č. 156/2018-RS-DGP



zo dňa 05.02.2018 prerušil konanie vo veci nároku na dávku garančného poistenia. Novoustanovený
správca konkurznej podstaty úpadcu (zamestnávateľa) I & R Konkurzy a reštrukturalizácie, k.s., Žilina
(ďalej aj „nový správca konkurznej podstaty“) doručil 16.02.2018 prvostupňovému orgánu verejnej
správy potvrdenie, v ktorom uviedol, že „po úprave potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na
dávku garančného poistenia bez odmeny, resp. odstupného žalobca nemá žiaden nárok z garančného
poistenia vzhľadom na to, že mu za mesiac máj 2016 bol vyplatený preddavok na mzdu v sume 768,81
€“.

Prvostupňové rozhodnutie
2. Prvostupňový orgán verejnej správy o žiadosti žalobcu vo veci nároku na dávku garančného poistenia
rozhodol rozhodnutím č. 190/2018-RS-DGP zo dňa 19.02.2018 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie orgánu
verejnej správy“) tak, že žalobca podľa § 102 ods. 1 a § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“ alebo „Zákon o sociálnom
poistení“) nemá nárok na dávku garančného poistenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si
uplatnil nárok na dávku garančného poistenia za obdobie pred začiatkom platobnej neschopnosti jeho
zamestnávateľa. Pracovnoprávny vzťah žalobcu k zamestnávateľovi Cestné a stavebné mechanizmy
Tisovec, a.s. trval od 01.02.2011 do 31.05.2016. Platobná neschopnosť uvedeného zamestnávateľa
vznikla dňa 31.05.2017. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že podkladom na vydanie
rozhodnutia boli podklady od správcu konkurznej podstaty I & R Konkurzy a reštrukturalizácie, k.s.
(nový SKP), ktorý potvrdil, že na základe skončenia pracovného pomeru žalobcu dohodou v zmysle
§ 60 Zákonníka práce, nemá žalobca nárok na dávku garančného poistenia. Prvostupňový orgán
argumentoval, že odmena, ktorú sa zamestnávateľ v Dohode o skončení pracovného pomeru zaviazal
žalobcovi vyplatiť, nepatrí medzi taxatívne vymedzené podmienky nároku na dávku garančného
poistenia uvádzané v § 102 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Nárok na mzdu bol žalobcovi
zamestnávateľom vyplatený formou preddavku vo výške 768,81 €. V posledných 18 mesiacoch pred
začiatkom platobnej neschopnosti zamestnávateľa žalobcu, t.j. od 30.11.2015 do 30.05.2017, žalobca
nepreukázal žiadne neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ktoré by bolo možné uspokojiť
dávkou garančného poistenia, a preto bolo rozhodnuté o nepriznaní nároku na dávku garančného
poistenia.

Rozhodnutie žalovaného
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal včas odvolanie žalobca, o
ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 46358-2/2018-BA zo dňa 10.05.2018 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a
prvostupňové rozhodnutie potvrdil podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. V odôvodnení rozhodnutia
žalovaný poukázal na dôvody odvolania, odcitoval ust. § 12 ods. 1, 2, § 18 ods. 1, § 102 ods.
1, § 103 ods. 2, § 116 ods. 6, § 234 ods. 2 a 3 Zákona o sociálnom poistení a uviedol, že zo
spisového materiálu bolo zistené, že dňa 31.05.2017 bol Okresnému súdu v Žiline podaný návrh na
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s. Žilina (ďalej
len „zamestnávateľ“) a uvedený zamestnávateľ sa stal dňom 31.05.2017 platobne neschopný. Dňa
17.10.2017 žalobca podal žiadosť o dávku garančného poistenia, konkrétne uplatnil si neuspokojené
nároky z pracovnoprávneho vzťahu u zamestnávateľa za obdobie od 01.05.2016 do 31.05.2016 v sume
1.478,- €. Zo žiadosti o dávku garančného poistenia a z údajov v informačnom systéme Sociálnej
poisťovne vyplýva, že pracovný pomer žalobcu u zamestnávateľa trval od 01.01.2012 do 31.05.2016.
Žalovaný poukázal na to, že v konaní bolo prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 17.10.2017
predložené Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia (ďalej len
„potvrdenie“), ktorým bolo osvedčené dňa 29.09.2017 O.. M. I., správkyňou konkurznej podstaty, Žilina,
že suma neuspokojeného nároku žalobcu, ktorú požaduje uspokojiť dávkou garančného poistenia je v
celkovej výške 1.478,- € (za mesiac máj 2016). Z predloženého potvrdenia podľa žalovaného vyplýva,
že správkyňa konkurznej podstaty O.. M. I. zahrnula do neuspokojených nárokov (bod 8) žalobcu aj
nárok na odstupné (v sume 2.258,37 €). Žalovaný poukázal na zistenie z Obchodného vestníka č. 1
publikovaného 02.01.2018, že Okresný súd Žilina v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok
úpadcu Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s. so sídlom Žilina, správcom ktorého bola O.. M.
I., odvolal túto správkyňu a ustanovil nového správcu I & R Konkurzy a reštrukturalizácie, k.s., so
sídlom Žilina (ďalej len „správca“ alebo „SKP“). Žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom na nezrovnalosti,
ktoré sa týkali predchádzajúcou správkyňou konkurznej podstaty osvedčených neuspokojených nárokov
žalobcu vo vzťahu k skončeniu jeho pracovného pomeru a z neho vyplývajúcich nárokov požiadal
prvostupňový orgán verejnej správy listom z 15.01.2018 správcu o súčinnosť a opravu, resp. doplnenie



