Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/125/2012 z 28. 11. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. novembra 2012, sp. zn. 11CoE/125/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4112220848.1 Krajský súd Nitra | 11CoE/125/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4112220848.1 | 2012-11-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2245f02f-df31-469c-a68c-0e35b03deddf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4112220848.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/125/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112220848
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4112220848.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4,
Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému: W. M., nar. XX. XX. XXXX, M. XX, o vymoženie sumy
963,26 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25Er/770/2012 a u súdnej
exekútorky JUDr. Denisy Uhríkovej, Tomášikova 5/A, Bratislava pod sp. zn. Ex 2918/2012, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 25Er/770/2012-14 zo dňa 28. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Denisy Uhríkovej
zo dňa 08. 06. 2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou
ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, ustanovení § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (zákon o rozhodcovskom konaní), ustanovenia § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ustanovení § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch), ustanovení § 52 ods. 2, 3,
§ 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a článkami smernice
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že po
preskúmaní zmluvy o úvere a obchodných podmienok pre úver zistil, že v čl. 9 Prechodné a záverečné
ustanovenia, bod 9.2 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ust. §
53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že sa jedná o
spotrebiteľský úver a na právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné aplikovať spotrebiteľské
právo.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného
sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často
krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť
na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčil tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na
základe takejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo
brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku
si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami, nakoľko mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Poukázal na to, že takto formulovaná rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.



Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola
do nášho právneho poriadku prevzatá zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník
a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné
pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej
slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti, požiadavkou tzv. ekvity v spojení s
princípom proporcionality - primeranosti a rovnováhy práv a povinností zmluvných strán.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že
napadnuté rozhodnutie je nesprávne, nakoľko súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal
za to, že rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku, a teda ani plnenie
priznané rozhodcovským rozsudkom za právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, z
dôvodu, že nespĺňa podmienky ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ani pojmové znaky
generálnej klauzuly nekalej/neprijateľnej podmienky podľa čl. 3 ods. 1 smernice alebo ust. § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka a jej prostredníctvom si Poštová banka, a.s. plnila svoju zákonnú povinnosť
podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. Povinný ako spotrebiteľ mal na výber, či zmluvu o úvere uzatvorí
s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej, čo vyplýva z bodu 10.2.3. Všeobecných obchodných
podmienok, preto nemožno konštatovať, že rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi vnútená. V tejto
súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/83/2012-34 zo dňa
29. 02. 2012, v ktorom odvolací súd zrušil prvostupňové uznesenie, ktorým bola zamietnutá žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ďalej
namietal, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 11. 08. 2006 a ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka nadobudlo účinnosť dňa 01. 01. 2008, preto ho nie je možné aplikovať na vzťahy v predmetnej
úverovej zmluve, a to i v súlade so zásadou zákazu retroaktivity. Zdôraznil, že ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere, Občiansky zákonník ani žiadny iný vtedy aplikovateľný právny predpis neumožňoval súdu
prvého stupňa rozhodcovskú doložku právne posúdiť ako neprijateľnú podmienku, bez preukázania
tej skutočnosti, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd
bez ďalšieho vyvodzuje záver o značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach, pričom nekonkretizoval
čím mala byť nerovnováha spôsobená, resp. aký mala nerovnováha v právach a povinnostiach dopad
konkrétne na spotrebiteľa. Uviedol, že sa nemožno stotožniť s právnym názorom vysloveným súdom
v napadnutom rozhodnutí, ktorý považuje rozhodcovské konanie za „menej zákonné či spravodlivé“ s
tým, že už len tento samotný fakt spôsobuje nerovnováhu medzi zmluvnými stranami. Zdôraznil, že v
rozhodcovskom konaní, rovnako ako v konaní súdnom, majú obaja účastníci rovnaké právne postavenie,
rovnaké procesné práva a povinnosti a obaja sú povinní podrobiť sa pravidlám rozhodcovského konania
rovnako. Ak sú akékoľvek práva rozhodcovskou doložkou obmedzené, potom sa toto obmedzenie týka
rovnako oboch účastníkov. Konštatoval, že súd pri posudzovaní rozhodcovskej doložky nebral do úvahy
§ 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého v čase uzavretia zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ dokonca povinný ponúknuť
svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné
vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že okresný súd nezohľadňuje
procesnú pasivitu povinného v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd vyzval písomne povinného
na podanie žalobnej odpovede a výber rozhodcu zo zoznamu dňa 13. 09. 2011. Povinný výzvu súdu
na podanie žalobnej odpovede dňa 05. 10. 2011 prevzal, avšak v stanovenej lehote neoznámil svoju
žalobnú odpoveď. Z uvedeného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok nebol vydaný bez
účasti spotrebiteľa, rozhodcovské konanie sa viedlo v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní a
rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. V závere svojho odvolania uviedol, že prvostupňový súd
svojím rozhodnutím vytvoril právny stav, v zmysle ktorého oprávnenému odníma možnosť konať pred
súdom a porušuje jeho ústavné právo na súdnu ochranu, t. j. právo domáhať sa svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde zákonnom ustanoveným postupom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného



nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 28. 06. 2012 ako vecne správne podľa §
219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 08. 06.
2012, kedy bol súdnej exekútorke JUDr. Denise Uhríkovej doručený návrh oprávneného zo dňa 04. 06.
2012 na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený žiadal o vymoženie sumy 963,26 eur s príslušenstvom
a trov exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. DC-A/0811/0026 zo
dňa 23. 03. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 04. 2012 a vykonateľnosť dňa 21. 04. 2012.
Následne súdna exekútorka JUDr. Denisa Uhríková podaním zo dňa 08. 06. 2012 požiadala príslušný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu.
Dňa 28. 06. 2012 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie,
ktorým žiadosť súdnej exekútorky zo dňa 08. 06. 2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia
stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto
dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný exekučný
titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom
Rozhodcovský rozsudok sp. zn. DC-A/0811/0026 zo dňa 23. 03. 2012, o vydanie ktorého požiadala
Poštová banka, a.s. (v exekučnom konaní oprávnený) na základe úverovej zmluvy zo dňa 11. 08.
2006, v zmysle ktorej bol dlžníkovi (v exekučnom konaní povinnému) poskytnutý úver v sume 1.991,64
eur (60.000,- Sk), ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi v šesťdesiatich mesačných splátkach po
55,30 eur (1.666,- Sk) s ročnou percentuálnou mierou nákladov 20,73 %. Súčasťou tejto zmluvy sú i
obchodné podmienky pre úver, v ktorých je obsiahnutá i rozhodcovská doložka, na základe ktorej sa
zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a obchodných podmienok, budú
riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh Poštovej banky, a.s. na riešenie
vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich zo zmluvou a obchodnými podmienkami,
vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom
konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s., podľa jej vnútorných predpisov.

V tejto súvislosti a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza i s poukazom
na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská doložka, ktorá
mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale
vyplýva z obchodných podmienok pre úver štandardnej formulárovej spotrebiteľskej úverovej zmluvy zo
dňa 11. 08. 2006 a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka
v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak
dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené
potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú v obchodných podmienkach pre úver úverovej
zmluvy zo dňa 11. 08. 2006 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa



prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom.
Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť
ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.

Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom
rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom - ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto
vád je súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie
je ním teda viazaný v zmysle ustanovenia § 159 OSP.

S takýmto záverom korešponduje i ustanovenie § 35 vyššie citovaného zákona, ktoré účinky
rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom
zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože
rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je
materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v obchodných podmienkach pre
úver úverovej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná
v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej
veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere o neplatnosti predmetnej
rozhodcovskej doložky nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením rozhodcovskej zmluvy
si plnil len svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno
v predmetnom exekučnom konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v
štádiu rozhodovania o žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto
správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a
žiadosť súdnej exekútorky zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom
odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko
boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na
rozdiel od predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi
oprávneným a povinným vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 11. 08. 2006, ktorú treba považovať
za štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
platnom ku dňu jej uzavretia a § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov platnom v čase jej uzavretia. Súčasťou tejto zmluvy sú i obchodné podmienky pre úver, ktoré
obsahujú i rozhodcovskú doložku, ktorú súd prvého stupňa správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pretože spotrebiteľ (v exekučnom konaní povinný) nemal na výber a bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka bolo do tohto



právneho predpisu zapracované až od 01. 01. 2008, t. j. po uzavretí predmetnej zmluvy. Za týchto
okolností odvolací súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
generálnej klauzuly upravenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značný
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na čo správne poukázal i súd prvého
stupňa vo svojom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.