dokladov vo veci neuspokojených nárokov presne určených bývalých zamestnancov zamestnávateľa,
medzi nimi aj žalobcu. Dňa 16.02.2018 bolo prvostupňovému orgánu verejnej správy doručené písomné
potvrdenie osvedčené správcom dňa 01.02.2018, v ktorom tento deklaruje, že žalobca nemá žiaden
nárok na dávku garančného poistenia vzhľadom na to, že za mesiac máj 2016 mu bol vyplatený
preddavok na mzdu v sume 768,81 €. Žalovaný poukázal  na to, že na základe uvedeného prvostupňový
orgán vydal prvostupňové rozhodnutie, podľa ktorého žalobca nemá nárok na dávku garančného
poistenia, voči ktorému sa žalobca odvolal. Žalovaný k odvolaniu uviedol, že žalobca v žiadosti o
dávku garančného poistenia požadoval saturovať neuspokojené nároky v sume 1.478,- €, rovnakú
výslednú sumu neuspokojených nárokov 1.478,- € osvedčila v Potvrdení z 29.09.2017 aj predchádzajúca
správkyňa konkurznej podstaty O.. M. I.. Žalobca k odvolaniu o.i. priložil Potvrdenie z 24.08.2016, v
ktorom prokurista spoločnosti Cestné a stavebné mechanizmy a.s. uviedol, že spoločnosť eviduje voči
žalobcovi záväzok z dôvodu nevyplatenej mzdy za mesiac máj 2016 vo výške 1.460,- €, avšak z kópie
výplatného listu za obdobie máj 2016, ktorú žalobca tiež predložil k odvolaniu nie je zrejmá suma
neuspokojených nárokov ani vo výške 1.478,- €, ani vo výške 1.460,- € (žalovaný neakceptoval rukou
dopísanú sumu 1.460,- € z dôvodu nedôveryhodnosti, pretože nebolo uvedené, kto úpravu vykonal). K
odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že v konaní o nároku na dávku garančného poistenia je orgán
verejnej správy povinný zohľadniť údaje osvedčené v Potvrdení zamestnávateľa na účely nároku na
dávku garančného poistenia zo zákona oprávnenou osobou. Žalobcom uplatnené neuspokojené nároky
z jeho pracovnoprávneho vzťahu u platobne neschopného zamestnávateľa neboli potvrdené v súlade s
§ 234 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení oprávnenou osobou (správcom) v Potvrdení zamestnávateľa
na účely nároku na dávku garančného poistenia. Neexistenciu neuspokojených nárokov žalobcu u
zamestnávateľa správca osvedčil v písomnom potvrdení doručenom prvostupňovému orgánu verejnej
správy 16.02.2018. Z vykonaného dokazovania je podľa žalovaného zrejmé, že uplatnené nároky z
pracovného pomeru žalobcu s platobne neschopným zamestnávateľom neboli potvrdené jedinou na to
zo zákona (§ 234 ods. 3) oprávnenou osobou - správcom. Žalovaný uzavrel, že podmienky nároku na
dávku garančného poistenia sú striktne stanovené zákonom, ktorý neobsahuje ustanovenia o odstránení
tvrdosti zákona a neumožňuje povoliť výnimky pri nesplnení zákonných podmienok. Odvolanie preto
považoval žalovaný za nedôvodné.

Žaloba

4. Žalobca sa žalobou doručenou v zákonnej lehote správnemu súdu domáhal preskúmania
napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy.
V žalobe tvrdil, že napadnuté rozhodnutia považuje za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že žalobca
má nárok na dávku garančného poistenia v uplatnenej výške predstavujúcej nevyplatenú časť mzdy
za mesiac máj 2016 v sume 1.460,- € a žalovaný mu nárok na túto dávku nepriznal. V žalobe uviedol,
že bol zamestnancom spoločnosti Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., na majetok ktorej
bol 15.08.2017 vyhlásený Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 8K/9/2017-250 zo dňa 07.08.2017
konkurz, ktorému predchádzalo reštrukturalizačné konanie vedené pod sp. zn. 2R/2/2016. Žalobca
tvrdil, že bývalý zamestnávateľ mu z dôvodu platobnej neschopnosti neuhradil mzdu za mesiac máj
2016, na ktorú mal podľa výplatného listu nárok v sume netto 2.246,- €. Podľa výplatného listu z tejto
sumy mali byť vykonané zrážky v sume 1.760,- € ako mimoriadna záloha, 18,- € za stravné lístky, a
preto mu na účet mala byť poukázaná výplata v sume 468,81 €. V skutočnosti však zamestnávateľ
žalobcovi nepoukázal zálohu v sume 1.760,- €, ako je uvedené na výplatnom liste, ale len v sume
300,- € (platba realizovaná 30.06.2016). Rozdiel v sume 1.460,- € predstavuje nedoplatok, ktorý mal
zamestnávateľ podľa žalobcu žalobcovi uhradiť. Suma uvedená na výplatnom liste k úhrade, t.j. 468,81
€, bola žalobcovi poukázaná dňa 22.07.2016. Žalobca poukázal na to, že prokurista zamestnávateľa
žalobcu písomne uznal svoj záväzok voči žalobcovi z titulu (čiastočného) neuhradenia mzdy za mesiac
máj 2016 v sume 1.460,- €. Žalobca si uplatnil u žalovaného nárok na poskytnutie dávky z garančného
poistenia, avšak prvostupňový orgán verejnej správy prvostupňovým rozhodnutím rozhodol, že žalobca
nárok na dávku garančného poistenia nemá a žalovaný o podanom odvolaní rozhodol tak, že odvolanie
žalobcu zamietol. Žalobca poukázal na to, že žalovaný odôvodnil vydanie napadnutého rozhodnutia tým,
že neexistenciu neuspokojených nárokov žalobcu voči zamestnávateľovi osvedčil správca konkurznej
podstaty v písomnom potvrdení a keďže uplatnené nároky z pracovného pomeru žalobcu neboli
potvrdené, podľa žalovaného jedinou na to zo zákona oprávnenou osobou podľa § 234 ods. 3 zák.
č. 461/2003 Z.z. , žalovaný nemohol žiadosti žalobcu vyhovieť. Žalobca odcitoval ust. § 234 ods. 3
zák. č. 461/2003 Z.z. a tvrdil, že žalovaný nesprávne považoval správcu konkurznej podstaty bývalého
zamestnávateľa žalobcu za jediný subjekt oprávnený poskytnúť písomné potvrdenie o výške záväzkov



zamestnávateľa. Žalovaný v súlade so zásadou materiálnej pravdy mal podľa žalobcu skúmať, či
potvrdenie zamestnávateľa, ktoré mu bolo predložené, je pravdivé. Pokiaľ by tak urobil, bol by zistil, že v
čase vydania potvrdenia skutočne existoval záväzok bývalého zamestnávateľa žalobcu voči žalobcovi a
tento záväzok nebol nikdy uhradený. Žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu
verejnej správy zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP.

Vyjadrenie žalovaného
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.08.2018 zopakoval skutkovú a právnu
argumentáciu obsahovo zhodnú s dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Navyše
argumentoval, že z dokladov predložených v konaní o žalobcovom nároku na dávku garančného
poistenia bolo v zmysle § 76 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 60 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce
(ďalej len „Zákonník práce“) zrejmé, že žalobcovi pri skončení pracovného pomeru odstupné nepatrilo.
Pracovný pomer žalobcu u zamestnávateľa bol ukončený Dohodou o skončení pracovného pomeru z
25.05.2016 uzatvorenou podľa § 60 Zákonníka práce. V zmysle § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o
skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť
uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný
pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ až c/. Dôvod skončenia žalobcovho
pracovného pomeru u zamestnávateľa v Dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.05.2016
však uvedený nie je. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že žalobcov pracovný pomer u zamestnávateľa
skončený dohodou podľa § 60 Zákonníka práce nezakladá žalobcovi zákonný nárok na odstupné.
Žalovaný poukázal na to, že vzhľadom na nezrovnalosti, ktoré sa týkali predchádzajúcou správkyňou
konkurznej podstaty O.. M. I. osvedčených neuspokojených nárokov žalobcu, nebolo možné považovať
skutočný stav vo veci nároku žalobcu na dávku garančného poistenia za presne a úplne zistený v
súlade s § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, a preto prvostupňový orgán verejnej správy
požiadal nového správcu (I & R Konkurzy a reštrukturalizácie, k.s., Žilina) o súčinnosť a o opravu,
resp. doplnenie osvedčených údajov vo veci neuspokojených nárokov žalobcu z pracovnoprávneho
vzťahu u zamestnávateľa. Žalovaný poukázal na Potvrdenie nového správcu konkurznej podstaty
doručené prvostupňovému orgánu verejnej správy 16.02.2018, v ktorom správca deklaruje, že žalobca
nemá žiaden nárok na dávku garančného poistenia vzhľadom na to, že za mesiac máj 2016 mu bol
vyplatený preddavok na mzdu v sume 768,81 €. Na základe uvedeného prvostupňový orgán verejnej
správy vydal prvostupňové rozhodnutie. V odvolacom konaní sa žalovaný stotožnil s právnym názorom
prvostupňového orgánu verejnej správy. K žalobným námietkam žalobcu uvedeným v žalobe žalovaný
uviedol: K tvrdeniu, že za mesiac máj 2016 žalobcovi zamestnávateľ nepoukázal zálohu vo výške 1.760,-
€, ako je uvedené na výplatnom liste, ale len v sume 300,- €, a preto suma 1.460,- € predstavuje
nedoplatok, ktorý mal zamestnávateľ žalobcovi uhradiť, žalovaný uviedol, že v konaní o nároku na
dávku garančného poistenia je Sociálna poisťovňa povinná zohľadniť údaje osvedčené zo zákona
oprávnenou osobou, pričom v zmysle § 234 ods. 2 a 3  Zákona po sociálnom poistení je osobou
oprávnenou na osvedčenie neuspokojených nárokov z pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ,
prípadne predbežný správca konkurznej podstaty, prípadne správca konkurznej podstaty. Vo veci
vyhláseného konkurzu na majetok zamestnávateľa žalobcu ustanovil Okresný súd v Žiline správcu I &
R Konkurzy a reštrukturalizácie, k.s., Žilina a tento správca v Potvrdení zo dňa 01.02.2018 jednoznačne
uviedol, že bez odmeny, resp. odstupného žalobca nemá nárok na dávku garančného poistenia. Odmena
nepatrí medzi nároky taxatívne vymedzené v § 102 ods. 1 cit. zákona, ktoré je možné uspokojiť dávkou
garančného poistenia a v tejto súvislosti žalovaný poukázal na príslušné ustanovenia Zákonníka práce,
podľa ktorých je zrejmé, že odstupné žalobcovi pri skončení predmetného pracovného pomeru nepatrilo.
K námietke, že žalovaný nesprávne považoval správcu za jediný subjekt oprávnený poskytnúť písomné
potvrdenie o výške záväzkov zamestnávateľa a že prvostupňový orgán verejnej správy mal skúmať, či
predložené potvrdenie je pravdivé, žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol, ktorý iný subjekt je podľa
jeho právneho názoru oprávnený osvedčiť existenciu, prípadne neexistenciu neuspokojených nárokov
z pracovnoprávneho vzťahu u platobne neschopného zamestnávateľa. Žalovaný mal za to, že bol
dôsledne došetrený skutočný stav vo veci nároku žalobcu na dávku garančného poistenia v súlade
s § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Keďže predložené Potvrdenie zamestnávateľa na účely
nároku na dávku garančného poistenia z 29.09.2017 osvedčené pôvodne ustanovenou správkyňou
O.. M. I. obsahovalo viacero nezrovnalostí, prvostupňový orgán verejnej správy takto osvedčené údaje
nezohľadnil a požiadal o spoluprácu a o korektné osvedčenie všetkých údajov potrebných pre správne
posúdenie nároku žalobcu na dávku garančného poistenia následne ustanoveného správcu I & R
Konkurzy a reštrukturalizácie, k.s., Žilina. Keďže nebol právny dôvod neakceptovať údaje osvedčené
správcom v Potvrdení zo dňa 01.02.2018, prvostupňový orgán verejnej správy v konaní o nároku žalobcu



na dávku garančného poistenia naň prihliadol. Žalovaný sa súčasne vyjadril k tej časti žaloby, ktorej
text nesúvisí žiadnym spôsobom s konaním o nároku žalobcu na dávku garančného poistenia. Žalovaný
navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

Replika žalobcu
6. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného doručenej správnemu súdu zotrval na žalobných
námietkach s tým, že žalobca si neuplatňuje nárok na odstupné, ale uplatňuje si nárok z nevyplatenej
mzdy, ktorý vznikol tým, že zamestnávateľ na výplatnej páske z mája 2016 síce uvádza, že vyplatil
mimoriadnu zálohu žalobcovi v sume 1.760,- €, ale v skutočnosti zamestnávateľ previedol na účet
žalobcu len 300,- €, čím vznikol neuspokojený nárok v sume 1.460,- €. Tento neuspokojený nárok
bol vo výške 1.460,- € potvrdený oprávnenou osobou v súlade s § 234 zák. č. 461/2003 Z.z. prvý
krát zamestnávateľom dňa 24.08.2016 (v uvedenom období bol zamestnávateľ oprávnenou osobou),
druhý krát správcom konkurznej podstaty O.. M. I. dňa 17.10.2016. ktorá v uvedenom období bola
tiež oprávnenou osobou a až tretia oprávnená osoba - správca konkurznej podstaty I & R Konkurzy
a reštrukturalizácie, k.s. vydal potvrdenie, že neboli preukázané žiadne neuspokojené nároky z
pracovnoprávneho vzťahu. Žalobca namietal, že správca konkurznej podstaty za účelom osvedčenia
údajov o neuspokojenom nároku nepreskúmal všetky skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v odvolaní
a aj v žalobe a to, že zamestnávateľ na účet žalobcu previedol o 1.460,- € menej, ako uvádza na
výplatnej páske z mája 2016. Pokiaľ nový správca konkurznej podstaty uvádza skutočnosť, že odmena
nepatrí medzi nároky taxatívne vymedzené v § 102 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, ktoré je možné
uspokojiť dávkou garančného poistenia, ktorý právny názor si osvojil aj žalovaný, žalobca poukázal
na § 102 ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení, ktorý uvádza podmienky na priznanie nároku
na dávku garančného poistenia a to, že zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku
garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky
tohto zamestnanca, ktorými sú nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti. Argumentoval,
že Zákon o sociálnom poistení v základných pojmoch nedefinuje pojem „mzda“, a preto je potrebné
aplikovať osobitný predpis (Zákonník práce), ktorý v § 118 ods. 2 definuje pojem „mzda“ a z § 119
ods. 3 Zákonníka práce je zrejmé, že mzda okrem základnej zložky môže mať aj doplnkovú zložku, t.j.
odmenu. Žalobca tvrdil, že právny názor vyjadrený správcom konkurznej podstaty v potvrdení a ktorý
si osvojil aj žalovaný, nie je správny, pretože odmena je jednou zo zložiek mzdy a nárok na mzdu je v
taxatívnom vymedzení ust. § 102 ods. 1 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z. Tým, že žalovaný i prvostupňový
orgán verejnej správy vychádzali pri rozhodovaní z potvrdenia vydaného novým správcom konkurznej
podstaty, pričom správca konkurznej podstaty nepreskúmal pred vydaním tohto potvrdenia bankové
prevody, nevychádzal pri vydávaní potvrdenia zo spoľahlivo a presne zisteného stavu veci. Žalobca
ďalej poukázal na procesné pochybenia v konaní žalovaného, keďže ani v konaní prvostupňového
ani v konaní žalovaného nebola žalobcovi daná možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol
vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Ďalej žalobca
poukázal na to, že platobne neschopný zamestnávateľ žalobcu písomne listom z 24.08.2016 uznal
neexistenciu neuhradeného záväzku voči žalobcovi z titulu nevyplatenej mzdy za mesiac máj 2016
v sume 1.460,- €. Mal za to, že zamestnávateľ je v zmysle § 234 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z.
osobou, ktorá je nielen oprávnená, ale i povinná písomne potvrdiť zamestnancovi existenciu jeho
neuspokojených peňažných nárokov z pracovného pomeru. Keďže žalobca uznáva za dátum vzniku
platobnej neschopnosti zamestnávateľa žalobcu deň 31.05.2017, nie je sporným, že peňažný nárok
žalobcu z titulu nevyplatenej mzdy za mesiac máj 2016 v sume 1.416,- € je krytý garančným poistením
v zmysle § 103 ods. 2, nakoľko ide o pohľadávku z posledných 18 mesiacov pred vznikom platobnej
neschopnosti zamestnávateľa žalobcu, pričom niet dôvodu ani na krátenie tejto dávky s ohľadom na
fakt, že uplatnený nárok neprevyšuje výšku 3 mesačného zárobku žalobcu. Podľa žalobcu je nesprávny
aj výklad žalovaného, pokiaľ sa domnieva, že pri svojom rozhodovaní nie je viazaný potvrdením
zamestnávateľa, resp. že potvrdenie správcu má vyššiu právnu váhu a pri svojom rozhodovaní je
povinný vychádzať výlučne z potvrdenia správcu. Žalobca poukázal na všeobecnú zásadu správneho
konania, konkrétne na zásadu materiálnej pravdy a tvrdil, že preukázal žalovanému, že má neuhradenú
pohľadávku z pracovného pomeru  u platobne neschopného zamestnávateľa, ktorá je krytá garančným
poistením.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zák. č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP v konaní podľa
§ 199 a nasl. SSP (správna žaloba v sociálnych veciach) vec prejednal na nariadenom pojednávaní.
Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej



správy, vrátane postupu orgánu verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal,
a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP). Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to
žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v III. časti SSP. K správnym žalobám fyzických osôb v
sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny
súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, a nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného
pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v
sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené vyplýva aj
z § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych
veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal
rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, vrátane prvostupňového rozhodnutia
orgánu verejnej správy nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v
celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a uviedol, že
rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy sú nezákonné z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci, z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia a z dôvodu porušenia procesných
predpisov v konaní pred orgánom verejnej správy. Právny zástupca žalobcu mal za to, že žalovaný
nedodržal základné zásady konania a riadne nezistil skutkový stav, keď orgány verejnej správy
vychádzali výlučne z potvrdenia ostatného SKP a neprihliadli na potvrdenie predchádzajúcej SKP, ani na
potvrdenia zamestnávateľa z r. 2016. Zároveň z rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa orgány verejnej správy
vysporiadali s týmito ďalšími potvrdeniami a dôkazmi, preto považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo orgány verejnej správy vychádzali len z
potvrdenia ostatného SKP. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu zástupca žalobcu namietal,
že v zmysle § 234 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení nebola správne právne posúdená legitimácia
oprávneného subjektu, ktorý vydal potvrdenie, pretože z tohto ustanovenia vyplýva, že potvrdenie môže
vydať zamestnávateľ, predbežný SKP alebo SKP. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že žalovaný
mal k dispozícii aj ostatné listinné dôkazy, z ktorých podľa žalobcu vyplývalo, že mzda, ktorá bola
žalobcom požadovaná v žiadosti, resp. neuspokojené nároky z nevyplatenej mzdy vyplatené neboli, o
čom predložil aj výpisy z účtov z r. 2016. Zástupca žalobcu poukázal na dôvody a argumentáciu uvedenú
v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe a na obsah listinných dôkazov predložených žalobcom,
konkrétne na Dohodu o rozviazaní pracovného pomeru, v zmysle ktorej je odmena alebo prémia
súčasťou mzdy, konkrétne sa jedná o pohyblivú časť mzdy, čo vyplýva aj zo samotnej pracovnej zmluvy
a zároveň táto skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia, resp. z dohody o rozviazaní pracovného pomeru.
Žalovaný i prvostupňový orgán síce vychádzali zo správneho právneho predpisu, resp. ustanovení
správneho právneho predpisu, avšak tieto ustanovenia neboli správne vyložené. Konkrétne nebolo
správne vyložené ust. § 102 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, ktorý uvádza podmienky na priznanie
nároku na dávku garančného poistenia a to vo vzťahu k nevyplatenej mzde, ktorej súčasťou je podľa
tvrdenia žalobcu aj odmena. Žalovaný vo svojom rozhodnutí len stroho odkázal na potvrdenie ostatného
SKP a vo vzťahu k aplikácii § 102 ods. 1 sa nevysporiadal s tým, že zamestnávateľ potvrdil, resp.
uznal uvedený záväzok z titulu nevyplatenej mzdy žalobcovi. Právny zástupca žalobcu napokon uviedol,
že boli porušené práva žalobcu tým, že žalobca nebol pred rozhodnutím oboznámený s potvrdením
ostatného SKP. Navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej
správy zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.

9. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní navrhla žalobu zamietnuť, pridržiavala sa v celom rozsahu
argumentácie uvedenej vo vyjadrení žalovaného k žalobe. Vo vzťahu k námietke nedostatočného
zistenia skutkového stavu zástupkyňa žalovaného poukázala na priebeh administratívneho konania,
kedy žiadosť žalobcu neobsahovala všetky náležitosti a tieto náležitosti neobsahovalo ani potvrdenie
pôvodnej SKP. Z tohto dôvodu, ako aj vzhľadom na obsah listín, ktoré predložil k žiadosti žalobca,
konkrétne na obsah dohody o skončení pracovného pomeru a údaje v nej uvedené, žiadal prvostupňový
orgán verejnej správy správkyňu o odstránenie nezrovnalostí, ktoré sa týkali napr. trvania pracovného
pomeru, dňa platobnej neschopnosti zamestnávateľa a v bode 8 uvedeného nároku na odstupné, hoci
z dohody o rozviazaní pracovného pomeru podľa žalovaného vyplýva, že žalobca nárok na odstupné
nemal. Medzičasom došlo k odvolaniu pôvodnej správkyne a ustanoveniu nového správcu, ktorému
prvostupňový orgán verejnej správy zaslal výzvu na opravu údajov uvedených v potvrdení. Na základe
uvedenej výzvy nový SKP doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy negatívne potvrdenie o tom,
že žalobca nemá nárok na garančnú dávku. Nový SKP uviedol, že žalobcovi nárok na uplatnenú dávku
garančného poistenia nevznikol z dôvodu, že za mesiac máj 2016 mu bol vyplatený preddavok vo



výške 768,81 €. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu subjektu, ktorý bol
oprávnený vydať potvrdenie, zástupkyňa žalovaného uviedla, že v prípade ako tento, ak už bol vyhlásený
konkurz v čase, kedy bola prvostupňovému orgánu verejnej správy oznámená platobná neschopnosť
zamestnávateľa žalobcu, pričom toto oznámenie podala správkyňa po vyhlásení konkurzu, oprávnenou
osobou vydať takéto potvrdenie bol už len SKP. Vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia
zástupkyňa žalovaného uviedla, že rozhodnutie je preskúmateľné, žalovaný sa vyrovnal so všetkými
námietkami žalobcu a aj s podstatnými skutočnosťami najmä vo vzťahu k posúdeniu § 102 ods. 1
Zákona o sociálnom poistení. Z cit. ustanovenia podľa nej nevyplýva, že by takýmto nárokom uvedeným
v § 102 ods. 1 mala byť aj odmena. Poukázala na obsah dohody o skončení pracovného pomeru,
z ktorej jednoznačne vyplýva, že ide o odmenu, nie však v zmysle prémie, ako to uvádzal žalobca,
pretože aj z pracovnej zmluvy vyplýva, že prémie sa priznávajú žalobcovi počas pracovného pomeru
podľa prémiového poriadku a to v súvislosti s nejakým výkonom žalobcu v rámci vykonávania pracovnej
činnosti. Za prémie nie je možné podľa zástupkyne žalovaného považovať odmenu tak, ako bola
definovaná v dohode o skončení pracovného pomeru. Z potvrdenia nového SKP jednoznačne vyplýva,
že žalobca nárok na dávku garančného poistenia nemá. Vo vzťahu k namietanému porušeniu povinností
oboznámiť žalobcu s podkladmi rozhodnutia zástupkyňa žalovaného uviedla, že takúto povinnosť orgán
verejnej správy nemá a navyše ani potom, ako sa o tomto potvrdení žalobca dozvedel,  nevyužil však
právo nahliadnuť do administratívneho spisu. Navrhla žalobu zamietnuť.

10. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c/ SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

11. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

12. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť
alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
(2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

13. Podľa § 12 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Zamestnávateľ je na účely tohto zákona
platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu.
(2) Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu
príslušnému súdu.

14. Podľa § 18 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení povinne garančne poistený je zamestnávateľ
zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu 38) a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.
39a)

15. Podľa § 102 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok
na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť
nároky tohto zamestnanca, ktorými sú
a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,
c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom
vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,
f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,
g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,
h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,
i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,
j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného
predpisu, 51)



l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde vrátane
trov právneho zastúpenia.

16. Podľa § 103 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v
rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich
začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z
dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

17. Podľa § 172 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia
sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa
nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto
zákonom.

18. Podľa § 184 ods. 1, 5, 6 Zákona o sociálnom poistení (1) Dávkové konanie sa začína, ak tento
zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku
a nárok na výplatu dávky.
(5) Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba
uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na
jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do
evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti.
(6) Žiadosť o priznanie dávky garančného poistenia podáva zamestnanec do 60 dní od vzniku platobnej
neschopnosti zamestnávateľa alebo odo dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu.

19. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 Zákona o sociálnom poistení (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel
obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
(2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej
poisťovne z jej činnosti.
(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

20. Podľa § 218 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené
nedostatky odstráni.
(2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.

21. Podľa § 234 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o sociálnom poistení (1) Zamestnávateľ, predbežný správca
konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty sú povinní oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne
platobnú neschopnosť zamestnávateľa do ôsmich dní od jej vzniku.
(2) Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty a
zamestnanec sú povinní oznámiť príslušnej pobočke všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky
garančného poistenia.
(3) Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty sú
povinní potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu podľa § 102 ods. 1 za posledné
tri mesiace pracovného pomeru pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za
posledné tri mesiace pred skončením pracovnoprávneho vzťahu. Potvrdenie o nárokoch zamestnanca
z pracovnoprávneho vzťahu súčasne predloží príslušnej pobočke.
(4) Príslušná pobočka je povinná doručiť zamestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej
podstaty alebo správcovi konkurznej podstaty tlačivá na získanie údajov potrebných na poskytovanie
dávky garančného poistenia do piatich pracovných dní od doručenia oznámenia o platobnej
neschopnosti zamestnávateľa.
(5) Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty po
vyplnení všetkých požadovaných údajov na tlačive uvedenom v odseku 4 sú povinní potvrdiť ich
správnosť a doručiť ho príslušnej pobočke do desiatich pracovných dní od doručenia tlačiva.



22. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom
podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku,
vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
23. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný v celom rozsahu
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo
rozhodnuté o žalobcovej žiadosti vo veci nároku na dávku garančného poistenia tak, že nemá nárok
na dávku garančného poistenia. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného
(i prvostupňového orgánu verejnej správy) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, z dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy tým, že žalobcovi nebolo umožnené oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa
k nim a z dôvodu, že nebola rešpektovaná zásada správneho konania - riadne zistenie skutkového stavu.

24. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že
žalobca žiadosťou doručenou prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 17.10.2017 požiadal o
dávku garančného poistenia, pričom si uplatňoval neuspokojené nároky z pracovného pomeru u
zamestnávateľa Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s. vo výške 1.478,- € za obdobie od
01.05.2016 do 31.05.2016 (ďalej len „máj 2016“). Nebolo sporné, že žalobca požiadal o poskytnutie
dávky garančného poistenia z obdobia posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu
predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti. Ďalej nebolo sporné, že zamestnávateľ žalobcu sa
stal platobne neschopným dom 31.05.2017, keďže dňa 31.05.2017 bol Okresnému súdu v Žiline podaný
návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka - zamestnávateľa (§ 12 ods. 2 zák. č. 461/2003
Z.z.), ktorú skutočnosť Okresný súd v Žiline prvostupňovému orgánu verejnej správy oznámil dňa
25.10.2017 s tým, že dňa 31.05.2017 podal úpadca Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s. Žilina
návrh na vyhlásenie konkurzu na Okresnom súde v Žiline. Medzi účastníkmi konania nebola sporná
ani skutočnosť, že žalobcov pracovný pomer u zamestnávateľa trval od 01.01.2012 do 31.05.2016 a
bol ukončený Dohodou o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 25.05.2016 uzatvorenou podľa § 60
Zákonníka práce (ďalej len „Dohoda“). Z čl. II predmetnej Dohody vyplýva, že ku skončeniu pracovného
pomeru došlo po vzájomnej dohode a na základe uvedeného bude žalobcovi vyplatená odmena v sume
3 mesačného priemerného zárobku žalobcu a zároveň odchodné podľa § 76 Zákonníka práce vo výške
1,6 mesačného priemerného zárobku, pokiaľ sa zamestnanec preukáže potvrdením o podaní žiadosti
o predčasný starobný dôchodok.

24. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sa, vložka č. 10893/L vyplýva,
že Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 8K/9/2017-250 zo dňa 07.08.2017 bol vyhlásený konkurz
na majetok úpadcu Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s. Žilina (dátum vyhlásenia konkurzu
15.08.2017), pričom za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená O.. M. I. (ďalej aj „pôvodná
SKP“) od 14.09.2017 do 16.01.2018. Od 17.01.2018 bol do funkcie správcu konkurznej podstaty
ustanovený I & R Konkurzy a reštrukturalizácie, k.s., Žilina (ďalej aj „nový SKP“). Pôvodná správkyňa
dňa 15.11.2017 doručila prvostupňovému orgánu verejnej správy Oznámenie zamestnávateľa o vzniku
platobnej neschopnosti. Dňa 17.10.2017 pôvodná SKP doručila prvostupňovému orgánu Potvrdenie
zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia (vyplnené tlačivo Sociálnej poisťovne),
v ktorom uviedla, že žalobca nemal uspokojené nároky za obdobie od 01.05. do 31.05.2016 v celkovej
výške 1.478,- €, pričom zo špecifikácie uvedenej na predmetnom tlačive vyplýva, že výška nároku na
mzdu predstavovala sumu 651,04 €, nárok na mzdu za dovolenku sumu 207,76 € a nárok na odstupné,
ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru sumu 2.258,37 €. Celkový príjem žalobcu
za mesiac máj 2016 (po odpočítaní odvodov a preddavku na daň) bol vyčíslený na sumu 2.246,81 € s
tým, že žalobcovi bol vyplatený preddavok na mzdu vo výške 768,81 €. Skutočnosť, že žalobcovi bol
vyplatený preddavok v uvedenej výške (dňa 30.06.2016 vo výške 300,- € a dňa 22.07.2016 vo výške
468,81 €) nebola medzi účastníkmi konania sporná.

26. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na dávku garančného poistenia.
Žalobca argumentoval, že podľa údajov na výplatnej páske za mesiac máj 2016 mal nárok na mzdu vo
výške 2.246,- € netto, z ktorej mali byť vykonané zrážky 1.760,- € (ako mimoriadna záloha), 18,- € za
stravné lístky a na účet mu mala byť poukázaná suma 468,81 €. V skutočnosti mu však zamestnávateľ
nepoukázal zálohu vo výške 1.760,- €, ale len vo výške 300,- € (dňa 30.06.2016), a preto rozdiel súm
1.760,- € mínus 300,- €, t.j. 1.460,- € predstavuje podľa neho nedoplatok mzdy. Existenciu uvedeného



nedoplatku preukazoval aj Potvrdením prokuristu zamestnávateľa zo dňa 24.08.2016, v ktorom sa
uvádza, že „ k 24.08.2016 zamestnávateľ eviduje voči žalobcovi záväzok z dôvodu nevyplatenej mzdy za
mesiac máj 2016 vo výške 1.460,- €“. Zároveň žalobca poukazoval na Potvrdenie pôvodnej správkyne
konkurznej podstaty o výške neuspokojených nárokov žalobcu z pracovnoprávneho vzťahu vo výške
1.478,- €. Žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) naopak argumentovali, že žalobcovi nárok na
dávku z garančného poistenia nevznikol a to s poukazom na potvrdenie nového SKP zo dňa 01.02.2018,
v ktorom tento uviedol, že po úprave Potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného
poistenia bez odmeny, resp. odstupného, žalobca nemá žiaden nárok z garančného poistenia vzhľadom
na to, že mu za mesiac máj 2016 bol vyplatený preddavok na mzdu vo výške 768,81 €.

27. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím orgánu verejnej správy) a tvrdil, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci,
pričom na pojednávaní upresnil, že toto nesprávne právne posúdenie  spočíva v nesprávnom výklade
ust. § 234 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení a ust. § 102 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ
žalobca namietal, že žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) nesprávne vyložil ust. § 234 ods. 3
Zákona o sociálnom poistení, keď za subjekt, ktorý bol v preskúmavanej veci oprávnený, resp. povinný
potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu podľa § 102 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení pre účely garančného poistenia považoval správcu konkurznej podstaty, táto námietka nie
je dôvodná. Ust. § 234 Zákona o sociálnom poistení, ktorý upravuje povinnosti na účely garančného
poistenia, ukladá tieto povinnosti viacerým subjektom - zamestnávateľovi, predbežnému SKP alebo
SKP. V preskúmavanom prípade je pre určenie povinného subjektu v zmysle § 234 Zákona o sociálnom
poistení rozhodné, kedy začalo konanie o uplatnenom nároku na dávku garančného poistenia a ktorá
osoba bola oprávnená v tom čase konať za zamestnávateľa žalobcu. Z administratívneho spisu vyplýva,
že konanie o dávke garančného poistenia bolo začaté dňom doručenia žiadosti žalobcu, ktorou si dávku
garančného poistenia uplatnil, prvostupňovému orgánu verejnej správy, t.j. 17.10.2017 (§ 185 ods. 1
Zákona o sociálnom poistení), pričom zamestnávateľ žalobcu sa stal pre účely Zákona o sociálnom
poistení (§ 12 ods. 1, ods. 2) platobne neschopným dňom doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu
Okresnému súdu v Žiline (31.05.2017). Z administratívneho spisu vyplýva, že dňom 15.08.2017 bol
vyhlásený konkurz na majetok úpadcu (zamestnávateľa žalobcu) a za správcu konkurznej podstaty
bola ustanovená O.. M. I.. Dňom vyhlásenia konkurzu prešlo oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom
podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku na
správcu konkurznej podstaty, správca pritom koná v mene a na účet úpadcu (zamestnávateľa žalobcu).
Z uvedeného teda vyplýva, že pre účely konania o žiadosti žalobcu o dávku garančného poistenia
začatého po vyhlásení konkurzu na jeho zamestnávateľa, je osobou, ktorá je oprávnená za úpadcu
(zamestnávateľa) konať a plniť povinnosti stanovené v § 234 Zákona o sociálnom poistení, o.i. v zmysle
§ 234 ods. 3 potvrdiť zamestnancovi (žalobcovi) nároky z pracovnoprávneho vzťahu podľa § 102 ods.
1 a toto potvrdenie súčasne predložiť pobočke Sociálnej poisťovne (prvostupňovému orgánu verejnej
správy), správca konkurznej podstaty. Pokiaľ teda žalovaný považoval za jedinú osobu oprávnenú v
zmysle § 234 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení potvrdiť v konaní oprávnenosť žalobcom uplatnených
nárokov na dávku garančného poistenia správcu konkurznej podstaty, vec správne právne posúdil. V
tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že v odôvodnení rozhodnutia tento záver bližšie neodôvodnil.

28. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nesprávne právne posúdil žalobcom uplatnený nárok na dávku
garančného poistenia vo vzťahu k splneniu podmienok na priznanie dávky v zmysle § 102 ods. 1
Zákona o sociálnom poistení. Poukázal na znenie cit. ustanovenia, z ktorého vyplývajú podmienky, za
ktorých je možné dávku garančného poistenia priznať, ak sa zamestnávateľ stal platobne neschopný a
nemôže uspokojiť nároky zamestnanca, ktorým je o.i. podľa § 102 ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom
poistení nárok na mzdu. Argumentoval, že predložil listinné dôkazy (potvrdenie zamestnávateľa z r.
2016, výpisy z účtu žalobcu, výplatnú pásku), z ktorých vyplýva, že žalobca má neuspokojené nároky
z pracovnoprávneho vzťahu u zamestnávateľa za mesiac máj 2016, kedy mu nebola vyplatená mzda v
celom rozsahu. Tvrdil, že mu nebola vyplatená odmena, ktorá sa podľa § 119 ods. 3 Zákonníka práce
považuje za pohyblivú časť mzdy. Uvedený nárok podľa žalobcu vyplýva aj z pracovnej zmluvy a dohody
o skončení pracovného pomeru. Žalobca súčasne namietal, že žalovaný nesprávne vychádzal výlučne
z potvrdenia ostatného správcu konkurznej podstaty, ktorý podľa žalobcu vydal nesprávne potvrdenie,
keď v ňom uviedol, že neboli u žalobcu preukázané žiadne neuspokojené nároky z pracovnoprávneho
vzťahu), neprihliadol pritom k ostatným dôkazom predloženým žalobcom k žiadosti, o.i. potvrdenie
prokuristu zamestnávateľa z 24.08.2016, potvrdenie predchádzajúcej správkyne konkurznej podstaty),
pričom z rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, ako sa orgány verejnej správy vysporiadali so žalobcom



predloženými dôkazmi, a preto rozhodnutia súčasne považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.

29. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
SR. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“)
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom (právo na spravodlivý súdny proces). Slovenská
republika je právny štát a musí presadzovať súladnosť správania orgánov verejnej správy so všetkými
právnymi predpismi v intenciách čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a princípmi dobrej správy. Uplatnenie týchto
princípov v praxi znamená, že každé rozhodnutie orgánu verejnej správy musí byť náležite odôvodnené,
aby bolo transparentné a preskúmateľné. Uvedená požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia
vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktoré je možné subsumovať pod právo na
spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa cit. čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napr. Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok
z 21.01.1999) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka
musí orgán verejnej správy primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým
spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho
pre konanie vyplýva. Rovnako na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať
minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Obdobne aj Najvyšší
súd SR prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia
orgánu verejnej správy: „Odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy ... musí obsahovať logickú,
právnu a presvedčivú argumentáciu o ... splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom
rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť,
na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav,
správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky
aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti“. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie
orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo môže byť
zapríčinené tak nedostatkom dôvodov alebo zmätočnosťou (nezrozumiteľnosťou) vzťahu výrokovej
časti k odôvodneniu rozhodnutia. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že aj keď z ust. § 172 ods. 1
Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní (Správny poriadok), ktorý stanovuje podrobné náležitosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy (§ 46 a § 47 Správneho poriadku), vo svojom ustanovení § 209 ods. 4
Zákon o sociálnom poistení formuluje náležitosti rozhodnutia tak, že v odôvodnení rozhodnutia musí
byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej
správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
Pre naplnenie kritérií stanovených na riadne odôvodnené rozhodnutie je súčasne nevyhnutné, aby
bolo z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu verejnej správy zrejmé, ako sa
žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ani odôvodnenie rozhodnutia
prvostupňového orgánu verejnej správy nemožno v zmysle vyššie uvedených kritérií a zákonom
stanovených náležitostí považovať za riadne odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového
orgánu verejnej správy, ani rozhodnutie žalovaného neobsahujú úvahy, ktorými boli orgány verejnej
správy vedené pri hodnotení dôkazov, ktoré boli žalobcom predložené v konaní a ktorými preukazoval
oprávnenosť svojou žiadosťou uplatneného nároku na dávku garančného poistenia. Tieto dôkazy
neboli v rozhodnutiach ani označené. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia
uviedol ako jediný podklad rozhodnutia Potvrdenie ostatného správcu konkurznej podstaty z 01.02.2018.
Rozhodnutie žalovaného síce okrem vyššie uvedeného potvrdenia ostatného správcu konkurznej
podstaty obsahovalo aj údaje o obsahu potvrdenia predloženého predchádzajúcou SKP (z 29.09.2017),
avšak žalovaný neuviedol, ako posúdil údaje osvedčené v potvrdení predchádzajúcej SKP (výška
neuspokojených nárokov 1.478,- €, špecifikácia týchto nárokov, vrátane zahrnutia sumy odstupného
do príjmov žalobcu za mesiac máj 2017), neuviedol ani, v čom spočívali žalovaným konštatované
„nezrovnalosti“ uvedené v potvrdení predchádzajúcej SKP, ktoré mali viesť prvostupňový orgán verejnej
správy k zaslaniu výzvy novoustanovenému SKP o opravu, resp. doplnenie potvrdenia. Bez toho, aby
žalovaný skutkovo i právne vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy, o.i. pracovnú zmluvu a dohodu o



skončení pracovného pomeru vo vzťahu k údajom uvedeným v potvrdení predchádzajúcej správkyne,
nie je možné zistiť, akou úvahou sa žalovaný spravoval pri hodnotení týchto dôkazov vo vzťahu k
posúdeniu splnenia podmienok stanovených v § 102 ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení
na priznanie dávky garančného poistenia žalobcovi. Napriek tomu, že žalobca v odvolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci a tvrdil, že nevyplatená odmena je súčasťou, resp. formou mzdy,
žalovaný na túto odvolaciu námietku nereagoval a neuviedol úvahu, ako posúdil žalobcom uplatnené
pracovnoprávne nároky z hľadiska aplikácie ust. § 102 ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení.
Nestačí totiž, ak žalovaný svoju úvahu uviedol až v písomnom vyjadrení k žalobe, resp. na pojednávaní.
Rovnako žalovaný nereagoval na žalobcom k odvolaniu predložené Potvrdenie zamestnávateľa z
24.08.2016, ktorým žalobca preukazoval existenciu deklarovaného záväzku zamestnávateľa voči
žalobcovi z dôvodu nevyplatenej mzdy za mesiac máj 2016. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na
skutočnosť, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, akým spôsobom bol odstránený
rozpor údajov uvedený v potvrdení predchádzajúcej SKP a novoustanoveného SKP, navyše ak ani
z potvrdenia novoustanoveného SKP nie je zrejmé, na základe čoho a ako boli posúdené žalobcom
uplatnené pracovnoprávne nároky (napr. vo vzťahu k odmene resp. odstupnému).

30. Pokiaľ je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, takýto nedostatok bráni posúdeniu
dôvodnosti meritórnej námietky nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k aplikácii ust. § 102
ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, resp. k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
V tejto súvislosti poukazuje správny súd na judikatúru NS SR, z ktorej vyplýva, že pokiaľ správny súd
vysloví zrušujúci dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP (nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov alebo pre nezrozumiteľnosť), tento zrušujúci dôvod vylučuje súčasne vysloviť aj zrušujúci dôvod
pre nesprávne právne posúdenie veci.

31. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového
rozhodnutia orgánu verejnej správy z dôvodu porušenia procesných predpisov s odôvodnením, že
ani v konaní prvostupňového orgánu verejnej správy, ani v konaní žalovaného nebola žalobcovi daná
možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutí mohol vyjadriť k jeho podkladu a k spôsobuje jeho zistenia,
prípadne navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 Správneho poriadku), táto námietka nezákonnosti nie je
dôvodná. Správny súd poukazuje na ust. § 172 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého sa na
konanie vo veciach sociálneho poistenia nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny
poriadok) a ani zo žiadneho ustanovenia zák. č. 461/2003 Z.z. takáto povinnosť pre orgán verejnej
správy nevyplýva. Pokiaľ žalobca považoval rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej
správy za nezákonné z dôvodu, že orgány verejnej správy nedodržali, resp. nerešpektovali základné
zásady konania, keď nezistili riadne skutkový stav, pretože vychádzali výlučne z potvrdenia ostatného
správcu konkurznej podstaty a neprihliadli na potvrdenie predchádzajúcej správkyne, ani na potvrdenie
zamestnávateľa (prokuristu) z r. 2016, túto námietku nebolo možné preskúmať vzhľadom na nedostatok
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy.

32. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového rozhodnutia
orgánu verejnej správy) dospel k záveru, že rozhodnutie je v namietanom rozsahu nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, a preto rozhodnutie žalovaného i jemu predchádzajúce rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní prvostupňový orgán verejnej správy opätovne
posúdi žalobcom uplatnený nárok na dávku garančného poistenia podľa § 102 ods. 1 zák. č. 461/2003
Z.z., vyhodnotí žalobcom predložené dôkazy i dôkazy zabezpečené orgánom verejnej správy, uvedie,
ktoré skutočnosti z týchto dôkazov zistil a ako ich právne posúdil pre účely rozhodnutia o uplatnenom
nároku žalobcu na dávku garančného poistenia z hľadiska splnenia podmienok stanovených v § 102 ods.
1 SSP a svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby spĺňalo náležitosti stanovené v § 208 Zákona o
sociálnom poistení a aby bolo v súlade s požiadavkami na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplývajúcimi
z práva účastníka konania na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods.
1 Dohovoru.

33. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška
trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny
úradník (§ 175 ods. 2 SSP).



Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).